Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/576/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414208296
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4414208296.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu: JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o.,
so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej:
Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, o zaplatenie zmenkovej sumy 193 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/107/2014-68 zo dňa 02.05.2016
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej nepriznáva nárok náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanej náhradu trov konania

nepriznal. Súd konštatoval, že žalobca podal žalobu formou tlačiva podľa nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa upravuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotousporu(ďalejlen"Nariadenie"),adomáhalsazaplateniazmenkovejsumy193eur,zmenkového
úroku vo výške 0,06% denne zo zmenkovej sumy 193 eur od 26.04.2011 do zaplatenia , 6% úroku
zo zmenkovej sumy 193 eur od 11.07.2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 0,64 eura.
súdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov,účinnéhodo30.06.2016(ďalejlen"OSP").Rozhodnutie
vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenia Čl. I. § 75,Čl. I § 5 ods. 1, Čl. I § 5 ods. 2, Čl. I

§ 5 ods. 3, Čl. I § 10 ZZŠ, Čl. I. § 11 ods. 1, 3, Čl. I. § 14 ods. 1, Čl. I. § 20 ods. 1, Čl. I § 33 ods. 1, 2,
Čl. I. § 34 ods. 1, Čl. I. § 48 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len "zákon
zmenkový a šekový"), ustanovenia § 495, § 3 ods. 1, § 34, § 39, Občianskeho zákonníka, § 79 ods. 3,
4, § 372y ods. 1 OSP, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2010
a Čl. 4. ods. 1 Nariadenia. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca je obchodnou
spoločnosťou so sídlom v Prahe, t.j. na území Českej republiky, a žalovaná je fyzická osoba s trvalým
bydliskom na území Slovenskej republiky. Predmetná zmenka bola vystavená na Slovensku, kde je i

platobné miesto. Ide teda o cezhraničný spor v zmysle Čl. 3 Nariadenia, pričom hodnota pohľadávky
nepresahuje 2.000 eur. Použitie právneho poriadku Slovenskej republiky vyplýva z ustanovenia § 10, 11
a 19 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
1.2. Súd v dôvodoch ďalej uviedol, že dňa 21.05.2010 uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
žalovanou na predtlačenom formulári Zmluvu o úvere (ďalej len „zmluva o úvere“), podľa ktorej bol
žalovanej poskytnutý úver vo výške 200 eur a žalovaná sa zaviazala požičanú sumu zaplatiť zvýšenú
o poplatok 196 eur, spolu 396 eur, v 12 mesačných splátkach po 33 eur počnúc dňom 21.06.2010. V

zmluve bolo uvedené, že finančné prostriedky boli žalovanej poskytnuté na výkon povolania. V bode
14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola obsiahnutá dohoda o vyplnení dvoch zmeniek
na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
vystavil dlžník (vystaviteľ) dve zmenky, v ktorých nie je vyplnená zmenková suma a ani dátum začiatkuúročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zmenke
remitent najskôr v deň, kedy sa stane v zmysle bodu 4 týchto podmienok celý dlh splatný okamžite,
t.j. keď neuhradí dlžník včas po sebe idúce splátky , prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí

včas poslednú splátku alebo jej časť. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných
nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zmenky a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný
celý dlh. Zároveň žalovaná dňa 21.05.2010 podpísala veriteľovi zmenku s tým, že zaplatí za túto
zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava sumu 193 eur a zmenkový úrok 0,25%

denne od 26.04.2011. Z tejto zmenky súd zistil, že do zmenky bola dodatočne vpísaná suma 193
eur a zmenkový úrok , pričom zmenka bola splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkami "bez
protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". V pravom hornom rohu zmenky
je uvedené číslo úverovej zmluvy. Zároveň zistil, že práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., prevedené rubopisom na žalobcu. Súd sa oboznámil aj s obsahom
spisu exekučného konania sp. zn. 14Er/1119/2012, v ktorom spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako

oprávnený vymáhal pohľadávku z úverovej zmluvy, pričom predložil úverovú zmluvu č. 409500003
zo dňa 21.05.2010 spolu so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a s exekučným titulom
Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu SR sp. zn. 08099/11 zo dňa 21.05.2010. Žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie však bola zamietnutá a následne exekučné
konanie právoplatne zastavené.

1.3 Vzhľadom na ustanovenie bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení
zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu
údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o
úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere súd urobil záver,
že zmenka bola vystavená žalovaným ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere - konkrétne ako

blankozmenka. Zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy bol do zmenky doplnený
dodatočne, o čom svedčí aj iný spôsob vyplnenia týchto údajov (písané technickými prostriedkami) v
porovnaní s údajmi o vystaviteľovi, mieste a dátume vystavenia zmenky (písané rukou). Vo všeobecnosti
môže mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy, resp. pri prevzatí úveru buď
uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu. V prípade spotrebiteľského úveru je však uhradzovacia

funkcia vylúčená výslovným zákazom splnenia dlhu zmenkou alebo šekom ustanoveným v § 4 ods. 6
Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,narozdielodzabezpečovacejfunkciezmenky,ktorábolavsúvislosti
so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s účinnosťou od 01.01.2011. Preto súd mohol v danom prípade
považovať danú zmenku, ktorá bola nesporne vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského
úveru žalovaným, len za zabezpečovaciu zmenku, a nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na

uhradenie dlhu.
1.4 Keďže predmetom konania bol nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej
žalovanou pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, súd v prvom rade posudzoval platnosť zmluvy, na základe
ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie

blankozmenky. Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, lebo spĺňa znaky tejto zmluvy podľa §
52 Občianskeho zákonníka. Išlo o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami boli POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľ
(dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalovaná ako
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti, a teda bola spotrebiteľom. Nesporne išlo o spotrebiteľský úver upravený
Zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to napriek tomu, že v zmluve o úvere bol uvedený účel úveru
"na výkon povolania". Pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší a
dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na iný účel, zaťažuje toho, kto takúto
skutočnosť tvrdí. Keďže tento účel nebol preukázaný, platí, že úver bol poskytnutý na súkromné účely.

Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania,
zamestnania alebo povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a
aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej
zmluvy má. Zámer uzavrieť zmluvu výslovne podľa Obchodného zákonníka a dať jej režim "absolútneho
obchodu" podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka bol vedený s cieľom vyhnúť sa uplatneniu

ustanovení chrániacich spotrebiteľa podľa Zákona na ochranu spotrebiteľa, Zákona o spotrebiteľských
úveroch alebo Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR z 25.01.2011 sp.zn. 5 MCdo 20/2009, podľa ktorého sa v spotrebiteľských zmluvách za neprijateľnú
podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka. Aj keby zmluvné strany uzatvorilizmluvu o úvere ako "absolútny obchod" podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť
prekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách.Vdanomprípadeidenielenospotrebiteľskúzmluvu,aleajospotrebiteľskýúverpodľaZákona

o spotrebiteľských úveroch.
1.5 Preskúmaním zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd prijal záver,
že rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán bola hrubým spôsobom narušená, a to
najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom
splnomocnenca, uzatvorenie záložnej zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné

zmluvné pokuty, blankozmenka). Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú
v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom,
čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako
veriteľovi nemohlo vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 14 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, a na základe takto vyplnenej zmenky nebolo možné úspešne sa
domáhať akýchkoľvek práv. Pôvodnému remitentovi teda nevzniklo právo na vyplnenie blankozmenky,

blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou, pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo zmenky, a
preto ich ani nemohol indosamentom previesť na žalobcu. V základe jednoznačne išlo o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahoval Zákon o spotrebiteľských úveroch, preto sa súd zaoberal
aj samotnou zmenkou (hoci právo na jej vyplnenie ani nevzniklo), a zistil, že predloženú zmenku podľa §
4ods.6Zákonaospotrebiteľskýchúverochveriteľnemoholprijaťaniakozabezpečovacíinštitút,pretože

zmenka bola vyplnená s podstatne vyššou zmenkovou sumou, než pripúšťa uvedené ustanovenie
zákona. Z uvedených dôvodov súd návrh ako neopodstatnený zamietol. V závere poukázal na spoločné
stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo
zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí SR pod číslom

93/2015. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanej
náhradu trov konania nepriznal, lebo jej žiadne trovy nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, súd

mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal, že účastníci nenavrhli dokazovanie, ktoré súd prvej inštancie
vykonal, pričom ustanovenie § 120 ods. 1 OSP súdu umožňuje v sporovom konaní vykonať aj iné
než navrhované dôkazy len výnimočne. On predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva.

Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaná mohla na základe
čl. 5 ods. 3, 6 nariadenia vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobila, akékoľvek iné námietky
musia byť odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením. Súd

nesprávnevykonávalahodnotildôkazynaskutočnosti,ktoréniktonetvrdil,pretodospelkrozhodnutiuna
základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych
predpisov a práva Európskej únie. V ďalšom texte odvolania poukázal na rozhodnutia iných súdov, ktoré
rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. V odvolaní ďalej uviedol, že je majiteľom zmenky na
základeindosamentuaniejeúčastníkomžiadnehospotrebiteľskéhovzťahu,pričompredmetomkonania

je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie § 17 Zmenkového a
šekového zákona žalovaná nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Podľa neho súd porušil poučovaciu
povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade
neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovanou a remitentom je irelevantný; jemu nie je známy obsah

údajného zmluvného vzťahu. Ak súd konštatoval, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by
mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov, tak samotný
zákon č. 258/2001 Z. z. pripúšťal vystavenie zmenky na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského
úveru. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia.
To, že bolo možné zmenkou zabezpečiť sumu len do výšky 30% ( § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z.)

nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej uvedená presahuje tento limit. Zmenka nie je
právnym úkonom ale druh cenného papira a jej neplatnosť je regulovaná výlučne zákonom o zmenkách
a preto nie je možné na ňu aplikovať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov podľa Občianskeho
zákonníka. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnoupodmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov. Zmenka, ktorá je predmetom tohto konania spĺňa
všetky náležitosti ust. § 75 zmenkového a šekového zákona a preto nemôže byť neplatná z dôvodu, že
by obsahom alebo účelom odporovala zákonu.

3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 1. júla 2016, ďalej len "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP"), viazaný rozsahom a

odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods.
3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že podľa § 387 ods. 1 CSP je daný dôvod na potvrdenie
rozsudku súdu prvej inštancie. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok je správny a
dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods.
2 CSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane

citácieustanoveníprávnychpredpisovvzťahujúcichsanatentoprípad.Nadôvažokodvolacísúddodáva
nasledovné:

5. Predmetom tohto konania je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia. Podľa
predloženej žaloby je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila

žalovaná, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou "na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia". Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku
neuhradil. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti zmenky a jeho
námietky boli prejavom snahy o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku
zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou

spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo
zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo
zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou
hodnotousporuupravenéhoNariadením.Odvolacísúdurobilzáverotom,žeakbysúdprvejinštancievo
všeobecnosti nemal na základe vyplneného tlačiva žalobcu predstavujúceho žalobu podľa uvedeného

Nariadenia k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol žalobcu vyzvať na
doplnenie a mohol realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom
Nariadenia totiž nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci,
ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo
čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto

vykladať tak, že by na základe neho nemal mať súd k dispozícií aj iné dôkazné prostriedky než príslušné
tlačivá, a nemal by aj možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou
zmluvou. Z Čl. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou
sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie,
ak to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s

judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je
ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z
Čl. 19 Nariadenia. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na spoločné stanovisko občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu

súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane
spotrebiteľa, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí SR pod číslom 93/2015.

6. Z článku 19 Nariadenia vyplýva, že ak nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať
procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu znalostí
určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých
mravov. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, účinný v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie, ako základný procesný predpis dôkaznú povinnosť umožňoval

súdom v ustanovení § 120 ods. 1 tretej vety výnimočne vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté
dôkazy, ak ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade predložená
zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových
podmienkach právneho predchodcu žalobcu spojených so spotrebiteľskou zmluvou. S ohľadom navýnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a všeobecne uznávanej potreby súdnej ochrany spotrebiteľa
súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu a výnimočne vykonal aj tie dôkazy, ktoré
nikto z účastníkov konania nenavrhol. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol preukázaný bez

akýchkoľvek pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou
zmluvy o úvere boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, lebo boli vopred
pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov

a v priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanej za účelom výkonu povolania
(ako je to uvedené v predmetnej zmluve). S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu
uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti sa v súdnom konaní
odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter
musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným

preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania,
resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania,
zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní
zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z
ustanovenia § 120 ods. 1 prvej vety OSP si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu

vzniknutého medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel
jej uzatvorenia uvedený nebol.

7. Odvolací súd neprijal právny názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku
zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný

záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského
úveru, síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak
zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať

so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z
predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex
offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa
jeabstraktnýcharakterzmenky,ktorýinaknepripúšťa,abysúdpriuplatňovaníprávazozmenkyprihliadal

na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a
skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

8. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o
úvere ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho

vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného ustanovenia, ktoré bolo novelizované
zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015, vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s
uvedenou výnimkou - nemal oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský

úver. Takéto zjednodušené chápanie citovaného ustanovenia preferuje žalobca, ktorý nepripúšťa právny
záver o možnosti skúmania okolností, za ktorých bola zmenka vystavená, a ani záver o jej možnej
neplatnosti, či neexistencie. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je vo svetle
judikatúry Súdneho dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle
ktorej špecifiká súdneho konania prebiehajúceho v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo

dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje
aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi

a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok.9. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia v

súvislostisposkytovanímúveruodspotrebiteľaaleboinejosobybolozakázanésplniťdlhzmenkoualebo
šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30

% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku
napriekvýslovnémuzákazuprijalanáslednejupreviedolnažalobcu.Zmenkabolavystavenávrozpores
právnympredpisom,apretoje-akotouzavrelajsúdprvejinštancie-podľa§39Občianskehozákonníka

neplatným právnym úkonom.

10. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody

však pre žalovanú nevyplývajú žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky. Neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu
nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na
povahu tohto cenného papiera bolo žalovanej zhoršené jej zmluvné postavenie. Pritom je podstatné aj
zistenie, že potreba vystavenia a odovzdania zmenky dodávateľovi nevyplývala zo samotnej zmluvy,

ale len zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie
§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa

priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa,
odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania
zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

11. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné

zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou
procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo
zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna
právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie

zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti odporuje právu EÚ na ochranu
spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa v
súlade so Smernicou 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil
až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a

o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom
konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, môže
byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky v

nadväznosti na spotrebiteľskú zmluvu nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok.
12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

13. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, u ktorejby bol dôvod na to, aby jej odvolací súd podľa

§ 396 ods. 1, § 255 a § 262 ods. 1 CSP priznal v celom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho
konania s tým, že o výške tohto nároku by podľa § 252 ods. 2 CSP rozhodol súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Podľa obsahu spisu jej však v tomto štádiu konania
žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že jej nárok na náhradu týchto trov nepriznával.14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).