Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 8, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoPr/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112216844
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:1112216844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v právnej veci žalobcu: L. S. N. -
H., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, zast. JUDr. Ľubicou Balkovou, advokátkou, so sídlom Bratislava,
Cintorínska 21 proti žalovanému: ZaMED, s. r. o., so sídlom Komárno, Roľníckej školy 1519, IČO: 35
919 841, zast. Ružička Csekes s. r. o., so sídlom Bratislava, Vysoká 2/B, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Komárno zo dňa 28. októbra 2016 č. k. 6Cpr/1/2014-238 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 13 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1 písm. b), § 77 Zákonníka
práce a na základe vykonaného dokazovania zistil, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27. 11.
2007 vznikol pracovný pomer žalobcu u žalovaného a to dňom 01. 12. 2007 dojednaným druhom
práce samostatný prevádzkovo-technický pracovník. Dňa 31. 01. 2012 žalovaný rozhodnutím prijal
organizačnú zmenu z dôvodu znižovania nákladov a zvýšenia efektivity práce jeho zamestnancov

a to tak, že dňom 31. 01. 2012 zrušil 1 pracovné miesto na prevádzkovo-technickom úseku a tým
sa počet pracovníkov na pozícii samostatný prevádzkovo technický pracovník z doterajšieho počtu
3 sa znížil na 2 pracovníkov. Dňa 31. 01. 2012 žalovaný žalobcovi doručil výpoveď zo dňa 31. 01.
2012 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a skutkovo ju vymedzil tak, že žalobca sa stal v
dôsledku organizačnej zmeny pre zamestnávateľa nadbytočný. Medzi stranami sporu nebolo sporné,
že pracovný pomer žalobcu u žalovaného vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27. 11. 2007
dňom 01. 12. 2007 s dohodnutým druhom práce samostatný prevádzkovo -technický pracovník. Medzi

nimi nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalovaný spornú výpoveď žalobcovi doručil dňa 31. 01.
2012. Žalobca žalobu o určenie neplatnosti tejto výpovede na súd podal v zákonom stanovenej lehote.
Dôvody, pre ktoré sa žalobca domáha určenia žiadanej neplatnosti vymedzil takto: 1. nie je splnená
základná podmienka platnosti výpovede a to existencia výpovedného dôvodu podľa ustanovenia § 63
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, 2. použitie výpovedného dôvodu nemá opodstatnenie, 3. použitie
výpovedného dôvodu vo vzťahu k nemu je v zmysle ustanovenia § 13 ZP diskriminačné a v rozpore s
dobrými mravmi. Konkretizáciu skutočností, z ktorých toto jeho tvrdenie vyplýva však ani v žalobe, ani

v ďalšom priebehu konania nevykonal. Z listinných dôkazov predložených súdu jednoznačne vyplýva,
že rozhodnutím zo dňa 31. 01. 2012 žalovaný ako zamestnávateľ prijal organizačné opatrenie, ktoré
je jednoznačné v tom, že sa zrušuje jedno pracovné miesto na úseku prevádzkovo-technickom, že na
tomto úseku ruší jedno pracovné miesto a tým počet pracovníkov na pozícii samostatný prevádzkovo-technický pracovník z doterajších 3 sa znížil na 2. Táto organizačná zmena je zrejmá aj z porovnania
organizačnej štruktúry žalovaného platnej od 01. 12. 2011 (na čl. 55) a od 01. 02. 2012 (na čl. 56).
Porovnaním týchto organizačných štruktúr je zistiteľné, že od 01. 12. 2011 na prevádzkovo- technickom

úseku pracovali ako samostatný odborný referent tri osoby a po prijatí organizačnej zmeny (od 01.
02. 2012) 2 osoby. Zdôraznil, že zamestnávateľ touto organizačnou zmenou zrušil miesto na pozícii
samostatný prevádzkovo-technický pracovník (teda pracovné miesto, na ktorom pracoval aj žalobca)
a táto organizačná zmena sa netýkala pracovníkov tohto úseku na inej pracovnej pozícii (vedúci
prevádzkového úseku a kontrolór). Námietku žalobcu o tom, že žalovaným tieto predložené organizačné

štruktúry bez textovej časti nie je možné považovať za hodnoverný dôkaz, súd nepovažuje za dôvodnú,
pretože zákonnú povinnosť žalovaný k vypracovaniu stále aktuálnej textovej časti organizačného
poriadku nemá. Navyše, žalobca žiaden dôkaz neprodukoval, ktorým by bol obsah týchto organizačných
štruktúr vyvrátený. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že v čase doručenia výpovede
žalobcovi žalovaný už rozhodol o vyššie uvedenej organizačnej zmene, preto námietka žalobcu o
neexistencii takéhoto rozhodnutia je nedôvodná. Sporná výpoveď sa odvoláva na toto rozhodnutie.

Rozhodnutie o znížení počtu zamestnancov v tom ktorom pracovnom zadelení je výlučne v kompetencii
zamestnávateľa, ktorý takéto svoje rozhodnutie nie je povinný ničím zdôvodniť. Týmito skutočnosťami
súd má za to, že zákonný dôvod výpovede bol v čase doručenia výpovede žalobcovi daný. V konaní
nebolo preukázané, že by žalovaný porušil svoju povinnosť podľa § 61 ods. 3 ZP, teda, že by znovu
utvoril zrušené pracovné miesto a že by prijal po skončení pracovného pomeru žalobcu na toto miesto

iného zamestnanca. Otázka toho, ako riešil žalovaný po skončení pracovného pomeru žalobcu plnenie
svojich úloh (teda skutočnosť, že potreba výkonu práce žalobcu nezanikla), nemá vplyv na platnosť
spornej výpovede. Súd dodáva, že žalobca skutkovo nekonkretizoval dôvody, pre ktoré by mala byť
sporná výpoveď neplatná, takto potom žalobca neučinil za dosť svojej dôkaznej povinnosti, ktorá zahŕňa
v sebe povinnosť tvrdenia skutočnosti a povinnosť preukázania tvrdených skutočností. Súd po zistení

toho, že žalovaný v spornej výpovedi dostatočne konkretizoval a skutkovo vymedzil jej dôvod, po
zistení toho, že v čase doručenia výpovede existovalo rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene
(ktorou bolo zrušené jedno pracovné miesto na tom úseku, kde pracoval žalobca), po zistení toho, že
výpoveď bola doručená žalobcovi v súlade so zákonom, súd dospel k záveru, že žalobca sa stal v
dôsledku organizačnej zmeny nadbytočný pre zamestnávateľa, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd považuje za potrebné dodať, že ust. § 63 ods. 1 písm. b) ZP zamestnávateľovi umožňuje,
aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký
počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho aktuálnym potrebám.
V zásade platí, že o výbere zamestnancov, ktorí sú nadbytoční, rozhoduje výlučne zamestnávateľ a
súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať. Rozhodnúť teda o

tom, ktorý konkrétny pracovník sa stane nadbytočný v dôsledku organizačnej zmeny prináleží výlučne
zamestnávateľovi a tento svoj výber zamestnávateľ ničím nemusí zdôvodňovať. Ďalší dôvod, pre ktorý
by mala byť výpoveď neplatná je vymedzený žalobcom ako použitie výpovedného dôvodu vo vzťahu
k nemu je v zmysle ustanovenia § 13 ZP diskriminačné a v rozpore s dobrými mravmi. Opakovane
treba uviesť, že žalobca v konaní neozrejmil, konkrétne v akých skutočnostiach spočíval diskriminačný

charakter použitia výpovedného dôvodu proti nemu a v čom spočíval rozpor tejto výpovede s dobrými
mravmi. Treba preto prisvedčiť žalovanému, že takéto vo všeobecnej rovine uvedené tvrdenie je
z hľadiska predmetu sporu právne irelevantné. Na základe všetkých týchto skutočností súd dospel
k záveru, že žalovaný preukázal všetky formálne a hmotnoprávne náležitosti platnej výpovede, preto
súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. O trovách konaniach súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 257

CSP a za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania v konaní úspešnému
žalovanému súd videl v tej skutočnosti, že organizačná zmena (v dôsledku ktorej sa žalobca stal
nadbytočný) pred výpoveďou nebola oznámená žalobcovi (dôkaz o opaku súdu predložený nebol).

2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalžalobcavzákonomstanovenejlehoteodvolanie,odôvodniac

ho tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Závery súdu sú zjavná svojvôľa, sú nesprávne skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní. Dôkazmi bolo preukázané, že od 01. 06. 2010 pracovali u žalovaného traja zamestnanci,
ktorí mali rozdelené stanice RLP a RZP, L.. H. U., L.. N.-H. S., F. H. a po organizačnej zmene od 31.

01. 2012, bez zmeny traja zamestnanci, ktorí mali rozdelené stanice RLP a RZP, F. H., L.. H. U., B. U.,
zamestnanec žalovaného od 16. 11. 2011. Žalovaný zamestnal od 01. 12. XXXX L.. T. L. na pozíciu
vedúci prevádzkového úseku. Hlavným dôkazom, súčasťou spisu, príkazom riaditeľky žalovaného L..
U. N.-H. č. 4/2010 bolo preukázané, že s účinnosťou od 01. 06. 2010 sa prevádzkou technický úsekzlúčil s úsekom ekonomickým, pod názvom ekonomicko-prevádzkový úsek. Vedúcou úseku bola L..
C. H. a došlo k rozdeleniu staníc medzi zamestnancov ekonomicko-prevádzkového úseku L.. H. U.,
L.. N.-S. a F. H.. Rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 31. 01. 2012 L.. O. G.,

konateľa a O.. S. G., konateľa bolo preukázané, že s účinnosťou od 31. 01. 2012 zrušil 1 pracovné
miesto na prevádzkovo-technickom úseku spoločnosti, čím sa počet pracovníkov na pozícii samostatný
prevádzkovo-technický pracovník znížil z doterajšieho počtu 3 pracovníkov na 2 pracovníkov. Príkazom
riaditeľa O.. S. G. č. 1/2012 zo dňa 06. 02. 2012 bolo preukázané, že s účinnosťou k 31. 01. 2012
sa v súlade s organizačnými zmenami spoločnosti zo dňa 31. 01. 2012 zmenil príkaz riaditeľky Ing.

U. N.-H.. V nadväznosti s touto organizačnou zmenou sa prerozdelili stanice ZSS v spoločnosti.
Uviedol, že závery súdu sú zjavná svojvôľa, sú nesprávne skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní. Potreba výkonu práce žalobcu nezanikla, táto skutočnosť je v spojení so
skutkovým stavom, preukázanými novými dôkazmi pre rozhodnutie súdu vo veci právne relevantná.
Počet zamestnancov, ktorí mali rozdelené stanice RLP a RZP sa po organizačnej zmene nezmenil,
pred organizačnou zmenou traja zamestnanci, po organizačnej zmene traja zamestnanci. Závery súdu

sú zjavná svojvôľa, nekorešpondujú s vykonaným dokazovaním, ignorujú pre rozhodnutie vo veci
právne relevantné súvislosti, obsiahnuté v dokumente - rekapitulácia zámerne vytvoreného skutkového
stavu, spísaného 06. 02. 2016 o nezákonných, vzájomne koordinovaných postupoch spoločníkov
žalovaného voči spoločníčke L.. U. N.-H., ktorými bola zbavená všetkých funkcií a práv u žalovaného
a v uvedených súdnych sporoch. Postup voči žalobcovi, synovcovi manžela L.. U. N.-H., organizačnou

zmenou žalovaného, ktorá nepredchádzala výpovedi, bola účelová, nesledovala deklarovaný cieľ, bola
diskriminačná, formálna, potreba výkonu práce žalobcu objektívne nezanikla, počet zamestnancov na
dotknutom úseku sa nezmenil, prácu žalobcu prevzal U. B., zamestnanec žalovaného od 16. 11. 2011,
je pokračovaním nezákonných postupov voči L.. U. N.-H.. Žalovaným prezentovaný dôvod organizačnej
zmeny, znižovanie nákladov a zvýšenie efektivity práce, ktorý nepreukázal, je v kontraste s nezákonným

rozhodnutímžalovaného,ktoréjepredmetomsúdnehokonania. Zuvedenýchdôvodovnavrhol,aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

3. Žalovaný k odvolaniu žalobcu vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok
dôkladne a presvedčivo odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný

prijal riadne, písomné a zákonné rozhodnutie o organizačnej zmene, organizačnou zmenou bolo
jednoznačne zrušené 1 pracovné miesto so zaradením samostatný prevádzkovo-technický pracovník,
v dôsledku organizačnej zmeny sa stal žalobca nadbytočným a existoval zákonný dôvod pre výpoveď
žalobcu. Žalovaný má za to, že napadnutý rozsudok je správny, zákonný, vychádza z dôkladne
zisteného skutočného stavu veci a je presvedčivo aj odôvodnený. Žalobcom uvádzané odvolacie

dôvody neexistujú. Žalobcove názory vychádzajú z nesprávneho chápania skutkových okolností,
resp. sú zjavne účelové, majúce za cieľ spôsobiť dezorientáciu v skutkovom stave veci a navodiť
mylnú opodstatnenosť žalobcových tvrdení. Žalobca vo svojom odvolaní tvrdí, že nie je splnená
základná podmienka platnosti výpovede, a to existencie výpovedného dôvodu podľa ustanovenia
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu, s cieľom znižovania

nákladov a zvýšenia efektivity práce zamestnancov písomným rozhodnutím o organizačnej zmene
zo dňa 31. 01. 2012 rozhodol o zrušení 1 pracovného miesta na prevádzkovo-technickom úseku
spoločnosti, čím sa počet pracovníkov na pozícii samostatný prevádzkovo-technický pracovník znížil
z dovtedajšieho počtu 3 pracovníkov na nový počet 2 pracovníkov. K uvedenej organizačnej zmene
došlo k 31. 01. 2012. Organizačná zmena sa nedotkla ostatných pracovných pozícií na prevádzkovo-

technickom úseku žalovaného, iba pracovných pozícii samostatný prevádzkovo-technický pracovník,
na akej pracoval aj žalobca. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že u žalovaného došlo k organizačnej
zmene a to na základe písomného rozhodnutia. Žalovanému preto vznikla možnosť a právo dať
dotknutému zamestnancovi výpoveď z pracovného pomeru. Výpovedný dôvod teda nepochybne a
preukázateľne existoval. V dôsledku tejto organizačnej zmeny došlo k zníženiu počtu pracovníkov

na pozícii samostatný prevádzkovo-technický pracovník o jedného zamestnanca, ktorý sa tak stal
nadbytočným. Z uvedených dôvodov vzniklo žalovanému právo podať žalobcovi výpoveď podľa § 63
ods. 2 písm. b) Zákonníka práce. Žalobcom napadnutá výpoveď z pracovného pomeru je teda platná. K
tvrdeniu žalobcu, že použitie výpovedného dôvodu nemá opodstatnenie, uviedol, že zákon nereguluje
dôvody, pri ktorých môže zamestnávateľ znížiť počet zamestnancov, resp. pristúpiť k organizačnej

zmene alebo môže zefektívňovať svoju činnosť, náklady, atď. Uvedené záležitosti sú otázkami
obchodnéhovedeniaspoločnostiarozhodovanieonichpatrívýlučnepodnikateľoviatobezakéhokoľvek
obmedzovania alebo regulácie. Otázky prípadnej opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti konkrétneho
obchodného vedenia podnikania, vrátane organizačnej zmeny práce u podnikateľa, preto nijak nesúvisias pracovnoprávnymi vzťahmi podnikateľa ako zamestnávateľa a nesúvisia ani s pracovnoprávnymi
predpismi. Už z uvedeného dôvodu je argumentácia žalobcu neopodstatnená. Napriek tomu uviedol,
že k predmetnej organizačnej zmene došlo z dôvodu znižovania nákladov a zvýšenia efektivity práce

zamestnancov. Poukázal na opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR z 30. 01. 2016, ktorým sa znížila
pevná cena vyplácaná na zdravotnú starostlivosť poskytovanú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
na jedno vozidlo ambulancie rýchlej lekárskej pomoci a na jednu ambulanciu rýchlej zdravotnej pomoci,
čím došlo v dôsledku uvedeného opatrenia k výpadku príjmov žalovaného 17.216,84 eura mesačne
a 206.602 eur ročne. Pri takomto znížení príjmov žalovanému naďalej ostala povinnosť zabezpečovať

rovnaké výkony s nezmeneným zložením posádok. V dôsledku uvedených skutočností bolo preto
nevyhnutné zefektívniť hospodárenie žalovaného v kategórii nákladov. V rámci podkategórie personálne
náklady bola úspora možná jedine v oblasti obslužných pracovníkov, nakoľko zloženie posádok, a
teda počty zdravotníckych pracovníkov fixne stanovuje platná legislatíva. Organizačná zmena práce na
prevádzkovom úseku vykonaná žalovaným bola preto absolútne a nepochybne opodstatnená. Pokiaľ
žalobca v odvolaní tvrdí, že použitie výpovedného dôvodu vo vzťahu k nemu je v zmysle § 13 Zákonníka

práce diskriminačné a v rozpore s dobrými mravmi, žalobca neuviedol, v čom má spočívať údajná
diskriminácia jeho osoby a rozpor s dobrými mravmi. Žalobca síce popisuje údajný, žalobcom tvrdený,
zámerne vytvorený skutkový stav, ktorý však nijak nesúvisí s osobou žalobcu. Žalovaný odmieta takéto
tvrdenie žalobcu ako nepravdivé a neopodstatnené. Žalovaný nijak nediskriminoval žalobcu a konanie
žalovaného nie je v rozpore ani s dobrými mravmi. V ďalšom zhrnul personálne zmeny na prevádzkovo-

technickom úseku žalovaného a uviedol, že v dôsledku organizačnej zmeny sa počet zamestnancov na
pozíciisamostatnýtechnickýpracovníkznížilz3na2.Vdôsledkuefektívnejšiehorozdeleniapracovných
úloh boli niektoré stanice rýchlej lekárskej a zdravotnej pomoci pridelené aj technikovi - kontrolórovi
úseku, ktorý dovtedy také úlohy nemal. Následne došlo aj k ďalšiemu zníženiu počtu pracovníkov na
technickom úseku žalovaného, keď k 01. 03. 2012 odišiel po vzájomnej dohode z technického úseku

aj pán H. F.. Najdôležitejšie v tomto konaní však je, že súdom prvej inštancie zistený skutočný stav
veci potvrdzuje aj sám žalobca a to vo svojej výpovedi učinenej na pojednávaní konanom dňa 26.
09. 2014. Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdzuje, že došlo k zániku jeho pracovného miesta a že po
doručení výpovede už vlastne nepracoval, iba odovzdal agendu U. B.. Tvrdenia účastníkov konania o
zániku pracovného miesta žalobcu na prevádzkovo-technickom úseku sú teda zhodné. Z predložených

listinných dôkazov, ako aj zo zhodných skutkových tvrdení účastníkov konania jednoznačne vyplýva, že
v dôsledku organizačnej zmeny na základe písomného rozhodnutia zamestnávateľa došlo k zrušeniu
pracovného miesta žalobcu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania,
ktoré mu predchádzalo, bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že výpoveď žalovaného zo dňa 31. 01. 2012, daná
žalobcovi, je neplatná a pracovný pomer žalobcu založený pracovnou zmluvou zo dňa 29. 11. 2007
s dojednaným pracovným zaradením samostatný prevádzkovo-technický pracovník na prevádzkovo-
technickom úseku trvá.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadu, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že
súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec z dôvodov uvedených v odvolaní aj správne
právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v napadnutej časti sa stotožňuje, na tieto

v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej veci
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie sa zaoberal
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie, k dôvodom
odvolania žalobcu, odvolací súd dodáva nasledovné.

13. Medzi stranami sporu, ako správne skonštatoval súd prvej inštancie nebolo sporné, kedy došlo
k vzniku pracovného pomeru, kedy bola žalobcovi doručená výpoveď a tiež to, že žalovaný pred
tým (ale v ten istý deň), ako doručil žalobcovi výpoveď, písomne rozhodol o organizačnej zmene,
o zrušení jedného miesta na technicko-ekonomickom úseku, čím sa počet zamestnancov znížil z
3 na 2. Podmienkou použitia tohto výpovedného dôvodu je organizačná zmena u zamestnávateľa,

nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou
zamestnanca. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, napriek tomu v odvolaní neuviedol, v čom spočívajú, keď z odvolania žalobcu nevyplývajú iné
skutkové závery ako z napadnutého rozsudku. To, že potreba výkonu práce žalobcu nezanikla a že počet
zamestnancov, ktorí mali rozdelené stanice RLP a RZP sa po organizačnej zmene nezmenil a pred aj

po organizačnej zmene ju vykonávali traja zamestnanci nie je pre posúdenie veci rozhodujúce, keď z
vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že k organizačnej zmene došlo a počet pracovníkov
ekonomicko-technického úseku sa zmenšil. Žalovaný organizačnú zmenu neodôvodňoval tým, že už
nie je potrebné prácu, ktorú žalobca u žalovaného vykonával, vykonávať, ale tým, že v dôsledku
prijatia opatrenia Ministerstvom zdravotníctva SR došlo k poklesu príjmu žalovaného, a preto sa

organizačnou zmenou snažil zefektívniť hospodárenie žalovaného. To, že došlo na úseku, na ktorom
pracoval žalobca, k poklesu zamestnancov a neskôr dokonca ešte k poklesu zamestnancov z dôvodu
uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru s ďalším zamestnancom, z dokazovania vykonaného
súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva. Ak sa aj žalobcovi, vzhľadom k sporu medzi Ing. U. N.-
H. (jeho príbuzná) a žalovaným zdá, že vo vzťahu k nemu pri daní výpovede išlo o diskrimináciu, keď

žalovaný na jeho úseku nechal pracovať iného zamestnanca, ktorý u neho pracoval oveľa kratšie, bolo
potrebné,abytútoskutočnosťpreukázal,pričomžalobcanapreukázanietýchtoskutočnostínenavrhoval
dôkazy a tieto svoje tvrdenia v konaní nepreukázal. Pokiaľ ide o rozhodnutie zamestnávateľa, s ktorým
zamestnancom pracovný pomer skončí, ak vykonávajú pracovnú činnosť rovnakého druhu, ktorá sa
stala pre zamestnávateľa nadbytočná viacerí zamestnanci, rozhoduje zamestnávateľ výlučne sám a ani

súd nie je oprávnený takéto rozhodnutie preskúmavať. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).