Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414203891
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5414203891.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: B. C., nar. XX. XX.
XXXX a N. M., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Dolný Kubín ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov - matky: M. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom V.
C.,O.XXXX/X-XX,zastúpenejsplnomocnenouzástupkyňouJUDr.MichaelouPagáčikovou,advokátkou
so sídlom V. C., P. XXXX, a otca: B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. C., G. XXXX/XX, zastúpeného

splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou so sídlom V. C., P. XXXX, o návrhu
otcanazvereniemaloletýchdetídostriedavejosobnejstarostlivostirodičov,oodvolanímatkymaloletých
detí proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2P/93/2014-346 zo dňa 31. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č. k. 2P/93/2014-346 zo dňa 31. 03. 2015 zveril maloleté deti B. C.,

nar.XX.XX.XXXXaN.M.,nar.XX.XX.XXXXdostriedavejosobnejstarostlivostiobochrodičov,atotak,
že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletých v týždňových intervaloch počnúc
nedeľou od 17:00 hod. v nepárnom kalendárnom týždni do nasledujúcej párnej nedele do 17:00 hod. a
otec počnúc nedeľou od 17:00 hod. v párnom kalendárnom týždni do nasledujúcej nepárnej nedele do
17:00 hod., s výnimkou vianočných, veľkonočných, jarných, zimných a letných prázdnin.
Osobnú starostlivosť o maloletých bude zabezpečovať

- počas vianočných sviatkov od 23. 12. od 17:00 hod. do 26. 12. do 17:00 hod. každý párny kalendárny
rok matka a každý nepárny kalendárny rok otec,
- od 26. 12. od 17:00 hod. do 30. 12. do 17:00 hod. každý párny kalendárny rok otec a každý nepárny
kalendárny rok matka,
- od 30. 12. od 17:00 hod. do 07. 01. nasledujúceho roka do 17:00 hod. každý párny kalendárny rok
matka a každý nepárny kalendárny rok otec,

- od 30. 06. od 17:00 hod. do 15. 07. do 17:00 hod. a od 31. 07. od 17:00 hod. do 15. 08. do 17:00 hod.
každý párny kalendárny rok otec, každý nepárny kalendárny rok matka,
- od 15. 07. od 17:00 hod. do 31. 07. do 17:00 hod. a od 15. 08. od 17:00 hod. do 31. 08. do 17:00 hod.
každý párny kalendárny rok matka, každý nepárny kalendárny rok otec,
- počas jarných prázdnin určených vyhláškou Ministerstva školstva SR a veľkonočných prázdnin každý
nepárny kalendárny rok otec a každý párny kalendárny rok matka.

Ďalej súd určil, že rodičia si budú maloletých odovzdávať a preberať vždy v mieste bydliska toho
rodiča, u ktorého sú maloletí v osobnej starostlivosti. Súd ďalej uložil rodičom maloletých detí povinnosť
podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, referáte
poradensko-psychologických služieb v rozsahu 30 hodín, za účelom zlepšenia schopnosti navzájom
komunikovať o výchove detí a s cieľom naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodiča vo výchove. Rodičom
zároveň uložil povinnosť navzájom sa informovať o zdravotnom stave maloletých detí a podávať si

správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí, a to vždy rodičom,
ktorý aktuálne vykonáva osobnú starostlivosť o maloleté deti rodičovi, ktorý v tom ktorom týždni osobnústarostlivosť o deti nevykonáva, e-mailom jedenkrát za týždeň osobnej starostlivosti. Súd zároveň
rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Ako trvalé
bydlisko maloletých detí súd určil bydlisko matky, daňový bonus a štátnu dávku na maloleté deti si bude

uplatňovať matka. Súd počas striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčil. Vo zvyšnej časti
súd návrh otca zamietol, rovnako zamietol protinávrh matky. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania s tým, že o trovách štátu bude rozhodnuté osobitným
uznesením.
V odôvodnení uviedol, že návrhom podaným dňa 13. 08. 2014 otec maloletých detí žiadal o zverenie

maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Dňa 06. 10. 2014 bol súdu doručený protinávrh matky, ktorým žiadala, aby súd obe deti zveril do jej
osobnej starostlivosti s tým, že maloleté deti budú naďalej zastupovať a spravovať ich majetok obaja
rodičia. Ďalej žiadala, aby bola otcovi maloletých detí určená vyživovacia povinnosť na mal. B. v sume
200,- eur a na mal. N. v sume 200,- eur mesačne a aby súd upravil styk otca s deťmi tak ako uviedla
v návrhu.

Citujúc ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 2, 4, § 62 ods. 1 až 6, § 37 ods. 2 písm. d/ zákona č. 36/2005 Z. z.
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine") dospel súd k záveru, že
návrh na zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti je dôvodný. Takýto model starostlivosti
je podľa názoru súdu v záujme maloletých detí, čo skonštatoval aj kolízny opatrovník. Obe deti majú k
rodičomvytvorenývrúcnyvzťah,obajarodičiamajúvytvorenébytovépodmienkyprestarostlivosťodetia

obaja majú približne dostatočný príjem, preto na ich životnej úrovni sa deti budú podieľať rovnako. Podľa
znalca sú obaja rodičia dostatočne osobnostne diferencovaní, emocionálne zrelí k tomu, aby vytvorili pre
detipocitopory,bezpečiaadôvery,súdostatočneempatickíaracionálniamajúosobnostnépredpoklady
zvládať samostatne výchovu detí. Rodičia žijú v Dolnom Kubíne, preto ani vzdialenosť bydliska oboch
rodičov nie je problémom. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na Dohovor o právach dieťaťa prijatý v

New Yorku 20. 11. 1989 vyhlásený pod č. 104/1991 Zb., čl. 23 Listiny základných práv a slobôd a nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 1206/09 zo dňa 23. 02. 2010.
Súd vymedzil rozsah striedavej osobnej starostlivosti rodičov s poukazom na stanovisko matky, že o deti
môže vykonávať osobnú starostlivosť v nepárnom kalendárnom týždni, pretože so zamestnávateľom
má ohľadne pracovného času dohodu a otec maloletých detí pred súdom deklaroval, že jeho pracovný

čas je pružný, nakoľko je živnostník. Protinávrh matky súd zamietol z dôvodu, že rozhodol o striedavej
osobnej starostlivosti.
Podľa § 37 ods. 1 písm. d/ zákona o rodine súd obom rodičom maloletých detí uložil povinnosť podrobiť
sa odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, referáte
poradensko-psychologických služieb v rozsahu 30 hodín za účelom zlepšenia schopnosti navzájom

komunikovať o výchove detí a s cieľom naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodiča vo výchove. Takéto
opatrenie je podľa názoru súdu nevyhnutné a je v záujme mal. detí, pretože komunikácia medzi rodičmi
je veľmi zložitá, nepriateľská a emočne napätá.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s .p."), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože konanie sa mohlo

začať i bez návrhu.
Pokiaľ ide o trovy štátu, rozhodnutie o týchto si súd ponechal na osobitné uznesenie.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala matka maloletých detí prostredníctvom
splnomocnenej zástupkyne odvolanie, ktorým sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia

veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Mala zato, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav a nevysporiadal sa so všetkými
skutočnosťami významnými pre rozhodnutie vo veci samej; nevykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu, nakoľko nevykonal ňou navrhnuté dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým a právnym zisteniam. Napadnuté rozhodnutie je tiež postihnuté závažnými

vadami konania, ktoré mohli mať za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci, a tým aj jeho
nezákonnosť.
Namietala, že pre zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti neboli naplnené zákonom
predpokladané hmotnoprávne predpoklady. Súd nezohľadnil skutočnosť, že u rodičov absentuje
schopnosť konštruktívnej komunikácie a elementárna schopnosť dohodnúť sa, ako základný predpoklad

potrebný pre realizáciu striedavej osobnej starostlivosti. Má dôvodnú obavu domnievať sa, že vzťah otca
k maloletej dcére ostal negatívne poznačený a otec podľa jej názoru robí rozdiely medzi maloletými
deťmi, k synovi sa správa ako k vytúženému dieťaťu, zatiaľ čo maloletú dcéru skôr len akceptoval pod
tlakom výsledkov skúšky otcovstva. Stotožňuje sa s názorom, že je potrebné rešpektovať práva otcana udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma deťmi, avšak
prvoradé hľadisko sú vždy práva a záujmy detí, pričom podľa jej názoru v danom prípade nariadenie
striedavej osobnej starostlivosti predstavuje skôr vyhovenie požiadavke otca než sledovania skutočného

záujmu detí. Súd nezohľadnil vyjadrenia znalkyne, ktorá síce uviedla, že obaja rodičia dokážu spoločne
zabezpečiť výchovu maloletých detí, svoje deti milujú a sú zameraní na zabezpečenie ich záujmov
a všestranného rozvoja, teda majú vytvorené podmienky na striedavú osobnú starostlivosť, avšak na
pojednávaní konštatovala, že komunikácia medzi nimi ako bývalými partnermi nespĺňa ani základné
charakteristiky slušnosti, a že ideálna by bola pozícia, ak by deti mali jedno prostredie, v ktorom sú

vychovávané, tiež, že pri striedavej osobnej starostlivosti predstavuje tento model enormnú emočnú
záťaž, z ktorého dôvodu je veľmi dôležité, aby rodičia medzi sebou konštruktívne komunikovali.
Súd nedostatočne preskúmal skutkový stav, nakoľko vôbec neskúmal vzťah maloletých detí k družke
otca, s ktorou otec žije v spoločnej domácnosti, a ani vzťah maloletých detí k synovi, ktorého má družka
otca v striedavej osobnej starostlivosti. Súd sa stotožnil s konštatovaním, že vzťahy s družkou otca a
deťmi sú dobré, nebral však do úvahy, že vzťahy medzi matkou a družkou otca sú vypäté a pravidelne

dochádza ku konfliktom, vzájomným nevhodným vyjadreniam a neustálym urážkam, čo neprispieva k
harmonizácii rodinného prostredia. Súčasťou spisu je i písomné vyjadrenie z predškolského zariadenia,
ktoré deti navštevujú, ktoré výslovne uvádza, že po návšteve domácnosti otca sa deti následne v
predškolskom zariadení vyjadrovali o matke nevhodným spôsobom, čo svedčí o tom, že rodinné
prostredie otca zrejme vytvára voči matke nepriateľský postoj, ktorý je podvedome vštepovaný i

deťom. Súd vôbec nevykonal dokazovanie vo vzťahu k zisteniu rodinných pomerov otca maloletých
a vzájomných vzťahov pri spolužití medzi maloletými deťmi a ďalšími osobami žijúcimi v spoločnej
domácnosti s otcom. Poukázala tiež na písomné vyjadrenie otca, ktorý uviedol, že jeho družka s deťmi
navštívila detskú psychologičku ohľadne maloletých detí z dôvodu, že deti podľa nej reagujú agresívne,
z čoho je zrejmé, že vzťahy medzi otcom a jeho súčasnou partnerkou zrejme nie sú ideálne, pokiaľ ju deti

nerešpektujú. Súd tiež neriešil vzťah maloletých detí k synovi družky, ktorý rovnako v rámci striedavej
starostlivosti zdieľa spoločnú domácnosť s otcom a jeho družkou.
Ďalej namietala, že súd neurčil výšku výživného, a teda nebral do úvahy nadštandardné majetkové
pomery otca, ktorý je vlastníkom veľkého počtu nehnuteľností značnej hodnoty, kde okrem príjmu
z podnikania má ďalšie príjmy z prenájmu. Hoci opakovane poukazovala na rozpory v príjmoch

deklarovaných otcom, na jeho nepomerne vysokú životnú úroveň, súd odmietol vykonať dokazovanie
v tomto smere a jej návrh na vykonanie dokazovania a prešetrenie majetkových pomerov otca bez
ďalšieho zamietol, čím podľa jej názoru nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. V odôvodnení
rozsudku sa súd zároveň nevysporiadal s tým, prečo nepovažoval uvedené skutočnosti za hodné
ďalšieho skúmania, hoci vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti je vždy povinnosťou súdu skúmať

majetkové pomery oboch rodičov ex offo. Je toho názoru, že aj v prípade zverenia detí do striedavej
starostlivosti súd nie je zbavený zákonnej povinnosti riadne preskúmať majetkové pomery oboch rodičov
a výšku výživného stanoviť s ohľadom na majetkové pomery, možnosti a schopnosti rodičov tak, aby
bola zabezpečená rovnaká životná úroveň rodičov i mal. detí, v súlade s ust. § 75 zákona o rodine. V
tejto súvislosti poukázala na novú skutočnosť, a síce, že od 31. 03. 2015 stratila zamestnanie, v súčasnej

dobe je bez príjmu a v prípade, ak súd neurčí výživné, bude pre ňu objektívne problematické zabezpečiť
pre deti úhradu bežných výdavkov, príp. životnú úroveň porovnateľnú so životnou úrovňou otca.
V rozhodnutí absentuje dostatočné, vyčerpávajúce a presvedčivé odôvodnenie, resp. absentujú tu
rozhodujúce skutočnosti, dôvody, ktorými sa súd spravoval, a ktorými by vysvetlil svoje úvahy, na
základe ktorých vyhodnotil skutkový a právny stav a rozhodol vo veci tak, ako je to uvedené vo

výrokovej časti rozsudku. Na základe uvedených skutočností možno považovať napadnuté rozhodnutie
za nepreskúmateľné.

Dňa 27. 04. 2015 podala matka maloletých prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne doplnenie
odvolania, v ktorom uviedla, že v súvislosti s prebiehajúcim priestupkovým konaním, resp. podaným

trestným oznámením zo strany družky otca, vyšli najavo nové skutočnosti, a to, že otec maloletých
žije v spoločnej domácnosti nielen s družkou a jej maloletým synom, ale aj s dospelou dcérou družky,
o ktorej skutočnosti sa otec maloletých v rámci súdneho konania nezmienil. Družka otca zároveň
vyvrátila tvrdenia otca o harmonickom spolužití s deťmi, keď sama priznala, že v súvislosti so stresovými
situáciami, ktoré vznikajú pri striedaní starostlivosti o deti, musela vyhľadať odbornú pomoc psychológa.

S ohľadom na uvedené je zrejmé, že rodinné pomery na strane otca maloletých neboli prešetrené úplne
a dostatočne. Neúplnosť zistenia skutkového stavu môže mať zásadný vplyv na spravodlivosť súdneho
rozhodnutia, ktorá je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces a môže spôsobiť vznik zásadnejvady súdneho rozhodnutia, ktorou je jeho nepreskúmateľnosť, a tak založiť porušenie práva na súdnu
ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Kolíznyopatrovníkvovyjadreníkodvolaniumatkynavrholnapadnutýrozsudokokresnéhosúdupotvrdiť,
nakoľko mu nie sú známe žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali ovplyvniť jeho pôvodné vyjadrenie.

Otec maloletých vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť.

Uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za zákonné, založené na skutkovom stave, ktorý bol
jasne objasnený. Pokiaľ matka maloletých namieta, že absentuje schopnosť konštruktívnej komunikácie
medzi rodičmi, domnieva sa, že do budúcna je možné očakávať zlepšenie v komunikácii v nadväznosti
na striedavú osobnú starostlivosť, za podmienky, že by jej pravidlá rešpektovali obaja rodičia, ako bolo
uvedené v rozhodnutí súdu.
V ďalšom uviedol, že súd sa podľa neho vysporiadal s riešením majetkových, resp. finančných pomerov

tak,akotouvádzaust.§63zákonaorodine.Matkamaloletýchstálepoukazujenajehofinančnúsituáciu,
ale vlastnú opomína.
K doplneniu odôvodnenia odvolania nakoniec uviedol, že nie je pravda, že v jeho domácnosti žije ďalšia
plnoletá osoba, a to dcéra družky. Stotožnil sa s názorom súdu, ktorý je obsiahnutý v rozhodnutí a jeho
odôvodnení. Z jeho pohľadu boli rozhodujúce závery znaleckého skúmania z odboru psychológia. S

prihliadnutím na formu navrhovanej striedavej starostlivosti očakáva postupné zlepšovanie komunikácie
medzi ním a matkou detí.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§

201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie napadnuté odvolaním v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu v celom rozsahu podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie. Odvolací súd tak postupoval vyhodnotiac odvolacie námietky matky maloletých detí

spočívajúce v nedostatočnom zistení skutkového stavu a v odňatí možnosti účastníkom konať pred
súdom za dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, že model striedavej starostlivosti
vo všeobecnosti je v záujme maloletých detí. Je nesporné, že prvoradým záujmom dieťaťa je právo

na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a súd musí dbať, aby toto právo dieťaťa na výchovu a
starostlivosť zo strany oboch rodičov a na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s oboma rodičmi bolo rešpektované (§ 24 ods. 4 zákona o rodine). Každému z
rodičov je potrebné poskytnúť dostatok vlastného priestoru na výchovné pôsobenie na dieťa. Práve
striedavá starostlivosť, ak ju rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, výrazne zvyšuje predpoklad, že

láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný, aj keď títo spolu nežijú.
Súd o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov môže rozhodnúť aj
napriek nesúhlasu jedného z nich, ak je možné predpokladať, že podmienky stanovené zákonom budú
splnené a realizovanie takejto starostlivosti bude úspešné a bude plne v záujme dieťaťa, ktorý je vždy
nad záujmami rodičov. Záujem dieťaťa na zachovaní takéhoto vzťahu môže byť potlačený len inými

vážnejšími záujmami dieťaťa, ktoré prevážia nad týmto záujmom.

I keď striedavá starostlivosť má svoje pozitíva pri zachovaní rovnocenného vzťahu dieťaťa s rodičmi, je
nutné uvedomiť si, že prináša aj zvýšené nároky na psychiku dieťaťa, ale aj rad požiadaviek na rodičov.
Prináša zvýšené nároky na ich vzájomnú komunikáciu a schopnosť dohodnúť sa na jednotnom postupe

vo výchove dieťaťa a na riadnom zabezpečení jeho potrieb. Neustála výmena prostredia, v ktorom dieťa
vyrastá, môže mať okrem pozitívnych vplyvov aj negatívne vplyvy, keďže dieťa si takúto formu výchovy
berie ako vzor do života a pri niektorých povahách detí sa táto nejednotnosť, resp. nestálosť prostredia
môže odraziť aj na ich psychickom vývine. Z uvedeného dôvodu je potrebné náležite skúmať, či sú
splnené zákonné predpoklady na striedavú starostlivosť o dieťa, predovšetkým či je uvedené v záujme

dieťaťa.

Okresný súd v konaní správne zisťoval predpoklady pre zverenie maloletých detí do striedavej
starostlivosti, a to spôsobilosť oboch rodičov deti vychovávať, záujem rodičov o osobnú starostlivosť odeti, ako aj otázku, či zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov je v ich záujme.
Pokiaľ však ide o spôsobilosť oboch rodičov deti vychovávať, ako aj otázku, či daná úprava je v záujme
maloletých detí, súd prvého stupňa v tomto smere nevykonal dostatočné dokazovanie.

Okresný súd dokazovanie v konaní zameral predovšetkým na preverenie spôsobilosti rodičov
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti vzhľadom na psychický a fyzický stav rodičov, ako
aj ich majetkové pomery. Po preverení spôsobilosti rodičov však mal súd dokazovanie zamerať aj na
preverenie kvality výchovného prostredia, či je toto prostredie v domácom prostredí toho - ktorého rodiča

vhodné pre maloleté deti. Pri skúmaní vhodnosti výchovného prostredia pritom nemožno opomenúť ani
vplyv ďalších osôb žijúcich v spoločnej domácnosti toho - ktorého rodiča, a teda vo výchovnom prostredí
maloletého dieťaťa. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s odvolaním matky maloletých detí o
potrebe skúmania vzťahu maloletých detí a súčasnej partnerky ich otca, prípade i ďalších spolužijúcich
osôb a možný vplyv týchto osôb a ich vzťahu s maloletými deťmi na maloleté deti. Vzhľadom na
vyjadrenie matky o nevhodnom vyjadrovaní sa detí na jej adresu po návšteve otca, ako aj vyjadrenia

či už matky alebo otca maloletých detí, z ktorých vyplýva istý diskomfort vo vzťahu medzi deťmi a
družkou otca (agresivita detí), ktorý nesporne môže ovplyvniť i vzťah maloletých detí a ich otca či matky,
resp. výchovu a psychickú pohodu maloletých detí, bude preto potrebné posúdiť i psychické, emočné,
rozumové možnosti a schopnosti detí prijať striedavú výchovu (cyklické sťahovanie, vyrovnávanie sa
s absenciou jedného z rodičov, zmenu výchovného prostredia a pod.), ako aj vzťah maloletých detí k

družke ich otca, prípadne k ďalším spolužijúcim osobám, ako aj skutočnosť či a ako vnímajú konflikty
medzi rodičmi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v prípade oboch detí ide o deti vo
veku (Janko 5 rokov, N. 3 roky), v ktorom už dokážu určité veci a pocity opísať.
Nemožno opomenúť ani skutočnosť, na ktorú poukázala i matka maloletých detí, a síce vyjadrenie
znalkyne pribratej do konania o „ideálnosti" jedného výchovného prostredia maloletých detí so

zabezpečením denného kontaktu otca s deťmi, ktoré síce nemusí súd akceptovať, ale bolo by vhodné,
abysasúdvodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiastoutoskutočnosť,vyjadrenímznalkynevysporiadal.

Rovnako dôvodná je i odvolacia námietka matky maloletých detí spočívajúca v nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia.

Základné právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby postup a rozhodnutia všeobecných súdov boli
preskúmateľné, aby ich rozhodnutia obsahovali dostatok relevantných dôvodov objasňujúcich výroky a
súčasne aby také rozhodnutia neboli arbitrárne. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku

6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03).

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým doložiť jeho správnosť, zároveň je prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku
sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné
návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení
dôkazov a skutočností, ktoré mal preukázané, a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa

príslušných zákonných ustanovení. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným
právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súdne rozhodnutie musí
byť presvedčivé, z jeho odôvodnenia musia logicky, jasne a zrozumiteľne vyplývať odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom a obranou proti tomuto nároku.

Písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.
s. p. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia úplne absentujú závery súdu prvého stupňa vo vzťahu k
odklonu od týždennej periodicity striedavej starostlivosti počas sviatkov a prázdnin, ako aj vo vzťahu k
výživnému na maloleté deti.Podľa § 62 ods. 6 zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča

alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

Z citovaného ust. § 62 ods. 6 zákona o rodine vyplýva, že striedavá starostlivosť nevylučuje povinnosť
jedného z rodičov platiť výživné na dieťa druhému z rodičov. Uvedené platí predovšetkým v prípadoch,

keď je zjavný nepomer medzi príjmom matky dieťaťa a otca dieťaťa. Súd prvého stupňa síce rozhodol o
tom,žepočasstriedavejosobnejstarostlivostirodičovvýživnéneurčuje,svojerozhodnutievtomtosmere
však nijako neodôvodnil. Odvolací súd (rovnako ako účastníci konania) tak nemal možnosť správnosť
záverov okresného súdu, ktoré ho k tomuto rozhodnutiu viedli, preskúmať, čím zároveň došlo k odňatiu
možnosti účastníkom konať pred súdom.

Spoukazomnauvedenéskutočnostiodvolacísúdnapadnutýrozsudokokresnéhosúdupodľa§221ods.
1,2O.s.p.vcelomrozsahuzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Úlohousúduprvéhostupňavďalšom
konaní bude postupovať v naznačenom smere, tzn. doplniť dokazovanie za účelom náležitého zistenia
predpokladov pre striedavú starostlivosť v zmysle ust. § 24 ods. 2 zákona o rodine, predovšetkým
vhodnosť výchovného prostredia toho - ktorého rodiča a záujem maloletých detí. Vykonané dôkazy súd

následne v súlade s § 132 O. s. p. vyhodnotí, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní
v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. V novom rozhodnutí okresný súd zároveň opätovne rozhodne o trovách
konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.