Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 11, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200005
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu

Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: MEDI-HOM, spol. s r. o., IČO: 36
793 701, so sídlom Raková 615/33, 900 91 Limbach, zast.: JUDr. Martin Abrahám, advokát, so sídlom
Koceľova 25, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky,
Limbová 2, 837 52 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SO4077-OP-2014 zo dňa
16.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SO4077-OP-2014 zo dňa 16.10.2014, ktorým žalovaný zmenil
prvostupňové rozhodnutie Bratislavského samosprávneho kraja číslo 106455/2013-ZD/3 vydaného dňa
7.1.2014.

Žalobca v žalobe uviedol, že prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav keď
na niektoré rozhodujúce zistenia neprihliadol, napriek tomu, že ako orgán verejnej moci je pri

uplatňovaní svojej právomoci povinný uplatňovať celý právny poriadok SR a nielen selektívne
ustanovenia jednotlivého zákona. Žalovaný sa podľa neho nevysporiadal s námietkami ohľadom
existencie zákonných prekážok pre vyslanie zamestnanca žalobcu zo zloženej inému zamestnávateľovi
na neplatené služby, majúce povahu nočnej práce, práce časť práce v dni pracovného pokoja, ďalej
priamej diskriminácie voči iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v rámci právomoci žalovaného
(Bratislavského samosprávneho kraja) rieši námietkou priameho zasahovania do práva žalobcu
slobodne podnikať. Uvádza, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktoré sa opiera o

skutočnosti, ktoré nevyplývajú zo spisu. Žalobca tvrdí, že prvostupňový orgán svojím rozhodnutím
nútil žalobcu, aby porušoval svoje zákonné povinnosti a sankcionuje ho za to, že odmietol porušenie
viacero svojich zákonných povinností (ZP predpisy BOZP, predpisy o základných podmienkach výkonu
odborných činností v lekárskych zariadeniach). Žalovaný podľa žalobcu určil výšku pokuty arbitrárne a
nepreskúmateľne, nakoľko neprihliadol na obligatórne znaky v rozsahu, v ktorom boli zrejmé zo spisu.
Žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný stavia verejný záujem na zabezpečenie práva podľa článku 40 Ústavy
SR nad základné ľudské práva (práva na ochranu pred neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním,

právo slobodne podnikať) zaručené listinou základných práv a slobôd ako aj medzinárodnými zmluvami
na ochranu pred nútenou dennou prácou a zmluvu na ochranu pred obchodovaním s ľuďmi , ktoré
majú vzhľadom na článok 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred jej článkom 40. Žalobca ďalej namietal,
že žalovaný zvolil na odôvodnenie rozhodnutia spôsob, ktorý spôsobil nezrozumiteľnosť rozhodnutiapre nedostatok dôvodov. Žalovaný totiž tvrdí, že žalobca spochybňuje nález Ústavného súdu PL
ÚS 113/2011-74, čo nie je pravda, námietky žalobcu opisuje spôsobom “ a podobne “, čiže ich
neuvádza všetky, ale najmä pre spôsob ktorý zvolil na odôvodnenie odmietnutia odvolacích námietok

žalobcu - nekonkrétnym poukázaním na uvedený nález, keďže ho nikde neuviedol ako zdroj práv, na
základe ktorého rozhodol. Žalobca ďalej namieta, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané zaujatým
zamestnancom, čo je dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného ex offo.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 26.02.2015 uviedol, že v správnom

konaní samosprávny kraj, ako aj ministerstvo rozhodovalo o porušení povinnosti právnickej osoby
uloženej v § 79 ods. 1 písm. v) zákona číslo 578/2004 Z.z. O poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ zákon o poskytovateľoch “). Žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil
v súlade s § 59 ods. 2 zákona číslo 71/1967 Zb., žalovaný sa relevantným spôsobom vysporiadal so
všetkými námietkami žalobcu s odvolaním sa na konkrétne ustanovenia zákonov. Žalovaný uvádza,

že spáchanie správneho deliktu spočíva v nenastúpení zamestnanca žalobcu na službu a LSPP dňa
22. 10. 2013, čo navrhovateľ nenamieta a čo je preukázané dôkazmi založenými v spise. Pokiaľ
žalobca tvrdí, že prvostupňový správny orgán ako ani žalovaný sa nevysporiadali s jeho námietkami,
poukazuje žalovaný na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 113/2011-74, v ktorom
boli tvrdenia uvádzané žalobcom v žalobe riešené. V tomto náleze Ústavný súd SR posudzoval návrh

generálneho prokurátora slovenskej republiky, ktorý napadol ustanovenia zákona o poskytovateľoch
týkajúce sa poskytovania lekárskej služby prvej pomoci a jeho návrhu nevyhovel. Vo svojom podaní
žalovaný cituje z nálezu Ústavného súdu, ktorý sa zaoberá otázkami a námietkami žalobcu, ktoré
uviedol aj v žalobe. Námietku žalobcu, že poskytovateľ LSPP Pezinok s.r.o. nemal v čase, kedy bola
účastníkovi konania, teda žalobcovi, uložená povinnosť slúžiť lekársku službu prvej pomoci, to je dňa 22.

10. 2013 platné povolenie, žalovaný po preverení všetkých dokladov a skutkových okolností vyhodnotil,
že spoločnosť LSPP Pezinok s.r.o. bola v rozhodnom čase držiteľom povolenia na prevádzkovanie
ambulancie lekárskej služby prvej pomoci, ktoré vydal Bratislavský samosprávny kraj dňa 22. 7. 2013
pod číslom 10 38 14/2013 - ZD/B. Táto námietka žalobcu bola vyvrátená.

Krajský súd v Bratislave, ako súd príslušný na konanie, prejednal vec na nariadenom pojednávaní v
rozsahu námietok uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a

povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup
správneho orgánu“).

Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a

povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 245 ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i

zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo
preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.

Podľa§247ods.2OSPprirozhodnutísprávnehoorgánuvydanéhovsprávnomkonaníjepredpokladom
postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov,

ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Pri preskúmaní rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Vintenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,
ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán

oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené

záujmytýchtoosôbmôžubyťpriamodotknuté(§244ods.1,2OSP).Vprípadoch,vktorýchfyzickáalebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení
druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti

druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi

predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Bratislavský samosprávny kraj vydal dňa 07. 01. 2014
rozhodnutie číslo 106422/2013 - ZD/3. Týmto rozhodnutím uložil žalobcovi pokutu vo výške 330 eur

podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona číslo 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.
Pokuta bola uložená za porušenie povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa ustanovenia
§ 79 ods. 1 písm. v) zákona číslo 578/2004 Z.z, ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti- ambulancia v odbore všeobecné lekárstvo, miesto prevádzky zdravotníckeho
zariadenia Moyzesova 4, 90201 Pezinok, nevykonal lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu

určeného Bratislavským samosprávnym krajom podľa § 7 ods. 6 zákona číslo 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti v zdravotníckom zariadení spoločnosti LSPP Pezinok s.r.o. So sídlom Hollého 2 Pezinok,
poskytovateľa oprávneného prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci pre deti a dorast
ambulancii lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých s miestom prevádzky Hollého 2 Pezinok v
spádovom území Pezinok, dňa 22.10. 2013. V tomto rozhodnutí Bratislavský samosprávny kraj uviedol,

že LSPP Pezinok s.r.o., prevádzkovateľ LSPP oznámil písomne listom doručeným Bratislavskému
samosprávnemu kraju dňa 28.10. 2013, že žalobca nezabezpečil vykonanie lekárskej služby prvej
pomoci, napriek jeho zaradeniu do LSPP dňa 22. 10. 2013.

Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal. Vo svojom odvolaní žiadal odvolací orgán aby uvedené

rozhodnutie Bratislavského samosprávneho kraja zrušil a konanie zastavil. Uviedol, že zaradenie
účastníka do výkonu služieb je podľa jeho názoru priamom v rozpore so zákonom. Namieta, že výška
pokuty je neodôvodnená. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že neexistuje právny základ na nariadenie
služieb u súkromnej spoločnosti LSPP Pezinok., s.r.o.. Táto spoločnosť navyše nemala povolenie na
prevádzku. Existujú teda prekážky, pre ktoré nemôže vyslal svojho zamestnanca do lekárskych služieb

prvej pomoci u LSPP Pezinok s.r.o..

Súd ďalej z administratívneho spisu zistil že žalovaný vydal dňa 16. 10. 2014 rozhodnutie č. S04077-
OP-2014, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Bratislavského samosprávneho kraja.
Uviedol, že pokuta bola uložená v zmysle § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch

zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o poskytovateľoch) za porušenie povinnosti ustanovenej
v § 79 ods. 1 písm. v) uvedeného zákona za to, že ako poskytovateľ všeobecnej ambulantnej zdravotnej
starostlivosti v odbore všeobecné lekárstvo nevykonal lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu
určeného Bratislavským samosprávnym krajom dňa 22. 10. 2013 v čase podľa rozpisu a to v mieste

výkonu podľa rozpisu. Žalovaný sa oboznámil s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný
skúmal, či je žalobca viazaný zákonom stanovenou povinnosťou vykonávať LSPP podľa ustanovenia §
79 ods. 1 písm. v) zákona o poskytovateľoch. Zistil pritom, že účastník konania je držiteľom povolenia na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulantnej starostlivosti - ambulancie v odbore všeobecnélekárstvo. Aplikáciou § 79 ods. 1 písm. v) citovaného zákona prišiel k právnemu záveru, že žalobca
je viazaný povinnosťou vykonávať lekársku službu prvej pomoci. Žalovaný ďalej zistil, že podľa
rozpisu služieb na mesiac október 2013 mal žalobca povinnosť nastúpiť LSPP dňa 22. 10. 2013.

Žalovaný uviedol, že rozpis lekárskych služieb prvej pomoci na mesiac október 2013 obsahuje zákonom
stanovené náležitosti, a preto nie sú dôvodné pochybnosti o jeho správnosti.

V administratívnom spise sa nachádza povolenie na prevádzkovanie ambulancie lekárskej služby prvej
pomoci pre deti a dorast, ktoré vydal Bratislavský samosprávny kraj žiadateľovi LSPP Pezinok s.r.o. dňa

22. 7. 2013 pod číslom 103814/2013 - ZD/2.

V administratívnom spise sa tiež nachádza Zmluva č. 2/2010 o nájme nebytového priestoru
uzatvorená medzi LSPP Pezinok s.r.o. ako nájomcom a Pezinskou mestskou spoločnosťou, s.r.o. ako
prenajímateľom na prenájom priestorov za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti v neštátnom
zariadení v odbore organizovanie lekárskej služby prvej pomoci.

Súd zistil, že administratívny spis obsahuje listinné dôkazy o tom, že spoločnosť LSPP Pezinok, s.r.o.
so sídlom Hollého 2, 90201 Pezinok disponuje povolením prevádzkovať ambulanciu LSPP. Vzhľadom
na to, že žalobca opakovane v prvostupňovom aj druhostupňovom konaní namietal, že budova v ktorej
prevádzkuje LSPP Pezinok s.r.o. činnosť a kde má byť vyslaný jeho zamestnanec, nie je spôsobilá na

poskytovanie lekárskych služieb a teda namieta nespôsobilosť LSPP Pezinok s.r.o. na prevádzkovanie
ambulancie lekárskej služby prvej pomoci, prvostupňový orgán aj žalovaný si zabezpečili doklady
preukazujúce, že LSPP Pezinok s.r.o. je spôsobila zabezpečiť lekársku službu prvej pomoci vo svojich
priestoroch.

Podľa § 1 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej
starostlivosti“),účelomzákonaozdravotnejstarostlivostijeupraviťposkytovaniezdravotnejstarostlivosti
a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, práva a povinnosti fyzických osôb a
právnických osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, postup pri úmrtí a výkon štátnej správy na

úseku zdravotnej starostlivosti.

Podľa § 2 tohto zákona, je lekárska služba prvej pomoci definovaná ako zdravotná starostlivosť, ktorou
sazabezpečujenepretržitádostupnosťvšeobecnejambulantnejstarostlivostipredospelých,všeobecnej
ambulantnej starostlivosti pre deti av nich byť dorast a špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej

starostlivosti.

Podľa § 4 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch“), poskytovateľom je

a/ fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe
1. povolenia (§ 11 zákona o poskytovateľoch) alebo povolenia na poskytovanie lekárskej starostlivosti
podľa osobitného predpisu,
2. živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu, alebo
b/ fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej

zdravotníckej praxe
c/ fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe
povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie
kúpeľnej liečebne podľa osobitného predpisu.

Podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia), poskytovateľ, ktorý
je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný,

ak v odseku 3 nie je ustanovené inak,
v) vykonávať lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom, ak ide o
poskytovateľa,ktorýposkytujevšeobecnúambulantnústarostlivosťvšpecializačnomodborevšeobecnélekárstvo alebo v špecializačnom odbore pediatria a poskytovateľa, ktorý poskytuje špecializovanú
zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť.

Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, orgán
príslušný na vydanie povolenia (§ 11) uloží držiteľovi povolenia vydaného podľa tohto zákona pokutu za
porušenie niektorej z povinností ustanovených v § 79 ods. 1 písm. i), j), o), q), r), v), y), zb), zl) až zp),
zs), aa) až ae), ods. 2 písm. a) až c), ods. 4 písm. a) a b), v § 79a ods. 1 písm. c) a § 79b až do 3 319 eur.

Podľa § 7 zákona č. 576/2004 Z.z., zdravotná starostlivosť sa poskytuje ako
(1)
a) ambulantná starostlivosť
1. všeobecná
1.1. pre dospelých
1.2. pre deti a dorast,

2. špecializovaná
2.1. gynekologická
2.2. zubno-lekárska,
3. špecializovaná iná, keď
4. záchranná zdravotná služba,

b) ústavná starostlivosť,
c) lekárenská starostlivosť,
d) ošetrovateľská starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb 4aa) a v zariadeniach sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately. 4ab)

(2) Všeobecná ambulantná starostlivosť podľa odseku 1 písm. a) bodov 1.1 a 1.2 a špecializovaná
ambulantná starostlivosť podľa odseku 1 písm. a) bodov 2.1 a 2.2 sa vykonáva v určenom zdravotnom
obvode podľa § 2 ods. 23.

(3) V rámci všeobecnej ambulantnej starostlivosti a v rámci špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej

starostlivosti sa poskytuje lekárska služba prvej pomoci najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete
poskytovateľov. 7)

Podľa § 7 ods.6 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, lekársku službu prvej pomoci
vykonávajú poskytovatelia poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť a špecializovanú zubno-

lekársku ambulantnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na
základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci; lekárska služba
prvejpomocivšeobecnejambulantnejstarostlivostisavykonávaajformounávštevnejslužbyvdomácom
prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje.
Lekárska služba prvej pomoci sa vykonáva podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom zverejneným

na jeho webovom sídle, ktorý obsahuje miesto výkonu lekárskej služby prvej pomoci, čas vykonávania
lekárskej služby prvej pomoci a zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumov
vykonávania lekárskej služby prvej pomoci v období, na ktorý sa tento rozpis vyhotovuje. Rozpis
vykonávania lekárskej služby prvej pomoci sa považuje za doručený poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti povinným vykonávať lekársku službu prvej pomoci desiatym dňom od jeho zverejnenia na

webovom sídle samosprávneho kraja.

Podľa §7 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti
(1) Zdravotnícke zariadenie je prevádzkový útvar zriadený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a
služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

(2) Zdravotnícke zariadenia možno prevádzkovať len na základe povolenia; povolenia sa vydávajú na
zdravotnícke zariadenia
a) ambulantnej zdravotnej starostlivosti,
b) ústavnej zdravotnej starostlivosti,
c) lekárenskej starostlivosti.

(3) Zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti sú:
a) ambulancia
1. všeobecná,
2. špecializovaná; špecializované ambulancie sú uvedené v prílohe č. 1a,3. lekárskej služby prvej pomoci
3a. lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých,
3b. lekárskej služby prvej pomoci pre deti a dorast,

3c. špecializovaná zubno-lekárska služba prvej pomoci.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa§47ods.3správnehoporiadkuvodôvodnenírozhodnutiasprávnyorgánuvedie,ktoréskutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné
ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť
logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z
ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne
posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej

normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.

Žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že uložená pokuta je na spodnej hranici zákonom stanovenej
sadzby a poukázal na jej preventívny účinok. Zároveň analyzuje výšku pokuty a spôsob jej určenia.
Konštatuje, že pri určovaní výšky pokuty sa prihliada na závažnosť, čas trvania, následky i na povahu

zistených nedostatkov. Závažnosť nenastúpenia na výkon LSPP, je podľa názoru ministerstva potrebné
hodnotiť s poukazom na možné ohrozenie života a zdravia pacientov, ktorý v rozhodnom čase túto
zdravotnú starostlivosť môžu potrebovať, čo je 12 hodinovej smeny môže byť kľúčové. Uviedol ďalej, že
následky a povaha zistených nedostatkov, vyplývajú z nerešpektovania a súčasnej snahy o obchádzanie
zákonnej povinnosti žalobcu ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorého primárnou úlohou by

mal byť záujem na ochrane života a zdravia pacienta. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádza, že
pokuta nie je pre účastníka konania likvidačná, výšku uloženej pokuty považuje za primeranú vzhľadom
na závažnosť a povahu porušenej zákonnej povinnosti a má zato, že uloženie pokuty nebude mať
sankčný, ale predovšetkým preventívny účinok. Takéto odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí považuje
súd s poukazom na ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku za dostatočné. Odôvodňuje aká právna úvaha

viedla žalovaného k uloženiu pokuty práve v tejto výške. Z tohto dôvodu je námietka žalobcu ohľadom
nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v časti výšky uloženej pokuty neodôvodnená.

Žalobca v žalobe opakovane namieta nútenú prácu a skutočnosť, že žalovaný ho sankciou núti k
porušeniu Zákonníka práce a ďalších zákonov. Žalovaný na túto námietku v napadnutom rozhodnutí

reagoval tak, že poukázal na Nález Ústavného súdu SR č. PL ÚS 113/2011-74. Uviedol, že citovaný
nález je prameňom práva a má všeobecne záväzný charakter. Z obsahu spisu súd zistil, že žalobca je
s týmto citovaným nálezom Ústavného súdu oboznámený, vyjadroval sa k nemu.

Súd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, že žalovaný jednoduchým poukázaním na odôvodnenie

citovaného nálezu Ústavného súdu porušil svoju povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie. Ústavný
súd sa v citovanom náleze podrobne zaoberá týmito otázkami. Konštatuje, že za nútenú prácu alebo
službu sa v zmysle §18 nepovažuje konanie na ochranu života, zdravia alebo práv iných. Poukazuje
na článok 4 ods. 3 písm. d) Dohovoru, podľa ktorého sa za nútenú prácu alebo službu nepovažuje
práca alebo služba, ktorá tvorí súčasť bežných občianskych povinností. Podrobne analyzuje vzťah

medzi uložením povinnosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa § 79 ods. 1 písm. v) zákona
o zdravotnej starostlivosti a právami poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zaručenými Dohovorom,
Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími zákonmi. Ústavný súd pri hodnotení tejto otázky vykonal
trest proporcionality pozostávajúci z preskúmania podmienky vhodnosti, podmienky nevyhnutnosti
(potrebnosti) a podmienky primeranosti, v ktorom vyvažovaním dotknutých ústavných princípov získal

odpoveď, či zákonodarca rešpektoval všeobecné ústavné princípy obsiahnuté v článku 13 ods. 2 a
4 ústavy, t.j. či zásah do označených práv zo strany štátu bol v súlade s ústavou a medzinárodnými
zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. V tomto prípade stojí na jednej strane verejný
záujem na ochrane zdravia, v záujme realizácie ktorého je poskytovateľom zdravotnej starostlivostiuložená povinnosť plniť úlohy, ktoré z ústavného poriadku vyplývajú štátu. Na druhej strane tu
naproti verejnému záujmu na ochranu zdravia stoja s ním rovnocenné záujmy jednak poskytovateľov
zdravotnej starostlivosti, ktorým povinnosť uložená napadnutými ustanoveniami zasahuje do ich slobody

podnikania, základného práva na spravodlivé a primerané pracovné podmienky, ako aj základného
práva na osobitné pracovné podmienky, ale aj rovnocenné záujmy poskytovateľov prevádzkujúcich
LSPP, predovšetkým ich sloboda podnikania. Ústavný súd konštatuje v tomto náleze, že právna
úprava obstála v teste proporcionality. Z toho vyplýva, že dôvodom odlišného právneho postavenia
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti voči poskytovateľom prevádzkujúcim ambulancie LSPP je

plnenie zákonnej povinnosti podľa napadnutých ustanovení, ktorá sleduje legitímny cieľ a s ohľadom na
jej charakter ju nemožno považovať za neprimeranú.

Ústavný súd v citovanom náleze tiež konštatoval, že explicitne priznané právo každého na
ochranu zdravia podľa článku 40 ústavy zároveň zaväzuje štát k povinnosti zabezpečiť jeho
realizáciu predovšetkým prostredníctvom právnej úpravy materiálnych a inštituciálnych predpokladov

nevyhnutných na jeho efektívny výkon. Napriek tomu, že v súčasnosti zákonodarcom nastavený systém
zabezpečujúci realizáciu práva na ochranu zdravia je možné považovať za ústavne udržateľný, jeho
uplatnenie spôsobuje v aplikačnej praxi nemalé problémy, ktoré podľa ústavného súdu poukazujú
jednoznačne na potrebu podrobnejšej právnej regulácie, ktorá by zabezpečila väčšiu ochranu práv
subjektov realizujúcich povinnosti zverené ústavou, t.j. v tomto prípade poskytovateľov zdravotnej

starostlivosti, a to nielen vo vzťahu k niektorým aspektom ich právneho postavenia, ale taktiež vo výťahu
k účinným prostriedkom nápravy nad rozsah poskytnutý im súčasnou právnou úpravou, ktorá vzhľadom
na jej vágnosť môže spôsobovať problémy v aplikačnej praxi predovšetkým v súvislosti s jej efektivitou.

V tejto súvislosti je nutné posúdiť podstatu zákonnej úpravy výkonu LSPP. Samosprávny kraj v rámci

preneseného výkonu štátnej správy vydáva povolenie na prevádzkovanie ambulancie. Ustanovenie §
79ods.1písm.v/zákonaoposkytovateľochvýslovneuvádzaposkytovateľov,ktorímajúpovinnosťslúžiť
lekársku službu prvej pomoci LSPP. Poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je povinný vykonávať lekársku službu prvej pomoci podľa
rozpisuurčenéhosamosprávnymkrajom,akideoposkytovateľa,ktorýposkytujevšeobecnúambulantnú

starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo v špecializačnom odbore pediatria a
poskytovateľa, ktorý poskytuje špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť. Túto lekársku
službu prvej pomoci musí vykonávať v ambulancii lekárskej služby prvej pomoci. Ambulancie lekárskej
služby prvej pomoci nemajú povinnosť personálne zabezpečiť výkon lekárskej služby prvej pomoci;
personálne obsadenie ich ambulancií zabezpečujú jednotlivé samosprávne kraje prostredníctvom

zaradenia do rozpisu tých lekárov, ktorým zákonodarca uložil povinnosť vykonávať lekársku službu prvej
pomoci - platby za zdravotné výkony súkromných lekárov uskutočnených počas lekárskej služby prvej
pomoci poukazujú zdravotné poisťovne prevádzkovateľom ambulancií lekárskych služieb prvej pomoci,
nie priamo poskytovateľom LSPP.

Výkon LSPP žalobcom teda nezáleží len na jeho vôli, ale je potrebná súčinnosť zdravotníckeho
zariadenia poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu
lekárskej služby prvej pomoci, ktorý musí umožniť výkon LSPP.

V praxi teda vznikla situácia, ktorú si vo svojom náleze všíma aj ústavný súd (aplikačný problém),

keď žalobca je aktom orgánu verejnej moci nútený pod hrozbou sankcií, vykonať lekársku službu prvej
pomoci v úplne inom zariadení, čo možno považovať za ústavne udržateľnú právnu úpravu v zmysle
nálezu ústavného súdu. Toto zariadenie však už nie je regulované verejnou mocou, orgán verejnej moci
mu neukladá podmienky vo vzťahu ku konkrétnemu poskytovateľovi LSPP, napriek tomu, že tu zjavne
ide o prienik verejnej moci do súkromnoprávneho vzťahu (žalobca je povinný vykonať LSPP, platby za

zdravotné výkony súkromných lekárov uskutočnených počas lekárskej služby prvej pomoci poukazujú
zdravotné poisťovne prevádzkovateľom ambulancií lekárskych služieb prvej pomoci, ambulancii LSPP
štát neukladá povinnosť platiť primeranú náhradu poskytovateľom lekárskych služieb prvej pomoci).
Podľa názoru súdu, v zmysle citovaného nálezu ústavného súdu, na to, aby mohla byť LSPP reálne aj
vykonaná je potrebná súčinnosť samosprávneho kraja, a to nielen vydaním rozpisu služieb a určenie

miesta výkonu LSPP, ale i nariadenia, za akých podmienok sa bude vykonávať, napríklad dohoda o
financovaní (či odplatne, alebo bezodplatne), príp. ďalšie dohodnuté podrobnosti.V administratívnom spise sa nenachádza doklad o tom, že žalobca upovedomil LSPP Pezinok s.r.o.
o tom, že jeho zamestnanec nenastúpi do služieb, ktoré mu boli určené rozpisom Bratislavského
samosprávneho kraja. Napriek tomu, že žalobca tvrdí, že LSPP Pezinok malo vedomosť o tom, že

zamestnanec žalobcu nenastúpi do služby podľa rozpisu súd sa stotožňuje s názorom žalovaného,
že oznámenie o nenastúpení do služby malo byť doručené písomne, výslovne a včas, aby mal
prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia poskytujúceho LSPP možnosť v čase zabezpečiť výkon ale
LSPP náhradným spôsobom a aby tak nebola ohrozená zdravotná starostlivosť pre širokú verejnosť.

Podľa § 250j ods. 1 OSP ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z
dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správnehoorgánuvmedziachžalobysúvsúladesozákonom,vyslovírozsudkom,žesažalobazamieta.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia považoval súd napadnuté
rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za vecne správne a žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná
právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené
z dôvodu podľa § 250j ods. 3 súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že

sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal
úspech v konaní, nepriznal ich náhradu a žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.