Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616201669
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2017:2616201669.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s.,

so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený advokátom JUDr. Alanom
Strelákom, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO: 31 819 702 proti žalovanému: X. F.Í., K..
XX.XX.XXXX, I. V. W. XXX/XX, XXX XX W., Š. R. W. o zaplatenie 1.402,50 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.402,50 €, úrok z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 1.402,50 € odo dňa 21.1.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.3.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.402,50 €, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
1.402,50 € od 21.1.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že
žalovaná suma predstavuje nesplatený zvyšok úveru.

2. Okresný súd Senica žalobe vyhovel, a to platobným rozkazom č.k. 5C/59/2016-18 zo dňa 17.6.2016,
ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, a preto ho súd uznesením č.k.

5C/59/2016-30 zo dňa 19.5.2017 zrušil.

3. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. S. zo dňa 30.6.2014,
predžalobnou upomienkou zo dňa 17.12.2014, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 21.1.2015,
ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

5. Žalobca uzatvoril dňa 30.6.2014 so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. S., na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.100,00 €. Žalovaný sa v zmluve zaviazal úver spolu s
odplatou v sume 319,00 € (servisný poplatok vo výške 9 % istiny v sume 99,00 € a celkový úrok vo výške
20 % istiny v sume 220,00 €), teda celkom sumu 1.419,00 € zaplatiť v pravidelných 13. mesačných
splátkach, a to prvé tri mesačné splátky po 5,50 € a ďalej v rovnomerných 10. mesačných splátkach vo
výške po 140,25 €, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 10. deň po uzavretí zmluvy a každá

ďalšia splátka až do úplného vyrovnania bola splatná 30. deň po splatnosti splátky predchádzajúcej.
Z bodu 1 zmluvy o úvere - Obchodné podmienky vyplýva, že veriteľ má právo žiadať vrátenie celej
dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky
v plnej výške. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si riadne neplnil svoju povinnosť, žalobca mu listom zodňa 21.1.2015 oznámil, že záväzok zo zmluvy o úvere bol v súlade so zmluvnými podmienkami ku dňu
20.1.2015 zosplatnený a zároveň ho vyzval na úhradu dlžnej čiastky, ktorá k uvedenému dňu spolu s
odplatoupredstavovalasumu1.402,50€.Žalobcasiuplatnilvkonanísumu1.402,50€,ktorápredstavuje

rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 1.419,00 € a čiastkou vo výške
16,50 €, ktorá bola žalovaným uhradená.

6. Predžalobnou upomienkou zo dňa 17.12.2014 ako aj oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa
21.1.2015 mal súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na okamžité splatenie celého zostatku

úveru vrátane úroku, zmluvnej pokuty a náhrady nákladov.

7. Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluva o úvere upravená v § 497 a
nasledujúcich Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez
ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na

daný právny vzťah sa však vzťahuje aj Zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch.

8. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9. Podľa § 2 písm. a), b), c), d) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), na účely tohto zákona sa rozumie a)
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z
podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu
z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa

nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá
má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom,

10. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
(v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

11. Podľa § 489 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“),
záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného
obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

17. Súd z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil ten právny záver, že žaloba žalobcu
bola podaná dôvodne. V konaní bolo preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom
zmluvu o úvere, na základe ktorej mu poskytol finančné prostriedky, ktoré bol žalovaný povinný splácať
v pravidelných mesačných splátkach. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa so splácaním svojho záväzku
dostal do omeškania, žalobca v súlade s obchodnými podmienkami zosplatnil zvyšok úveru a vyzval
žalovaného na jeho úhradu, no žalovaný na túto výzvu žiadnym spôsobom nereagoval a dlžnú sumu

nezaplatil. Súd na právny vzťah strán aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože zmluva
medzi žalobcom a žalovaným má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keďže žalobca v danej veci vystupuje ako podnikateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemá
postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah obchodných
podmienok a dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je predmetom tohto konania

nevykazuje žiadne znaky neprijateľných zmluvných podmienok. Súd s poukazom na hore uvedené
skutočnosti uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanú istinu v sume 1.402,50 €, ktorá predstavuje
nesplatenú časť úveru vrátene odplaty za poskytnutie úveru.

18. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

20. Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

21. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., /účinného ku dňu omeškania/ výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Súd dospel k záveru, že žalobca žiada oprávnene aj úrok z omeškania, a preto súd zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom
na ustanovenie § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne,
čo je o 5 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda ku dňu 21.1.2015, a to zo sumy 1.402,50 € od
21.1.2015 do zaplatenia, nakoľko úver bol zosplatnený ku dňu 20.1.2015, takže už nasledujúcim dňom

21.1.2015 sa žalovaný dostal s plnením evidentne do omeškania.

23.Podľa§262ods.1Zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),onároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP a žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

26. Súd rozhodne o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Senica, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 38 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.