Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 21, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 23P/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717202545
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5717202545.2

Uznesenie

Okresný súd Martin vo veci starostlivosti o maloleté deti :

E. S., nar. XX.X.XXXX,
E. S., nar. XX.X.XXXX,

zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov : matky
E. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Ul. Ú. XXXX/X, R., t.č. bytom R. X, E., zastúpenej AK JUDr. Silvia
Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, Martin, IČO : XXXXXXXX a otca E. S., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom Ul. Ú. XXXX/X, R., mal. deti bytom ako matka, v konaní o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia o zákaze styku, takto

r o z h o d o l :

Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Navrhovateľka - matka mal. detí E. S., nar. XX.X.XXXX I. E. S., nar. XX.X.XXXX podala na tunajšom
súde dňa 24.2.2017 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na čas do rozvodu manželstva, ktorým

súd zakáže styk otca E. S., nar. XX.X.XXXX s maloletými deťmi. V návrhu uviedla, že s otcom mal.
detí sú stále manželia, pričom na OS Martin je vedené konanie o rozvod a úpravu rodičovských práv
na čas po rozvode pod sp. zn. 19P/89/2015. Rodičovské práva a povinnosti boli upravené rozsudkom
Okresného súdu Martin č.k. 19P/88/2015-45 zo dňa 22.4.2015, právoplatným dňa 5.5.2015, ktorým súd
schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej boli mal. deti E. S. I. E. S. zverené do osobnej starostlivosti
matky, ktorá je tiež oprávnená maloletých zastupovať a spravovať ich majetok. Otec sa zaviazal platiť

výživné vo výške po 150,-Eur mesačne na každé z maloletých detí počnúc od 1.4.2015, splatné vždy do
25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň bol upravený styk otca s mal. deťmi v rozsahu :
každý nepárny týždeň v kalendárnom mesiaci v sobotu od 8.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 9.00
hod. do 17.00 hod.; každý utorok a štvrtok v kalendárnom mesiaci v čase od 15.30 hod. do 19.00 hod. s
tým, že otec bude oprávnený si mal. deti vyzdvihnúť v mieste bydliska matky a po ukončení styku ich tam
matkevrátiť.Dôvodompodanianávrhunaneodkladnéopatreniejeskutočnosť,žerozsudkomstanovená

úprava nie je pre mal. deti ani pre ňu vyhovujúca. Otec od 24.12.2016 si pre mal. deti v určený čas a
hodinu vôbec nechodí. V dôsledku správania otca podala na neho trestné oznámenie pre podozrenie zo
spáchania trestného činu nebezpečného prenasledovania. Manžel ju neustále prenasleduje, natáča, fotí
pri rôznych príležitostiach, útoční na ňu aj na deti sms správami, telefonátmi a pod., čím ju obmedzuje v
obvyklom spôsobe života. Jeho správanie u nej vzbudzuje dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, hlavne
po psychickej stránke. Nie jeden krát sa stalo, že manžel namiesto toho, aby si prišiel vyzdvihnúť deti,

prechádza sa pred panelákom, kde bývajú a sleduje, či sú doma, či tam má auto. Tiež sleduje, či má auto
pred prácou, kedy odchádza, o čom si robí zápisy. Neustále ju obťažuje, chodí i pred dvere triedy, kdevyučuje klientov ako lektorka angličtiny, búcha na dvere a znemožňuje jej viesť výučbu. Jeho konanie
vzbudzuje u nej reálnu a dôvodnú obavu aj o psychické zdravie mal. detí, nakoľko popísané správanie
manžela nepovažuje za normálne, ale hraničiace s psychickým terorizovaním jej osoby. Manžel o nej

vedome rozširuje informácie, že je psychicky chorá, že je nezodpovedná matka, a nevie sa starať o deti,
že sa práve vrátila z psychiatrie. Dokonca sa dotazuje jej klientov ako je možné, že učí, či ju už prepustili
z liečenia a pod..Uvedené robí systematicky s úmyslom dostať ju na kolená, čo sa týka jej psychickej
pohody a spôsobiť jej vážne problémy v podnikaní, čo sa mu už čiastočne podarilo. Otec na jednej strane
deklaruje pred súdom aký má záujem o deti a napriek tomu od decembra 2016 si pre deti nechodí, teda

svoje práva, ktoré stanovil súd nevyužíva. Aj po poslednom pojednávaní ( vo veci sp. zn. 19P/89/2015
pozn.)dňa10.2.2017bolasituáciataká,žedetinavíkendriadnepripravila,nootecvsobotunastretnutie
meškal 20 minút, čo automaticky znamenalo, že musela mal. E. zaviezť na tréning sama, čo syn prijal
negatívne ako sklamanie zo strany otca. V nedeľu po telefonickom dohovore syna s otcom sa otec
dostavil načas, ale program, ktorý si so synom dohodol, nesplnil. Aj v minulosti bolo pravidlo, zakaždým,
keď si otec prišiel pre deti, tieto s ním odmietali ísť a musela ich vždy presviedčať. Do spisu v konaní o

rozvod založila CD s nahrávkami, na ktorých je zachytené ako deti odmietajú ísť s otcom, dokonca E. sa
schovávala pod stôl, aby ísť nemusela. Zakaždým, keď im povedala, že príde "tatino", nezaobišli sa bez
plaču, kriku a odmietania. Má zato, že má byť rešpektovaný názor detí zo strany súdu ako aj zo strany
otca. Situácia je ku dnešnému dňu pre nich všetkých neúnosná, nikdy nevie ako sa otec zachová, čo
urobí, čo mu bude zase vadiť a napriek tomu je nútená zakaždým deti pripraviť a prežiť celý kolobeh

kriku, plaču a otázok detí, prečo sa musia chystať, keď s otcom nechcú ísť. Týmto návrhom nechce
zamedziť v stretávaní otca s deťmi, nechce otca vytesniť z ich života, nakoľko má v čerstvej pamäti
ako spolu vychádzali. Jedná sa len o dočasnú úpravu do momentu, kým sa situácia neupokojí, nakoľko
aj otec musí pochopiť vážnosť situácie, ktorá nastala. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sú podľa jej
názoru splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

2.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len "CSP" ), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 360 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať
aj bez návrhu.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám

až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí

styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

3.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Po posúdení návrhu
navrhovateľky dospel k záveru, že tento nie je dôvodný a v danom prípade nie sú splnené zákonné
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Zákon v zásade rozlišuje dve skupiny neodkladných
opatrení, a to opatrenia, ktorých účelom je bezodkladná úprava pomerov procesných strán ( účastníkov
konania ) alebo opatrenia, ktoré majú zaistiť výkon súdneho rozhodnutia ak je obava, že exekúcia bude

ohrozená. Na to, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, musí byť potreba úpravy pomerov účastníkov
naliehavá. Okolnosťami odôvodňujúcimi naliehavosť takejto úpravy v obdobných veciach sú najmä
skutočnosti svedčiace o ohrození či narušení riadnej výchovy, zdravého psychického, fyzického vývinu
či výživy maloletého dieťaťa, ktoré by vyžadovali okamžitý zásah.4.
Podľa správy ÚPSVaR Martin z prešetrenia pomerov účastníkov zo dňa 9.3.2017 súd zistil, že matka

spolu s mal. deťmi toho času bývajú v 3-izbovom byte na adrese E., K.. R. X/X. Byt je vo vlastníctve
matkinho otca p. D. Č., ktorý je poberateľ starobného dôchodku a v domácnosti aj býva. Domácnosť je
kompletne zariadená a udržiavaná na požadovanej hygienickej úrovni. Matka a mal. deti majú spoločnú
izbu, ktorá je zariadená novým detským nábytkom a majú tu všetky potrebné veci ako oblečenie, hračky
či školské potreby. Deti majú vytvorené vhodné podmienky pre zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin

a sociálnym prieskumom neboli zistené žiadne nedostatky. Mal. deti navštevujú ZŠ Hurbanova, Martin.
Otec naďalej žije sám v rodinnom dome na adrese R., K.. Ú. X. Domácnosť je kompletne zariadená,
udržiavaná na požadovanej hygienickej úrovni. Deti tam majú samostatnú izbu. Rozsudkom OS Martin
zo dňa 22.4.2015 sp. zn. 19P/88/2015 boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky a zároveň
bolupravenýstykotca.Stykotcasmaloletýmideťmisavšakneuskutočňuje.Otecmaloletýchopakovane
kontaktoval úrad s tým, že matka mu deti nechce dávať a deti manipuluje proti nemu. Podľa vyjadrenia

matky, ona má záujem, aby sa s otcom stretávali, ale deti odmietajú tieto stretnutia. Z dôvodu neustálych
konfliktov v rodine sa dňa 21.11.2016 na ÚPSVaR, OSPODaSK uskutočnila rodinná konferencia, rodičia
boli poučený, že je potrebné rešpektovať právoplatný rozsudok súdu č. 19P/88/2015. Rodičom bola
navrhnutá možnosť absolvovať rodinnú terapiu, ktorú matka odmietla. Orgán SPODaSK záverom správy
konštatoval, že zákaz styku otca s mal. deťmi nie je v záujme detí a preto návrh matky doporučuje

zamietnuť.

5.
Súd mal na základe vyžiadanej správy OR PZ Martin, Obvodné oddelenie PZ Martin -východ
preukázané, že v súčasnosti sa vedie pod ČVS: ORP-160/OV-MT-2017 trestné stíhanie vo veci prečinu

nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, e/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečinu
ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zákona. Ide o vec týkajúcu sa podaných trestných oznámení E. S.
na jej manžela E. S., ktoré podala na OP Martin dňa 19.1. a 24.2.2017. Podľa polície vo veci prebieha
skrátené vyšetrovanie. Iné veci, ktoré boli predtým vedené na polícii pod ČVS: ORP-1190/OV-MT-2015
a ČVS: ORP-269/2-VYS-MT-2015 boli postúpené na priestupkové konanie Okresnému úradu Martin.

Ako vyplýva z lustrácie registra priestupkov ( č.l. 18 - 21 spisu ), E. S. bol uznaný za vinného z jedného
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov pod sp. zn. OU-MT-OVVS-2016/003148, ktorý skutok sa stal
dňa 20.4.2015. Za tento mu bola uložená sankcia pokarhania. Ďalšie dve priestupkové konania pod
sp. zn. OU-MT-OVVS-2015/014473 a sp. zn. OU-MT-OVVS-2016/002558 boli právoplatne zastavené.

Z lustrácií teda nevyplýva, že by otec detí E.S. S. bol trestne stíhaný ako obvinený, ani doposiaľ nebol
odsúdený za žiadny trestný čin.

6.
Súd ďalej zistil, že na Okresnom súde Martin v súčasnosti prebieha konanie o rozvod manželstva a

úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode pod sp. zn. 19P/89/2015, kde
návrh bol podaný zo strany manželky dňa 26.3.2015, pričom vo veci doposiaľ nebolo rozhodnuté.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu sp. zn. 19P/89/2015, vrátane písomne vypracovaného znaleckého
posudku č. 24/2016 a zápisnice z pojednávania dňa 10.2.2017, pričom ani na základe týchto podkladov
nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze styku otca s

mal. deťmi. V rozvodovom konaní sa matka domáha zverenia mal. detí na čas po rozvode do svojej
osobnej starostlivosti a otec navrhuje striedavú osobnú starostlivosť. Súd v danej veci nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru psychológie, odvetvia klinická psychológia detí a klinická psychológia
dospelých PhDr. Andrejom Benkovičom, ktorý vypracoval znalecký posudok pod č. 24/2016. V konaní
sp. zn. 19P/89/2015 sa uskutočnilo posledné pojednávanie dňa 10.2.2017, na ktorom boli tiež vypočutí

rodičia a súdny znalec. V uvedený deň bol vykonaný i výsluch mal. detí. Ako vyplýva zo zápisnice
z pojednávania, rodičia zotrvali na svojich pôvodných návrhoch a vyjadreniach, pričom zástupkyňa
matky navrhla upraviť stretávanie otca s mal. deťmi v štandardnom rozsahu každý druhý víkend s tým,
aby bola rešpektovaná vôľa maloletých detí, či chcú alebo nechcú ísť. Pojednávanie je odročené na
termín 12.4.2017. Mal. E. pri výsluchu na súde v podstate uviedol, že sa nechcel s otcom stretávať

odvtedy ako ho buchol barlou po nohe a musel ísť na pohotovosť ( dňa 25.10.2015 pozn. ). Otec
tvrdil, že ho iba obšuchol, ale podľa neho to bolo inak. Nie je rád, že otec sedí na jeho futbalových
tréningoch, cíti sa divne, lebo všetci sa na nich pozerajú. Má pocit, že otec nerešpektuje jeho názor.
S otcom by sa chcel stretávať na hodinu, ale každý druhý týždeň, viac nie. Myslí si, že E. sa chcemenej stretávať s otcom ako on. Nechce mať pocit, že nemá otca. Keby sa otec polepšil, tak by
sa s ním chcel možno stretávať viac. Vadia mu na otcovi aj jeho zákazy, najmä to, že mu zakazuje
volať s mamou. U otca spať nechce. Mal. E. uviedla, že s otcom nechodí von, pretože nechce, lebo

im robí zle. Keby im aj prestal robiť zle, aj tak by s ním nechcela chodiť von. Otec robí zle jej,
E. aj matke. Otec jej nechýba. Naposledy ho videla, keď bol brat E. na tréningu a na turnaji. Keď
bola s otcom vonku, tak im robil zle. Tvrdila, že sa otec nikdy nezmení, klame. Zakázal im počas
pobytu ich matky v nemocnici zavolať jej. S otcom by sa stretávala, keby pri stretnutiach bola aj
matka, inak sa bojí s ním byť sama. V záveroch znaleckého posudku č. 24/2016 znalec PhDr. Andrej

Benkovič, okrem iného konštatoval, že zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti toho
času nie je vhodné, nakoľko rodičia nie sú schopní konštruktívne komunikovať, nie sú pripravení na
striedavú osobnú starostlivosť. Taktiež mal. deti striedavú starostlivosť odmietajú. Zverenie mal. detí
do starostlivosti otca nie je možné realizovať v dôsledku emocionálneho naviazania maloletých detí na
matku, čo by v takomto prípade zverenia spôsobovalo psychickú depriváciu maloletých detí v dôsledku
strádania matky. Maloleté deti navrhol zveriť do osobnej starostlivosti matky a styk otca realizovať bez

prespávania maloletých detí u otca. Citová vzťahová väzba obidvoch rodičov k deťom je vytvorená.
Obidvaja rodičia majú záujem sa realizovať v týchto citových väzbách a ďalej ich rozvíjať. Vo vzťahu
otca a maloletých nie je taká skutočnosť, ktorá by mala mať negatívny dopad na ďalší psychický a fyzický
vývin maloletých. Rodičovské kompetencie otca sú zachované. Z psychologického hľadiska je spôsobilý
osobnezabezpečovaťstarostlivosťomal.deti.Vzťahmaloletýchkotcovihodnotíakonarušenýzdôvodu

neprimeraného vťahovania maloletých zo strany matky do subjektívne vnímaných ťažkostí matky s
otcom. Matka tieto ťažkosti zveličuje a vytvára tým v deťoch odpor voči otcovi resp. strach z otca.
Jedná sa z matkinej strany o emocionálnu manipuláciu mal. detí. Mal. E. má vybudovanú vzťahovú
väzbu k obom rodičom, pričom vzťahová väzba k otcovi je situačne narušená - maloletý verbalizuje
odmietavý postoj vo vzťahu k otcovi, ale jedná sa skôr o situačne podmienenú reakciu v období rozvodu

rodičov, voči otcovi je viac kritický a podmieňujúci. Mal. E. má tiež vybudovanú vzťahovú väzbu k
obidvom rodičom. V aktuálnom štádiu vývinu preferuje matku a je na ňu viac emocionálne naviazaná
v porovnaní s otcom, čo sa prejavuje aj vo väčšom lipnutí na názore matky. Ťažšie sa vysporadúva
s patoplastickou rodinnou situáciou, ktorá vyplýva z disharmonického vzťahu rodičov a prejavuje sa
častými hádkami a nedorozumeniami medzi rodičmi, do ktorých je maloletá emocionálne vťahovaná.

Vzhľadom k svojmu kognitívnemu a osobnostnému vývinu nie je schopná si vytvoriť náhľad. Je tiež
možné uvažovať, že odpor voči stretávaniu s otcom je nevedome motivovaný snahou zblížiť rodičov.
Matka maloletých ponúka svoje názory a postoje maloletým deťom, ktoré aj v dôsledku daného stupňa
vývinu nie sú objektívne schopné posúdiť matkou prezentované obavy z otca a vo veľkej miere sa
identifikujú s pohľadom matky. Matka takýmto spôsobom negatívne kontaminuje deti v postoji k otcovi,

čo sa následne prejavuje v odmietavom správaní detí voči otcovi. Na pojednávaní znalec naviac uviedol,
že ak sú tu skutočnosti, že deti s otcom boli nejaké obdobie ( ako vyplynulo z výpovedí rodičov na
pojednávaní ), sú to veľmi pozitívne zistenia, ktoré poukazujú na to, že ten vzťah tam ozaj je vytvorený,
len je otázka, ako minimalizovať tú stresogénnosť, stres, ktorému deti pri predávaní alebo pri realizácii
styku sú vystavované. Podľa aktuálneho vyjadrenia mal. E., tento sa s otcom chce stretávať, čo možno

považovať za ďalšie pozitívum. Myslí, že dcéra, keď pôjde brat, to tiež nejak zvládne. Čo sa týka
odovzdávania a preberania detí, bolo by zrejme vzhľadom na záujem detí najvhodnejšie, aby si ich otec
prevzal v školskom prostredí a potom ich následne vracal matke domov.

7.

Z charakteru navrhovaného neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o procesný inštitút, ktorého
účelom je dočasne upraviť pomery účastníkov. Pred jeho nariadením preto nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana. Súd nerozhoduje na základe "štandardného" dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv
účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv. Osvedčovanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa uskutočňuje najmä formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu.
Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie.

Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu javia pravdepodobné.

8.Právo osobného styku je v porovnaní s ostatnými rodičovskými právami a povinnosťami výnimočné,
nakoľko prostredníctvom neho možno realizovať samotné rodičovstvo. Ide o súčasť práva na rodinný
život. Pre rodiča a dieťa je možnosť byť spolu základným prvkom rodinného života. Nedostatok styku

rodiča s dieťaťom znamená pretŕhanie rodinných väzieb medzi nimi, čo nie je v záujme dieťaťa. Len
v prípade, ak je kontaktom ohrozený zdravý vývin dieťaťa a bolo by to nevyhnutné v záujme dieťaťa,
súd môže styk obmedziť alebo i zakázať ( § 25 ods. 3 Zákona o rodine ). Obdobne článok 9 ods.
3 Dohovoru o právach dieťaťa zakotvuje právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov
udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami

dieťaťa. Zásadne nemožno obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť v prípade, ak uvádzané dôvody pre
obmedzenie styku vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Takisto
nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku len ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa,
najmä vtedy, ak indície smerujú k pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať u dieťaťa takéto
správanie. Odmietavý postoj dieťaťa k stretávaniu s rodičom je možné brať do úvahy len v prípade, že
by takýto postoj bol týmto rodičom aj vyvolaný. Inak povedané, ak súd nezistí také okolnosti v správaní

oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže
byť odmietanie dieťaťa samé osebe dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku. Naopak je potrebné
zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky
smerujúce k tomu, aby sa eventuálne narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil resp. prehĺbil.
Podľa záveru súdu z doposiaľ zistených skutočností a zabezpečených dôkazov nevyplynuli okolnosti

svedčiace o prípadnom ohrození života, zdravia, psychického či fyzického vývinu mal. detí, či iné
okolnosti, ktoré by odôvodňovali zákaz prípadne obmedzenie styku otca s mal. deťmi prostredníctvom
nariadenia neodkladného opatrenia. Hoci je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi sú dlhodobo napäté a
konfliktné, starostlivosť o mal. deti je zabezpečovaná na dobrej úrovni. Ako vyplynulo z výsledkov
znaleckého dokazovania v konaní sp. zn. 19P/89/2015, mal. deti majú vytvorenú citovú väzbu s otcom

a tento je ako rodič plne spôsobilý osobne sa o ne starať. Okrem vplyvu emocionálnej manipulácie detí
zo strany matky bola do istej miery ako negatívna skúsenosť mal. E. s otcom spomenutá udalosť úderu
barlou, čo otec popieral. K tejto udalosti však malo dôjsť ešte v októbri 2015 a od tej doby styk, hoci i
s problémami či nepravidelnosťou prebiehal. Významnou okolnosťou ovplyvňujúcou záujem mal. detí o
stretávanie s otcom sú situácie pri preberaní maloletých v mieste bydliska matky, čo i znalec považuje za

značne stresogénny faktor, ktorý je potrebné do budúcnosti eliminovať. Uvedené bude možné realizovať
napr. zmenou miesta a spôsobu preberania detí v školskom zariadení a nie zamedzením styku s otcom.
Na základe všetkých uvedených skutočností súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol ako nedôvodný.

9.
Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal
nárok na náhradu trov, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov
konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo ( § 362 CSP ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP - ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) - ( § 363 CSP ).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMSP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné

návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 370 a nasl. CMP ).