Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/413/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814208195
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814208195.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch,
Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného: Advokátska kancelária ERAMUS LEGAL s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Justičná 9, IČO: 36 789 615, proti žalovanému Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu
v Y. č. 5, o zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava zo dňa 25.3.2015 č.k. 8C/239/2014-15 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu v časti o zaplatenie
kapitalizovaných úrokov z omeškania od 13.2.2010 do 9.5.2014 vo výške 667,50 eura a náhrady
trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa pôvodne podanou
žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.437,66 eura spolu s kapitalizovaným denným

úrokom z omeškania od 13.2.2010 do 5.3.2014 vo výške 645,07 eura, s úrokom z omeškania vo výške
0,024% denne zo sumy 1.437,66 eura od 6.3.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania spočívajúcich
v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia. Poukázal na to, že uznesením zo
dňa 22.5.2014 č.k. 8C/73/2014-44 konanie o zaplatenie istiny 1.437,66 eura zastavil, keďže došlo k
späťvzatiu žaloby v tejto časti žalobcom z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k jednorazovému
plneniu a v prevyšujúcej časti, t.j. zaplatenie kapitalizovaných úrokov z omeškania od 13.2.2010 do

9.5.2014 vo výške 667,50 eura a náhrady trov konania vylúčil na samostatné konanie.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Úverová
zmluva č. 3701000023 dňa 5.3.2007, ktorú je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a posúdiť ju
v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 5.1.2007, teda v čase uzavretia zmluvy.
Z tejto zmluvy vyplynulo, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 80.000,- Sk (2.655,51 eura),

pričom žalovaný sa zaviazal úver splácať v šesťdesiatich mesačných splátkach po 1.998,- Sk (66,32
eura). Žalovaný čerpal úver v celkovej výške, teda 80.000,- Sk a ku dňu spracovania pôvodnej žaloby,
t.j. k 5.3.2014 uhradil žalobcovi celkovo 2.563,35 eura.

Prvostupňový súd vec posúdil podľa ust. § 52 ods. 1, § 55, § 53 ods. 1, § 54 ods. 2, § 53 ods.
3 Občianskeho zákonníka. Vzal za preukázané, že celková cena úveru na základe úverovej zmluvy

uzavretej medzi účastníkmi predstavuje 119.880,- Sk, teda 3.979,29 eura, z toho podľa zmluvy bola
poskytnutá výška úveru 80.000,- Sk, t.j. 2.655,51 eura, a k tomu navýšenie predstavuje 1.323,77
eura (39.880,- Sk). Poukázal na to, že zo splátkového kalendára, ktorý predložil žalobca k svojmu
žalobnému návrhu, vyplýva, že žalovaný na úhradu úveru zaplatil 2.563,35 eura. Po zohľadnení ďalšej
úhrady zo strany žalovaného došlo v pôvodnom konaní na podnet žalobcu k zastaveniu konania v
časti istiny, nakoľko podľa priloženého splátkového kalendára uhradil žalovaný žalobcovi dňa 9.5.2014

jednorázovo 1.437,66 eura. V časti kapitalizovaných úrokov z omeškania od 13.2.2010 do 9.5.2014
vo výške 667,50 eura súd žalobu zamietol ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenia Občianskehozákonníka (§ 52 a nasl.), nakoľko dohodnuté zmluvné podmienky spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, predmetnú zmluvu je potrebné
považovať za spotrebiteľskú a keďže neboli zmluvné podmienky ani individuálne dojednané, súd ich

považoval za neplatné. Výrok o náhrade trov konania oprel o ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pričom v danom
prípade aj žalobca aj žalovaný mali úspech v pomernej časti, preto súd rozhodol o trovách konania tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

V zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 205

ods.2písm.a/vspojenís§221ods.1písm.f/,§205ods.2písm.b/,c/,d/af/O.s.p.Vytýkalsúduprvého
stupňa, že sa vôbec nezaoberal s odôvodnením svojho rozhodnutia, bližšie nešpecifikoval, o ktoré
dohodnuté zmluvné podmienky ide, ani v čom vidí ich neprijateľnosť. Vzhľadom k tomu, že prvostupňový
súd riadne neodôvodnil rozhodnutie, konanie je okrem iného postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V tejto súvislosti
poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 78/05 zo 16.3.2005, podľa ktorého súčasťou

základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR
je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Poukázal tiež na
uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 115/03 z 3.7.2003, podľa ktorého odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, tak prvostupňového ako aj odvolacieho, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces. Súd prvého stupňa vôbec nebral do úvahy skutočnosť, že žalovaný
svoj dlh voči žalobcovi čo do požadovanej sumy 2.404,75 eura výslovne písomne uznal dňa 12.3.2013,
zaviazal sa dlh uhradiť formou mesačných splátok po 100,- eur pod stratou výhody splátok. Žalovaný
však dohodnutý splátkový kalendár niekoľkokrát porušil, a to počnúc s mesiacom júl 2013 až následne
žalobca dňa 5.3.2014 podal návrh na súd na vydanie platobného rozkazu, v ktorom žiadal, aby súd

zaviazal žalovaného na úhradu dlžnej sumy aj s príslušenstvom ako aj s trovami konania.

V súvislosti s výrokom o trovách rozhodnutia vytýkal súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o trovy konania, a že jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu žiadal, aby

súd zaviazal žalovaného na úhradu dlžnej sumy 1.437,66 eura s prísl. a trov konania, pričom žalovaný
počas konania uhradil žalobcovi žalovanú sumu 1.437,66 eura a v tejto časti zobral následne žalobca
svoju žalobu späť. Je teda zrejmé, že v časti 1.437,66 eura žalovaný svojim konaním zavinil zastavenie
konania a v sume 1.437,66 eura bol žalobca v konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania.
Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že ochrana spotrebiteľa je dôležitou súčasťou právneho poriadku

Slovenskej republiky, je však dôležité podotknúť, že ochrana práv nemôže byť nástrojom na porušenie
základných zásad spravodlivého súdneho procesu ako aj základných výkladových pravidiel, kedy
formalizmus a nadštandardná ochrana práv jednej strany spôsobí nerovnosť účastníkov až porušenie
práv druhej strany. V tejto súvislosti poukázal na časť odlišného stanoviska sudcu Ústavného súdu SR
Milana Ľalika vo veci I. ÚS 547/2012, kde sa uvádza „považujem za nevyhnutné najskôr konštatovať,

že všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia
niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek,
čo sa prieči zdravému rozumu, a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v
dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti“. Zo všetkých týchto
dôvodov mal žalobca za to, že súd prvého stupňa zaťažil svoje konanie inou vadou, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to vadou nepreskúmateľnosti, pričom postupom súdu
bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom
rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil, a v celom rozsahu žalobe
žalobcu vyhovel, priznal mu trovy konania tak prvostupňového ako aj odvolacieho, ktoré si vyčíslil vo

výške 59,87 eura.

Vyjadrenie zo strany žalovaného nebolo podané.

Odvolacísúdnazákladepodanéhoodvolaniapodľaust.§214ods.2O.s.p.prejednalvecbeznariadenie

pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212
ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.Žalobca podal odvolanie okrem iného z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ (§ 221 ods. 1 písm.
f/, h/ O.s.p.), podľa § 205 ods. 1 písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p., teda že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že sa mu postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam.

Po preskúmaní veci v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je predčasné, vydané na základe neúplného zistenia skutkového stavu,
nedostatočne odôvodnené a tým aj nepreskúmateľné.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd
uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil. Súd dbal na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods.
1 Ústavy SR (ďalej len „ústava“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody,
na základe ktorých je založené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa § 46
ods. 1 ústavy je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Zásady odôvodnenia
rozhodnutia uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. platia pre všetky jeho výroky a podľa ustálenej judikatúry
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré nezodpovedá nárokom kladeným na jeho riadne odôvodnenie je
postupom, ktorým sa odňala účastníkovi možnosť konať pred súdom.

Vyššie definovanému právu na riadne odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá odôvodnenie rozsudku
súdu prvého stupňa tak, čo sa týka výroku vo veci samej, ale aj vo výroku o trovách konania. V
posudzovanej veci totiž z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, o aké dôkazy sa súd opieral, ak uzavrel,
že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, že ide o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,

avšak neuviedol, v čom vidí túto značnú nerovnováhu. Súd len stroho konštatoval, že poukazuje na
vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.) a preto rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Taktiež výrok o náhrade trov konania oprel o ust. § 142 ods.
2 O.s.p., konštatoval, že každý z účastníkov mal vo veci úspech len čiastočný, a teda, že rozhodol,
že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania. Neuviedol však pomer úspechu, neúspechu a

skutočnedôvodnenamietažalobcavosvojomodvolaní,žesavôbecnezaoberalustanovením§146ods.
2 O.s.p. v súvislosti so zastavením konania v časti týkajúcej sa istiny. Z odôvodnenia rozsudku dokonca
nevyplýva ani koľko skutočne žalovaný uhradil na istine poskytnutého úveru a koľko na príslušenstve.

Podľa§221ods.1písm.f/O.s.p.odvolacísúdzrušírozhodnutielenakúčastníkovikonaniasapostupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nie je v súlade s ust. § 157 ods.
2 O.s.p., preto rozsudok zrušil vrátane výroku o trovách konania, keďže nie je možné preskúmať, či vec
prvostupňový súd správne právne posúdil.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne posúdiť časť nároku žalobcu v súvislosti s poskytnutým
úverom žalovanému, ktorý je predmetom tohto konania, podrobiť ho testu prijateľnosti zmluvných
podmienok, vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť za použitia správneho
právneho predpisu, a to vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania (ako aj trov odvolacieho konania).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v
znení účinnom od 1.5.2011).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.