Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8P/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200543
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8814200543.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti súdu

o maloletých, maloletej J. O., J.. XX. XX. XXXX, bytom pri matke, zastúpenej kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: S. O., J..
XX. XX. XXXX, Y. G. S. Č.. XX, XXX XX E. J. Y., zastúpenej JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou,
Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov nad Topľou, za účasti otca: Z. O., J.. XX. XX. XXXX, G. E. XX,
XXX XX S., zastúpeného Mgr. Františkom Chocholom, advokátom, Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad
Topľou, o zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom t a k t o

r o z h o d o l :

M e n í sa výrok rozsudku Okresného súdu Svidník, č. k. 2P/94/2011-237 zo dňa 03. 07. 2013 a to tak,
že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. J. O., J.. XX. XX. XXXX každý prvý piatok v mesiaci
od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že stretnutia budú prebiehať v súčinnosti so
psychológom v Psychosociálnom centre s.r.o., Vajanského 21, Prešov.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa podaným návrhom domáhala zmeny rozsudku Okresného súdu (ďalej len „OS“) Svidník,
č. k. 2P/94/2011-237 zo dňa 03. 07. 2013 a to tak, že otec by bol oprávnený stretávať sa s maloletou

dcérou každú párnu sobotu v mesiaci od 14.00 hod. do 16.00 hod. v mieste trvalého bydliska matky
za jej prítomnosti. Vo svojom návrhu uviedla, že rozsudkom OS Bardejov, č. k. 6C/147/2010-62 zo dňa
17. 05. 2011 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené a boli upravené práva a povinnosti rodičov
k mal. J. na čas po rozvode. Rozsudkom OS Svidník č. k. 2P/94/2011-237 zo dňa 03. 07. 2013 bolo
upravené stretávanie otca s maloletou dcérkou každú párnu sobotu v mesiaci od 14.00 hod. do 17.00
hod., v mesiacoch júl až september 2013 v bydlisku matky za jej prítomnosti v mesiaci október až
december 2013 v bydlisku matky bez jej prítomnosti, v mesiaci január až marec 2014 v bydlisku otca

a od 01. 04. 2014 by bol otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend od soboty od
15.00 hod. do nedele do 10.30 hod. V súvislosti so stretávaním sa s otca s maloletým dieťaťom podala
matka na súd návrh na predbežnú zmenu styku z dôvodu ochrany jej záujmov a zdravia. Uznesením
OS Vranov nad Topľou, č. k. 8P/377/2013-32 zo dňa 17. 12. 2013 súd predbežne zmenil styk otca s
mal. J. a to tak, že otec je oprávnený s dieťaťom sa stretávať každú párnu sobotu v mesiaci od 14.00
do 17.00 hod. v mieste trvalého bydliska za jej prítomnosti. Matka poukázala na skutočnosť, že otec pri
jednotlivých návštevách vyvoláva situácie, kedy matku v prítomnosti maloletej fyzicky napáda, slovne ju

uráža a nerešpektuje ju. Pri návšteve otca s mal. J. dňa 16. 10. 2013 otec matku dieťaťa fyzicky napadol,
čoho svedkom bola aj maloletá. Dcéru vychováva matka od narodenia sama. Otec o ňu začal prejavovať
záujem až v jej neskoršom veku. Maloletá je na matku citovo naviazaná a iba v jej prítomnosti sa cíti
bezpečne a spokojne. Je nevyhnutné, aby otec bol trpezlivý a postupne hľadal cestu k dcére. MaloletáJ. má v súčasnosti z otca obavy. V ostatnom čase sa s ním odmieta stretávať. Potom ako otec kontaktuje
pravidelne políciu pre nerešpektovanie súdneho rozhodnutia zo strany matky, matka usudzuje, že otec
sa rozhodol urobiť všetko preto, aby matke a maloletej dcére znepríjemňoval život a spôsoboval im stres.

Maloletá J. je od času, kedy otec prvýkrát privolal hliadku polície dňa 13. 07. 2013 na matku oveľa viac
citovo naviazaná a neustále sa uisťuje v tom, či jej otec neublíži. Od tohto obdobia sa u maloletej prejavili
problémy s pomočovaním a začala mávať zlé sny. Dôvodom pomočovania bol strach z otca, ktorý
pretrváva dodnes. Správanie otca a jeho konanie má za následok, že matka s maloletou musí pravidelne
navštevovať ambulanciu klinickej psychológie vo Svidníku. Detská psychologička neodporúča dieťa

vystavovaťďalšímstresovýmsituáciám,tedanávštevámotca,čovyplývaajzosprávyzpsychologického
vyšetrenia v tejto ambulancii zo dňa 15. 08. 2013. U maloletej dcérky sa prejavuje zvýšená úzkosť,
nočné desy a trpí enuresis nocturno. Aj počas kúpeľnej liečby v Šrobárovom ústave v Dolnom Smokovci
matka s maloletou dcérou navštívila psychologickú ambulanciu z dôvodu emočnej lability a zvýšenej
anxiety prejavujúcej sa u dcéry. Osoba otca a jeho príchod do domácnosti u dieťaťa vzbudzuje strach,
neistotu, očakávanie násilného správania, ublíženie matke vyvoláva u dieťaťa obavy o matku. Dieťa

je realizáciou styku traumatizované, preto je v záujme jeho zdravého vývinu, aby sa styk realizoval za
prítomnosti matky. Zmena styku otca s maloletou je nevyhnutná z dôvodu zdravia dcéry, nakoľko otec
sústavne vytvára psychický nátlak na maloletú, ktorá to ťažko znáša. Matke veľmi záleží na maloletej
dcérke a jej zdravotnom stave a má za to, že aj otec by mal plne rešpektovať záujmy maloletej. Matka
nikdy otcovi v styku s dcérkou nebránila a vyvíja maximálne úsilie v snahe umožňovať otcovi kontakt s

dcérou. Za súčasnej situácie, keď je dieťa vystresované a bojazlivé, je nevyhnutné, aby otec vhodným
spôsobom pristupoval k dieťaťu a tak vytváral priaznivé podmienky pre zdravý duševný a telesný vývin
dcérky. Je nevyhnutné, aby sa otec stretával s mal. J. iba za prítomnosti matky a taktiež, aby sa skrátil
čas stretnutia dieťaťa s otcom a to všetko z dôvodu ochrany zdravia a záujmov mal. J..

2.Otecsnávrhomnesúhlasil.Uviedol,žematkazámerneuvádzanepravdivéskutočnosti.Otecsamohol
s mal. J. stretávať ale len v dome, kde bývala matka a kde bola prítomná celá jej rodina, čo spôsobovalo
vypätú atmosféru. Počas návštev otec nemohol maloletú dcérku nikam vziať. Spolu sa mohli hrať len s
hračkami, ktoré určila matka. Každé stretnutie sa mohlo realizovať len spôsobom, ktorý určila matka a
len ma mieste, ktoré ona stanovila a to v jej rodinnom dome. V prípade, ak otec nesúhlasil s tým, aby sa

stretnutia s dcérkou realizovali len podľa návrhu matky, táto úmyselne vyvolávala konflikty, čím bol otec
donútený odísť. Neskôr matka otcovi zámerne opakovane a bezdôvodne bránila stretávať sa s dcérou.
Keď sa aj napriek tomu otec stretnutia dožadoval, došlo ku konfliktu s rodičmi matky, ktorí otca vyhodili
z domu. Keďže otcovi bol upieraný styk s maloletou, bol nútený zavolať políciu a dožadovať sa svojho
práva. Maloletá dcéra však v žiadnom prípade políciu nevidela, nakoľko policajti neboli v dome, a preto

tvrdenia matky, že dcérka sa bojí, že bude otec volať políciu sú účelové. Tvrdenia matky, že maloletá
dcéra má strach z otcovej prítomnosti sú nepravdivé, nakoľko keď je otec s dcérkou, táto reaguje veľmi
pokojne a bez obáv. Otec má zato, že matka sa svojím konaním snaží o obmedzenie až o vylúčenie otca
zo života ich maloletej dcéry. Napriek skutočnosti, že s matkou dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti,
chce sa otec aktívne podieľať na výchove ich dcéry. Je rozhodne v záujme maloletej J. stretávať sa s

oboma rodičmi, pokiaľ sú riadne výchovne spôsobilí. Vychovávať dieťa nie je len povinnosťou rodiča, ale
predovšetkým jeho právo, ktoré v tomto prípade nie je zo strany matky rešpektované. Rešpekt k právam
iným je predpokladom riadnej výchovy. Ak však matka nerešpektuje otcovo právo aktívne sa podieľať
na výchove dieťaťa, je otázne do akej miery rešpektuje záujmy mal. J..

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov uviedol, že v rozhovore s dieťaťom bez prítomnosti rodičov
nebolo zistené, že aby osoba otca bola u dieťaťa spojená s negatívnym prežívaním, so strachom,
stresom. U dieťaťa badať nevhodné vzorce správania sa. K tomu, čo je spúšťačom duševného napätia
u dieťaťa, ktoré si ventiluje agresivitou, resp. či sú agresívne prejavy správania u dieťaťa preberané
sociálnym učením, by sa mal vyjadriť psychológ. Taktiež je potrebné z odborného hľadiska ozrejmiť

príčinu pomočovania sa dieťaťa, resp. jeho súvislosť s realizáciou styku s otcom a so vzťahovými
pomermi v rodine dieťaťa. Zo zisťovania pomerov v rodine sa kolíznemu opatrovníkovi javili žiaduce
konzultácie obidvoch rodičov a dieťaťa s psychológom a ich odborné vedenie.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne MUDr. Y. V., PhDr. Č., znalkyne MUDr.

H. M., oboznámením sa s listinnými dôkazmi: správy kolízneho opatrovníka, správy Psychosociálneho
centra Prešov, lekárske správy MUDr. V., písomné vyjadrenia rodičov o priebehu styku otca s maloletou,
správa Materskej školy E. J. Y., správy MUDr. Z., PhDr. N., oboznámením sa so spisom OS Svidník, sp.zn. 2P/94/2011, spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8P/377/2013 a zistil tento skutkový
stav veci:

5. Rozsudkom OS Svidník, č. k. 2P/94/2011-237 zo dňa 03. 07. 2013 bola schválená dohoda rodičov,
v zmysle ktorej bol otec oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou J. Dvorskou každú párnu sobotu v
mesiaciod14.00hod.do17.00hod.,vmesiacochjúlažseptember2013vbydliskumatkyzaprítomnosti,
v mesiaci október až december 2013 v bydlisku matky bez jej prítomnosti, v mesiacoch január až marec
2014 v bydlisku otca a od 01. 04. 2014 bol otec oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou každý párny

víkend od soboty od 15.00 do nedele do 10.30 hod. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10. 07. 2013.
UznesenímOkresnéhosúduVranovnadTopľouč. k.8P/377/2013-32zodňa17.12.2013bolpredbežne
upravený styk otca s maloletou J. každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod.
v mieste trvalého bydliska matka a za jej prítomnosti. Zároveň bola matke uložená povinnosť podať na
príslušnom súde v lehote 30 dní od doručenia uznesenia o predbežnom opatrení návrh na zmenu úpravy
styku otca s maloletým dieťaťom.

6. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletou dcérou podala v
záujme maloletej. Dcéra sa pod vplyvom doposiaľ upraveného styku zle správa, začala sa pomočovať,
dieťa je pod značným stresom. Otcove tvrdenia ohľadom jeho návštev v domácnosti matky nie sú
pravdivé. Počas jeho návštevy sa nikto z jej príbuzných v domácnosti nenachádza, nikto do jeho

kontaktu s dcérou nezasahuje. Už keď matka dcéru počas týždňa upozorní, že počas víkendu má
prísť otec, dieťa je stresované, zmenu správania badať aj v materskej škole. Počas celého stretnutia
musí matka dcéru naháňať, aby sa hrala s otcom. Otec nedokáže dieťa zaujať nejakou hrou. V
prípade priaznivého počasia trávia čas vonku na dvore. Dieťa odmieta ísť s otcom mimo dvora. Počas
chladnejšieho počasia trávia čas v obývačke. Matka nezasahuje do hry otca s dcérou. Dieťa však kontakt

s otcom odmieta, uteká do inej izby. Otec je však voči matke uštipačný. Dcéra bola dvakrát svedkom
toho ako otec matku napadol, preto sa dieťa k otcovi správa odmietavo. Vzhľadom na správanie dcéry
musí s ňou matka navštevovať ambulanciu psychologičky a psychiatričky.

7. Z výpovede otca súd zistil, že tento tvrdenia matky považuje za nepravdivé. Podľa jeho názoru robí

matka všetko preto, aby dcéra otca nepoznala. Dokonca sa matka snažila o zákaz styku otca s dieťaťom.
Otec má svoje dieťa rád a chce sa s ním stretávať. Keď otec prišiel na stretnutie s dcérou v rodinnom
dome sa nachádzali rodinní príslušníci, aby odpútavali pozornosť dieťaťa. Otec sa snaží s dcérou hrať.
Ak dieťa svoju matku nevidí riadne sa s otcom hrá, ak zbadá matku je celkom iná. Matka vyvoláva
stresujúce situácie, mieša sa do súkromia otca. Matka nie je ochotná podať otcovi informácie o dcére, o

jejzdravotnomstave.Dieťanavštevovalomaterskúškolu,tráviločasbezmatky,alesotcombyťnemôže.
Dcéra je pod značným vplyvom matky a jej rodiny. Už v predchádzajúcich súdnych konania vedených
na Okresnom súde vo Svidníku boli vypracované znalecké posudky, kde sa psychológ vyjadril, že matka
sa správa ako tzv. opičia matka. Dcéra sa k otcovi správa nevhodne, nadáva mu, no matka ju nikdy na
nevhodnosť správania neupozorní. Otec s dcérou počas stretnutia nemôže byť sám ani 5 minút.

8. Kolízny opatrovník po prvotnom prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa podal správu zo dňa
09. 04. 2014, v ktorej uviedol nasledovné: Podľa vyjadrenia otca matka súdne rozhodnutie o úprave
styku s maloletou od jeho právoplatnosti nerešpektovala a v období, kedy sa mal styk realizovať bez jej
prítomnosti v mieste jej bydliska a následne aj mimo jej bydliska, začala podnikať také opatrenia, aby

tomu zabránila. Otec z dôvodu, že matka súdne rozhodnutie o úprave styku nerešpektovala privolával
políciu. Podľa otca sa táto policajná intervencia dieťaťa priamo nedotýkala. Počas styku matka jedenkrát
fyzicky napadla otca, čoho svedkom bolo dieťa. Druhýkrát otca fyzicky napadol starý otec dieťaťa zo
strany matky. Rodina matky privolala políciu. Následne bolo policajné vyšetrovanie zastavené. Otec
tvrdí, že iniciátormi fyzických napadnutí, nikdy nemohol byť on, nakoľko by si to v cudzom obydlí

nedovolil. Od času, kedy je vo veci vydané nové predbežné opatrenie, políciu už neprivolával, nebol k
tomudôvod.Otecmávšakvýhradyksamotnejrealizáciistyku.Styksarealizujevdome,kdematkabýva,
v jednej izbe - kuchynke a za prítomnosti rodinných príslušníkov matky. Vonku sa styk realizoval len dňa
22. 03. 2014. Matka stále usmerňuje otcovu hru s dieťaťom. Počas každého jeho styku sú tam príbuzní
matky a jej návštevy. Matka však bráni v kontakte dieťaťa s otcovými príbuznými, hoc ide len o náhodné

stretnutia. Vôľa dieťaťa je negatívne ovplyvnená prítomnosťou príbuzných dieťaťa. Vtedy otcovi dieťa
vynadá a povie, že sa s ním hrať nebude. Ináč sa hrajú imitačné a pohybové hry, kreslia, spievajú. Dieťa
otcovi počas styku hanlivo nadáva, pričom takto sa správa od času, keď nadobudol právoplatnosť OS
Svidník o úprave styku. Dieťa sa inač správa v prítomnosti matky, ináč bez jej prítomnosti. Dieťa vkomunikácii s otcom bočí od tém týkajúcich sa napríklad rodinných pomerov otca, aj keď sa predtým
o tom spolu rozprávali. Správnosťou svojho postoja voči otcov sa dieťa vždy utvrdzuje u matky. Otec
uviedol, že dieťa je v domácom prostredí izolované od iných ľudí a detí, je zatvorené doma, kontakt má

len s príbuznými. Hrá sa samé a samé k sebe rozpráva. Je fyzicky agresívne. Matka otcovi o dieťati
odmieta podávať informácie, najmä o jeho zdravotnom stave s tým, že toto si má zistiť sám. Otec je kvôli
riešeniu problémov so styku dieťaťom otvorený voči konzultáciám u psychológa. Otec je zamestnancom
firmy SAMP Slovakia s.r.o. Bardejov, kde pôsobí ako robotník. Terajšie miesto jeho výkonu práce je v
Košiciach, kde sa zdržiava počas pracovných dní. Do práce cestuje nedeľu večer, domov prichádza

v piatok. Matka v rozhovore uviedla, že s dieťaťom navštívila v auguste 2013 psychologičku a potom
psychológa počas kúpeľnej liečby v Tatrách v septembri 2013. Od toho času vyhľadala s dieťaťom
odbornú psychologickú pomoc až vo februári 2014, kedy absolvovala jednu konzultáciu matka samotná
a jednu konzultáciu s dieťaťom. Od 28. 04. 2014 má dieťa každý pondelok navštevovať psychológa v
Prešove. Styk otca s dieťaťom sa realizuje na dvore domu alebo v dome. Matkini rodinní príslušníci a
jej návštevy sa styku nezúčastňujú. V dome na účely styku slúži jedna izba - obývacia miestnosť. Na

prechádzky by dieťa s otcom nešlo, pretože sa bojí, žeby ho otec zobral. Je tomu tak od času, kedy otec
volal políciu. Dieťa sa bojí aj o matku, že ju polícia zoberie. Dieťa má problém s pomočovaním. Deje sa
to raz za týždeň až za dva týždne v nie pravidelných dňoch. Je to pred návštevou otca alebo po jeho
návšteve. Matka má zato, že pokiaľ by sa styk otca s dcérou realizoval bez jej prítomnosti, dieťa by sa
psychicky zrútilo. Dieťa sa na príchod otca neteší a z jeho prítomnosti v ich domácnosti je znechutené.

Otec dieťaťu nosí hračky, ktoré od neho dieťa nechce zobrať. Nosí dieťaťu aj sladkosti, ktoré by dieťa
konzumovať nemalo. Dcéra sa s otcom nechce hrať, uteká za matkou. Otec nevie dieťa zaujať hrou.
Maloletánechce,abymatkaodnichodišla,čootcovivadí.Matkaichzvyklanechávaťajsamých,venoval
sa svojim povinnostiam. Dieťa sa však chce hrať len za jej prítomnosti, neželá si, aby otec inicioval
nejakú hru. Dieťa otcovi nadáva, pričom takéto výrazy sa naučilo od iných detí. Dcéra otcovi nadával už

dávnejšie. Vyháňa ho, bije. Otec na takéto správanie dieťa neupozorní, matka áno. Dieťa máva záchvaty
zlosti. Otec údajne nemá záujem komunikovať s matkou o potrebách dieťaťa. Matka je zamestnaná
ako predavačka. Jej pracovná doba je počas týždňa, nepravidelne aj v sobotu od 7.30 hod. do 12.00
hod. Maloletá J. navštevuje materskú školu E. J. Y.. Maloleté dieťa v rozhovore neprejavovalo strach z
otca, obavy z neho a podobne. S otcom sa doma hrajú, mama im prinesie k hre nejaké hračky. Otec ju

obdarúva hračkami, ktoré dieťa označuje ako „hlúpe“. Nekúpi jej však také hračky, aké by si jej matka
želala. Pokiaľ by jej takéto hračky priniesol, ako otec by bol v očiach dieťaťa v poriadku. Dieťa uviedlo, že
s otcom je zábava. Je vraj aj lenivý, nechce sa mu nič robiť, je unavený z práce. Dieťaťu sa nepáči, že sa
otecchytávšetkého,čosionazoberiekhre.Vadíjej,žeotecsmrdí.Maloletáhozvyknekopnúť,buchnúť,
vyplaziť na jeho jazyk. Vyplazenie jazyka videla aj u matky. Tiež maloletá otcovi nepekne nadáva. Dieťa

zo svojho nevhodného správania voči otcovi zábrany nemá, považuje to skôr za zábavné. Uviedlo, že na
prechádzku s otcom by nešlo, ale dôvod neuviedlo, odbočovalo od témy detskými fantáziami. Uviedlo
však, že matka by to nedovolila a aj ona by s nimi musela ísť tiež. V zmýšľaní dieťaťa je podstatné to,
čo povie jeho matka.

9. V priebehu súdneho konania matka vzhľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav dcéry požadovala na
prechodný čas dočasne prerušiť stretávanie otca s maloletou dcérou.

10. Po výsluchu účastníkov konania, oboznámení sa s listinnými dôkazmi najmä lekárskymi správami
na stanovenie optimálnej úpravy styku otca s maloletou, súd ustanovil znalkyňu MUDr. H. M., znalkyňu

z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria. Znalkyňa podala znalecký posudok (ďalej
len „ZP“) č. 1/2015, zo záverov ktorého vyplýva nasledovné: Biologickí rodičia mal. J. po rozvode
nespolupracujú, robia si navzájom prieky. Maloletá J. je zneužívaná ako nástroj ich konfliktov a tým
sa udržiavajú, resp. prehlbujú jej psychické problémy. Vzťahy medzi rodičmi sú nepriateľské. Matkine
doterajšie správanie, čo sa týka styku maloletej s jej biologickým otcom, nebolo dostatočne ústretové.

Matka sa snažila rôznymi spôsobmi ako aj návrhmi na súd zredukovať návštevy otca, resp. dosiahnuť
až zákaz styku otca s dcérou. Biologický otec zaujíma k matke nepriateľský postoj, ktorý v mnohých
situáciách nedokáže skrývať pred dcérou. Matka vychováva dcéru v rodinnom dome svojich starých
rodičov, zaisťuje jej výchovu, obživu, ošatenie, stará sa o jej vzdelanie, trávi s dcérou voľný čas. Vo
výchove dcéry jej pomáha jej rodina. Citový vzťah dcéry k matke je veľmi dobrý. Maloletá si k matke

vytvorila nekompromisný pozitívny vzťah, len sťaží pripúšťa menej priaznivé charakteristiky matky.
Maloletá automaticky a bez zaváhania súhlasí so všetkým, čo matka hovorí, alebo ako sa správa voči
jej otcovi. Vzhľadom k tomu, že dcéra kategoricky odmieta svojho otca, pričom pri vyšetrení nevedela
vysloviť, prečo otca nechce, prečo ho nemá rada, možno predpokladať, že matka svojim priamym ajnepriamym správaním svojimi výrokmi pred dcérou na adresu bývalého manžela, popudzuje dcéru proti
jej biologickému otcovi. Pôsobí na dcéru tak, aby o svojom otcovi mala zlú mienku, aby ho nemala rada,
aby sa ho bála, aby sa s ním nechcela stretávať. Matka týmto svojim správaním prispieva a prehlbuje

odcudzenie dcéry k otcovi. Dcéra matku vníma ako autoritu, je pre ňu emocionálne blízkou a dôležitou
osobou. Dcéra sa identifikuje s matkiným negatívnym postojom voči bývalému manželovi, čo vo veľkej
miere viedlo k tomu, že otec si nemohol vytvoriť pozitívnu citovú väzbu k dcére. Matka doposiaľ slovami
ani skutkami nepodporila styk maloletej dcéry s jej otcom. Nebola schopná vyrovnať sa s krivdami,
ktoré prežívala počas spoločného súžitia s bývalým manželom a jeho rodinou a túto svoju traumu

priamo aj nepriamo prenáša na svoju dcéru. Otec má svoju dcéru úprimne rád, trápi ho, že dcéra ho
momentálne odmieta, nechce sa s ním stretávať. Maloletá si k otcovi vytvorila nekompromisný negatívny
vzťah. Počas stanoveného styku maloletej s otcom má naučené nevhodné správanie otca ignorovať
bez akéhokoľvek pocitu viny, resp. schopnosti vcítiť sa do pocitov svojho otca. Toto nepriateľstvo voči
svojmu otcovi rozšírila aj na ostatných členov rodiny z otcovej strany, ktorých prakticky ani nepozná.
Maloletá aj vzhľadom k svojmu veku a fantázii si sama vytvára určité „katastrofické scenáre“, ku ktorým

by mohlo dôjsť počas styku dieťaťa s otcom. Biologickým rodičom bolo zo strany znalca vysvetlené ,že
takéto správanie ich dcéry je veľmi nebezpečné v tom, že narušuje zdravý, harmonický vývoj ich dieťaťa
a môže mať veľmi nepriaznivé dôsledky pre emocionálny a psychosociálny vývoj dieťaťa aj v budúcnosti.
Je prirodzené, že dieťa sa má identifikovať s obidvoma rodičmi. Tým, že dieťa potláča svoje prirodzené
pozitívne emócie voči svojmu otcovi, narušuje sa a deformuje jeho emocionálny vývoj, čo vedie k vzniku

pestrej škály psychopatologických príznakov a dieťa je v psychickej nepohode. Na druhej strane je dieťa
počas návštevy otca naučené dávať voľný priebeh svojim negatívnym emóciám, ktoré sú adresované
jej otcovi a sú podložené len slabými neistými argumentmi za úplnej absencie viny. Takéto správanie
dieťaťa je nebezpečné v tom, že nebude schopné dostatočnej sebareflexie a v budúcnosti sa môžu
vyskytnúť problémy v rešpektovaní autorít a môžu sa vyskytnúť vážne poruchy správania voči všetkým

nepohodlným osobám. Dieťa bude mať zníženú schopnosť sociálnej diferenciácie. Dieťa sa nekriticky
identifikuje s názormi matky na otca, čo nie je prejavom jeho slobodnej vôle, čo je nebezpečné v tom, že
narušuje jeho sebadôveru a v budúcnosti môže zdeformovať jadro vlastnej osobnosti. Psychosociálny
vývoj maloletej J. môže byť zdeformovaný aj tým, že jej nebude znemožnený vhodný a potrebný model
k prevzatiu sexuálnej identity a úlohy. Biologickým rodičom bolo vysvetlené ako je dôležité, aby ich

vzťah, čo sa týka výchovy ich dcéry bol kooperujúci. Ak dcéra zistí, že rodičia spolupracujú, čo sa
týka jej záležitostí, zvýši sa jej sebavedomie. Postupne sa bude zlepšovať vzťah dcéry k otcovi. Dcéra
nadobudne pocit dôvery v obidvoch rodičov, čo je dôležité pre jej zdravý harmonický psychický vývoj.
Je dôležité, aby rodičia pracovali na tom, aby ich vzťah bol na novej kvalitatívnej úrovni, aby sa k
sebe správali dospelým a slušným spôsobom. Začiatok ich spolupráce bude ťažký, pretože je prekrytý

nahromadenými negatívnymi emóciami, ktoré prechovávajú voči sebe navzájom. Bolo by vhodné,
aby sa tieto negatívne emócie eliminovali pod dohľadom psychoterapeuta, odborníka na porozvodovú
starostlivosť o deti. Doterajší styk mal. J. s otcom, ktorý prebiehal v mieste bydliska matky v dome,
kde žijú ďalší rodinní príslušníci matky bol nekvalitný a devalvujúci a v konečnom dôsledku prispieva
k udržiavaniu psychických ťažkostí maloletej a prehlbuje odcudzenie maloletej k jej otcovi. Obidvaja

rodičia pri vyšetrení znalkyňou súhlasili s tým, že podstúpia vzájomné psychoterapeutické sedenia u
nezávislého odborníka na porozvodovú starostlivosť. Styk mal. J. s otcom zo začiatku bude prebiehať v
ambulancii psychoterapeuta za prítomnosti biologickej matky. Neskoršie po predchádzajúcom súhlase
psychoterapeuta môže prebiehať styk maloletej s otcom aj mimo jeho ambulanciu na neutrálnom mieste
v prítomnosti matky. Biologickí rodičia budú medzi sebou komunikovať. Ak by sa stalo niečo výnimočné,

čo by styk v určenej dobe neumožnilo, informujú sa formou SMS správy. Matka prisľúbila, že dcéru na
styk s otcom pripraví po psychickej stránke, aby styk s jej otcom nebol pre ňu stresujúci a prebehol
bez komplikácii. Obidvaja rodičia prisľúbili, že pred maloletou nebudú v negatívnom zmysle rozprávať o
druhom rodičovi a nebudú si pred dcérou opätovne vyčítať vzájomné krivdy z minulosti. Otec prisľúbil,
že nebude trvať na tom, aby styk s dcérou trval plné tri hodiny, ale podľa okolností a podľa priania

dcéry. Matka prisľúbila, že na najbližšie stretnutie dcéry s otcom J. pripraví tak, aby sa dopredu dcéra
tešila, nemala strach a obavy zo stretnutia. Prvý ústretový krok matka učinila na výzvu znalkyne, že v
ambulancii dcére oznámila s úsmevom na tvári, že pôjde spoločne na najbližšie stretnutie s otcom do
cukrárne a že to bude pekné. Dcéra matkin úsmev opätovala a bola schopná sa aj otcovi pozdraviť
na výzvu znalkyne.

11. Na odporúčanie súdnej znalkyne súd uložil rodičom a maloletému dieťaťu povinnosť absolvovať
psychoterapeutické sedenia v Psychosociálnom centre s.r.o. v Prešove. Uvedené zariadenie súdu
oznámilo, že po úvodnom stretnutí sa rodičia maloletej dostavili na sedenie len raz v mesiaci júl 2015.Spolupráca zo strany matky mala len formálny charakter. Druhé dohovorené stretnutie sa neuskutočnilo,
nakoľko matka sa osobne dostavila do ambulancie deň predtým, aby sedenie zrušila. Uviedla, že s
nimi nesúhlasí a pokračovať v nich nebude, nakoľko ona ako matka vie, že styk s otcom mal. J. škodí.

Odôvodňovala to nespoluprácou dcéry, ktorú nedokáže donútiť prísť. Na základe úvodného vyšetrenia
a pozorovania mal. J. v styku s oboma rodičmi PhDr. Eugen Čížek usúdil, že vzťah s otcom je narušený
a zaťažený konfliktami manželov, avšak nie je sám o sebe negatívny, či škodlivý. Negatívne prejavy J.
k osobe otca nie sú jej autentickými prejavmi, ale prejavmi kopírovanými od osoby jej matky, na ktorú
je naviazaná. Vzťah maloletej s otcom by mal byť vzhľadom na jej dlhodobý vývin v každom prípade

podporovaný.

12. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 8P/21/2014-349 zo dňa 13. 05. 2016 bolo zrušené uznesenie
OS Vranov nad Topľou, č. k. 8P/377/2013-32 zo dňa 17. 12. 2013 o nariadení predbežného opatrenia,
ktorým bol styk otca s mal. J. upravený každú párnu sobotu v mesiaci od 14.00 hod. do 17.00 hod. v
mieste trvalého bydliska matky za jej prítomnosti. Do právoplatného skončenia konania vedeného na

súde pod sp. zn. 8P/21/2014 bolo stretávanie otca s maloletou dcérou upravené vždy druhý a štvrtý
piatok v mesiaci od 9.00 hod. do 10.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že stretnutia budú prebiehať
v Psychosociálnom centre s.r.o., Vajanského 21, Prešov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 03. 06.
2016.

13. MUDr. Y. V. vo svedeckej výpovedi uviedla, že je ako psychiatrička ošetrujúcou lekárkou mal. J.
približne dva roky. Svedkyňa navrhla rodičom, že je ochotná s nimi pracovať tak, že sa opakovane budú
u nej stretávať. Stretli sa asi raz alebo dvakrát bez nejakého efektu. Otec prestal chodiť na ambulanciu
MUDr. V., matka s maloletou dcérou chodila podľa potreby raz za mesiac, raz za dva mesiace. MUDr. Y.
V.vediemal.J.sdiagnózouúzkostnáporucha.Svedkyňaakopríčinupsychickýchproblémovmaloletého

dieťa vidí v tom, že rodičia sa rozišli a neustále o dieťa bojujú. Čím je väčší tlak a snaha zo strany otca
stretávať sa s dieťaťom, tým viacej sa ho dieťa bojí a stretnutia odmieta. Svedkyňa navrhla otcovi, že je
lepšie na chvíľu sa stiahnuť, nechať situácii voľný priebeh. Upadnú emócie, zníži sa napätie, vyrovnajú
sa určité spory a keď dieťa zistí, že ho otec neohrozuje, keď aj mamka bude pokojnejšia, tak samo dieťa
si začne otca žiadať, bude ho chcieť spoznať. Láska sa nedá vynútiť, je potrebné rešpektovať dieťa a

dieťa má právo povedať, čo chce.

14. Podľa správy Psychosociálneho centra s.r.o., Prešov stretnutia s otcom maloletej J. sa uskutočnili
2 krát (v termínoch 05. 08. 2016 a 02. 09. 2016) za účasti klinického psychológa, na ostatné termíny
sa matka s maloletou J. nedostavila. Počas stretnutí sa matka správala voči otcovi odťažito, jasne

vyjadrovala svoj negatívny postoj voči jeho osobe, čo dcéra imitovala a takéto správanie maloletej J.
bolo zo strany matky akceptované a podporované. Matka sa ani raz v priebehu stretnutí nesnažila takéto
správanie korigovať, usmerňovať, či akýmkoľvek spôsobom formovať pozitívny postoj dieťaťa k otcovi.
Napriek tomu sa dieťa počas oboch stretnutí zaujato hralo, neprekážala jej telesná blízkosť otca, v jeho
prítomnosti bola spontánna, uvoľnená, bez akéhokoľvek prejavu strachu, úzkosti, či situačného napätia.

Formálne prejavovala odmietanie otca (zakrývala si rukami tvár, odmietala sa s ním hrať, nechcela od
neho prijať dar, keď sa jej dotkol hovorila „nechaj ma“), aj keď takéto formy prejavu v priebehu stretnutia
strácali na intenzite. Neverbálne však prijímala jeho blízkosť, umožnila mu kooperáciu v rámci hry, ostala
s ním na koberci zaujatá hrou, aj keď si matka dieťaťa odišla sadnúť do kresla. Otec počas oboch
stretnutí prejavoval pozitívny postoj k dcére, na negatívne prejavy a odmietanie nereagoval. Na základe

pozorovania maloletej J. v styku s oboma rodičmi spoločne usudzujem, že negatívne prejavy v správaní
maloletej J. voči osobe otca sú imitáciou negatívneho postoja matky k otcovi dieťaťa. Vzťah dieťaťa k
otcovi nie je sám o sebe negatívny, je potencovaný, sýtený a odmeňovaný matkou dieťaťa. Maloletá sa
v tomto kontexte snaží uspieť sociálne žiaducim správaním, ktorého kritériá určuje matka, ako výchovne
dominantná osoba.

15. Matka poukázala na skutočnosť, že na stretnutiach v Prešove bola s dcérou dvakrát. Dieťa na
stretnutie nechcelo ísť, matka ju musela prinútiť Keď na stretnutie prišli, dcéra sa na otca nechcela ani
pozrieť. Vôbec sa s ním nechcela hrať. Rukou si zakrývala tvár. Matka musela dcéru veľmi spracovať,
aby si vôbec začala skladať kocky. Naďalej reagovala voči otcovi negatívne, nechcela, aby sa jej dotýkal.

Nebolo to tak, ako je popísané v správe psychosociálneho centra. Matka má za to, že táto správa je
šitá na želanie otca.16. V zmysle záveru lekárskej správy MUDr. Y. V. zo dňa 25. 08. 2016 maloletá J. sa naučila potláčať
emócie, je pasívna. Dieťa na úkor svojho pokoja pasívne vykoná čo treba, strpí otca, zoberie darček,
ale absentuje spontánna radosť zo stretnutia. Vývin dieťaťa je narušený, násilný tlak a naliehanie na

stretávanie sa nie sú prejavom lásky k dieťaťu, sú kompenzáciou zraneného ega otca. bez ohľadu
na zdravotný stav, jeho želania, otec egocentricky chce presadiť svoje potreby. Milujúci otec by mal
rešpektovať zdravotný stav dieťaťa a jeho želania, aj napriek roky opakujúcim sa upozorneniam
a vysvetľovaniam sa však akceptácia dieťaťa neuskutočnila. Dieťa potláča emócie, autoagresivitu
kompenzuje bulimickými fázami, v strese sa jej žiada sladké, je pasívna, nevie adekvátne vstúpiť do

nového prostredia, nevie sa prejaviť v novej situácii. Jej výchova je neustále tangovaná strachom z
odlúčenia od matky, bez ohľadu na to, či dieťa je alebo nie je indukované. Dieťa je dostatočne veľké na
to, aby mohlo povedať svoj názor slobodne, vie ho povedať, je potrebné jeho želanie akceptovať.

17. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

18. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobne starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

19. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že zmena úpravy stretávania otca s maloletým
dieťaťom je nevyhnutná v záujme jeho zdravého vývoja. Podľa ostatného rozsudku Okresného súdu
Svidník o úprave styku mal sa otec s dcérou stretávať od apríla 2014 bez prítomnosti matky, každý párny
víkend od soboty do nedele. Vzhľadom na konfliktnú situáciu v rodine, úzku citovú naviazanosť dieťaťa

na matku, bolo stretávanie otca s dcérou dočasne upravované uzneseniami o predbežnom opatrení.

20. Styk otca s maloletou, ktorý mal prebiehať v mieste bydliska matky sa ukázal ako nevhodný.
Neschopnosť rodičov, aj širšej rodiny, komunikovať bez negatívnych emócií sa odrazili na správaní,
konaní dieťaťa a takéto stretnutia neboli na prospech zdravého fyzického a psychického vývinu dieťaťa.

21. Súd sa pri svojom rozhodnutí oprel o závery znaleckého posudku MUDr. M., závery
Psychosociálneho centra s.r.o., Prešov a nepovažoval za vhodné a hlavne v záujme dieťaťa, hoci len
dočasne, zakázať stretávanie sa otca s dieťaťom. Je potrebné uviesť, že lekárske správy vypracované
detskou lekárkou maloletej MUDr. Z., psychologičkou PhDr. N., ktoré odporúčali dočasne pozastaviť

stretávanie otca s dieťaťom, boli vypracované na základe jednostranných informácií poskytnutých
matkou. Psychiatrička MUDr. V. potvrdila, že súčasná situácia v rodine dieťaťa značne vplýva na
maloletú, Dieťa potláča svoje emócie, je pasívne, v strese sa jej žiada sladké. Doporučila netlačiť na
dieťa, rešpektovať jeho názor a želania. Prvoradý je záujem dieťaťa nie záujem otca.

22. Pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností musí súd v prvom rade dbať na záujem
maloletého dieťaťa. Dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obom rodičom. Má právo stretávať sa s
rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti a rozvíjať vzťah rodič- dieťa. Pre zdravý vývin, tak
fyzický ako aj psychický, je rola otca v živote každého dieťaťa veľmi významná. Matka v priebehu
súdneho konania navrhla dočasne pozastaviť stretávanie otca s dcérou s poukazom na jej psychický

stav, odmietanie otca a celkovo negatívny vzťah k otcovi. Obmedziť alebo zakázať styk maloletého
dieťaťa s rodičom možno len v tom prípade, ak je to nevyhnutné v záujme dieťaťa a to nielen z hľadiska
ohrozenia jeho fyzického či psychického zdravia, ale aj z hľadiska ohrozenia jeho mravného vývoja alebo
z hľadiska nevhodnosti životného príkladu rodiča pre maloleté dieťa so zreteľom na spôsob života, ktorý
rodič vedie, prípadne z hľadiska iného zasadne negatívneho vplyvu nepriaznivo pôsobiaceho na vývoj

maloletého dieťaťa. Zákaz styku rodiča s dieťaťom je vážnym zásahom do rodičovských práv, nakoľko
rodičovi sa celkom odoberá právo stýkať sa s dieťaťom.

23. Vykonaným dokazovaním bolo potvrdené, že maloletá J. nemá k otcovi vytvorený pozitívny vzťah,
správa sa k nemu odmietavo. Dieťa žije v prostredí, ktoré je negatívne nastavené voči otcovi. Maloletá

je priamym aj nepriamym správaním matky a jej rodiny popudzovaná proti otcovi. Dieťa sa prirodzene
identifikujesnázormisvojhookolia.Potláčasvojeemócie,čímsanarušujeadeformujejehoemocionálny
vývoj, dieťa je v psychickej nepohode.24. Na strane otca súd nezistil také nevhodné správanie, konanie voči maloletej dcére alebo matke,
ktoré by malo byť sankcionované zákazom jeho stretávania sa s maloletou.

25. S poukazom na vykonané dokazovanie, získané stanoviská odborníkov - psychológov, psychiatrov,
súd mal za potvrdené, že v danom prípade je nutné a v záujme dieťaťa upraviť stretávanie otca s
maloletou dcérou za prítomnosti psychológa. Konfliktná komunikácia rodičov, ich vzájomné negatívne
vzťahy, budú korigované dohľadom odborníka, za súčinnosti ktorého sa budú rodičia učiť spolu
vychádzať a napĺňať tak rodičovskú rolu v záujme ich dcéry. Keďže maloletá J. od septembra 2016

začala navštevovať základnú školu a je potrebné, aby sa čo najrýchlejšie adaptovala na nový kolektív,
osvojila si nové zručnosti a prispôsobila sa novým povinnostiam, súd upravil stretávanie raz do mesiaca ,
vždy prvý piatok od 14.00 hod. do 16.00 hod. v Psychosociálnom centre s.r.o., Prešov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.