Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/395/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314206102
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4314206102.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMAŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: A. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX J. P., o zaplatenie sumy 3.628,14 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 13C/139/2014-47 zo dňa 23.04.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 3.628,14 eura
s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože
si ich neuplatnila. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3.628,14
eura s príslušenstvom na tom základe, že dňa 20.08.2010 pôvodný žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu
o pôžičke č. 5006101, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 3.373,56 eura,
pričom pôžičku mala splácať v pravidelných 18 mesačných splátkach po 187,42 eura. Túto povinnosť si
však nesplnila a tým porušila zmluvnú povinnosť. Vzhľadom na to bola listom zo dňa 29.01.2011 vyzvaná

na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo. Celkový dlh ku dňu podania žaloby tak predstavoval
3.628,14 eura. Podaním zo dňa 21.07.2014 pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom
060 01 Kežmarok, Hlavné nám. 12, IČ0: 35 923 130, navrhol zámenu žalobcu tak, aby na jeho miesto
nastúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724
803, ako nový žalobca a súd uznesením č. k. 13C/139/2014-22 zo dňa 28.10.2014 návrhu na zámenu
vyhovel. Žalobca písomným podaním zo dňa 02.03.2015 súdu oznámil, že žalovaná sa dostala do
omeškania so splátkami splatnými dňa 20.09.2010, dňa 20.10.2010, dňa 20.11.2010 a dňa 20.12.20210,

a prvotný veriteľ ju vyzval na úhradu všetkých splátok jednorazovo podaním, ktoré žalovaná prevzala
dňa 07.02.2011. Súd po vykonaní dokazovania konštatoval, že žalovaná a pôvodný žalobca uzavreli
dňa 20.08.2010 označenú zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky pod č. 5006101, ktorej súčasťou boli
aj Všeobecné obchodní podmienky. Pôvodný veriteľ žalovanú skutočne vyzval na okamžitú splatnosť
všetkých splátok tak, ako to v žalobe uvádzal. Zároveň bolo preukázané, že splatná pohľadávka bola
postúpená na súčasného žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.06.2014.

2. Súd žalobu nepovažoval za opodstatnenú a túto zamietol s odkazom na ustanovenie § 52 ods. 2, §
657, § 658 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť od 01.5.2014 a podľa ktorého skúmal premlčanie práva z úradnej
povinnosti. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že žalovaná bola povinná pôžičku vrátiť na základe výzvyzo dňa 29.01.2011 jednorazovo v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy vo výške
3.448,52 eura najneskôr do troch dní od doručenia výzvy, ktoré bolo realizované dňa 07.02.2011; v
dôsledku toho sa žalovaná dostala do omeškania dňom 11.02.2011. Súd predmetný vzťah zo zmluvy

o pôžičke posúdil ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom žalobca svoju žalobu podal na súd po
uplynutí viac ako 3 rokov odo dňa splatnosti pôžičky. Žalobca podal žalobu na súd dňa 17.03.2014
a ju mal podať najneskôr dňa 10.02.2014 bez rizika premlčania, ktorým sa rozumie kvalifikované
uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania.
Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho,

že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
námietkou premlčania. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Premlčanie je upravené tak v Obchodnom zákonníku ako aj v Občianskom zákonníku, pričom právna
úprava premlčania v Občianskom zákonníku je pre žalovanú ako pre spotrebiteľa priaznivejšia. Ak
zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, použili by sa prednostne ustanovenia

Občianskeho zákonníka, pretože žalovaná je spotrebiteľ a táto právna úprava je pre ňu priaznivejšia v
zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd poukázal aj na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z., účinné od 01.05.2014, ktoré nemá prechodné ustanovenia; to znamená, že sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok NS SR zo dňa 21.04.2015 č.k. 3MCdo12/2014). Nárok
žalobcujepremlčaný,apretosúdexoffoprihliadolnapremlčanieuplatnenéhoprávazospotrebiteľského

vzťahu podľa § 657 Občianskeho zákonníka zo zmluvy o pôžičke. Vzhľadom na to súd žalobu zamietol.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal
rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, ako aj nedostatočné zistenie skutkového

stavu. Nesúhlasil ani s použitím ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), ktoré nadobudlo účinnosť až dňom 01.05.2014;
jeho aplikácia na prípady týkajúce sa zmluvy uzavretej pred uvedeným dňom je podľa neho v rozpore s
Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a na podporu svojho názoru uvádzal

niektoré súdne rozhodnutia a stanoviská. Aplikáciou ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa
na prebiehajúce súdne konanie bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu
pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k
zotretiu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka
predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa.

Súd podľa neho nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej
doby, pretože malo byť aplikované ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorého mala
byť uplatnená 4-ročná premlčacia doba a tá začala plynúť 11.02.2011, pričom ku dňu podania žaloby
neuplynula. V tomto ohľade citoval aj na rôzne rozhodnutia krajských súdov a Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky.

4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) vec prejednal viazaný

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej
inštancie (§ 383 CSP), a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1, §
378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
na podklade záverov z vykonaných dôkazov vecne správny a odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety

CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej
inštancie a poukazuje na jeho odôvodnenie. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

6. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý opísal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Na daný právny vzťah zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 20.08.2010 sa prednostne
aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka v súlade s ustanovením § 54 ods. 1, 2 v znení účinnom do31.12.2010, podľa ktorého: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. V intenciách tohto zákonného
ustanovenia súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní,
pretože tieto sú pre spotrebiteľa oproti ustanoveniam Obchodného zákonníka priaznivejšie. Ustanovenie
§5bzákonaoochranespotrebiteľasisúdprvejinštancievyložilsprávneapokiaľjetotoustanoveniestále

účinné, súd z úradnej povinnosti, t. j. aj bez námietky žalovanej, bol povinný skúmať, či uplatnené právo
žalobcu, ktorý ho nadobudol v dôsledku postúpenia pôvodným veriteľom, je alebo nie je premlčané. V
prípade prijatia záveru o podaní žaloby po uplynutí premlčacej doby žalobu súd správne žalobu zamietol.
Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval inými rozhodnutiami čo do posúdenia aplikácie premlčacej doby
podľa Obchodného zákonníka, odvolací súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu s tým, že pri rozhodovaní v obdobných veciach je

potrebné vychádzať z nižšie citovaných zákonných ustanovení:

7. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

8. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej

zákonom.

9. Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.

10. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

13. V preskúmavanom prípade súd musel zohľadniť aj aktuálne ustanovenie § 52 ods. 2

tretej vety Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa
inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie ako aj ustanovenie § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľanadobudliúčinnosť1.mája2014aprávnepredpisy,ktorýchsúčasťousú,nemajúprechodné
ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto

dňom. Súd prvej inštancie vychádzajúc z týchto zákonných ustanovení dôvodne urobil záver o premlčaní
uplatneného práva žalobcu, v dôsledku čoho žalobu ako podanú po uplynutí premlčacej doby zamietol
(obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 MCdo 3/2015 zo dňa 28. mája
2015). Odvolací súd preto odvolanie žalobcu nepovažoval za opodstatnené.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, nárok na ich
náhradu nepriznal, pretože v tomto štádiu konania jej žiadne trovy nevznikli.15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).