Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 11, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/174/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8407205722
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8407205722.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: B. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
J. XXX, zastúpeného JUDr. Andrejom Patakym, advokátom so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 2,
IČO: 42 039 738, proti žalovanému: M. Q. N. J., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom A. K., A. XXX/XX,
zastúpenému zákonnou zástupkyňou A. J., rod. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. K., A. XXX/
XX, zastúpenému Mgr. Róbertom Liškom, advokátom so sídlom Poprad, Štefánikova 882/39, o určenie
vlastníckehopráva,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduKežmarok,č.k.4C/221/2007-294
zo dňa 10.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a vyslovil, že žalobca je povinný
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 % účelne vynaložených trov na účet zástupcu
žalovaného M.. P. L., advokáta so sídlom v O..

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k

poľnohospodárskemu kolesovému traktoru značky J. XXXX, rok výroky XXXX, výrobné číslo XXXXX,
evidenčné číslo C. XXXAA. Tvrdil, že traktor zakúpil v roku 1998 a peniaze na jeho kúpu poskytli
jeho rodičia B. a E. J.. Nakoľko mal manželské problémy a nezhody, rozhodol sa traktor napísať
na svojho brata E. J.. Traktor však hneď od začiatku prevzal a nakladal s ním ako s vlastným
majetkom a využíval ho na poľnohospodársku činnosť. Brat E. J. XX.XX.XXXX zomrel. Keďže traktor
bol písaný na dopravnom inšpektoráte na jeho osobu, má sa prejednať v dedičskom konaní, s čím
ako vlastník nesúhlasí. Z dôvodu návrhu žalobcu uznesením č.k. 4C/221/2007-81 z 31.01.2012 a č.k.

4C/221/2007-132 zo dňa 04.06.2013 sa účastníkom na strane žalovanej namiesto manželky nebohého
E. J. stal účastníkom mal. Q. N., syn poručiteľa E. J..

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na to, že počas siedmych rokov života E. J. sa žalobca
nedomáhal určenia svojho vlastníckeho práva. Ak aj žalobca traktor užíval pre svoju potrebu, bolo to
na základe súhlasu brata ako vlastníka veci. Neužíval ho teda dobromyseľne ako svoje vlastníctvo a
nemohol nadobudnúť k nemu vlastníctvo vydržaním. Maloletý žalovaný vlastníctvo nadobudol dedením

po svojom otcovi v dobrej viere.4. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 4C/221/2007-260 zo dňa 06.06.2014, ktorý bol
uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 19Co/235,236/2014-281 zo dňa 09.07.2015 zrušený a vec
bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Po opätovnom prejednaní veci a citujúc ust. § 132 ods. 1, § 133 ods. 1, § 134 ods. 1 a § 130 ods. 1
Občianskeho zákonníka a § 80c O.s.p. súd prvej inštancie zotrval na závere, že žalobca neuniesol svoje
dôkazné bremeno a nepreukázal tvrdenie, že traktor v roku 1998 kúpil. Žalobca v konaní nepreukázal a
z vykonaného dokazovania súd nezistil, že by boli nastali také skutočnosti, na ktoré by právo viazalo ako

právny následok nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k traktoru kúpou v roku 1998. Žalobca tiež
neuviedol a nepreukázal, a z vykonaného dokazovanie nevyšli najavo ani skutočnosti, na ktoré by právo
viazalo ako právny následok nadobudnutie vlastníctva žalobcu k traktoru kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou (teda na základe inej dohody ohľadom vlastníctva) po roku 1998, teda aj neskôr. Z písomnej
kúpnej zmluvy datovanej 09.03.1998 vyplýva, že 09.03.1998 uzavrela obchodná spoločnosť E., a. s. C.,
IČO: 31 698 263, ako predávajúci a brat žalobcu E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, ako kupujúci,

zmluvu, ktorou predávajúci odpredal kupujúcemu poľnohospodársky kolesový traktor J. XXXX, výr. č.
XXXXX, rok výroby XXXX, ev. č. O. XX-XX, za kúpnu cenu 226 000,- Sk vrátane DPH. V zmluve sa
strany dohodli, že kupujúci nadobudne vlastníctvo po zaplatením kúpnej ceny. Z fotokópie technického
preukazutraktoranachádzajúcehosavspise azvýpisuzevidencievozidielU.C.vyplýva,že11.03.1998
E.J.,nar.XX.XX.XXXXbolzapísanývevidenciivozidielpríslušnéhodopravnéhoinšpektorátuakodržiteľ

vozidla a ako držiteľ je vedený v evidencii doposiaľ.

6. Na základe uvedeného súd prvej inštancie považoval za preukázané, že kúpnu zmluvu, na základe
ktorej sa obchodná spoločnosť E., a. s. C. 09.03.1998 ako vlastník traktora v tom čase zaviazala previesť
vlastníctvo k traktoru, ako kupujúci neuzavrel žalobca, ale uzavrel brat žalobcu, t. č. už nebohý E. J..

Žalobca túto skutočnosť v priebehu celého konania nakoniec nenamietal. Preto ju súd ani nepovažoval
za spornú. Žalobca síce tvrdil, že traktor kúpil v roku 1998. Toto tvrdenie však neopieral o predmetnú
kúpnu zmluvu uzavretú so spoločnosťou E., a. s. C., nakoľko tvrdil, že z dôvodu manželských nezhôd
a problémov sám (ako aj celá rodina) nemal záujem túto kúpnu zmluvu s predávajúcim vtedy uzavrieť
a podpísať a nechcel byť vedený v evidencii ako vlastník, prípadne držiteľ traktora. Tvrdenie o kúpe v

roku 1998 opieral o dohodu v jeho rodine, že traktor bude jeho, a o tvrdenie, že peniaze na jeho kúpu
dali jeho rodičia.

7. S poukazom na § 34 Občianskeho zákonníka uviedol, že základnými pojmovými znakmi právneho
úkonu sú vôľa a jej prejav, ako aj zameranie vôle na právne následky, ktoré právne predpisy s týmto

prejavom spájajú. Samotná vôľa kupujúceho teda nestačí. Nestačí, aby niekto zamýšľal určitý právny
následok. Chcené následky musia byť zreteľné aj pre ďalšie osoby, predovšetkým pre toho, komu je vôľa
adresovaná. Nestačí len na právne následky myslieť, ale im dať aj určitý výraz, teda vôľu prejaviť. Pritom
vôľaajejprejavmusiatvoriťjedencelok.Vkonanísúdprvejinštancienepovažovalzasporné,žežalobca
v súvislosti s uzatváraním kúpnej zmluvy 09.03.1998 neprejavil svoju vôľu kúpiť traktor navonok voči

v tom čase vlastníkovi traktora, teda predávajúcej obchodnej spoločnosti E., a.s. C.. Pre nadobudnutie
vlastníctva žalobcu k traktoru v tom čase nestačil iba jeho úmysel (vôľa) sám nadobudnúť vlastníctvo
traktora a už vôbec nie úmysel, či dohoda širšej rodiny žalobcu, že traktor bude patriť žalobcovi, ani
skutočnosť, že rodičia žalobcu zaplatili kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve za traktor. Podľa zmluvy
kupujúci nadobudol vlastníctvo na základe zaplatenia kúpnej ceny bez ohľadu na to, kto kúpnu cenu

zaplatil. Ak ju aj zaplatili rodičia žalobcu, nič to nemení na závere o nadobudnutí vlastníctva kupujúcim
bratom žalobcu E. J. na základe kúpnej zmluvy. Žalobca tak v konaní neuviedol žiadne tvrdenia a z
vykonaného dokazovania nevyšli najavo žiadne iné skutočnosti, ktorými by právo spájalo ako právny
následok nadobudnutie vlastníctva traktora žalobcom po roku 1998 na základe iných dohôd, a to napr.
kúpou, darovaním alebo inou dohodou uzavretou s vlastníkom traktora. Bolo na žalobcovi, aby uviedol a

opísalkonkrétneskutočnosti,kedyaakomalodôjsťktakýmtodohodámohľadnevlastníctvatraktora(nie
ohľadne jeho užívania) a kto ich mal uzavrieť. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že brat žalobcu E.
J. na základe kúpnej zmluvy z 09.03.1998 nadobudol vlastníctvo k traktoru. Ak by malo dôjsť k dohode,
ktorá by privodila nadobudnutie vlastníctva žalobcu k traktoru, muselo k nej dôjsť v čase od 09.03.1998
do 27.03.2005. Žalobca však neuviedol žiadne tvrdenia a za situácie, že mal manželské problémy ani

nemal záujem byť vedený ako vlastník a držiteľ tohto vozidla. Ani skutočnosť, že rodina žalobcu mala
od začiatku dohodu, že traktor bude žalobcov, že tento ho užíval a financoval, realizoval jeho opravy,
platil poistenie, samé o sebe nemohli byť považované za skutočnosti, na základe ktorých by mal žalobca
nadobudnúť vlastníctvo k traktoru.8. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že
predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej

viere, že mu vec patrí. V dobrej viere je držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec patrí, pričom
v skutočnosti tomu tak nie je. Je tak v omyle, ktorý však musí byť ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný
je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou mierou, ktorú je možné
so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu po každom požadovať. Posúdenie uvedeného nemôže
vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť posudzovaná

i z hľadiska objektívneho, a to či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím
k okolnostiam konkrétneho prípadu po každom subjekte práva požadovať, nemal alebo nemohol mať
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí, teda, že je vlastníkom veci. Z výpovede žalobcu vyplynulo,
že v rodine bola spoločná dohoda jeho, jeho rodičov a brata E. J., že traktor bude kúpený pre neho s
tým, že kúpnu zmluvu podpíše brat E.. Bolo to z dôvodu, že žalobca mal manželské problémy. Sám pri
podpisovaní zmluvy nebol. Z výpovede matky žalobcu E. J. vyplýva, že s manželom sa dohodli, že kúpia

presynaB.traktor,ktorýE.predával.KúpnazmluvabolanapísanánasynaE.atraktorzaplatilizosvojich
úspor. Žalobca sa o traktor od tejto kúpy staral, pritom syn E. traktor nepoužíval. Aj svedok B. K. potvrdil,
že odkedy pozná žalobcu, mal traktor v J.. Žalobca chodil obrábať s traktorom ich polia. Rovnako svedok
A. M. tvrdil, že žalobca už pred rokom 2000 s traktorom obhospodaroval aj jeho pozemok. Ďalší svedok
O. J., brat žalobcu tvrdil, že otec kúpil traktor pre brata B., ale keď mal problémy, napísal ho na brata E..

Traktor zaplatil otec. Traktor užíva B. dodnes. Svedok O. O. uviedol, že od otca žalobcu vie, že kúpil od
spoločnosti E. pre syna B. traktor za cca 225.000,- Sk. Ďalší svedok B. M. uviedol, že J. sa rozhodli kúpiť
traktor pre syna B.. A ďalší svedok B. C., sused žalobcu uviedol, že žalobca má traktor od roku 1998 a že
sa mu zdá, že mu ho kúpili rodičia. Svedkovia potvrdili tvrdenie žalobcu, že v jeho rodine bola dohoda,
že traktor od spoločnosti E., a.s. C. odkúpili príbuzní žalobcu pre žalobcu, jeho príbuzní mali úmysel,

aby traktor nadobudol žalobca, kúpnu cenu za traktor zaplatili rodičia žalobcu a traktor fakticky aj užíval.

9. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že v dobrej viere môže byť iba držiteľ veci, ktorý sa domnieva, že
mu držaná vec patrí, pričom v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ teda musí byť ohľadne existencie
svojho práva v omyle, pričom musí ísť o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému

došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou mierou, ktorú je možné so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu po každom požadovať. Dobrá viera držiteľa musí byť posudzovaná i z hľadiska
objektívneho, a to či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím k okolnostiam
konkrétneho prípadu po každom subjekte práva požadovať, nemal alebo nemohol mať dôvodné
pochybnosti o tom, že mu vec patrí, teda že je vlastníkom veci. Prvoinštančný súd svoj záver o vylúčení

žalobcu ako dobromyseľného držiteľa veci neodôvodnil skutočnosťami, že kúpnu zmluvu uzavrel so
spoločnosťou E., a. s. C. ako predávajúcim brat žalobcu E. J. ako kupujúci a že tento bol zapísaný
v evidencii vozidiel ako jeho držiteľ. Svoj záver odôvodnil nepochybnou vedomosťou žalobcu o týchto
skutočnostiach, ktorá podľa súdu vylučuje jeho dobrú vieru. Prvoinštančný súd na základe výsledkov
vykonaného dokazovania opakovane nemohol prijať vo veci iný záver, než že žalobca (ako aj celá jeho

rodina) neboli v žiadnom omyle ohľadne vlastníctva k traktoru a nemohli mať o jeho vlastníctve ani
žiadne pochybnosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca, jeho rodičia a brat žalobcu E.
J. mali síce úmysel, aby traktor nadobudol žalobca, avšak vedome úmyselne konali tak, aby objektívne
okolnosti (kúpna zmluva, zápis v evidencii vozidiel a pod.) nenasvedčovali záveru o vlastníctve žalobcu
k traktoru. Vyslovil názor, že priemerný rozumovo vyspelý človek pri obvyklej miere opatrnosti bez

akejkoľvek pochybnosti bol schopný posúdiť právne následky spojené s uzavretím písomnej kúpnej
zmluvy 09.03.1998, a to, že traktor na základe zmluvy nenadobudne do vlastníctva žalobca, ale kupujúci
uvedený v kúpnej zmluve, teda brat žalobcu E. J.. Motívom takéhoto úmyselného vedomého konania
(dohody)celej rodinyžalobcubolspoločnýúmysel,abyobjektívneskutočnosti(kúpnazmluva,evidencia
vozidiel a pod.) nenasvedčovali tomu, že žalobca je vlastníkom traktora, a to v záujme tohto, aby sa

nemusel majetkovo vyporiadavať so svojom manželkou v rámci bezpodielového vlastníctva. Preto ak
žalobca a celá jeho rodina na základe vzájomnej dohody konali vedome v úmysle privodiť žalobcovi
majetkový prospech na úkon iného (jeho manželky) takéto konanie (teda takéto úkony ako dohoda
rodičov o nadobudnutí traktora) nemohli založiť dobrú vieru žalobcu ako držiteľa veci. Opačný záver by
bol v rozpore so starou rímskou zásadou, podľa ktorej z bezprávia nemôže vzniknúť právo.

10. Súd prvej inštancie tak vyhodnotil, že vykonaným dokazovaním nevyšli v prejednávanej veci najavo
žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali existencii inému titulu vstupu žalobcu do oprávnenej držby
traktora, než sú skutočnosti z roku 1998 tak, ako ich súd vyššie uviedol. Z vykonaného dokazovanianie je preto vôbec zrejme, čo by malo byť titulom vstupu žalobcu do držby vo vzťahu k bratovi žalobcu
neb. E. J., prípadne jeho dedičovi - mal. žalovanému. Tu nestačí len to, že žalobca užíval traktor od roku
1998, takmer 17 rokov. Podstatné je, či existujú skutočnosti, ktoré mohli objektívne založiť jeho dobrú

vieru, že traktor užíva ako vlastný.

11. Dobromyseľnosť žalobcu za danej situácie nemohli bez ďalšieho sami o sebe privodiť skutočnosti
ako je to, že rodina mala dohodu, že traktor bude patriť žalobcovi, že peniaze za traktor zaplatili rodičia
žalobcu, že traktor bol prejednaný v dedičskom konaní až po začatí konania v prejednávanej veci, ako aj

skutočnosti, že traktor financoval žalobca, že financoval jeho opravy, investície do neho, platil poistné,
dane a pod. Súd prvej inštancie poukázal na to, že všetky doklady ohľadne opráv a investícii do traktora
aj poisteného, ktoré žalobca v konaní predložil, sa týkajú obdobia po smrti E. J., teda po 27.03.2005,
pričom z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, čo by malo byť titulom vstupu žalobcu do držby vo
vzťahu k dedičom neb. E. J.. Preto nepovažoval za hospodárne ďalšie dokazovanie a žalobu opakovane
ako nedôvodnú zamietol.

12. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. a v konaní
úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Opätovne navrhol

napadnuté rozhodnutie zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na prejednanie a
rozhodnutie, resp. zmeniť tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods.
2 písm. d) a f) O.s.p. Namietal nesprávne skutkové zistenia a tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že predmetný traktor značky J.
XXXX, rok výroby 1986 bol pojatý do dedičstva po jeho nebohom bratovi E. J. až takmer 2 roky po

podaní žaloby, a v dedičskom konaní ho nadobudol mal. syn Q. N. J.. Žalobu podal z dôvodu, že po smrti
jeho brata nedošlo k dohode ohľadom predmetu sporu. Počas života nebohý E. J. si vlastnícke právo k
traktoru nenárokoval, tento nepoužíval, neinvestoval do neho, ani ho nemal u seba. Jeho kúpna cena
bola uhradené z finančných prostriedkov ich rodičov. Predmet sporu prevzal ihneď po uzavretí kúpnej
zmluvy s E., a.s., C. a od roku 1998 ho nepretržite až do dnešného dňa, t.j. po dobu 16 rokov užíva

a nakladá s ním ako s vlastným. Boli preto naplnené všetky znaky nadobudnutia vlastníckeho práva
dobromyseľným vydržaním, nikto nemal akékoľvek pochybnosti, ani nikto nevyjadril prípadný nesúhlas
s uvedeným. Upriamil pozornosť na rozsudok NS SR, sp. zn. 2Cdo/271/2007 s poukazom na zákonné
predpoklady vydržania. Keďže bolo preukázané, že predmetný traktor mal vo svojej oprávnenej držbe
a nakladal s ním, plnil si všetky poplatkové povinnosti, zabezpečoval jeho údržbu a technicky udržiaval

jeho stav po celý čas, je preto presvedčený, že predmetný traktor mu patrí. Uvedené potvrdili aj vypočutí
svedkovia. Určenie vlastníckeho práva v jeho prospech by predstavovalo zosúladenie dlhodobého
faktického stavu so stavom právnym. K oprávnenej držbe a predpokladom vydržania poukázal na už
citovaný rozsudok NS SR, sp. zn. 2Cdo/271/2007. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nemohol
mať vedomosť a ani nemal dôvody mať pochybnosť o tom, že by užíval vec, ktorú nenadobudol. Bol

dobromyseľný v tom, že mu predmetný traktor patrí a rovnako preukázal existenciu nadobúdacieho titulu
(hoci aj putatívneho), z ktorého odôvodňuje jeho vnútorné presvedčenie, že je vlastníkom veci. V tejto
súvislosti poukázal aj na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 2Cdo/27/2005. Svedeckými výpoveďami a inými
dôkazmi preukázal, že jeho presvedčenie ako nadobúdateľa bolo dôvodné. Po nadobudnutí traktora od
spoločnosti E., a.s., C. mu tento bol odovzdaný a užíval ho. Ani skutočnosť, že kúpnu zmluvu podpísal

neb. E. J. nemôže mať vplyv na to, že následne mu bol traktor odovzdaný. Aj keď svedkovia potvrdili,
že traktor sa nachádza uňho, on s ním pracuje pri výkone svojej činnosti, súd nezistil jeho dobrú vieru,
že traktor užíva ako vlastný. V zmysle kúpnej zmluvy z roku 1998 o nadobudnutí vlastníctva k predmetu
sporu preukázal, že došlo k dobromyseľnej držbe v trvaní viac ako 3 roky z dôvodu, že neb. E. J. uzatvoril
manželstvo v októbri 2004, a do tej doby nepodal žiadnu žalobu na súd o vydanie svojho vlastníctva,

ani žalobu na zdržanie sa zásahov čím bola potvrdená oprávnená a dobromyseľná držba predmetu u
žalobcu, a tak sa vzdal vlastníctva k veci. Tým je vyjadrená vôľa oprávnenej držby žalobcu. Z uvedeného
je možné dôvodniť, že sú tu okolnosti, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa veci bolo po
celú vydržaciu dobu dôvodné. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 80 písm. c) O.s.p. V ďalšom odvolateľ
namietal porušenie jeho základných práv na spravodlivý a rýchly proces garantovaný Ústavou SR v

čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho dohovoru o ľudských právach. Prvoinštančné konanie prebiehalo
neúmerne dlho od roku 2007, následne bolo prerušené z dôvodu prebiehajúceho dedičského konania
sp. zn. 4D/40/2009, ktoré bolo ukončené v roku 2011 a pojednávanie bolo až v auguste 2013. Nebolo
zohľadnené ani to, že po dobu 16 rokov žalobca investoval nemalé finančné prostriedky do predmetusporu, čo môže viesť k podaniu ďalších žalôb voči žalovanému. Žalovaná strana odmietla mediáciu,
z čoho vyvodil, že ich úmyslom je finančná náhrada nemalej sumy. Navrhol preto, aby rozsudok bol
zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, resp., aby bol zmenený a jeho žalobe bolo vyhovené. Zároveň

si uplatnil náhradu trov konania tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho.

14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná strana tak, že napadnuté rozhodnutie považuje za
správne a spravodlivé. Súd správne aplikoval právny predpis na zistený skutkový stav, a správne
ho aj interpretoval. Žalobca ani po zrušení pôvodného rozhodnutia neuviedol žiadne skutočnosti a

dôkazy preukazujúce prípadné dohody alebo právne úkony ohľadom vlastníctva traktora, lebo žiadne
neexistovali a neexistujú. Tvrdenie žalobcu počas celého konania bolo účelové, meniace sa podľa
dôkaznej situácie a využívajúce smrť E. J.. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že predmet sporu
nadobudol kúpou v roku 1998. Vykonaným dokazovaním nevyšli najavo iné skutočnosti, s ktorými by
právo spájalo ako právny následok nadobudnutie vlastníctva traktora žalobcom po roku 1998. Vedomosť
žalobcu, že kúpnou zmluvou uzatvorenou s predávajúcim neb. E. J. vylučuje dobrú vôľu žalobcu, že

s traktorom nakladá ako s vlastným. Žalobca od počiatku vedel, že traktor kúpil od E., a.s. neb. E. J.,
ktorý mu traktor dovolil užívať. Neb. E. J. gazdoval a hospodáril spolu s rodičmi a náklady uhrádzali
zo spoločnej rodinnej kasy. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy konania vo výške
100 %.

15. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu zaujal svoje stanovisko žalobca podaním zo dňa
06.07.2016, v ktorom vyjadril svoj nesúhlas s vyjadreniami žalovanej strany. Zotrval na tom, že
predmetná vec mu patrí, traktor bol v jeho oprávnenej držbe, plnil si poplatkové povinnosti, udržiaval ho
aj v technickom stave, preto je presvedčený, že mu traktor patrí, čo potvrdili aj svedkovia. Dlhodobo sa
uňho nachádza, výlučne on ho používa a zabezpečuje jeho opravy. Žalobou sa snažil zosúladiť dlhodobý

faktický stav so stavom právnym.

16. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr konštatuje, že pokiaľ súd
prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
(zákona č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel

postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015
Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom
aplikoval ust. § 470 ods. 1, 2 CSP s tým, že účinky procesných úkonov zrealizovaných pred súdom prvej
inštancie (okresným súdom) do 01.07.2016 ostali zachované.

17. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj

webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 29.03.2017 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

18. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na presvedčivé závery súdu prvej inštancie uvedené
v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje a na ktoré odkazuje
v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP. Iba na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ako aj k

odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.

19. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným (§ 130 ods. 1 O.s.p.).

20. Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpou, darovacou alebo inou zmluvou, rozhodnutím štátneho
orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom (§ 132 ods. 1 OZ).

21. Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 133 ods. 1 OZ).

22. Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o
hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť (§ 134 ods. 1 OZ).23. Žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Toto jeho tvrdenie nie je možné podporiť. Naopak z vykonaného
dokazovania nebolo preukázané, aby žalobca splnil všetky zákonom predpísané predpoklady pre

nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním tak, ako to žalobca tvrdil. Iba skutočnosť, že žalobca
užíval predmetný traktor bez preukázania zákonného titulu, podľa ktorého by bolo možné jednoznačne
skonštatovať jeho dobromyseľnosť v presvedčení, že mu traktor má patriť, nemôže odôvodňovať jeho
presvedčenie a splnenie zákonných dôvodov nadobudnutia vlastníckeho práva k traktoru. Správne súd
prvej inštancie vyhodnotil v neprospech žalobcu skutočnosť, že kúpnu zmluvu s predávajúcim ohľadom

predmetného traktora podpísal už teraz neb. brat žalobcu E. J., čo vylučuje dobromyseľnosť žalobcu.
Žalobca v priebehu celého konania nepreukázal, aby nastala právna skutočnosť, na základe ktorej
by mohol byť dobromyseľný o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnej veci. V konaní nebolo
preukázané ani darovanie, ani kúpa, ani prípadné iné skutočnosti nasvedčujúce tomu, aby žalobca bol
dobromyseľný v tom, že mu traktor patrí. Dohoda, ktorá mala existovať v čase kúpy medzi rodinnými
príslušníkmižalobcuaktorouvpodstatemalobyťobídenéprávonaúkorjehomanželky,nemôžepožívať

právnu ochranu. Za situácie, keď do BSM manželov nepatria dary určené výlučne len jedenému z
manželov spochybňujú tvrdenie, že kúpnu zmluvu na predmetný traktor iba podpísal teraz neb. E. J., aj
keď traktor by podľa tvrdenia žalobcu mal patriť jemu.

24. Nie je dôvodná ani ďalšia odvolacia námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci

súdom prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy,
ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. V prejednávanej veci takáto situácia nenastala. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
aplikoval správnu právnu normu a preto vo veci aj správne rozhodol. Ani podľa názoru odvolacieho súdu
neboli na strane žalobcu splnené zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním
tak, ako to žalobca tvrdil.

25. Na veci nemôže zmeniť nič ani odkaz odvolateľa na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to či už
rozsudok sp. zn. 2Cdo/271/2007 alebo rozhodnutie sp. zn. 2Cdo/27/2005. Obe rozhodnutia uvádzajú
základné zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. V konaní však nebolo
preukázané, aby tieto základné podmienky pre vydržanie žalobca splnil. U žalobcu chýba totiž jeden
zo základných predpokladov, a to oprávnenosť držby. Posúdenie toho, či je držiteľ v dobrej viere alebo

nie, je potrebné vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia)
samotného účastníka. Pri hodnotení dobrej viery je vždy potrebné dbať na to, čí držiteľ pri bežnej
(normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom
požadovať, nemal, resp. nemohol mať, po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec
alebo právo patrí (viď rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 28Cdo/4543/2011).

26. Dobrá viera podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, keď si napr. prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie
subjektu, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť
skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok,

teda okolnosti, z nich možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobrej viere, že mu vec patrí.
Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené
konkrétnymi okolnosťami; z nich sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú dobu vydržania
dôvodné (viď rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 28Cdo/1167/2011). Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre
záver o existencii dobrej viery, sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia

práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, teda tzv. titul uchopenia sa držby (objektívne oprávnený
dôvod nadobudnutia držby, napr. existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu neplatná). Povinnosť tvrdiť
a preukázať tieto okolnosti pritom ťaží toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva
vydržaním. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod; postačí, ak by bol
domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti

v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí (rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 22Cdo/2252/2010).27. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie ustálil, že žalobca
nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému traktoru značky J. XXXX, rok výrok 1986,
preto správne bola žaloba zamietnutá a preto bol takýto rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správny potvrdený.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 v spojení s § 255 a nasl.
CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bola priznaná voči žalobcovi plná náhrada
trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania bude rozhodnuté po právoplatnosti veci

samej samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného
sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).