Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 15, 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 1C/163/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816203872
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5816203872.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Margitou Kovaľovou, v právnej veci žalobkyne: R. N., rod.

E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpená: JUDr. Lucia Krausová, advokátka so sídlom
Bernolákova 403/50, Námestovo, proti žalovaným: 1/ Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2/ Z.
E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, obaja právne zastúpení: JUDr. Gabriel Vons, advokát so
sídlom Komenského 497, Námestovo, v spore o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou súdu dňa 22.07.2016 žiadala, aby súd určil, že je vlastníčkou

nehnuteľnosti par. č. C-KN XXX/X záhrada o výmere XX m2 vytvorenej z parc. E-KN XXXX/X orná pôda
o výmere XX m2, C-KN XXX/X záhrada o výmere XX m2 a C-KN XXX/X záhrada o výmere XXX m2
vytvorenýchzparc.E-KNXXXX/XornápôdaovýmereXXXgeometrickýmplánomč.46193537/92-2016
naurčenievlastníckychprávaoddeleniepozemkovparc.č.XXX/X-XaXXX/Xzodňa26.05.2016úradne
overeným dňa 14.06.2016. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 05.05.1972 bola uzavretá kúpna zmluva o
prevode stavebného pozemku do vlastníctva čsl. štátu zastúpeným MNV v C. ako kupujúcim a X. E.
ml., Z. E., Z. N. a jeho manželkou B., Q. C., R. Z., N. E. a T. E. ako predávajúcimi. Predmetom kúpnej

zmluvy bola aj nehnuteľnosť označená ako S. č. XXXX, ktorej zodpovedali parc .č. EN XXXX, XXXX,
XXXX. Následne 30.11.1973 bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní stavebného pozemku medzi
MNV C. a žalobkyňou s manželom, ktorou bolo zriadené právo osobného užívania nehnuteľnosti parc.
č. XXXX/X o výmere XXX m2. Dohoda bola registrovaná štátnym notárstvom pod číslom R II XXX/XX
dňa 05.12.1973. Za účelom pridelenia stavebného pozemku a uzavretia tejto dohody bol jej otec ako
jeden z predávajúcich, na základe požiadavky MNV C., povinný sa majetkovo vysporiadať s vlastníkmi
pozemnoknižných parciel č. XXXX, XXXX,XXXX, ktorí odplatne previedli svoje vlastníctvo k časti

pozemkov, na základe kúpnej zmluvy na štát. Okrem finančného vysporiadania otec odkúpil aj zvyšnú
časť parcely tak, že na výmenu za celú pozemnoknižnú parcelu dal pozemnoknižným spoluvlastníkom
N. a T. E. iný pozemok „za humnom S. - Vlejší“ a peniaze. R. Z., pozemnoknižnej vlastníčke PKN parc.
XXXX, dal pozemok pre jej syna - otca U. N.. Následne takto odkúpený PKN pozemok č. XXXX od
pôvodných vlastníkov otec daroval jej a bratovi, ktorí si pozemok rozdelili a podľa dohody oplotili ešte
preddokončenímrodinnéhodomu.Rodinnýdomzačalistavaťvroku1973adokončilivroku1976.Bývať
v rodinnom dome začali v roku 1981. Hranice medzi pozemkom patriacim jej a bratovi boli vymedzené

betónovými stĺpikmi. Všetky veci týkajúce sa kúpy PKN č. XXXX zabezpečoval jej otec a záležitosti
týkajúce sa stavby rodinného domu a oplotenia jej muž. Takto pozemky užívala od r. 1973 ako vlastníčka
dobromyseľne a nepretržite až do roku 2014, keď bol jej syn obvinený z výrubu stromov, v dôsledku
čoho bolo začaté správne konanie na Okresnom úrade Námestovo, v odbore starostlivosti o životnéprostredie, kedy sa syn dozvedel o kúpe pozemku parc. č. KN-C XXXX/X, k.ú C. žalovanými. V roku
2015 žalovaný zvalil kovový plot a betónové základy plotu použil do základov na nájazdovú plochu za
jeho zadným stavom. Následne podkopal celú hranicu medzi susednými pozemkami, hlinu poodvážal. O

tom,žežalovaníkúpilipozemokKN-Cč.XXXX/Xodnevlastníkovzistilaažvrámcitýchtonezhôd.Keďže
bola presvedčená o vlastníctve týchto nehnuteľností neriešila vysporiadanie vlastníctva k nim, v rámci
konania o obnove evidencie pozemkov, ktoré v k.ú. C. skončilo v roku 2004. Za uvedené nehnuteľnosti
však platila daň a od začiatku ako ich otec nadobudol a rozdelil medzi ňu a brata ich nerušene užívala a
nemala pochybnosti, že nehnuteľnosti, ktoré užíva štyridsať rokov jej nepatria. Pozemnoknižnej parcele

č. XXXX zodpovedajú parcely KNE č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z
technicko-hospodárskeho mapovania pozemkov, ktoré sa uskutočnilo v druhej polovici i 70-tých rokov.
Výsledkom tohto mapovania bolo zakreslenie užívacích vzťahov v zmysle ktorého, hranica medzi jej a
bratovým pozemkom prechádzala cez terajšiu parc. č. KN-E XXXX/X a s touto hranicou vyslovila súhlas
ona aj brat.

2. Právny záujem na určení vlastníctva odôvodnila zosúladením evidovaného a právneho vzťahu s
poukazom na závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/56/2003, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28
Cdo/1572/2008, rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo /119/2007 a právne návrh odôvodnila § 134 ods. 1 OZ,
v zmysle ktorého vlastníkom nehnuteľností je ten, ktorý je oprávneným držiteľom po dobu 10 rokov.
Žalované parcely užívala od roku 1973 nerušené v presvedčení, že tohto roku je oprávnenou držiteľkou

a preto ich nadobudla uplynutím 10 rokov oprávnenej držby do vlastníctva vydržaním Naliehavý právny
záujem na určení vlastníctva odôvodnila tým, že v evidencii nehnuteľnosti je zapísaný ako vlastník v
časti žalovaný v 1/ rade, v časti žalovaní v 1/ a 2/ rade, pričom vlastníctvo svedči v jej prospech.

3. Súd v rámci dokazovania vypočul žalobkyňu, žalovaných, svedkov a oboznámil sa s listinami, ktoré

boli stranami sporu predložené súdu, resp. ich súd zabezpečil na návrh strán.

4. Žalobkyňa potvrdila, že nezisťovala, či nehnuteľnosť je zapísaná na jej meno. Tvrdila, že z PK parcely
XXXX boli vytvorené parcely č. XXXX/X až 3 a sporné parcely boli vytvorené z parcely č. XXXX/X.
Určenie vlastníctva sa domáha z toho dôvodu, že tieto pozemky jej daroval otec v roku 1972. Vlastníctvo

k sporným pozemkom si nevyporiadala v rámci konania o registri obnovenej evidencie pôdy (ROEP),
pretože bola starostom obce ubezpečená, že je to jej. Na sporných nehnuteľnostiach boli zasadené
ríbezle, ovocne stromy a pestovala tam zeleninu.

5. Žalovaní v 1/ a 2/ rade potvrdili, že žalobkyňu bola nimi upovedomená o tom, že užíva časť ich

časť pozemku v šírke asi 1 m. Upovedomili ju hneď potom, ako to zistili po zameraní svojich pozemkov
geometrickým plánom. Nedošlo k dohode, preto na jeseň v roku 2015 vybúrali stĺpiky plota. Žalovaná
v 2/ rade tvrdila, že starý otec ešte pred rokom 1968 daroval jej otcovi tri zeme, jednu vedľa druhej
za účelom výstavby rodinného domu, ktorý bol postavený bez stavebného povolenia. Rodičia sa do
ešte nedokončeného rodinného domu nasťahovali v roku 1970 a stavebné povolenie sa vybavovalo

dodatočne v roku 1986. Starý otec daroval tri pozemky jeden vedľa druhého aj žalobkyni. Sčasti boli
pozemky vykúpené pre čsl. štát, jeden pozemok s číslom XXXX bol jeho vlastníctvom. Časti pozemkov,
ktoré neboli vykúpené na štát daroval jej otcovi a žalobkyni, teda svojím deťom a to aj napriek tomu,
že nebol zapísaný ako vlastník týchto pozemkov. Rodičia jej darovali rodinný dom v roku 1997. Chceli
vyporiadať aj záhradu, preto požiadali o vyhotovenie geometrického plánu. Zameraním pozemkov zistili,

že hranica medzi pozemkami prechádza záhradou žalobkyne. Niekoľkokrát upozornila žalobkyňu, že
hranica nie je správne určená, vždy jej žalobkyňa povedala aby si to dala do poriadku. V rámci ROEP
v roku 2004 nadobudli vlastníctvo k pozemkom č. XXXX/X, 4. a v roku 2012 si vyporiadali parcelu s
pôvodnými vlastníkmi, teda dedičmi pôvodných vlastníkov. V roku 2014 vytýčili hranicu, odstránili stĺpiky,
ktoré tam dal ich otec , ktorý pokračoval v oplotení na základe zle začatého oplotenia žalujúcou stranou.

6. Svedkyňa Z. E., matka žalovanej v 2/ potvrdila darovanie pozemkov otcom manžela na výstavbu
rodinného domu, ktorý im pripravil výmenou svojich pozemkov za iné a odkúpením. Stavebný pozemok
bol vytvorený z troch pozemkov nachádzajúcich sa jeden vedľa druhého a po nasťahovaní sa do
rodinného domu, tieto pozemky aj užívali. V roku 1997 spolu s manželom darovali dom dcére. Plot bol

urobený tak, že ho začala rodina žalobkyne a oni potom pokračovali v dokončení na koniec pozemkov.
Na spornej časti žalobkyňa nemala nič zasadené. Vie o tom, že v roku 2000, keď sa robila v obci ROEP,
dcéra nadobudla vlastníctvo k záhrade. Na základe podpisu pôvodného vlastníka, ktorý po podpise
zomrel, sa muselo čakať na dedičské pojednávanie a až potom sa pozemok odkúpil. Jednoznačnetvrdila, že parcela XXXX bola darovaná vcelku jej manželovi. Vždy manžel tvrdil, že mu boli darované
tri pozemky, jeden vedľa druhého, nikdy nepovedal, že to bolo len dva a pol pozemku.

7. Svedok A. N., syn žalobkyne potvrdil, že v čase presťahovania sa do C. bol vo veku 5-6 rokov a
už v tom čase, bol pozemok patriaci jeho matke celkom dookola oplotený plotom, ktorý robil jeho ote.
Otec postavil plot v časti a uzavrel záhradu len do tej dĺžky ako bol postavený plot po dĺžke. Potom si
plot potiahli susedia a na konci urobil bránu otec. Z rozprávania matky a starej matky viem, že pozemky
matke daroval otec.

8. Svedok N. S. potvrdil vedomosť o tom, že rodičia zobrali peniaze za pozemky a v rámci ROEP otec
tieto aj prepísal, ale neprešlo to na žalovaných, lebo otec následne zomrel. Otec mu vravel, že to má
predať X. E., nikdy mu nespomínal, že by mal niečo podpísať žalobkyni a ani ona sa nikdy nepýtala o
pozemky. Keďže v minulosti nebola žiadna zmluva, len ústna dohoda, tak on potom kúpnou zmluvou
odpredal pozemky žalovaným. Ohľadom pozemkov bol oslovený len žalovanou v 2/ a jej matkou.

9. Súd sa oboznámil listom vlastníctva č. XXXX k. ú. C., na ktorom je zapísaný ako vlastník žalovaný v
1/ rade parcely reg. „E“ č. XXXX/X o výmere XX m2 v podiele X/X. Titulom nadobudnutia tejto parcely
je rozhodnutie PÚ č. XXX/XX/XXX/XX zo dňa 28.4.2004. Na LV č. XXXX k. ú C. sú zapísaní vlastníci
v pod B1 žalovaní v 1/ a 2/ rade parcely reg.“ E“ č. XXXX/X vo výmere XXX m2 orná pôda v podiele X/

X, na základe kúpnej zmluvy č. 1432/03-62/04 a kúpnej zmluvy č. V 2028/11 zo dňa 01.02.2012-8/12.

10. Z identifikácie parciel vyhotovenej dňa 12.4.2017 (čl. 86 spisu) súd zistil, že pozemku PK č. XXXX
k. ú. C. zodpovedá parcela určeného operátu (UO) XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a parcele UO č. XXXX/
X zodpovedajú parcely KN C č. XXX/X o výmere XX m2, XXX o výmere XXX m2 a č. XXX/X o výmere

XXX m2, spolu vo výmere XXX m2.

11. Geometrickým plánom č. 46193537-92/2016 (č.l. 51) bola z parcely č. XXXX/X zapísanej na LV č.
XXXX vo výmere XXX m2 vytvorená parcela č. XXX/X ako diel 1 o výmere XX m2, parcela č. XXX/X
diel 3 o výmere XXXmX a z parcely XXXX/X o výmere XXmX parcela KNC XXX/X o výmere XXmX.

12. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi vlastníkmi PK parciel zapísaných v PK protokole č. XX, pod A I X/
XX r. č. XX parcela XXXX, v protokole XXX pod A.I. X/XX r. č. XX parcela č. XXXX, protokole č. XX pod
A.I. X/XX r.č. XX, parc. č. XXXX k. ú. sa odpredáva v prospech čsl. štátu tie časti, ktorým zodpovedajú
parc. č. EN XXXX vo výmere XXX m2, XXXX vo výmere XXX m2, XXXX vo výmere XXX m2, celkom

vo výmere XXX m2.

13. Z dohody o osobnom užívaní pozemkov č. R II XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené žalobkyni
s manželom bolo zriadené právo osobného užívania pozemku zapísaného v evidencii nehnuteľnosti
k.ú. C. na LV č. X parc. č. XXOX/X o výmere XXX m2, na základe právoplatného rozhodnutia ONV

finančného odboru Dolný Kubín č. Fin. 5/1972 máj./prav.

14. Z dohody o osobnom užívaní č. R II XXX/XX uzavretej dňa 15.07.1988 medzi MNV C. a X. E.
s manželkou Z. E. bolo zistené, že v prospech týchto osôb bolo zriadené práva osobného užívania
pozemku parc. č. XXX zapísanej na LV č. X pre k.ú. C. vo výmere XXX m2 a z pripojeného geometrickým

plánom č. XXX-XXX-XXX-XX (č.l. 36 h), že parcela reg. „ E“ č. XXX bola vytvorená z PK parcely XXXX,
XXXX,XXXX.

15.Žalobkyňasadomáhala určeniavlastníctvak pozemkom ktorébolivytvorenégeometrickýmplánom
č 46193537 /92 - 2016 a to C-KN XXX/X záhrada o výmere XX m2 vytvorenej z parc. E-KN XXXX/X

orná pôda, C-KN XXX/X záhrada o výmere XX m2 a C-KN XXX/X záhrada o výmere XXX m2 vytvorené
z parc. E-KN XXXX/X celkom o výmere XXX m2 tvrdiac, že pozemok pôvodne PK parcela č. XXXX
jej bola darovaná otcom v 1 a túto časť užívala od roku XXXX. Nadobudnutie vlastníctva odôvodňovala
nerušením užívaním a splnením podmienok vydržania.

16. Medzi stranami nebolo sporne, že časť pozemnoknižnej parcely XXXX otec žalobkyne a starý otec
žalovanej v 2/ rade vymenil s pôvodnými pozemnoknižnými vlastníkmi v rokoch XXXX - XXXX t.j. v čase,
keď žalobkyňa a jej brat (otec žalovanej v 2/rade) mali záujem postaviť si rodinné domy. Sporná bola
skutočnosť, či ich právny predchodca pozemnoknižnú parcelu XXXX (jej zvyšok, ktorý nebol vykúpenývtedajším MNV C. v prospech čsl. štátu), nadobudol do vlastníctva ústnou kúpnou zmluvou a výmenou
a či túto daroval svojim deťom t.j. žalobkyni a jej bratovi každému v jednej polovici, či žalobkyňa tieto
nehnuteľnosti nerušené a dobromyseľne užívala a či splnila predpoklady pre ich vydržanie v zmysle

Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa tvrdila, že otec je daroval polovicu a to aj napriek tomu, že nebol
zapísaný ako vlastník a žalovaná strana tvrdila, že cela PK parc. XXXX bola darovaná ich právnym
predchodcom.

17. Podľa § 135a, ods. 2 OZ účinného do 31.12.1991 ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan

nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného
užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo,
aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera
pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo
územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan
právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou

zriadi právo osobného užívania.
18. Podľa § 865, ods. 3 OZ činného od 1.4.1983 do času uvedeného v ustanovení § 135a v
znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec
nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu
(§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od

tohto dňa.

19. Podľa § 130, ods. 1 OZ v znení platnom a účinnom od 1.1.1991 ak je držiteľ so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

20. Podľa § 134, ods.1, OZ znení platnom a účinnom od 1.1.1991 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom
veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť.

21. Podľa § 872, ods. 5 OZ v znení účinnom od 1.1.1992 ak predo dňom účinnosti tohto zákona vzniklo
občanovi právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku, ale do účinnosti tohto
zákona už nedošlo k dohode, prípadne k jej registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva,
vzniká oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o
pridelení pozemku do osobného užívania. Ak oprávnený neuplatní svoje právo do jedného roka od

účinnosti tohto zákona, právo zanikne. Ak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, nie je dotknuté právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).

22. Podľa § 872, ods. 6 OZ v znení účinnom od 1.1.1992 ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k
pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo

na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý
jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

23. Podľa § 137, písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je
alebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem.Naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať

ak vyplýva z osobitného predpisu.

24. Súd v prvom rade skúmal, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo
nie je. Vychádzajúc z jej tvrdení, že je vlastníčkou nehnuteľnosti, ku ktorým vlastníctvom v evidencii
nehnuteľnosti je zapísané na žalovaných dospel k záveru, že z dôvodu vyriešenie spornosti vlastníctva,

je v tejto veci daný naliehavý právny záujem.

25. Súd žalobe nevyhovel z nasledovných dôvodov. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od
1.4.1964 neupravoval vydržanie. Nadobudnutie vlastníctva vydržaním mohlo byť deklarované vtedy, ak
desaťročná lehota uplynula do 31.3.1964. Novelizáciou občianskeho zákonníka zákonom č. 131/1982

Zb. bolo vydržanie upravené tak, že nadobúdanie v prospech fyzických osôb sa vylučovalo vo
vzťahu k veciam v súkromnom vlastníctve vrátane pozemkov. V zmysle tejto novely občianskeho
zákonníka bolo možné vydržať vlastnícke právo k pozemkom pri nepretržitej 10 ročnej oprávnenej držbe
v prospech štátu a fyzická osoba mala právo uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku. Dňom1.4.1964 nadobudol účinnosť Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., ktorý neupravoval vydržanie až do
1.4.1983, t.j. do účinnosti novely č. 131/1982 Zb. Až táto novela upravila možnosť vydržať pozemok
alebo jeho časť, ktorý mal občan v držbe 10 rokov a to k takému, ku ktorému bolo možné zriadiť

právo osobného užívania. Vydržať pozemok bolo možno do vlastníctva štátu a občan mal možnosť
nadobudnúť právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v
§ 200 čo predstavovalo pozemok pod výstavbu rodinného domu najviac XXX m2, pod výstavbu chaty
a pod záhradku najviac do XXX m2. Podľa § 865, ods. 3 OZ účinného od 1.4.1983 (v zmysle novely OZ
č. 131/1982 Zb) sa mohol do 10 ročnej lehote ( § 135a, ods. 2 OZ) započítať aj čas, po ktorý oprávnenú

držbu vykonával právny predchodca. Tento čas neskončil skôr, než uplynutím jedného roka od 1.apríla
1983. Z uvedeného vyplýva, že ak žalobkyňa vykonávala oprávnenú držbu pred 1.4.1983 k pozemku
(v rozsahu podľa § 200) vydržala pozemok v tomto rozsahu pre štát a vzniklo jej právo na uzavretie
dohody o osobnom užívaní. Zmenou Občianskeho zákona jeho novelizáciou zák. č. 509/1991 Z.z.
účinného od 1.1.1992 jej vzniklo právo na uzavretie kúpnej zmluvy, ak do účinnosti tohto zákona nebola
uzavretá dohoda o osobnom užívaní. Žalobkyňa mala právo uplatniť nárok na uzavretie kúpnej zmluvy

v lehote 1 roka od účinnosti tejto novely, inak právo zaniklo. Z výsledkov dokazovania je zrejme, že
žalobkyňa toto právo nevyužila. Po uplynutí jedného roka od účinnosti novely Občianskeho zákonníka
zák. č. 509/1991 Z.z. žalobkyňa súdu nepreukázala žiaden titul, na základe ktorého sa mala stať
dobromyseľnoudržiteľkou.Počnúcdňomnasledujúcimoduplynutia 1rokut.j.od1.1.1993nepreukázala
splnenie podmienok podľa § 134, ods. 1 OZ na vydržanie záhrady vo výmere, v ktorej žiadala určiť,

že je vlastníčkou.

26.Žalobkyňa tvrdila,žepozemokjejboldarovanýotcomvroku1972,ktorýhomalnadobudnúťvrokoch
1970-1972 od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov. Žiadne listiny, resp. iné dôkazy preukazujúce
nadobudnutie vlastníctva otcom žalobkyne súdu neboli predložené a ani žiadne listiny preukazujúce

darovanie nehnuteľnosti žalobkyni jej otcom.
Pre záver, že v prospech žalobkyne nebola vykúpená časť PKN č. XXXX, aby z nej bol vytvorený
stavebný pozemok pod výstavbu rodinného domu svedčí i pripojený geometrický plán žalovanými, na
základe ktorého bola uzavretá dohoda o osobnom užívaním pozemku č. XXX k.ú. C.. Z geometrického
plánu je jednoznačne preukázané, že súčasťou stavebného pozemku parc. KN C XXX je časť S. č.

XXXX. Žalovaný nadobudol vlastníctvo v roku 2004 rozhodnutím pozemkového úradu a to k pozemku
parc. č. XXXX/X vo výmere XX m2. Žaloba bola súdu doručená dňa 22.7.2016 a ako už bola uvedené,
žalobkyňa za obdobie od 1.1.2005 do podania žaloby nepreukázala titul dobromyseľnej držby na
nadobudnutie vlastníctva. Žalovaní nadobudli vlastníctvo k parcele KNC č. XXXX/X na základe
kúpnych zmlúv evidovaných v katastri nehnuteľnosti po číslom V XXXX/XX a V XXXX/XX, ktorých

platnosť nebola namietaná, ani žiadne dôkazy v tomto smere neboli súdu produkované.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262, ods. 1, CSP v rozhodnutím, ktorým
sa konania končí a podľa § 255, ods. 1 CSP úspešnej sporovej strany priznal právo na plnú náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Podľa § 363 a § 364 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v §
127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.