Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 23, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/242/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203367
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8814203367.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

CD Consulting s.r.o., Příkop 834/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705 proti
žalovanému: Z.H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, K. S. za účasti vedľajšieho účastníka na
stranežalovaného:ObčianskezdruženieVŠEOBECNÁOCHRANAPRÁVSPOTREBITEĽOV,sosídlom
Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Patrik Podhorský, advokát, Zámocká
36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 285,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 334 eur od 20. apríla
2014 do 20. júla 2011 a zo sumy 285 eur od 21. júla 2011 do zaplatenia z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodnou žalobou (tlačivo A - návrh na uplatnenie pohľadávky, článok 4, ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady /ES/ číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu) domáhal zaplatenia istiny 285,- eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy
334 eur od 20.04.2011 do 20.07.2011, zo sumy 285 eur od 21.07.2011 do zaplatenia. Okrem toho žiadal
priznať 6 %-ný úrok zo zmenkovej sumy zo sumy 334 eur od 04.07.2011 do 20.07.2011, zo sumy 285 eur
od 21.07.2011 do zaplatenia ako aj zmenkovú odmenu vo výške 1/3-tina percenta zmenkovej sumy teda
1,11 eur a náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv
zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 02.07.2010 na zmenkovú sumu 334,- eur, pričom sa zaviazal
aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 20.04.2011. V texte bol uvedený záväzok

žalovaného,žezaplatízatútozmenkupripredloženínaradzmenkovémuveriteľovi.Indosovanázmenka
je podľa žalobcu vista zmenkou a je opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov
od vystavenia“.

2. Žalobca uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ do podania žaloby
zaplatil 49- eur, kde na zmenkovú sumu uhradil 49,- eur a na úroky uhradil 0,- eur. Keďže zmenková
istina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou

listinou.3.Následnepodanímdoručenýmsúdudňa22.12.2015právnyzástupcažalobcuzobralžalobučiastočne
o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy zo sumy 334 eur od 20.
apríla 2014 do 20. júla 2011 a zo sumy 285 eur od 21. júla 2011 do zaplatenia.

4. V zmysle ustanovenia § 87 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania žaloby
na súd popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého je platobné
miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku.

5. Podľa názoru súdu v tomto prípade sú splnené podmienky pre použitie vyššie uvedeného Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady/ES/861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V zmysle článku 2 citovaného nariadenia sa totiž toto uplatňuje
v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo
tribunálu, ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a

nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za
konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

6. V článku 3 odsek 1 cit. zák. ust. sa uvádza, že na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom
taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom, ako

v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

7. Podľa článku 5 odsek 1 spomínaného Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo
ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva,

že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

8. V zmysle článku 5 odsek 2 citovaného nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na

uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené
v prílohe III. Kópia tlačiva na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu
s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13.

9. V danom prípade vychádzajúc z údajov uvedených v žalobcom predloženej zmenke (ktorú vystavila

spoločnosť POHOTOVOSŤ, uvedenia čísla zmluvy) súd považoval za potrebné nariadiť vo veci ústne
pojednávanie a to aj bez toho, aby o to požiadala niektorá zo strán.

10. Vedľajší účastník na strane žalovanej oznámil vstup do konania podaním doručeným súdu dňa
27.10.2014. Vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 18.11.2014 uviedol, že

terajší majiteľ zmenky, teda žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Bol
si vedomý, že nadobúda zmenku od spoločnosti, ktorá poskytuje pôžičky a úvery spotrebiteľom a
zároveň, že tento pôvodný majiteľ zmenky nemôže zmenky uplatniť, keďže by tým porušil zákon, čomu
nasvedčuje skutočnosť, že v hornom rámčeku zmenky je uvedené číslo zmluvy, čo zakladá minimálne
pochybnosti o dobrej viere nadobúdateľa zmenky pri jej rubopisovaní, keďže si musel byť vedomý,

že k tejto zmenke patrí aj „spotrebiteľská“ zmluva, ako aj to, že samotný pôvodný zmenkový veriteľ,
je subjektom poskytujúcim úvery a pôžičky a je známy svojimi spotrebiteľskými aktivitami. Dodal, že
súd by sa mal zaoberať kauzálnymi vzťahmi pôvodného zmenkového veriteľa a žalovaného, pričom
žalobca sa nemôže brániť ustanovením § 17 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový. Na
tieto kauzálne vzťahy sa aplikovala legislatíva platná v čase vystavenie zmenky a to konkrétne § 4 ods.

6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom dodávajúc, že podobne to platí aj v
prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. V ďalšom poukázal na rozhodnutie
ESD číslo C 419/2011, ako aj na dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky, vzniesol pochybnosti o
výške zmenkovej sumy vpísanej do zmenky samotnej a z toho dôvodu žiadal žalobu v celom rozsahu

zamietnuť. Zároveň požiadal o náhradu trov konania.11. V tejto veci po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu, jeho kópiu aj s
prílohami a vzorovým tlačivom C na odpoveď súd doručil žalovanému, ktorý túto zásielku si prevzal dňa
14.11.2014, ale vyplnené tlačivo na odpoveď súdu nepredložil.

12. Žalobca sa na pojednávanie napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania nedostavil,
svoju neúčasť ospravedlnil kolíziou termínov, súhlasil s tým, aby sa vo veci pojednávalo bez jeho
prítomnosti, teda nežiadal, aby súd odročil pojednávanie. Vychádzal zo skutočností, že nemá vedomosť,
aby žalovaná popierala uplatnenú pohľadávku. Uviedol však, že ak v priebehu pojednávania dôjde k

popretiu uplatnenej pohľadávky, žiada o odročenie pojednávania. Okrem toho vytýkal súdu nesprávny
procesný postup, keď vo veci bolo nariadené pojednávanie s uvedením svojich dôvodov.

13. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné poukázať na podľa názoru súdu neakceptovateľné
zasahovanie do oprávnení súdu, keďže je to výlučne v kompetencii súdu posúdiť potrebu nariadenia
pojednávania, ak naviac sám žalobca tak, ako je to uvedené vyššie, poukazuje (cituje) článok 5 bod

1 príslušného nariadenia, v zmysle ktorého súd môže nariadiť pojednávanie aj vtedy, ak to považuje
za potrebné. Naviac nariadenie pojednávania súd vykonal v súvislosti s posudzovaním vyplňovacieho
práva na zmenku ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom vzťahu vzniknutým medzi
pôvodným veriteľom žalovanej (obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.) ako aj v súvislosti s
posudzovaním, aký má charakter predmetný spotrebiteľský úver.

14. Súd potom vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s úplným výpisom z obchodného registra
pokiaľ sa týka žalobcu; písomnými vyjadreniami a stanoviskami žalobcu; zmenkou, ktorú k návrhu
pripojil žalobca; taktiež zmluvou o úvere číslo 802100475, uzavretou na jednej strane medzi žalovanou
ako dlžníkom a na druhej strane ako veriteľom spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,

Pribinova 25, 811 09 Bratislava a zistil tento skutkový a právny stav:

15. Žalovaný vystavil dňa 02.07.2010 v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenku, obsahom
ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, sumu 334 eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od

20.04.2011. Predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako vista zmenka a bola opatrená doložkami
„bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola prevedená
indosamentom (rubopisom) na žalobcu.

16. Zo zmluvy o úvere číslo 8024001070, ktorá sa uvádza na zmenke predloženej žalobcom, ktorá bola

na výzvu súdu a to kópia zaslaná spoločnosťou POHOTOVOSŤ, vyplýva, že dňa 02.07.2010 na jednej
strane medzi dlžníkom - žalovaným a na druhej strane veriteľom - POHOTOVOSŤ, s.r.o. bola uzavretá
tátozmluvaoúvere,kdesaveriteľzaviazalposkytnúťdlžníkoviúvervsume300,-euradlžníksazaviazal
zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 288,- eur t. j. celkove čiastku 588,-
eur, ktorú sa zaviazal tento uhradiť v 12-tich mesačných splátkach splatných po 49,- eur začínajúc dňom

15.07.2010 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Zmluva je
datovaná dňom 02.07.2010 a opatrená podpismi mandatára P.. R. E. ako aj podpisom žalovaného ako
dlžníka. Peniaze mal prevziať toho istého dňa.

17. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že podpísal zmluvu o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ,

s.r.o., iné listiny nie. Po nahliadnutí do zmenky uznal, že je to jeho podpis na zmenke ale výslovne
uviedol, že list s označením zmenka nepodpísal. Podľa zmluvy uhradil dve alebo tri splátky. Stratil však
zamestnanie a preto požiadal o odklad splátok, ale žiadna odpoveď mu neprišla.

18. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že zmenka, ktorú žalobca pripojil k návrhu, bola

vystavená ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského
úveru. Pôvodne bola zmenka vystavená spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá ju následne
indosovala na žalobcu ako zahraničnú právnickú osobu. Základný právny vzťah medzi pôvodným
majiteľom zmenky a žalovaným má teda spotrebiteľskú povahu.

19.Naposúdeniespotrebiteľskýchzmlúvsúdvzmyslečlánku19Nariadeniačíslo861/2007/ESaplikoval
slovenské procesné rozhodné právo. Z uvedeného potom vyplýva, že slovenské subjekty pôvodne ani
nepredpokladaliinýakoprávnyporiadokSlovenskejrepubliky.Podľabodu13Nariadeniačíslo861/2007/
ES pojmy „zjavne neopodstatnené“ v kontexte zamietnutia pohľadávky a neprípustné „v kontextezamietnutia návrhu“ by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom, súd v danom prípade postupoval
podľaObčianskehosúdnehoporiadku,Občianskehozákonníka,zákonačíslo258/2001Zbierkyzákonov
o spotrebiteľských úveroch v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere, Smernicou 2005/29/ES o nekalých praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom
trhu. Ako rozhodné právo aplikoval súd právo Slovenskej republiky už aj vzhľadom na to, že pôvodným
majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako slovenská právnická osoba a
prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená ani preukázaná nebola.

20. Podľa článku I. § 75 zákona číslo 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov vlastná zmenka obsahuje: označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny
a vyjadrené v jazyku, v ktorom bola listina spísaná; bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu; údaj
zročnosti; aj miesta, kde sa má platiť; meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť; dátum a miesto
vystavenia zmenky; podpis vystaviteľa.

21. V zmysle článku I. § 11 ods. 1 zákona číslo 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení
neskorších predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom
(rubopisom) s tým, že podľa článku I. § 17 ods. 1 zákona číslo 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a
šekový v znení neskorších predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré

sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

22. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 10. 2010 spotrebiteľkou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. V zmysle § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

25. V zmysle ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

27. V § 2 zákona číslo 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení sa
uvádza, že na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru
alebo inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúťspotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

28. V zmysle § 4 ods. 6 zákona číslo 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom
znení v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, ale ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky.

29. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloby vzatá späť sčasti, súd konanie zastaví

v tejto časti. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

30. Vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpil do konania za účinnosti Občiaskeho súdneho
poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. súd však použitím ust. § 470 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutiaúčinnostitohtozákonazostávajúzachované,pokračovalvkonanísvedľajšímúčastníkom.

31. Na základe vyššie uvedeného mal súd teda za preukázané, že dňa 02.07 2010 uzavrel žalovaný
ako dlžník so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom zmluvu o úvere v písomnej forme,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru, ako už bolo uvedené vyššie, vo výške 300 eur. V ten istý deň

bola vystavená a podpísaná zmenka na sumu 334 eur. Žalobou si teda žalobca na súde uplatnil právo
na zaplatenie istiny 285,- eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 334 eur od 20.04.2011 do
20.07.2011, zo sumy 285 eur od 21.07.2011 do zaplatenia. Okrem toho žiadal priznať 6 %-ný úrok zo
zmenkovej sumy zo sumy 334 eur od 04.07.2011 do 20.07.2011, zo sumy 285 eur od 21.07.2011 do
zaplatenia ako aj zmenkovú odmenu vo výške 1/3-tina percenta zmenkovej sumy teda 1,11 eur s tým, že

po začatí konania žalobca zobral žalobu čiastočne späť, a preto súd konanie o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 334 eur od 20. apríla 2014 do 20. júla 2011 a zo sumy 285 eur
od 21. júla 2011 do zaplatenia zastavil.

32. Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcom predložená zmenka

zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere uzavretá medzi žalovaným ako
dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľom. Zmluvu o úvere uzatváral
žalovaný ako občan - fyzická osoba. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, mala predtlačený text
a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané a to osobné
údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku a spôsob splatnosti. Do zmluvy sa dopisovala

len suma úveru, suma poplatku a výška splátok, ako aj počínajúci deň splatnosti, pričom v predtlačenej
forme formulára bol obsiahnutý aj text, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o
príslušný poplatok. Neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
dohody o vyplnení zmenky a mediačnej dohody. Taktiež sa strany dohodli na tom, že v zmysle § 262
ods. 1 Obchodného zákonníka sa ich právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom.

33. S poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, je
spotrebiteľskou zmluvou, ak dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho

zákonníka) a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka). Súčasne sa vyžadovalo, aby spotrebiteľské zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
teda neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) s tým, že zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné povinnosti (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V pochybnostiacho obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

34. V danom prípade žalovaný ako fyzická osoba spĺňala definíciu spotrebiteľa a spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava na strane veriteľa konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti pri uzatváraní zmluvy o úvere, keďže aj v predmete podnikania zapísaného v Obchodnom
registri mala činnosť poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Podľa záveru súdu tak bolo preukázané,
že veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava spĺňala definíciu dodávateľa. V konaní bolo

ďalej preukázané, že zmluva medzi veriteľom a žalovanou bola uzatvorená na formulári veriteľa vrátane
všeobecných zmluvných podmienok, do tejto zmluvy bolo možné doplniť resp. zmeniť len osobné údaje
žalovanej ako dlžníka a výšku úveru. Súd mal tak za preukázané, že veriteľ tieto zmluvy uzatváral
s viacerými osobami, bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy
podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla.

35. Takto súd dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 02.07.2010 uzavretá medzi veriteľom a
žalovaným bola spotrebiteľskou zmluvou.

36. Z uvedených dôvodov súd považoval právny vzťah, ktorý vznikol medzi spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným za vzťah spotrebiteľský, a teda na tento vzťah aplikoval

ustanovenia spotrebiteľského práva. Povaha uvedeného právneho vzťahu sa nezmenila ani postúpením
(indosovaním) zmenky. Súd potom v danom prípade mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací
právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu.

37. Napriek tomu, že žalovaný v konaní vyslovene nenamietala, že zmenka je neplatná, súd skúmal

jej platnosť, pretože mal za to, že Princíp „vigilantibus iura sripta sunt" (právo patrí bdelým) v
spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd SR (uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca
2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 61/2012). Aj v prípade

tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu
princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych
vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až
detailnej) znalosti právnych predpisov. Na túto vec sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky
zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom

je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a dynamickosť právnej úpravy, spotrebiteľ nemôže dokonale
poznať každý z vyššie uvedených zákonov. Neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná
informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť
spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým,
že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je

v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok a v prípade, že sú zmluvné
podmienky neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.

38. V rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa
a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky

z úradnej moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek
tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného
papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa.

39. K obdobnému záveru o prelomení zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera vo vzťahu ku

spotrebiteľovi došlo aj rozhodnutím Nemeckého najvyššieho súdu (BGH), 25. 2. 1965 - II. Zaitschrift für
das gesamte Handelsrecht und Wirtschaftrecht 191/62 Hamm, publikovaný v časopise Neue juristische
Wochenschrift, 1965 str. 1125. Ak teda vo vyššie uvedenej veci ESD C- 419/11 skúmal súdny dvor
EÚ, či ručiteľ zo zmenky môže byť spotrebiteľom, o to viac je odôvodnený záver o skúmaní postavenia
spotrebiteľa pokiaľ ide o samotného dlžníka a v tej súvislosti posudzovať otázku prijateľnosti podmienok

spotrebiteľských zmlúv.

40. Taktiež je potrebné uviesť, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 16. 11. 2010 práve vo veci
POHOTOVOSŤ, s.r.o. C-76/10, bolo rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ, že vnútroštátny súd má v každomštádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií (a
nielen sankcií, ale akýchkoľvek zmluvných dojednaní) obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k
tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave.

41. Úverovú zmluvu, na zabezpečenie ktorej bola vystavená predmetná zmenka, je potrebné posúdiť
podľa zákona číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(v danom prípade od 02. 04. 2010 do 10. 06. 2013).

42. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmä jedno jej vyhotovenie v listinnej podobne alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné veriteľovi.

43. Obligatorné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného
zákona a medzi nimi pod písmenom f) je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a

termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; pod písmenom j) ročná percentuálna miera nákladov;
pod písmenom k) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a pod písmenom y)
priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu
podpisu zmluvy zverejnená podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.

44. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r), y).

45. Súd zastáva názor, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými

podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Stále je totiž potrebné aplikovať článok 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Vychádzajúc z tohto princípu preto pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovaného
musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa. V tomto prípade dohodu o vyplňovacom práve zmenky
súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na § 53 ods. 1 OZ.

46. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatorné náležitosti, ktoré sú uvedené
v § 9 ods. 2 písm. f), j), k), y) zákona číslo 129/2010 Z. z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však
túto skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje aj vymáhať zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je

ročne 91,25 %. Pokiaľ ide o zvyšok uplatňovaného zmenkového úroku, nepochybne takýto zmenkový
úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39 OZ v nadväznosti
na § 3 ods. 1 OZ). Dohoda o vyplňovacom práve zmenky bola uvedená vo VÚP, teda formulári,
ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaný nemal možnosť ich ovplyvniť. Nepochybne táto
podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve v rozpore so zákonom (či už pre spomínanú
neplatnosť dohody o zmenkovom úroku alebo pre dôsledok chýbajúci v obligatorných náležitostí
zmluvy). Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na § 53 ods. 5 OZ. Ak je neplatná
dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Tento záver možno prijať
aj vzhľadom na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR číslo 4Obo 161/2007 zo

dňa 06. 05. 2008. Najvyšší súd v danom prípade mal za to, že z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo
žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti
podmienok účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie
úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu sa priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého
obchodného styku.

47. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné poukázať aj na list Európskej komisie z 25. 04.2013 pod
číslom 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského
práva EÚ a výslovne v liste sa spomína v tejto súvislosti obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ.
Poukazuje sa na jej praktiky, ktorými sa vymáhajú nezákonného pohľadávky založené na nekalých

podmienkach a konkrétne sú spomenuté aj blankozmenky.

48. Vyššie vyslovenému právnemu názoru tohto súdu nasvedčuje aj zákonná úprava spotrebiteľských
úverov, keďže zákon 258/2001 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2008 výrazne obmedzuje možnosťzabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou v § 4 ods. 6 a neskôr aj zákonom číslo 129/2010 Z. z.,
v § 17 ods. 3 dokonca zakazuje splnenie a zabezpečenie úveru zmenkou. Aj táto právna úprava svedčí
o tom, že nie je možné odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva. Ak je zmenka vydaná

v rozpore so zákonom, v danom prípade so zákonom o spotrebiteľskom úvere, potom je neplatná v
zmysle § 39 OZ, keďže aj pre zmenku platia všeobecné ustanovenia OZ o platnosti právnych úkonov.
Súdy, na ktorých rozhodnutia žalobca poukazoval v priebehu tohto konania, sa posúdením nezaoberali,
aj keď súd má skúmať absolútnu neplatnosť právneho úkonu ex offo. Na podporu tohto názoru
možno použiť pripomienky Európskej komisie zo dňa 12. 02. 2014, členom Súdneho dvoru Európskej

únie vo veci C-558/2013 týkajúcej sa obdobného konania v súvislosti s prejudiciálnou otázkou súdu.
Európska komisia v týchto pripomienkach v bode 17 uviedla: „Smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje
v prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej
článku9jednoznačnevyplýva,žečlenskéštátymôžupovoliťichpoužívanievspotrebiteľskýchzmluvách
iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách.“ Podľa názoru
komisie je potrebné pojem „vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle smernice 87/102/EHS vykladať so

zreteľomnačlánok14uvedenejsmernice,ktorázakazujeznížiťštandardochranyspotrebiteľa.Vhodnou
ochranou spotrebiteľa v zmysle článku 9 uvedenej smernice je preto potrebné chápať celkový právny
rámec ochrany spotrebiteľa ako vyplýva z predpisov práva Únie a judikatúry Súdneho dvora a zahŕňa
preto aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

49. Bod 19 spomínaných pripomienok obsahuje toto konštatovanie:

50. „Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky v zmysle, ako to uvádza vnútroštátny súd
vo svojom uznesení, by bolo podľa Komisie neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora.

Súdny dvor už totiž vysloviť všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré
prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu
predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/
EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok 14 smernice 87/102/EHS. V závere
preto Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor poskytol na predloženú prejudiciálnu otázku

túto odpoveď: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a články 4, 9 a 14 smernice Rady číslo 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o
aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru, sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje právna úprava členského štátu
akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z

indosovanej zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu
právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadne porušenie zákona
upravujúceho dôsledky neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, z ktorej zmenka vznikla.“

51. V danom prípade zmenka a úverová zmluva vznikla teda po 02. 04. 2010 za účinnosti zákona číslo
129/2010 Z. z. Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru
nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

52. S poukazom na citované zákonné ustanovenie došlo k vystaveniu zmenky v rozpore s týmto

citovaným zákonným ustanovením, a preto s poukazom na § 39 OZ je potrebné vyhodnotiť zmenku ako
absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom.

53. V závere súd považuje za potrebné podotknúť, že dohodu o vyplňovacom práve blankozmenky
a tým aj samotnú zmenku je možné považovať za neplatnú aj v dôsledku obchádzania zákona (§ 39

OZ). O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V danom prípade vystavením zmenky
mal právny predchodca žalobcu snahu vyhnúť sa posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii
zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho je, že žalovaná by veriteľovi mala vrátiť len sumu
poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatorných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto

postup žalobcu však nemôže požívať právnu ochranu, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 OZ, a
keďže žalobca si uplatnil právo výslovne zo zmenky a túto súd považoval za neplatnú, z toho dôvodu
jeho žalobu zamietol.54. Pre úplnosť súd dodáva, že žalovaný uviedol, že listinu s názvom zmenka nepodpísal, po nahliadnutí
do zmenky však uviedol, že je to jeho podpis a preto mal súd za to, že žalovaný zmenku podpísal, aj
keď pri podpise si neuvedomil, že je to zmenku. Žiadny dôkaz na preukázanie opaku nepredložil ani

nenavrhol.

55. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

57. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

58. Čiastočné späťvzatie žaloby spôsobil žalobca, a teda žalovanému v tejto časti patrí náhrada
trov konania, a v ostatnej časti bola taktiež žalovaný úspešný, teda žalovaný má úspech v celom
rozsahu, priznal mu súd náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku.

59. Čo sa týka vedľajšieho účastníka, ktorý vystupuje na strane žalovaného, jeho nárok na náhradu
trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu strany, na strane ktorého v konaní vystupuje.
Keďže v danom prípade žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, súd priznal vedľajšiemu účastníkovi
vystupujúcemu na jeho strane nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

60. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku.

61. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.