Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 21, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/286/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313203735
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4313203735.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobkyne: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XX,
zastúpená JUDr. Alenou Nguyenovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Mládežnícka č. 17, proti
žalovaným: 1/ C. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. - Z., O. C. č. XX/XX, 2/ E. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z., J. č. XX, obaja zast. JUDr. Ján Kuriačka, advokát so sídlom v Leviciach, Bernolákova 2, o
zaplatenie 5.730,73 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice
zo dňa 19. novembra 2015 č. k. 11C/61/2013-130, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1/ a 2/ rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 19.11.2015 č. k. 11C/61/2013-130 pri právnom posúdení podľa
§ 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, § 443 ods. 3, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 106 ods.
1, 2, § 107 ods. 1, 2 a § 112 veta prvá Obč. zák., reagujúc na vznesenú námietku premlčania zo strany
žalovaných v 1/ a 2/ rade, pre premlčanie podanú žalobu žalobkyne ohľadne zaplatenia sumy 5.730,73
eura s príslušenstvom zamietol. Vo vzťahu k žalovanej v 1/ rade žalobkyňa najneskôr dňa 09.07.2010
mala už vedomosť o ňou tvrdenom bezdôvodnom zadržiavaní finančných prostriedkov žalovanou v 1/

rade, pretože v trestnom oznámení zo dňa 09.07.2010 adresovanému OP v Leviciach, okrem iného
uviedla, že jej rodinný dom bol odpredaný touto žalovanou za 961.000,- Sk, pričom z tejto obchodnej
transakcie žalobkyni chýba práve žalovaná suma (5.730,74 eura), ktorú by žalobkyni mala žalovaná v
1/ rade vydať. V tomto prípade subjektívna dvojročná premlčacia doba začala plynúť žalobkyni dňom
09.07.2010, pričom jej skončila dňom 09.07.2012. Pokiaľ ide o žalovaného v 2/ rade, tak voči tomuto
subjektu žalobkyni začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba najneskôr odo dňa 31.01.2011,
t. j. v deň vykonania konfrontácie medzi žalobkyňou a žalovanou v 1/ rade, pri ktorej sa žalobkyňa

dozvedela meno kupca jej rodinného domu a zároveň jej bola k nahliadnutiu predložená aj kúpna zmluva
na predmetný rodinný dom žalobkyni. Táto subjektívna premlčacia doba (v prípade žalovaného v 2/
rade) uplynula žalobkyni po dvoch rokoch, t.j. 31.01.2013. Vedomosť o výške bezdôvodného obohatenia
ako aj o osobách zaň zodpovedných získala žalobkyňa dňa 09.07.2010 (žalovaná v 1/ rade) resp.
dňa 31.01.2011 (žalovaný v 2/ rade), čo vzhľadom na dátum podania žaloby na prvoinštančnom súde
žalobkyňou dňa 04.03.2013 znamená, že vznesená námietka premlčania zo strany žalovaných v 1/ a
2/ rade bola opodstatnená, pretože v prípade obidvoch žalovaných bola podaná žaloba oneskorene.

K spočívaniu premlčacej doby za obdobie uplatnenia nároku na ORPZ Levice žalobkyňou, t. j. od
24.09.2010 do 20.11.2012 (právoplatnosť uznesenia o zastavení trestného stíhania) v zmysle § 112 veta
prvá Obč. zák. nedošlo, pretože vo vzťahu k žalovaným v 1/ a 2/ rade obvinenie žiadne vznesené nebolo.2. O trovách konania s poukazom na znenie vtedy platného ust. § 151 ods. 3 OSP, si súd vymienil právo
rozhodnúť v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa uvádzajúc, že svoj nárok nepovažuje za
premlčaný, nakoľko sa bránila od prvej chvíle, ako sa dozvedela, že ju finančne poškodili a oklamali.
Podľa jej názoru premlčacia doba s poukazom na ust. § 112 veta prvá Obč. zák., po dobu od 24.09.2010
do právoplatnosti uznesenia o zastavení trestného stíhania, t. j. do 20.11.2012 neplynula. V doplnení
odvolania, ktoré došlo prvoinštančnému súdu dňa 29.04.2016 (na pošte v L. podané dňa 28.04.2016

žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu. t. j. KS v Nitre, aby podľa vtedy platného § 221 OSP rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

4. Žalovaní v 1/ a 2/ rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyne uviedli, že navrhujú
odvolaním napadnutý rozsudok OS Levice, ako vecne správny potvrdiť a zároveň zaviazať žalobkyňu
aj k náhrade trov odvolacieho konania. Podľa ich názoru dvojročná subjektívna premlčacia doba pre

žalobkyňu začala plynúť v nasledujúci deň po uzatvorení kúpnej zmluvy. Žalobkyňa nemohla riadne
uplatniť v trestnom konaní právo na náhradu škody, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože
nebolo preukázané naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213
ods. 1, 2 Tr. zákona.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zvolením procesného postupu v zmysle § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), následne dospejúc k tomu záveru, že podané
odvolanie žalobkyne zo dňa 17.02.2016 smerujúce voči rozsudku OS Levice zo dňa 19.11.2015 č. k.
11C/61/2013-130 nie je dôvodné.

Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

6. V prejednávanej veci, odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok ako vecne správny, podľa §
387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým

obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na margo
úspešne vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku žalobkyňou zo strany žalovaných v 1/ a
2/ rade, odvolací súd poznamenáva, že sa stotožňuje s posudzovaním začiatku, ako aj konca plynutia
dvojročnej premlčacej doby vo vzťahu k obidvom žalovaným, tak ako to realizoval prvoinštančný súd. K
uvedenému odvolací súd dodáva, že každá subjektívna doba sa musí vtesnať do objektívnej premlčacej

doby, ktorá v danom prípade v dĺžke troch rokov (priamy úmysel zo strany žalovaných v 1/ a 2/
rade preukázaný v konaní nebol) začala plynúť v nasledujúci deň po uzatvorení kúpnej zmluvy, t. j.
03.03.2010, pričom skončila 03.03.2013. Obidve subjektívne premlčacie doby, t. j. v prípade žalovanej
v 1/ rade a aj žalovaného v 2/ rade začali a aj skončili v rámci plynutia trojročnej objektívnej premlčacej
doby. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s nemožnosťou aplikácie ust. § 112 vety prvej Obč.

zák., na prejednávanú vec, nakoľko spočívanie subjektívnej premlčacej doby na strane žalobkyne počas
obdobia od 24.09.2010 do 20.11.2012 neprichádza do úvahy, pretože nedošlo k vzneseniu obvinenia
voči žalovaným v 1ú a 2/ rade a trestné stíhanie bolo právoplatne zastavené. Žalobkyni v záujme
vyhnutia sa problémom s prípadným premlčaním jej nároku, ku ktorým aj došlo, nič nebránilo podať
občianskoprávnu žalobu na náhradu škody, resp. vydania bezdôvodného obohatenia, potom ako sa

dozvedela, výšku škody, resp. bezdôvodného obohatenia a zároveň aj meno a priezvisko zodpovednej
osoby.7. S prihliadnutím na tieto dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní žalobkyne zo dňa 17.02.2016
smerujúcemu voči prvoinštančnému rozsudku zo dňa 19.11.2015 č. k. 11C/61/2013-130, ako o
nedôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Odvolací súd s poukazom

na obsah ust. § 364 CSP neprihliadal na doplnenie odvolania žalobkyne došlé prvoinštančnému súdu
dňa 29.04.2016, t. j. viac ako dva mesiace po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty, ktorá v danej veci
žalobkyni uplynula dňom 22.02.2016.

8. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1,

2 a § 262 ods. 1 CSP.

9. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).