Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Peter Kalata

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/103/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416204685
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416204685.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,

a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti
žalovanému: M. G., narodený XX. XX. XXXX, bytom E. J. XX, XXX XX K. XX, o zaplatenie 274,25 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
91,75 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 91,75 € od 3. 10. 2014 do
zaplatenia.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu 19. 5. 2016 navrhol, aby súd, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 274,25 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 3.
10. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy č.
A7663107,vypožičalžalovanému SIM-kartu,ktoráumožňovalažalovanémuvyužívaťtelekomunikačné

služby poskytované žalobcom. SIM-karte bolo priradené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX.
Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia sumy za neuhradené služby zodpovedajúcej v rámci uplatnenej
celej sumy ceny poskytnutých telekomunikačných služieb vo výške 91,75 € a aj nároku vo výške škody
vočižalovanému,ktorýpodľatvrdeniažalobcuvznikolžalobcovizaodpredanémobilnételekomunikačné
zariadenie Samsung Galaxy SIII mini white, a to vo výške 182,50 €. Uvedená škoda predstavuje
podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou,
teda podľa žalobcu predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal

telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa
zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok
zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu
za poskytnuté služby. Žalovaný si podľa žalobcu bol v zmysle dodatku vedomý, že telekomunikačné
zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu
medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný
zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo

že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného
zariadenia). Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré
uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného.Akciová cena zariadenia bola 1 €, predajná cena zariadenia Samsung Galaxy SIII mini white bola 220
€, uplatnená škoda je 182,50 €.

2. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, nakoľko podľa § 177 ods. 2 písm. a) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak
ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd v spotrebiteľských
sporoch na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

3. Súd sa oboznámil s listinami: zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A7663107, jej dodatkom
uzavretým medzi žalobcom a žalovaným dňa 13. 4. 2014, pokusom o pokonávku zo 18. 9. 2014,
faktúrami č. 2249040816, č. 2249043149, č. 2245257528, č. 2241540850, všeobecnými podmienkami

verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti
Orange Slovensko, a.s. a zistil tento skutkový stav: Medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu
zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A7663107 a dodatku zo dňa 13. 4. 2013, na základe
ktorých žalovaný obdržal SIM - kartu, prostredníctvom ktorej umožnil žalobca žalovanému využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Predmetom dodatku z 13. 04. 2014 bola aktivácia

účastníckeho programu podľa dodatku a dohoda o predaji zariadenia Samsung Galaxy S III mini white,
so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1 Euro, s tým, že v prípade porušenia zmluvy
žalovanému hrozil záväzok zaplatenia zmluvnej pokuty. V bode 1.2 dodatku bolo ďalej uvedené, že
účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná (spotrebiteľská) cena mobilného telefónu bez zľavy je
220 €, a že mobilný telefón je mu predávaný za zvýhodnenú kúpnu cenu len z toho dôvodu, že sa

zaviazal užívať služby poskytované prostredníctvom SIM karty v zmysle dodatku po dobu dohodnutú v
bode 2.3 dodatku. V prípade porušenia podmienok dojednaných v zmluvách a ich dodatkoch si strany
dojednali v bode 2.5 dodatku zmluvnú pokutu, a to tak, že v zmysle čl. 2. bod 2.5 Dodatku účastník si je
vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná
rozdielumedzispotrebiteľskoucenouMTavzmysletohtododatkuposkytnutouzľavouzospotrebiteľskej

ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM
karty v zmysle ustanovení tohto dodatku podobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie
tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na
výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo,
že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na

ustanovenia predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť zmluvnú
pokutu v prípade porušenia povinností nasledovne: a) ak účastník počas doby viazanosti poruší svoju
povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby ... alebo b) ak účastník počas doby viazanosti poruší
svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení dodatku a po celú dobu
viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo neuskutočniť úkon, ktorý

by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy je povinný
uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 219 €... Právo na zmluvnú pokutu vznikne podniku samotným
porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie
je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č.
2249040816, splatnú dňa 9. 8. 2014 na sumu 4,55 €, faktúru č. 2249043149, splatnú dňa 9. 8. 2014

na sumu 5 €, faktúru č. 2245257528, splatnú dňa 10. 7. 2014 na sumu 46,43 €, faktúru č. 2241540850,
splatnú dňa 9. 6. 2014 znejúcu na sumu 45,77 €. Z pokusu o pokonávku zo dňa 18. 9. 2014 súd zistil,
že žalobca žalovanému oznámil sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace (05/2014, 06/2014,
07/2014) vo výške 96,75 €, sumu zmluvnej pokuty/náhrady škody 219 €, náklady vo výške 10 € a vyzval
ho na ich zaplatenie v lehote do 2. 10. 2014.

4.Podľa§43ods.1,písm.a)aods.12písm.b)Zákonač.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciách,
podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Účastník je povinný platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje,
až na základe predloženej faktúry. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických

komunikáciáchzmluvouoposkytovaníverejnýchslužiebsapodnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a inýchverejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa
§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú

také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa
§ 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

6. Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom(penále). Podľa § 545 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej
pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené
zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti

7. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. . Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené zistené skutočnosti súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 91,75 €. V konaní vzhľadom na predložené

listiny bolo preukázané, že žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu o poskytovaní verejných služieb.
Žalovaný sa zaviazal, že bude platiť za služby poskytnuté žalobcom, ktorú povinnosť si nesplnil
riadne a včas. Súd mal v konaní za nesporné, že žalovaný nezaplatil cenu za telekomunikačné
služby vo žalobcom uplatnenej a preukázanej výške 91,75 € (rozdiel medzi v žalobe uplatnenou
výškou pohľadávky žalobcu a súdom zamietnutou časťou pohľadávky v časti náhrady škody). Z faktúr

predložených žalobcom mal súd na preukázané v konaní (žalovaný sa navyše nevyjadril k žalobe), že
žalobcaposkytoltelekomunikačnéslužby,vsúvislostisktorýmivyúčtovalžalovanémusumuprevyšujúcu
žalobou uplatnenú sumu za poskytnuté telekomunikačné služby (spolu 101,75 €). Žalobca pokusom
o pokonávku zo dňa 18. 9. 2014 vyzval žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy 325,75 € (obsahujúcej
aj zmluvnú pokutu) najneskôr do 2. 10. 2014. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval a neuhradil

žalobcovi žiadnu sumu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, preto považoval súd nárok žalobcu v časti
prevyšujúcej rozdiel medzi žalobcom uplatnenou sumou (274,25 €) a sumou nepriznanej náhrady škody
spolu vo výške 182,50 € za nesporný, a preto súd žalobcovi priznal právo na zaplatenie 91,75 €. Keďže
žalovaný sa dostal s plnením svojho záväzku do omeškania, súd žalobcovi priznal v zmysle § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, úroky z omeškania vo výške o 5%-tuálnych bodov vyššej, ako
bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.9. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy spolu 182,50 € s príslušenstvom, ktorý si žalobca uplatnil z
titulu náhrady škody, súd dospel k záveru, že tento nie je možné priznať. Súd pri sa pri odôvodnení
nepriznania tejto časti uplatneného nároku v plnej miere stotožnil s dôvodmi uvádzanými v rozhodnutí

Okresného súdu Galanta v konaní sp. zn. 35C/160/2016 (posudzovanie obdobného nároku toho
istého žalobcu na náhradu škody) a zhodne uvádza, že zmysle platnej právnej úpravy (§ 420 ods.1
Občianskeho zákonníka), základnými predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú
porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých

uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii hoci aj len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie
je daná. Pod pojmom škody je potrebné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného
a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť znamená,
že medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku,
pričom treba mať na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny úkon musí
byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin a okrem toho vzťah medzi protiprávnym úkonom a

vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Existencia príčinnej súvislosti musí
byť v každom konkrétnom prípade preukázaná a nepostačuje ju len predpokladať. V tejto súvislosti
je tiež potrebné uviesť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže vyhodnotenie dôkazov, ktoré
boli v konaní vykonané, neumožňovalo súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdení žalobcu, že by mu
protiprávnym konaním žalovaného vznikla škoda vo výške spolu 182,50 Eur, ani o tom, že by tieto jeho

tvrdenia boli nepravdivé. Žalobca tvrdil, že ním uvádzaná škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, súdu však žiadnym
spôsobom nepreukázal, aká bola trhová cena žalovanému predaného zariadenia v čase uzatvorenia
dodatku ku zmluve. Ani preukázanie tejto skutočnosti by bez ďalšieho neumožňovalo súdu dospieť
k záveru, že rozdiel trhovej ceny telefónu (prípadne jeho nákupnej ceny za ktorú ho v tom čase

nadobudol samotný žalobca) a jeho predajnej ceny dohodnutej zmluvnými stranami by bol škodou
na strane žalobcu, ktorý sa v rámci svojej obchodnej taktiky rozhodol odpredať žalovanému sporné
zariadenie za zníženú - akciovú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu
je výsledkom konsenzu zmluvných strán a nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením
jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s žalovaným vkladal.

K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal
dojednanú kúpnu cenu. Okrem toho žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
konaním alebo opomenutím žalovaného (spočívajúcim podľa tvrdení žalobcu v porušení povinnosti
žalovaným platiť za poskytnuté telekomunikačné služby odplatu riadne a včas)a vznikom škody na
strane žalobcu. Ako bolo vyššie uvedené, vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí

byť bezprostredný a musí byť v každom konkrétnom prípade preukázaný. Takúto príčinnú súvislosť
nezakladá ani prehlásenie žalovaného, uvedené v čl. 2. bod 2.5 Dodatku ku zmluve o pripojení, v ktorom
vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu
uvedenú v Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou mobilného
telefónu a v zmysle Dodatku poskytnutou zľavou so spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa

účastník zaviazal užívať služby poskytnuté mu prostredníctvom SIM - karty, po dobu dohodnutú v
Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku vzhľadom na výšku zľavy spotrebiteľskej ceny mobilného
telefónu/zariadeniabyspôsobilo,žepodnikuvznikneškodaminimálnevrozsahuzľavyzospotrebiteľskej
ceny mobilného telefónu/zariadenia. Ďalej potrebné uviesť, že zo zmlúv, dodatkov ani zo Všeobecných
podmienok nevyplýva povinnosť žalovaného doplatiť žalobcovi poskytnutú zľavu z ceny mobilného

telefónu v prípade, že žalovaný poruší povinnosti, ktoré mu z dodatku vyplývajú.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko úspech žalobcu v
konaní v pomere k uplatnenej pohľadávke bol po zohľadnení úspechu žalovaného menší, ako úspech

žalovaného, tento výsledok sporu by znamenal, že nárok na náhradu trov konania má žalovaný.
Vzhľadomnaskutočnosť,žežalovanýbolvsporenečinný,zčohojednoznačnevyplynulo,žemunemohli
v spore vzniknúť žiadne trovy, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.