Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 14, 2017

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/294/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712206774
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2712206774.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu Československá

obchodná banka, a. s. so sídlom na Michalskej č. 18 v Bratislave, IČO: 36 854 140, proti žalovanej R.
T., F. XX.X.XXXX, T.B. F. T. Č.. XXX/XXX R. P., o zaplatenie 1 455,36 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 888,06 eur, úrok z úveru vo výške 81,95
eur, úroky z omeškania vo výške 8,49 eur, poplatok za poistenie vo výške 13,37 eur a úrok z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 888,06 eur od 16.5.2011 do zaplatenia a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd priznáva žalobcovi oproti žalovanej nárok na náhradu trov celého konania 68,15% .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, podanou na Okresný súd Skalica dňa 21.9.2012, domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1 455,36 eur s úrokom z úveru vo výške 15,80 % ročne zo sumy
888,06 eur od 18.9.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 888,06 eur
od 18.9.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 412,12 eur od 18.9.2012
do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 3.12.2009 uzavrel žalobca so žalovanou

úverovú Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, ktorej predmetom bolo poskytnutie
bezúčelového spotrebiteľského úveru žalovanej v celkovej výške 1 000,- eur. V čl. IV. zmluvy o úvere sa
žalovaná so žalobcom dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časti sa budú úročiť pevnou
úrokovou sadzbou vo výške 15,80 % ročne. Podľa čl. VI. zmluvy o úvere v spojení s čl. 4.2 Obchodných
podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery sa istina úročí okrem dohodnutého úroku z úveru aj úrokom
z omeškania, splatné úroky a poplatky sa naďalej úročia iba úrokom z omeškania. Splatné úroky z
omeškania sa ďalej neúročia. Žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne.

Nakoľko žalovaná poskytnutý úver nesplácala a bola v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok a
súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace žalobca úver zosplatnil dňa 15.5.2011. Dlžná
suma vo výške 1 455,36 eur je vyčíslená k 17.9.2012 a pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 888,06
eur, z úrokov z úveru vo výške 269,82 eur, z úrokov z omeškania vo výške 155,18 eur a z poplatkov
vo výške 142,30 eur. Dlh žalovanej tak predstavuje záväzok (istina, úrok z úveru, úrok z omeškania,
poplatky k 17.9.2012) vo výške 1 455,36 eur, úrok z úveru vo výške 15,80 % ročne zo sumy 888,06 eur
od 18.9.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 888,06 eur od 18.9.2012

do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 412,12 eur od 18.9.2012 do zaplatenia.

2. Súd vo veci rozhodol dňa 7.4.2014 rozsudkom č.k. 3C/294/2012-93, ktorým zaviazal žalovanú, aby
zaplatila žalobcovi istinu vo výške 888,06 eur, úrok z úveru vo výške 81,95 eur, úroky z omeškania vovýške 8,49 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 888,06 € od 16.5.2011 do zaplatenia,
vo zvyšku žalobu zamietol, zaviazal žalovanú na zaplatenie trov konania v sume 29,98 eur, určil, že
zmluvné podmienky obsiahnuté v Zmluve o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.12.2009 veriteľa:

Československá obchodná banka, a. s. so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140,
zmluva uzavretá na strane druhej s odporkyňou ako dlžníkom v nasledujúcich bodoch v znení: V článku
IV. posledná veta predposledného odseku za podanie žiadosti o úver a za spracovanie úveru dlžník
zaplatí poplatok vo výške 33,19 eur, ktorý je splatný v deň podpisu a posledný odsek za správu úveru
bude banka účtovať dlžníkovi mesačne poplatok vo výške 1,99 eur a to za každý i začatý kalendárny

mesiac.Dlžníksazaväzujeplatiťtentopoplatokvobdobíčerpaniavždykukoncukalendárnehomesiaca,
ďalej ku koncu obdobia čerpania a v období splácania vždy súčasne s každou anuitnou splátkou úveru,
ako aj v znení: V čl. VI. pre prípad omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa tejto zmluvy
berie dlžník na vedomie a súhlasí s tým, že dlžnú sumu so zaplatením ktorej bude v omeškaní, je banka
oprávnená úročiť úrokom z omeškania. Výška sadzby úroku z omeškania je určená v Obchodných
podmienkach pre ČSOB spotrebiteľské úvery, ktoré sú súčasťou zmluvy, ako aj v znení: V čl. VII. v

bode 5 prvá a druhá veta Začiatkom poistenia je prvý deň čerpania úveru uvedený v čl. I tejto zmluvy.
Koniec poistenia je deň poslednej splátky uvedený v zmluve o úvere, v bode 8 posledná veta výška
mesačného poplatku predstavuje 1,08 eur a je po celú dobu trvania úverového vzťahu nemenná a v
bode 13 celkový mesačný poplatok za poistenie úveru je 1,91 eur sú neprijateľnými podmienkami a
ďalej súd určil, že zmluvné podmienky obsiahnuté v obchodných podmienkach pre ČSOB spotrebiteľské

úvery v nasledujúcich bodoch v znení: V bode 4.2 ak sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením
akýchkoľvek záväzkov podľa zmluvy je banka oprávnená účtovať dlžníkovi úrok z omeškania vo výške,
ktorú banka zverejňuje v prevádzkových priestoroch pobočiek banky a na www.csob.sk, pričom banka
je oprávnená inkasovať úrok z omeškania z účtu dlžníka aj bez jeho súhlasu. Splátky istiny po termíne
splatnosti sa budú naďalej úročiť úrokovou sadzbou uvedenou v zmluve a k nej navyše sa môžu úročiť

aj sadzbou úroku z omeškania. Úroky a poplatky neuhradené v termínoch splatnosti sa budú úročiť len
sadzbou úroku z omeškania. Dlžník vyhlasuje, že bol pri podpise zmluvy informovaný o výške sadzby
úrokuzomeškaniaplatnejkudňupodpisuzmluvy,akoajvznení:Vbode4.4bankajeoprávnenáúčtovať
dlžníkovi za svoje služby odplatu, ktorú predstavujú poplatky podľa sadzobníka banky, ako aj v znení: V
bode 5.5 úrok z omeškania je dlžník povinný uhradiť vždy k poslednému pracovnému dňu kalendárneho

mesiaca a ku dňu splatenia úveru sú neprijateľnými podmienkami.

3. Na základe včas podaného odvolania žalobcu Krajský súd v Trnave uznesením č.k.
23Co/655/2014-135 z 5.10.2015 rozsudok súdu 1. inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
V uznesení uviedol, že súd 1. inštancie sa náležitosťami odôvodnení súdnych rozhodnutí dôsledne

neriadil, z preskúmavaného rozsudku nie je možné zistiť, na základe ktorých zákonných ustanovení, na
základe ktorých skutkových okolností a na základe akých úvah súd dospel k svojim záverom vo vzťahu
k napadnutej časti rozsudku. Za neprijateľnú sa považuje zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá a spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán ku škode spotrebiteľa,
zároveň však nemôže byť neprijateľnou podmienka, ktorá sa týka predmetu plnenia a ceny plnenia.

Dohodnutý úrok sa považuje za cenu plnenia, preto dohody zmluvných strán, aj keď ide o spotrebiteľskú
zmluvu, nemôžu byť vyhlásené za neplatné v časti dohodnutých úrokov (§ 53 ods. 1, predtým § 53 ods.
1, 2 OZ). Nárok na zaplatenie úroku zo zmluvy je možné posudzovať podľa § 39 OZ v spojení s § 3
OZ a dojednania môžu byť neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Pokiaľ súd určil zmluvnú podmienku
za neprijateľnú, v odôvodnení rozsudku musí vysvetliť, v čom spočíva značná nerovnováha v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom vychádza z konkrétnych dohodnutých
častí zmluvy týkajúcich sa jednotlivých uplatnených nárokov. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku
nie je teda možné zistiť pre rozhodnutie súdu relevantné skutočnosti. V dôsledku toho je rozsudok v
napadnutých preskúmavaných častiach nepreskúmateľným. Je nepreskúmateľné, z akých dôvodov
považoval súd 1. inštancie ním učené podmienky za neprijateľné. Konkrétne súd 1. inštancie určil za

neprijateľnú podmienku v čl. VI. zmluvy, podľa ktorej pre prípad omeškania so zaplatením akýchkoľvek
záväzkov podľa tejto zmluvy berie dlžník na vedomie a súhlasí s tým, že dlžnú sumu so zaplatením ktorej
bude v omeškaní, je banka oprávnená úročiť úrokom z omeškania. Výška sadzby úroku z omeškania
je určená v Obchodných podmienkach pre ČSOB spotrebiteľské úvery, ktoré sú súčasťou zmluvy. Súd
odôvodňoval: „... Na uvedenú neprijateľnú podmienku nadväzuje ďalšia nachádzajúca sa v bode 4.2

OP, (kde ak sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa zmluvy je
banka oprávnená účtovať dlžníkovi úrok z omeškania vo výške, ktorú banka zverejňuje v prevádzkových
priestoroch pobočiek banky a na www.csob.sk, pričom banka ej oprávnená inkasovať úrok z omeškania
z účtu dlžníka aj bez jeho súhlasu. Splátky istiny po termíne splatnosti sa budú naďalej úročiť úrokovousadzbou uvedenou v zmluve a k nej navyše sa môžu úročiť aj sadzbou úroku z omeškania. Úroky a
poplatky neuhradené v termínoch splatnosti sa budú úročiť len sadzbou úroku z omeškania. Dlžník
vyhlasuje, že bol pri podpise zmluvy informovaný o výške sadzby úroku z omeškania platnej ku dňu

podpisu zmluvy.) Súd len zdôvodnil , že obe tieto podmienky sú neurčité, nie je jasné, o aké záväzky ide,
za ktoré má spotrebiteľ platiť, navyše v žiadnom ustanovení zmluvy a ani v Obchodných podmienkach
pre ČSOB spotrebiteľské úvery nebola určená výška úroku z omeškania. Nie je tak zrejmé, za čo
má spotrebiteľ plniť a v akej sadzbe úroku z omeškania. Právny úkon je v tejto časti nezrozumiteľný,
neurčitý a preto podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný.“ Nezdôvodnil však prečo tieto podmienky spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré sú to
z neprijateľných podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 4). V odseku 4 je zakotvený exemplifikatívny
výpočet neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Novelou (zákonom č.
568/2007 Z.z.) bol ich výpočet spresnený a doplnený [písm. a) až r)], a to na základe smernice č. 93/13/
ES. Osobitne sa Krajský súd v Trnave zmienil o neprijateľnej podmienke uvedenej v písmene a). Táto
neprijateľná podmienka má trochu iný význam a dosah ako ostatné, týka sa aj tých spotrebiteľských

zmlúv (v širšom zmysle), pri ktorých spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, ale s určitým
plnením, ktoré sa od neho požaduje, sa nemal možnosť oboznámiť. Ide o také povinnosti (plnenia),
ktoré neboli dohodnuté, a preto ich plnenie nemožno od spotrebiteľa vyžadovať. Nie sú obsahom
spotrebiteľskej zmluvy. Ide o zásadnú povinnosť informovať spotrebiteľa o všetkých jeho povinnostiach
(plneniach) vopred. Toto ustanovenie chráni spotrebiteľov pred akýmikoľvek dodatočnými požiadavkami

na plnenie zo strany dodávateľa. Preto ak sa vyhodnocuje neprijateľná podmienka vo vzťahu k ust. §
53 ods. 4 písm. a) /za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy/
je treba vyložiť tak, či sú to také povinnosti (plnenia), ktoré neboli dohodnuté, a preto ich plnenie
nemožno od spotrebiteľa vyžadovať a nie sú obsahom spotrebiteľskej zmluvy. Ani tieto okolnosti neboli v

rozhodnutí súdu 1. inštancie pri argumentácii individuálneho dojednania konkrétne zdôvodnené. V tejto
súvislosti Krajský súd v Trnave poukázal na to, ktoré podmienky nemožno považovať za neprijateľné.
Novela (zákon č. 575/2009 Z.z.) účinná od 1. marca 2010 zmenila znenie druhej vety v odseku 1
tak, že za neprijateľné nemožno považovať podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, a ďalej (to bolo

aj pred novelou), že neprijateľnou nemôže byť taká podmienka, ktorá bola dojednaná individuálne. V §
37 ods. 1 je zakotvená požiadavka na určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu, (čo sa, samozrejme,
predovšetkým týka predmetu zmluvy) ako podmienka jeho platnosti. Zákonodarca použil pojem "hlavný
predmet plnenia", podľa názoru Krajského súdu v Trnave nie celkom správne, lebo zmluva má svoj
predmet, ktorý však môže spočívať vo viacerých plneniach. Konkrétne v danej veci je potrebné zrejme

považovať za takú podmienku, že sa týka hlavného predmetu plnenia, ktorú určil za neprijateľnú
podmienku v čl. VII. v bode 5 prvá a druhá veta zmluvy , ktorá vychádza z hlavného predmetu plnenia,
poistnej zmluvy a ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, preto sa
týmto mal súd 1. inštancie zaoberať pri určovaní neprijateľnosti podmienky. Súd uviedol , že zmluvná
podmienka o poistení spolu s čl. VII. bod 5 je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37

ods. 1 OZ, nakoľko nebol pre zo strany žalovanej urobený slobodne, vážne a je neurčitým prejavom
vôle. Právnemu úkonu zo strany spotrebiteľa chýbajú náležitosti slobodnej vôle, pretože je daný do
zmluvy dodávateľom na predtlačenej a ním vopred pripravenej zmluvy , čo spôsobuje v zmysle §
37 ods. 1 OZ neplatnosť právneho úkonu. Spotrebiteľ, resp. žalovaná mohla zmluvu buď ako celok
prijať alebo odmietnuť, nemohla ovplyvniť obsah týchto častí zmluvy, formulovaných žalobcom ako jej

vyhlásenie. V čom však považoval súd túto podmienku za neurčitú, nejasnú a nezrozumiteľnú, nie je
zdôvodnené vo vzťahu k hlavného predmetu plnenia. Čo sa týka zmluvy o úvere v časti poistenia ako
ďalšieho právneho úkonu, ktorým sa zamýšľalo vyvolať medzi účastníkmi či medzi žalovanou a treťou
osobou ďalší záväzkový vzťah, súd poukázal na ustanovenie § 788 ods. 1 a 2 OZ a ďalej zdôvodnil,
že ak žalobca tvrdil, že má nárok na zaplatenie poistného, bolo jeho povinnosťou preukázať, že vznikla

platne zmluva o poistení, o čom súdu nepredložil žiadny dôkaz. Pre neunesenie dôkazného bremena
o záväzkovom vzťahu zo zmluvy o poistení, o výške poistenia nemožno akceptovať, ani podmienku,
že v splátke je zahrnuté aj poistné. Záver o neunesení dôkazného bremena pri poistnej zmluve nemá
vplyv na platnosť zmluvy o úvere a povinnosti odporkyne plniť z tejto zmluvy (§ 52a ods. 1, 2 OZ). V
odvolaní však žalobca má za to, že súd 1. inštancie nesprávne právne posúdil ustanovenia ohľadom

poistenia úveru. Slovenský právny poriadok nezakazuje, aby účastníci zmluvného vzťahu uzavreli aj
dve zmluvy v rámci jednej listiny. V čl. VII Zmluvy o úvere je presne uvedené, že súčasťou úveru je aj
poistenie, kto je poistníkom, poisťovateľom a poisteným, akými podmienkami sa poistenie riadi, začiatok
a koniec poistenia, zánik poistenia, výška poistného. Z uvedeného je zrejmé, že v tomto článku súvšetky podstatné náležitosti zmluvy v zmysle ust. § 788 Občianskeho zákonníka. Tak ako je uvedené
vyššie (I.) v prípade poistenia ide o individuálne dojednanie. Žalovaná preukázala, že jej prejav vôle
bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Vo vzťahu k tejto argumentácii sa zdôvodnenie

vyslovenia neprijateľnosti tejto podmienky považuje táto časť odôvodnenia rozhodnutia súdom 1.
inštanciezanepreskúmateľnú.Súdsatedavzmysleust.§157ods.2O.s.p.musívyporiadaťsovšetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť

rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu
pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného
rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými kritériami, je zrejmé, že súd 1. inštancie sa nimi
dôsledne neriadil pri vyslovovaní neprijateľných podmienok, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
1. inštancie, s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže sa ním účastníkom odňala možnosť
konať pred súdom, zrušil, a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

4. Krajský súd v Trnave v uznesení ešte uviedol, že aplikačná prax súdov sa otázkou priznania
úrokov za úver po splatnosti pohľadávky a teda popri úrokoch z omeškania či iných sankciách už
zaoberala. Najvyšší súd konštatoval cit. ,,Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že dohodnuté

úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v
omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 OBZ (uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98).“. V
rozsudkoch súdov sa zmluvné dojednanie povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania označilo
za obchádzanie zákonného pravidla zakotveného v § 517 ods. 2 OZ o administratívnom strope úrokov
z omeškania (napr. rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co 182/2011). Súdny dvor výkladom smernice

Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách stanovil zásadne pravidlo
pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozitívnych noriem zákona v
neprospech spotrebiteľa (napr.C-415/11, AZIZ) cit. ,,Článok 3 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať
v tom zmysle, že:- pojem „značná nerovnováha“ ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe
analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými

stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce
zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. ... - na
účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery - neoficiálny preklad]“,
treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne,
mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom

dojednaní.“. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba
a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu
oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý
a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom
vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu

spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu akceptoval, podporil by nielen
hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať
svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav
nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s

protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis,
a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky
patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná
od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5

Občianskehozákonníkarobíabsolútneneplatnou.Povedanéinakvprotiprávnomstavepatriazmluvným
stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek
vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom
zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar.

vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či
kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o
platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu zaužívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti
a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu
iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch
z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru
do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie
postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch
pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto

dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne
(C-415/2011, AZIZ). Tzn. akceptovateľné sú úroky len do zosplatnenia úveru, po zosplatnení úroky
z omeškania, či iné sankcie. Súd v tejto súvislosti upozorňuje, že dohodnuté úroky z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť
úroky z omeškania (§ 369 OBZ ; uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98).

5. Žalobca na žalobe trval v celom rozsahu.

6. Žalobca sa na riadne predvolané pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s
prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti.

7. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila hoci bola riadne a včas a predvolaná. Svoju neúčasť
žalovaná neospravedlnila, k veci sa nevyjadrila.

8. Súd preto s použitím ustanovenia § 180 C.s.p. vec prejednal bez prítomnosti strán s prihliadnutím na
obsah spisu a listinné dôkazy.

9. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.12.2009, obchodnými
podmienkami pre ČSOB spotrebiteľské úvery, Všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením
o zosplatnení úveru zo dňa 18.5.2011, poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky doručenou
žalovanej, výzvou súdu zo dňa 25.10.2012, výpisom z účtu žalobcu zo dňa 31.5.2013 a zistil nasledujúci

skutkový stav veci:

10. Na základe Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR uzatvorenej dňa 3.12.2009
poskytol žalobca žalovanej spotrebiteľský úver do výšky úverového limitu 1000,- eur. Žalovaná sa
zaviazala úver splácať v 60 mesačných anuitných splátkach vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom

15.1.2010 do 15.12.2014. Prvá až predposledná splátka bude vo výške 24,35 eur, posledná anuitná
splátka bude bankou vypočítaná na základe priebehu splácania úveru. Všetky splatné sumy bola
žalovaná povinná uhrádzať na účet vedený v ČSOB, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX. V čl. IV. zmluvy sa
žalobca so žalovanou dohodol, že vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť sa bude úročiť pevnou
úrokovou sadzbou vo výške 15,80 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov na spotrebiteľský úver

predstavuje 23,16 % ročne a celkové náklady spojené s týmto úverom vypočítané podľa údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú čiastku 613,59 eur za predpokladu, že sa bude čerpať celý
úverový limit v prvý deň obdobia čerpania. Priemerná hodnota RPMN pre spotrebiteľský úver platná ku
dňu podpisu je 48,96 % ročne. Podľa čl. VI. zmluvy pre prípad omeškania so zaplatením akýchkoľvek
záväzkov podľa tejto zmluvy berie dlžník na vedomie a súhlasí s tým, že dlžnú sumu so zaplatením

ktorej je v omeškaní je banka oprávnená úročiť úrokom z omeškania. Výška sadzby úroku z omeškania
je určená v Obchodných podmienkach pre ČSOB spotrebiteľské úvery. Podľa článku IV. za podanie
žiadosti o úver a za spracovanie úveru dlžník zaplatí poplatok vo výške 33,19 eur, ktorý je splatný v deň
podpisu. Za správu úveru bude banka účtovať dlžníkovi mesačne poplatok v období čerpania vždy ku
koncu kalendárneho mesiaca, ďalej ku koncu obdobia čerpania a v období splácania vždy súčasne s

každou anuitnou splátkou úveru.

11. Z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 18.5.2011 súd zistil, že žalobca vyhlásil celú pohľadávku
za splatnú dňom 15.5.2011 a vyzval žalovanú na zaplatenie celého jej dlhu vo výške 1 121,92 eur do
29.5.2011.

12. Z obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, ktoré nadobudli účinnosť dňa 8.4.2009
súd v bode 4.2 zistil, že ak sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa
zmluvy je banka oprávnená účtovať dlžníkovi úrok z omeškania vo výške, ktorú banka zverejňuje vprevádzkových priestoroch pobočiek banky a na www.csob.sk, pričom banka ej oprávnená inkasovať
úrok z omeškania z účtu dlžníka aj bez jeho súhlasu. Splátky istiny po termíne splatnosti sa budú
naďalej úročiť úrokovou sadzbou uvedenou v zmluve a k nej navyše sa môžu úročiť aj sadzbou

úroku z omeškania. Úroky a poplatky neuhradené v termínoch splatnosti sa budú úročiť len sadzbou
úroku z omeškania. Dlžník vyhlásil, že bol pri podpise zmluvy informovaný o výške sadzby úroku z
omeškania platnej ku dňu podpisu zmluvy. Podľa bodu 4.4 je banka oprávnená účtovať dlžníkovi za
svoje služby odplatu, ktorú predstavujú poplatky podľa sadzobníka banky. Podľa bodu 5.1 poskytnuté
peňažné prostriedky vrátane príslušenstva je dlžník povinný vrátiť banke v splátkach a dňoch splatnosti

dohodnutých v zmluve. Podľa bodu 5.5 úrok z omeškania je dlžník povinný uhradiť vždy k poslednému
pracovnému dňu kalendárneho mesiaca a ku dňu splatenia úveru. Podľa bodu 9.1. v prípade, že nastane
skutočnosť, ktorá znamená či vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola zmluva uzatvorená
a ktorá môže podľa posúdenia banky ohroziť včasné a úplné splatenie záväzkov dlžníka, najmä: dlžník
bude v omeškaní so splatením akejkoľvek sumy voči banke, resp. inému subjektu, ktorý mu poskytol
úver, potom je banka kedykoľvek oprávnená podľa písm. d) oznámením odoslaným dlžníkovi písomne

vyhlásiť, že všetky jej pohľadávky z poskytnutého úveru sú splatné ku dňu uvedenému v oznámení.

13. Z Všeobecných obchodných podmienok, ktoré nadobudli účinnosť dňa 1.1.2009, súd v bode 19.
písm. a) zistil, že banka je oprávnená bez príkazu majiteľa účtu odpísať peňažné prostriedky z jeho účtu,
ak uskutočňuje zúčtovanie poplatkov podľa platného sadzobníka banky.

14. Z poslednej výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 17.1.2011 súd zistil, že žalovaná bola vyzvaná
k úhrade dlhu predtým, ako banka pristúpila k zosplatneniu celého dlhu.

15. Z histórie výpisu z účtu súd zistil, že žalovaná dňa 3.12.2009 čerpala úver vo výške 1 000 eur,

žalovaná do dňa predčasnej splatnosti úveru zaplatila žalobcovi celkom 512,62 eur, pričom z tejto sumy
žalobca započítal na istinu 111,94 eur, na úroky z úveru sumu 131,56 eur, na úrok z omeškania sumu
2,38 eur a na poplatky sumu 266,74 eur.

16. Zo špecifikácie poplatkov súd zistil, že žalovanej boli za obdobie od 13.12.2009 do 15.5.2011,

kedy bola vyhlásená predčasná splatnosť celého úveru, účtované poplatky celkom v sume 442,23 eur.
Žalovanej bol účtovaný poplatok za podanie žiadosti a za spracovanie úveru v zmysle čl. IV zmluvy vo
výške 33,19 eur a ďalej jej boli účtované opakujúce sa poplatky za správu úveru, za poistenie, za prvú
upomienku a za výzvy. Žalobca zúčtoval žalovanej jej splátky na poplatky v sume 299,93 eur, pričom
neuhradená výška poplatkov zostáva v sume 142,30 eur.

17. Súd výzvou zo dňa 25.10.2012 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy bližšie
špecifikoval dlžnú čiastku vo výške 1 455,36 eur, tzn. uviesť koľko splátok a v akej výške žalovaná
celkove zaplatila, ako boli tieto splátky započítané, akým spôsobom bol vypočítaný úrok z omeškania vo
výške 155,18 eur, z akej sumy, za aké obdobie a aká bola použitá úroková sadza, akým spôsobom bol

vypočítaný úrok vo výške 269,82 eur, čo predstavujú poplatky vo výške 142,30 eur, kedy bola žalovaná v
omeškaní, zároveň žiadal doložiť listinné dôkazy na podporu tvrdení v žalobe, tzn. výpisy z účtu, prehľad
splátok, sadzobník poplatkov a pod. Na základe tejto výzvy potom žalobca doložil súdu dňa 19.11.2012
tabuľku špecifikácie istiny, špecifikáciu poplatkov, výňatky zo sadzobníka poplatkov.

18. Vyjadrením žalobcu zo dňa 31.5.2013 žalobca súdu oznámil, že poskytol žalovanej dňa 3.12.2009
úver vo výške 1000 eur, ktoré mala žalobcovi vrátiť v 60 mesačných splátkach vždy 15 deň v mesiaci
so splatnosťou prvej splátky 15.1.2010 až predposlednej splátky v sume 24,35 eur, posledná splátka so
splatnosťou 15.12.2014 mala byť vypočítaná na základe priebehu splácania. Žalovaná odo dňa čerpania
úveru do dňa predčasnej splatnosti úveru zaplatila žalobcovi finančné prostriedky celkom 512,62 eur,

pričom z tejto sumy žalobca započítal na istinu 111,94 eur, na úroky z úveru sumu 131,56 eur, na úrok
z omeškania sumu 2,38 eur a na poplatky sumu 266,74 eur.

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.20. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

21. Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné

prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

22. Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o úvere (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

23. Podľa § 52 ods. 3, 4 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľné podmienky“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa

bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia
pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo
opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú
práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú
dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie

s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez
zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby
bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej
výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil
záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu

dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia,
alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal
právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v
čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom

alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia
záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať
sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola

zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie
súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho
plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p)
obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujúuzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

26. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení v čase
uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

28. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo

meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak
ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby,
ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a
prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo

sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho
čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na
ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby,

ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie

alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli
zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov,
spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov
na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 spôsob určenia výšky poplatku
za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov

nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1, ods. 3 pri
nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na
jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo

poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm.
a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

29. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

30. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len
ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje
sa podľa osobitného predpisu.31. Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 264/2004
Z.z. a zákona č. 616/2004 Z.z spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho

zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje, ods. 2 na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52
až 60 Občianskeho zákonníka), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

32. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

33. Podľa § 788 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné, ods. 2 poistná

zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s
poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade

poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis (výška úrokov z omeškania je ustanovená vykonávacím predpisom, a to § 2 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z.).

35. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňa nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. /účinné od 1.1.2009/, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

36. Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu
uplatnenejpohľadávkyvtomtokonaníaprávnehovzťahuvzniknutéhomedzistranamiadospelkzáveru,

že vzťah medzi žalovanou a žalobcom je spotrebiteľský a predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou.
Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodného zákonníka,
ktorý bol v čase uzavretia zmluvy medzi stranami podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka
absolútnym obchodom a postavenie žalovanej v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike
spotrebiteľa, danej v § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy

vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že žalobca je bankou podľa § 2 ods.
1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právnickou osobou so
sídlom na území Slovenskej republiky založenou ako akciová spoločnosť, ktorá po a) prijíma vklady a
po b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie,
ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov, je dodávateľom bankovej služby

a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby žalovaná požadovala poskytnúť úver
nie ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka alebo že by konala ako osoba pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Súd posudzoval vzťah strán nielen podľa Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení
veci aplikoval aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane

spotrebiteľa a ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy. Žalobca v konaní
nerozporoval skutočnosť, že žalovaná má v ich zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa, v samotnom
názveuzavretejzmluvyjepoužitéspojeniespotrebiteľskýúveratedauvedenénebolovkonanísporným.

37. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti priznanej súdom.

Súd mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 3.12.2009 k platnému uzatvoreniu
zmluvy o poskytnutí ČSOB spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXR (ďalej len zmluva o úvere), ktorá je
spotrebiteľskou zmluvou a zároveň ide o spotrebiteľský úver. Spotrebiteľským úverom je každé dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bezohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 2, 2 cit. zákona. Musí ísť o
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť.
Preto súd posudzoval túto zmluvu v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch aj napriek tomu, že zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovení § 497 a nasl. zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších prepisov. Predmetná zmluva o úveru obsahuje
tieto údaje: RPMN, ročnú úrokovú sadzbu a tiež priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj všetky
ostatné náležitosť zmluvy podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd

posúdil obsah zmluvy, Všeobecné podmienky ako aj Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské
úvery a má za to, že zmluva medzi stranami bola platne uzavretá. Žalobca sa zaviazal poskytnúť
žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 1000 eur a žalovaná ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté
peňažné prostriedky v sume 1000 eur vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom. V zmluve bola dohodnutá odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov a vyčíslené celkové
náklady spotrebiteľa v sume 613,59 eur vrátane úrokov a poplatkov, ktoré sa odporca zaviazal zaplatiť

v dohodnutých mesačných splátkach. Žalovaná porušila dohodnuté zmluvné podmienky, keď riadne
neplnila svoje záväzky spočívajúce v nesplatených predpísaných splátkach, na základe čoho žalobca
zosplatnil úver dňom 15.5.2011 a zároveň vyzval žalovanú, aby nesplatený úver uhradila do 29.5.2011.
Žalobca sa v žalobe domáhal priznania sumy 1455,36 eur vyčíslenej k 17.9.2012, ktorá pozostávala
z nesplatenej istiny v sume 888,06 eur, z úrokov z úveru v sume 269,82 eur, z úrokov z omeškania v

sume 155,18 eur a z poplatkov v sume 142,30 eur. Žalovaná do zosplatnenia úveru zaplatila čiastku
celkom 512,62 eur. Z tejto žalovanou uhradenej čiastky žalobca započítal na istinu sumu 111,94 eur,
na úroky z úveru sumu 131,56 eur, na úrok z omeškania sumu 2,38 eur a na poplatky 266,74 eur.
Súd nemal v konaní preukázané, že by žalovaná zvyšnú časť úveru uhradila a preto je povinná v
zmysle vyššie uvedených skutočností žalobcovi zaplatiť nesplatenú časť úveru vo výške 888,06 eur, čo

je rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 1000 eur a platbami žalovanej započítanými na istinu
vo výške 111,94 eur. Podľa zmluvy o úvere je vyčerpaný a nesplatený úver je úročený úrokom z
úveru vo výške 15,80 % ročne. Vzhľadom na to súd uložil žalovanej zaplatiť aj riadny úrok, ale len
za obdobie do zosplatnenia úveru odkazujúc na vyššie uvedené závery v uznesení Krajského súdu v
Trnave č.k. 23Co/655/2014-135, kde tento poukázal okrem iného na uznesenie NS SR vo veci 4 Obo

143/98, v ktorom je uvedené, že „dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti
dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 OBZ).“
Keďže žalobca zosplatnil úver ku dňu 15.5.2011, v zmysle aplikačnej prax súdov odo dňa nasledujúceho
po dni zosplatnenia už nemá žalobca nárok na úroky z úveru, ale len na sankčný úrok z omeškania.
Opak by v zmysle uvedeného uznesenia Krajského súdu v Trnave znamenal, že „by bol založený

krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.“ Zo špecifikácie dlžnej pohľadávky mal súd preukázané, že
do dňa zosplatnenia mal žalobca nárok na úrok z úveru v sume 213,51 eur, žalovaná na úrok uhradila
sumu 131,56 eur, preto súd uložil žalovanej zaplatiť riadny úrok z úveru vo výške 81,95 eur. Žalobca

si v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 155,18 eur, ktoré boli vyčíslené
ku dňu 17.9.2012. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaná neplatila splátky úveru
riadne a včas, čím sa dostala do omeškania, preto žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania. Zo
špecifikácie dlžnej pohľadávky súd zistil, že do dňa zosplatnenia, teda do 15.5.2011, boli vyčíslené
úroky z omeškania v sume 10,87 eur, pričom pri výpočte žalobca správne použil sadzbu 9% ročne v

súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., pričom žalovaná zaplatila na úrok z omeškania sumu
2,38 eur, preto súd priznal žalobcovi nesplatený úrok z omeškania do dňa zosplatnenia v sume 8,49
eur. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania so splatením istiny 888,06 eur a je naďalej v omeškaní
s jej úhradou, súd priznal žalovanej úrok z omeškania 8,75% ročne zo sumy 888,06 eur od 16.5.2011
(odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru) do zaplatenia, kde sadzba úroku z omeškania je v súlade

s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd zamietol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úroku z
omeškania 8,75% ročne zo sumy 412,12 eur od 18.9.2012 do zaplatenia, nakoľko suma 412,12 eur
pozostáva zo zmluvného úroku a nezaplatených poplatkov, pričom podľa § 121 Občianskeho zákonníka
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej
uplatnením a v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obdo 4/94 z 29.3.1995 nie je možné

požadovať úroky z omeškania z príslušenstva, nakoľko toto nie je súčasťou pohľadávky.38. Žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatkov vo výške 142,30 eur. Zo sumarizácie
poplatkov k 15.5.2011 súd zistil, že ide o opakujúce sa poplatky za správu úveru, poistenie, za výzvy
a prvú upomienku.

39. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený poplatok za správu úveru, žalobca v odvolaní zo dňa 24.4.2014
uviedol, že dojednanie poplatku za správu úveru bolo až do 10.6.2013 v Slovenskej republike legitímne
a preto nemôže byť považované za neplatné. Novelizácii zákona o bankách a doplnení ustanovenia §
37 ods. 12 do tohto zákona už žalobca prestal tento poplatok účtovať v júni 2013 u všetkých úverových

klientov. Ďalej žalobca uviedol, že poskytnutie úveru treba chápať ako komplexný bankový produkt,
za ktorý je platená cena spočívajúca v úrokoch a poplatkoch. Žalobca žalovanú informoval., že popri
úrokoch bude platiť aj ďalšie poplatky, ktoré sú premietnuté vo výške RPMN. Žalovaná ešte pred
podpisom Zmluvy o úvere vedela všetko o výške anuitnej splátky a taktiež to, že bude povinná platiť
poplatok za spracovanie úveru 33,19 eur a mesačný poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eur a
žalovaná poplatok za správu úveru spočiatku riadne platila, neprotestovala proti nemu ani nežiadala

žiadne vysvetlenie ohľadne tohto poplatku. K tejto argumentácii žalobcu súd uvádza, že v zmluve o
úvere je síce uvedený poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eur mesačne, zároveň však v zmluve
o úvere nie je uvedené, , za aké služby respektíve plnenie ho má žalovaná zaplatiť. Nie je zrejmé,
aké protiplnenie je žalovanej za pravidelné mesačné platenie poplatku poskytnuté. I keď je poplatok za
správu úveru uvedený v zmluve o úvere, súd je toho názoru, že bol daný žalobcom do zmluvy v rozpore

so zákonom. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone. Zo záväzku veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka ) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého je povinný dlžník niečo
dať a veriteľ požadovať (§ 494 OZ). Pokiaľ sa týka akéhokoľvek poplatku, keď aj uvedeného v zmluve o

úvere, súd zastáva názor, že má ísť o záväzok, z ktorého majú obe strany tak veriteľ ako aj dlžník voči
sebe vzájomné povinnosti. U poplatku za správu úveru a za upomienky účtované dodávateľom finančnej
služby žalovanej dodávateľ neposkytuje žiadne reálne plnenie, z ktorého žalovanej vznikla ako dlžníčke
povinnosť poskytovať peňažné plnenie. Súd vychádzal pri nepriznaní poplatkov zo skutočnosti, že ide
o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, ktorej podmienky nemohla žalovaná individuálne vyjednať a navyše

poplatok za upomienky nie je v zmluve ani uvedený, ale iba v žalovanou nepodpísaných úverových
podmienkach. Ohľadom poplatku za upomienky a za správu úveru ide o neplatný záväzok zo zmluvy
o úvere a zmysle § 494 OZ iba z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať a veriteľ je oprávnený
to od neho požadovať. Ak aj v zmysle § 489 OZ vznikajú záväzky z právnych úkonov, záväzkový
právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty, z ktorých jeden je subjektom práva a druhý subjektom

povinnosti. Pritom subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj povinnosti, a subjekt
povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale zároveň aj právo. V tomto vzťahu musí mať každý z jeho
subjektov iné opačné postavenie, jeden je veriteľom druhého a druhý je dlžníkom prvého z toho istého
určitého vzťahu. Ohľadom žalobou uplatneného plnenia titulom poplatkov za upomienky má súd za to,
že záväzok žalovanej ohľadom platenia poplatkov, ak za ich platenie neobdrží protiplnenie je v rozpore

s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, čo napĺňa aj danie žalobcom do zmluvy o úvere údajnej dohody
strán o povinnosti žalovanej platiť žalobcovi poplatky za upomienky, za výzvy a za správu úveru, ktorá
sa ani nevzťahuje na predmet plnenia alebo na cenu plnenia, daná dodávateľom finančnej služby do
zmluvy uzavretej so spotrebiteľom. Ak by súd priznal žalobcovi plnenie z akéhokoľvek poplatku, za ktorý
žalovaná neobdržala žiadne protiplnenie ani jej žalobca žiadne neposkytol, nastal by protiprávny stav,

žalovaná by bola na plnenie žalobcovi zaviazaná bez hospodárskeho dôvodu, ktoré odporuje zákonu.
Právny úkon daný žalobcom do zmluvy o úvere ohľadom poplatku za správu úveru a za upomienku, za
výzvu je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom, ktorý obsahom odporuje
zákonu a prieči sa dobrým mravom z dôvodu, že žalovaná neobdržala za poplatky, za ktoré sa domáha
po nej žalobca zaplatenia žiadnu protislužbu od veriteľa. Žalovaná nepožadovala od žalobcu (veriteľa)

žiadnu odplatnú službu vo svoj prospech a žalobca - veriteľ jej žiadne plnenie pri správe úveru a
zaslaním upomienky neposkytol. Správu úveru je žalobca ako banka povinný vykonávať podľa zákona
o bankách a za upomienku vynakladá prostriedky výlučne veriteľ pri vymáhaní svojej pohľadávky.
Žalovanej, majúcej byť z nezaplatenia poplatkov dlžníčke, nemohol vzniknúť z uvedených dôvodov
voči veriteľovi platne peňažný záväzok, dlžníčka ani nevyžadoval, aby jej boli zasielané upomienky.

Z týchto dôvodov súd žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia poplatkov za správu úveru, upomienku a
výzvu zamietol, nestotožňujúc sa ani so zdôvodnením žalobcu v jeho odvolaní, že poskytuje žalovanej
(dlžníčke) protiplnenie, služby tým, že v prípade jej omeškania s plnením záväzku zašle jej upomienku a
následne výzvu na plnenie, čo podľa žalobcu dostatočne preukazuje listinnými dôkazmi a touto službousa má žalobca snažiť o upozorniť dlžníka, aby svoj záväzok splnil riadne a včas v zmysle zmluvy o úvere.
Takáto argumentácia dôvodnosti žiadať zaplatiť poplatky neobstojí, nemá logiku, že žalobca upozorňuje
žalovaného na stav, keď už dlžník neplnil riadne a včas a došlo zo strany dlžníka v tomto k porušeniu

zmluvy. Upomienky a výzvy sú zasielané až vtedy, keď porušenie povinnosti nastalo, keď je už dlžník
v omeškaní. Pokiaľ ide o účel zasielania upomienok a výziev, tieto slúžia výlučne na prospech veriteľa
ohľadom vymáhania jeho pohľadávky. Vzhľadom na uvedené preto argument o poskytnutí protiplnenia
dlžníkovi pri poplatkoch za upomienky a výzvy neobstojí. Pokiaľ ide o primeranosť výšky poplatkov,
pri výške poplatku za upomienku od 8,30 eur do 10 eur a poplatku za výzvu od 28,21 eur do 35 eur

(podľa špecifikácie poplatkov predloženej súdu žalobcom) nie je dostatočne určité a zrozumiteľné, o
aké náklady žalobcu pri vyhotovovaní týchto výziev a upomienok ide, čo je v týchto nákladoch na
vyhotovenie a zaslanie upomienok a výziev zahrnuté, preto nie je možné preskúmať argument žalobcu
o primeranosti týchto poplatkov, ktoré predstavujú nemalú položku pohľadávky žalobcu voči žalovanej,
pričom na poplatky už žalovaná uhradila žalobcovi sumu 266,74 eur , ktorú však súd nemôže započítať
v prospech žalovanej bez jej úkonu k započítaniu, ktorý žalovaná v konaní neurobila a nepodala ani

vzájomnú žalobu na vrátenie tejto sumy. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol v časti
poplatkov v sume 128,93 eur (uplatnené poplatky 142,30 eur - priznané poplatky za poistenie 13,37 eur).

40. K žalobcom uplatnenému poplatku za poistenie, súd vychádzajúc z tej časti zmluvy o úvere, v
ktorej je poistenie upravené, po preskúmaní vyvodzuje, že došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy, nakoľko

obsahuje náležitosti uvedené v § 788 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Z tejto časti, týkajúcej sa
poistenia a poistného je zrejmé kto je poisťovateľ (ČSOB Poisťovňa, a.s, Vajnorská 100/B, Bratislava,
IČO: 31325416), poistník (žalobca) a poistený (žalovaná), aká je výška poistného, na aké obdobie sa
poistenie uzatvára, akým spôsobom zaniká poistenie, akými podmienkami sa riadi poistenie. Žalovaná
podpisom zmluvy o úvere teda uzatvorila aj poistnú zmluvu, v ktorej bolo dohodnuté mesačné poistné

vo výške 1,91 eur, ktoré kryje poistné udalosti uvedené v zmluve a tvorené sumami 0,83 eur a 1,08
eur. Zo žalobcom predloženej sumarizácie poistných súm ( poplatkov) mal súd preukázané, že žalovaná
platila poistné v sume spolu 1,91 eur pravidelne mesačne v období od decembra 2009 do októbra 2010.
Nakoľko žalovaná nezaplatila poistné v období od mesiaca november 2010 do zosplatnenia úveru dňa
15.5.2011, t.j. za 7 mesiacov x 1,91 eur, súd priznal žalobcovi poplatok za poistenie v sume 13,37 eur.

41. Pokiaľ ide o predchádzajúcu časť rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokovej časti ohľadom
určenia neprijateľných podmienok, súd uvádza, že sa neplatnosťou zmluvných podmienok v dôsledku
možnej neprijateľnosti podmienok už nezaoberal z dôvodu, že ak aj nepriznal žalobcovi plnenia,
dôvodom nepriznania bola neplatnosť právnych úkonov buď zistených v zmluve o úvere alebo v iných

dokumentoch žalobcu, na ktoré u nároku poukazoval (napr. VOP, OP.) Pokiaľ ide o dokument Sadzobník,
majúci podľa žalobcu patriť k zmluve o úvere, ide o jednostranný akt vydaný žalobcom a súd ho
nepovažuje za dohodu strán, ku ktorej má patriť aj prejav vôle druhej strany, ktorá má byť z neho viazaná.
Okrem toho sa Sadzobník ani neuvádza v zmluve o úvere, uzavretej so žalovanou a ani sa naň v zmluve
neodkazuje.

42. Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 C.s.p.. Úspech žalobcu bol v
sume 978,50 eur (886,06 eur + 81,95 eur + 8,49 eur) priznanej žalobcovi skorším rozsudkom č.k.
3C/294/2012-93 z 7.4.2014 a v sume 476,86 eur v odvolacom konaní, spolu 1455,36 eur, čo v pomere k
žalovanejsume1455,36eurznamená100%úspech,odktoréhosúdodpočítalúspechžalovanej31,85%

(v sume 463,49 eur, ktorá bola vypočítaná rozdielom žalovanej sumy 1455,36 eur a v tomto rozsudku
priznanej sumy 991,87 eur), na základe uvedeného je čistý úspech žalobcu 68,15%. O výške náhrady
trov celého konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom
súde Skalica, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti
tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na
vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .