Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19Csp/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416207057
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416207057.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcu

Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130,
v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin,
proti žalovanej E. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. U. XXXX/XX, XXX XX T. Š., štátna občianka
SR, v konaní o zaplatenie 1 130,74 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 989,60 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,5% ročne zo sumy 989,60 od 26.8.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,02 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.08.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 1130,74 € s prísl. z titulu náhrady škody. V žalobe poukázal na to,
že žalovaná bola trestným rozkazom Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 1T/138/2014 zo dňa
13.06.2014 uznaná za vinnú tým, že dňa 11.03.2013 uzatvorila so žalobcom zmluvu o pôžičke ev. č.

XXXXXXXX, na základe ktorej jej táto spoločnosť poskytla pôžičku na kúpu tovaru špecifikovaného v
zmluve, pričom pri podpise zmluvy uviedla nepravdivé údaje o svojom zamestnaní a dohodnuté splátky
nezaplatila. Za to bola odsúdená za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona a žalobca
bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianskoprávne konanie. Žalobca si preto v zmysle §
420 a nasl. Občianskeho zákonníka uplatňoval voči žalovanej nárok na náhradu škody spolu vo výške
1 130,74€ s príslušenstvom, ktorá škoda pozostáva z neuhradených splátok úveru.

2. Žalovaná sa k žalobe žalobcu nevyjadrila, hoci žalobu prevzala.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením žaloby žalobcu, zmluvou o pôžičke zo dňa
12.03.2013, predžalobnou upomienkou zo dňa 07.08.2013, doručenkou ohľadne doručovania okamžitej
splatnosti pôžičky, prehľadom splátok a úhrad žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 12.03.2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa zaviazal

žalovanej poskytnúť pôžičku vo výške 1265,25 na nákup televízora G., práčky H. a výpočtovej techniky.
Kúpna cena spotrebného tovaru predstavovala sumu 1265,25 € a žalovaná poskytla akontáciu vo výške
307,40 €, s tým, že sa zaviazala poukazovať na úver pravidelné splátky vo výške 81,97€ po dobu 15
mesiacov pri výške ročnej úrokovej sadzby 40,03 %, RPMN 40,03 %, priemernej hodnote RPMN 47,29%. Z predloženého prehľadu splátok súd zistil, že žalovaná na úver nepoukázala okrem akontácie vo
výške 307,40 € (ktorá bola zaplatená na spotrebný úver mimo úveru) žiadnu platbu. Trestným rozkazom
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 1T 138/2014-430 zo dňa 13.06.2014 bola žalovaná uznaná za

vinnú z prečinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 a § 221 ods. 1 Trestného zákona a bol jej
uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 15
mesiacov s tým, že žalobca bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne
konanie.

6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania
úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

7. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania

úverovej zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

8. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania. Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu

podpísania úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti musí
obsahovať :

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

10. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
podpísania úverovej zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 89 ods. 1 a neobsahuje náležitosti

podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

11. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná čo do
výšky sumy 989,60€ a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súd považoval z vykonaného dokazovania
za preukázané, že zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 12.03.2013 je spotrebiteľskou zmluvou -

spotrebiteľským úverom, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej dočasne peňažné prostriedky,
pričom žalovaná vystupovala v danom zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver, nakoľko zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaná čerpala peňažné prostriedky na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a žalobca vystupoval ako veriteľ - právnická osoba,
ktorá poskytla spotrebiteľovi spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania na kúpu spotrebného tovaru

označené v zmluve. Zo samotného označenia zmluvy vyplýva, že ide o pôžičku, a žalovaná bola
v zmluve označená ako fyzická osoba - občan. Preto súd podrobil danú zmluvu ex offo súdnemu
prieskumu v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia úverovej zmluvy a zistil, že predmetná úverová zmluva neobsahovala všetky podstatné
náležitosti tak, ako jej to ukladá vyššie citovaný zákon. V zmluve je údaj o výške poskytnutej pôžičky

uvedený neurčito a zmätočne, keď sa na niekoľkých miestach zmluvy uvádza vždy iná suma pôžičky:
najskôr celková suma pôžičky - 1 265,25 €, ďalej pôžička (finančné plnenie) vo výške 989,60€, a
posledný údaj - celková suma pôžičky bez poistenia 1229,55 €. Ani súdu nebolo z predloženej zmluvy
zrejmé akú výšku pôžičky žalovaná v skutočnosti čerpala. Uvedené skutočnosti súd zistil až na základeprepočtu ceny spotrebného tovaru a poskytnutej akontácie zo strany žalovanej pred uzavretím zmluvy.
Ďalej predmetná zmluva síce obsahovala výšku mesačných splátok (84,35 €) ako i počet týchto
splátok (15), avšak neobsahovala termíny splatnosti týchto splátok, ktorú náležitosť musí zmluva o

spotrebiteľskom úvere obligatórne obsahovať. Keďže predmetná úverová zmluva neobsahovala všetky
podstatné náležitosti tak, ako ich určuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnomkudňupodpisuúverovejzmluvy,bolopotrebnépovažovaťpredmetnýúverzaplatnedojednaný,
avšak v súlade s § 11 ods. 2 predmetného zákona za bezúročný a bez poplatkov.

12. Záverom súd poukazuje na to, že na daný prípad nemožno aplikovať ustanovenia o náhrade
škody, aj keď žalobca v žalobe žiada priznať žalovanú sumu z daného titulu, nakoľko v danom
prípade ide o dlh primárne vzniknutý zo záväzkového vzťahu, na ktorý je potrebné aplikovať príslušné
ustanovenia občianskeho zákonníka o záväzkoch ako aj vyššie citovaného špeciálneho zákona o
spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ aj žalobca v žalobe odvodzuje svoj nárok od rozhodnutia súdu v
trestnom konaní s poukazom na to, že bol v trestnom konaní odkázaný s náhradou škody na občianske

súdne konanie, súd k danému uvádza, že nárok žalobcu nie je možné posudzovať v občianskoprávnom
zmysle podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu, nakoľko uvedený nárok žalobcu nespĺňa všetky
atribúty škody tak, ako to predpokladá Občiansky zákonník vo svojej šiestej časti. Súd nevzhliadol
akýkoľvek protiprávny úkon žalovanej, v dôsledku ktorého by žalobcovi vznikla škoda. Ak aj žalovaná
neuviedla žalobcovi pravdivé informácie o svojej majetkovej situácii v čase poskytovania úveru, uvedená

skutočnosť je podstatná len z pohľadu trestnoprávneho konania, avšak v civilnom konaní nepredstavuje
akékoľvek protiprávne konanie. Je potrebné dôsledne odlišovať škodu v občianskoprávnom zmysle a
škodu v trestnoprávnej rovine. Škodou pre účely trestného konania sa rozumie akákoľvek ujma (na
majetku, na osobnostných právach a iných právach a právom chránených záujmoch, a pod.), ktorá
vznikla poškodenému v súvislosti s trestným činom. Navyše, ak by súd postupoval podľa ustanovení o

náhrade škody, obchádzal by sa tým súčasne súdny prieskum spotrebiteľských zmlúv, čo je v rozpore
so základnými princípmi spotrebiteľského práva.

12. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že žalovaná je povinná vrátiť
žalobcovilenvýškuskutočnečerpanéhoúveru(t.j.989,60€),pretojusúd zaviazalvovýrokurozhodnutia

na zaplatenie tejto sumy, keďže vykonaným dokazovaním, a to prehľadom realizovaných úhrad bolo
zistené, že žalovaná na úver nepoukázala žiadnu platbu.

13. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol

14. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením splatného peňažného
záväzku vo výške 989,60 €, súd priznal žalobcovi z tejto časti úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne,
nakoľko táto je v súlade s kogentným ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na
§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995. Súd priznal žalobcovi právo na úrok z omeškania od okamihu uplynutia
lehoty stanovenej vo výzve zo dňa 07.08.2013 žalobcu na dobrovoľné splnenie povinnosti. Z predloženej

doručenky je zrejmé, že výzva sa dostala do sféry dispozície žalovanej dňa 15.08.2013 (zásielku na
označenej lehote neprevzala), teda 10 dňová lehota na dobrovoľné plnenie uplynula 25.08.2013 a od
26.08.2013 sa žalovaná dostala do omeškania s platením svojho splatného peňažného záväzku.

15. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý bol v

konaní pomerne úspešný nárok na náhradu trov konania v pomerenej výške 75,02 % (úspech žalobcu
87,51% - úspech žalovaného 12,49 % %). Výška trov konania bude vyčíslená osobitným uznesením
vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.