Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4CoE/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413222449
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413222449.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX,
o vymoženie 3.736,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Nové Zámky zo dňa 01.08.2014, č. k. 11Er/1308/2013-8, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Nové Zámky, ako súd prvej
inštancie, zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 44 odsek 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 odsek 1, odsek 2,
§ 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o rozhodcovskom konaní“), § 52, § 53 Občianskeho zákonníka, preskúmal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil, že tieto
sú v rozpore so zákonom. Konštatoval, že v danom prípade nebola rozhodcovská zmluva osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho,

obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský
proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Uviedol, že znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Naviac rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, nebola dojednaná v
čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Poukázal na

nekalosť rozhodcovskej doložky prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovi rozhodcovskému konaniu aj
bez záveru o neprijateľnosti ďalších zmluvných podmienok, pričom ich existencia umocňuje záver
o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Dospel preto k záveru, že vzhľadom ku konštatovaniu
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky súd nemôže akceptovať ani exekučný titul, nakoľko tento je
nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to zmocnený nebol, pretože konal na základe
rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je a rozhodol tak, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol, pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote
odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Poukázal na to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Mal za to, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú

správnosť exekučného titulu. Skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť. Poukázal na nesprávny
preklad rozhodnutia ASTURCOM. Exekučný súd podľa správneho prekladu nie je v zmysle rozhodnutiapovinný vykonať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu.
Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok
všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Súdny dvor

nemal v žiadnom prípade úmysel uložiť exekučným súdom členských štátov, aby zrušili rozhodcovské
nálezy so silou res iudicata v prípadoch, kedy takýto postup podľa domáceho práva členského štátu
nie je možný. To by vyvolalo nebezpečnú právnu neistotu, najmä čo sa týka právneho osudu veriteľovej
pohľadávky, ktorá by sa musela neštandardným spôsobom opätovne žalovať. V slovenskom práve je
výslovne zakotvený postup pre prípad, ak sa neplatnosť rozhodcovskej doložky zistí v zákonom na

tento účel určenom konaní o neplatnosť rozhodcovského nálezu. Z uvedeného vyplýva, že slovenský
exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo
ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil
rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú a to z hmotnoprávneho dôvodu
vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie
platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti

rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný
vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky nemožno konštatovať ani
s odvolaním sa na ustanovenia Smernice č. 93/13/EHS. Za súčasného právneho stavu nemožno zo
slovenského a ani z európskeho práva vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť
preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach,

no neuplatnil si ich. S poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, mal za to, že namietaným postupom súdu dochádza k neoprávnenému
zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a efektívne uspokojenie jeho pohľadávky
v exekučnom konaní. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 z
26.09.2011. Na podklade vyššie uvedených skutočností navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (podľa § 34 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a

§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 odsek 1 CSP a po preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto je potrebné napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie, podľa ustanovenia § 387 odsek 1 CSP ako vecne správne, potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného

poriadku ako aj Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený
Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal ešte za účinnosti
predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému
bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní dňa 20.10.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti
Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 odsek 1 CSP, podľa

ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach
§ 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím

Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.

6. Podľa § 9a odsek 1 až 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch
procesného úkonu, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a
zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa
pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii,
návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana

a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom tohto konania ježiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom Exekútorského úradu Bratislava,
Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvej inštancie dňa
17.09.2013. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinného Petra

Ambróa vymoženia sumy 3.736,77 eur s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava, zo dňa 22.03.2013, sp. zn. SR 09957/12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
15.04.2013 a vykonateľnosť dňa 18.04.2013. Súčasťou spisu je i Dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku, uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 25.11.2011. Exekučné

konanie v danej veci začalo dňa 06.09.2013.

8. Podľa § 44 odsek 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie

exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

9. Podľa § 243d odsek 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k
1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

10. Podľa § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

11. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného

vzťahu účastníkov je Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, uzatvorená medzi
oprávneným a povinným dňa 25.11.2011. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa 52 odsek 1
Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné
podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvej inštancie. Tento

v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto
i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho
rozhodnutia, využijúc postup podľa § 387 odsek 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti
dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

12. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na ustanovenie § 44 odsek 2
Exekučného poriadku v zmysle ktorého, exekučný súd posudzuje súlad žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak
by exekučný súd nesúlad so zákonom zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 odsek

2 Exekučného poriadku). V prípade, ak by exekučný súd tento dôvod zistil neskôr, t.j. až po vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na
ustanovenie § 57 odsek 1, odsek 2 a § 58 odsek 1 Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne
o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov
na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na

vedenie exekúcie, preto súd prvého stupňa je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého
z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 odsek 1, odsek 2 Exekučného poriadku, následne exekúciu
zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje poukaz
na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011
súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval,

že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný
exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“. Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí
poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára1997 vydanom pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý
je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.

13. Uvedené závery sú v súlade aj s uznesením Najvyššieho súdu SR
z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, v ktorom je uvedené, že „pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej

rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený

výkon rozhodnutia neprípustný“.

14. K samotnému záveru súdu prvej inštancie v súvislosti s rozhodcovskou
doložkou (jej prijateľnosti, a teda platnosti) treba uviesť, že rovnako ako súd prvej inštancie, aj
odvolací súd posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy a s

poukazom na ustanovenie § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z
hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola
so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah

predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Formulácia
rozhodcovskej doložky, obsiahnutá v bode 4. Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku, neumožňuje dať klientovi možnosť neprijať rozhodcovskú doložku, nakoľko rozhodcovská
doložka je vsunutá medzi ostatné podmienky. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola
založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako

celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom,
na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol
v rámci exekúcie domáhať. V tejto súvislosti pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 53
odsek 4 písmeno r/ Občianskeho zákonníka podáva len príkladný výpočet neprijateľných podmienok
uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Prijateľnosť podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve

bolo preto možné skúmať aj z iných hľadísk, než v tomto ustanovení výslovne uvedených, najmä z
tých, ktoré boli v súlade so smernicou tak, ako tomu bolo v danom prípade. Odvolací súd z uvedených
dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní považoval za neopodstatnené a zhodne so súdom
prvej inštancie má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, nakoľko exekučný titul
bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdil.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere

hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).