Decision was made at the court Okresný súd Senica
Judgement was issued by Mgr. Stella Al Khufash
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/105/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616203014
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2017:2616203014.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci žalobcu: Secapital S. á.r.L., so
sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxembourg, Luxemburgské veľkovojvodstvo, zapísaný v
obchodnom registri oddiel B, vložka 108 305, zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom
Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352 proti žalovanému: W. K., I.. XX.X.XXXX, G. B.
Z. XXX/XX, XXX XX N., Š. T. M. o zaplatenie 2.390,37 € s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.390,37 €, úrok z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 2.390,37 € odo dňa 21.5.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.4.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.390,37 €, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
2.390,37 € od 21.5.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že
žalovaná suma predstavuje nesplatený zvyšok úveru.
2. Okresný súd Senica žalobe vyhovel, a to platobným rozkazom č.k. 5C/105/2016-32 zo dňa 27.6.2016,
ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, a preto ho súd uznesením č.k.
5C/105/2016-32 zo dňa 27.6.2016 zrušil.
3. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty zo dňa
21.7.2004 spoločne s obchodnými podmienkami, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012,
oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 21.11.2012, uznaním dlhu a dohodou o zaplatení dlhu zo
dňa 4.3.2013, dodatkom č. 1 k uznaniu dlhu a dohode o zaplatení dlhu zo dňa 21.8.2013, upozornením
na zosplatnenie dlhu zo dňa 21.3.2016, oznámením o zosplatnení dlhu zo dňa 7.4.2016, poštovým
podacím hárkom, výpisom z registra žalobcu, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový
stav veci:
5. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. uzatvorila so žalovaným dňa 21.7.2004
Zmluvuovydaníapoužívaníkreditnejplatobnejkartyč.XXXXXXX,nazákladektorejprávnypredchodca
žalobcu poskytol žalovanému úver v sume 1.792,47 €. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť. Žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
23.10.2012. Žalobca listom zo dňa 21.11.2012 vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy a zároveňmu oznámil postúpenie pohľadávky. Žalobca a žalovaný dňa 4.3.2013 uzatvorili uznanie dlhu a
dohodu o zaplatení dlhu v splátkach, ktorou sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi sumu 2.870,37 €
s príslušenstvom v 23 pravidelných mesačných splátkach v sumách po 150,00 € s tým, že výška
poslednej splátky bude v sume 148,96 €, pod následkom straty výhody splátok, ak sa ocitne v omeškaní
s akoukoľvek splátkou. Žalovaný uhradil len sumu 480,00 €. Žalovaný svoju povinnosť porušil, do
omeškania sa dostal so splátkou splatnou dňa 22.4.2014. Žalobca mu na základe tohto omeškania
poslal upozornenie na možnosť zosplatnenia dlhu zo dňa 21.3.2016. Nakoľko žalovaný nesplnil svoju
povinnosť ani v dodatočnej 15 dňovej lehote, žalobca listom zo dňa 7.4.2016 zosplatnil zvyšok úveru.
6. Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluva o úvere upravená v § 497 a
nasledujúcich Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez
ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na
daný právny vzťah sa však vzťahuje aj Zákon č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch.
7. Podľa čl. 17 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkovvobčianskychaobchodnýchveciach(ďalejlenNariadenie BruselIbis),voveciachtýkajúcich
sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania
alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a
článku 7 bodu 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme
úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.
8. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Brusel I bis, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na
súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
9. Podľa čl. 62 ods. 1 Nariadenia Brusel I bis, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte,
ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
10. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky (ďalej len Nariadenie Rím I), tento článok sa uplatní na zmluvy, ktorých predmetom
je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb osobe ("spotrebiteľ") na účel, ktorý nemožno považovať za
súčasť jeho podnikania alebo povolania, ako aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel.
11. Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia Rím I, bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu účastníci zmluvy
svojou voľbou práva zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho
obvyklého pobytu: - ak uzavretiu zmluvy predchádzala osobitná ponuka alebo reklama v tomto štáte
a spotrebiteľ podnikol v tomto štáte všetky kroky potrebné z jeho strany na uzavretie zmluvy, alebo -
ak druhý účastník zmluvy alebo jeho zástupca prevzal v tomto štáte objednávku spotrebiteľa, alebo -
ak ide o kúpnu zmluvu a spotrebiteľ cestoval z tohto štátu do iného štátu a tam zadal objednávku, za
predpokladu, že cestu spotrebiteľovi zabezpečil predávajúci s cieľom podnietiť spotrebiteľa, aby si tovar
kúpil.
12. Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia Rím I, bez ohľadu na ustanovenia článku 4 sa pri absencii voľby
rozhodného práva podľa článku 3 zmluvy uzavreté za okolností
13. Podľa § 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzavretia zmluvy),
na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 879f ods. 3 a 4 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“), spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať
budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy,
a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto
zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v
časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona,
ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.
18. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
20. Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
21. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (účinného ku dňu omeškania), výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Súd z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil ten právny záver, že
žaloba bola podaná dôvodne. Predmetnú Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty zo
dňa 21.7.2004 súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka, nakoľko právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej
podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný
mal v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní
a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o konanie s cudzím prvkom, súd zisťoval, či má
právomoc v danej veci konať. V zmysle článku 18 ods. 1 Nariadenia Brusel I bis spotrebiteľa môže druhý
účastník zmluvy žalovať len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, je teda daná
právomoc súdov Slovenskej republiky. Súd ďalej zistil, že vec sa v zmysle článku 6 ods. 1 Nariadenia
Rím I spravuje slovenským právnym poriadkom, nakoľko predmetom konania je spotrebiteľský zmluvný
záväzok. Žalovaný dňa 4.3.2013 uznal písomne dlh, ktorý mu vznikol zo Zmluvy o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty č. 1447349 zo dňa 21.7.2004 uzatvorenej s právnym predchodcom žalobcu.
Pohľadávka bola na žalobcu postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012. Žalovaný
si svoje povinnosti vyplývajúce z predmetnej dohody o uznaní dlhu a splatení dlhu v splátkach zo dňa
4.3.2013 nesplnil a zaplatil len sumu 480,00 €, do omeškania sa dostal s úhradou splátky splatnej dňa
22.4.2014. V súlade s bodom 7. predmetného uznania dlhu a dohody o zaplatení dlhu v splátkach sa stal
celý dlh v dôsledku omeškania žalovaného splatným dňa 20.5.2014, a preto súd žalovaného zaviazal
na zaplatenie sumy 2.390,37 €, ako aj úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne, ktorá je v súlade snariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to s účinnosťou od 21.5.2014, teda od nasledujúceho dňa po
splatnosti dlhu.
23.Podľa§262ods.1Zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),onároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP a žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
26. Súd rozhodne o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Senica, v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 38 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.