Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, November 2, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 41T/6/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109010479
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Vorobel

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8109010479.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Vorobela členov senátu

Heleny Schnírerovej a Anny Papcúnovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2. novembra 2015 v
trestnej veci obžalovaného Vladimíra Petruša a spol. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

X/ B. V. A. I. Y. T. Š., K.. X.X.XXXX B. V., I. O. S. - W. Q., S. Č.. XXXX/XX,

X/ X. O. A. K. S. R., K.. XX.X.XXXX B. W. Ľ., I. O. V., J. Č.. XXX/X,

X/ Q. F. R. J. H. Á. Š., K.. XX.X.XXXX B. S., I. O. S. - Ť., Q. XXXX/X

s ú v i n n í

obžalovaný B.Y. V.

z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného od 28.9.2002 do
31.8.2003, pretože

- ako konateľ spoločnosti P. V., W..Y..R.., S. podpísal s veriteľom Q. F. dňa 2.12.2002 v Košiciach Zmluvu
o pôžičke na sumu 8.810.000,- Sk, peniazmi z ktorej na základe E. Č.. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX a súpisov vykonaných prác k ním zaplatil spoločnosti B. T., W..Y..R.., V. za fiktívne
rekonštrukčné stavebné práce v U. V. P. Š. O., R.. V. na objektoch vo vlastníctve spoločnosti P. V.,
W..Y..R.., S., sumu v celkovom objeme 7.742.466,30 Sk, pričom následne Dohodou o vyporiadaní z

18.12.2003 uvedeného záväzku previedol Q. F. majetok spoločnosti P. V., W..Y..R.., S. a to kombajn
D. P. XX B. s príslušenstvom, nakladač O. XXXS s príslušenstvom, poľnohospodársky traktor K. Z. I.
XXX, A.: S. XXX U., ako aj nehnuteľnosť - pozberovú úpravňu zapísanú na J. Č.. XXX, V.. Č.. XXXX,
W.. Č.. XXX, S..Ú.. Š. O., R.. V., v celkovej sume 8.000.000.- Sk (265.551,35 Eur), čím takto ku škode
spoločnosti P. V., W..Y..R.., S. znížil hodnotu jej majetku o sumu 259.444,36 Eur,

obžalovaný X. O.

z pomoci k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona k § 250 ods. 1, ods. 5
Trestného zákona účinného od účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003, pretože:

- dňa 9.10.2002, 14.10.2002, 18.10.2002 a 28.10.2002 B. V. a inde, ako konateľ spoločnosti B. T.,

W..Y..R.. S. vystavil nepravdivé faktúry Č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a nepravdivé
súpisy vykonaných prác k ním a to celkovom v objeme 7.742.466,30 Sk (257.002,80 Eur), kde stavebnépráce podľa týchto súpisov mali byť vykonané na objektoch vo vlastníctve spoločnosti P. V., W..Y..R..,
S. B. U. V. Š. O., R.. V., pričom skutočne vykonané stavebné práce v zmysle znaleckého posudku č.
19/2007 boli len v objeme 183.979,10 Sk (6.106,99 Eur),

obžalovaný Q. F.

z pomoci k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona k § 250 ods. 1, ods. 5

Trestného zákona účinného od účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003, pretože:

- dňa 2.12.2002 B. S. podpísal ako veriteľ s obž. B.Í. V. ako konateľ spoločnosti P. V., W..Y..R.., S.
a dlžníkom, fiktívnu Zmluvu o pôžičke na sumu 8.810.000.- Sk, na základe ktorej dňa 18.12.2003 v
S.Š. uzavrel s obž. B. V. Dohodu o vysporiadaní predmetnej fiktívnej pôžičky, v ktorej započítaním
previedol na seba od spoločnosti P. V., W..Y..R.., S. majetok tejto spoločnosti a to kombajn D. P. XX B. s

príslušenstvom, nakladač O. XXXS s príslušenstvom, poľnohospodársky traktor K. Z. I. XXX, A.: S. XXX
U., ako aj nehnuteľnosť - pozberovú úpravňu zapísanú na J. Č.. XXX, V.. Č.. XXXX, W.. Č.. XXX, S..Ú..
Š. O., R.. V. v celkovej sume 8.000.000.- Sk (265.551,35 Eur),

t e d a

R.. B. V.

na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu alebo využil
niečí omyl, a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu

R.. Q. F.

poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu

R.. X. O.

poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu

Z a t o i m s ú d u k l a d á

R.. B. V.

Podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003, v spojení s § 40 ods. 1
Trestného zákona účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Trestného zákona účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 ho pre výkon tohto
trestu zaraďuje do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

R.. X. O.

Podľa§37Trestnéhozákonaúčinnéhood28.9.2002do31.8.2003upúšťaoduloženiasúhrnnéhotrestu,

pretože nepodmienečný trest odňatia slobody uložený, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného
súdu Poprad, sp. zn. 2T/6/2006 dňa 15.4.2008 považuje za dostatočný.R.. Q. F.Á.

Podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003, v spojení s § 40 ods. 1

Trestného zákona účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 súd podmienečne
odkladá výkon tohto trestu.

Podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 súd určuje skúšobnú dobu
v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku o d k a z u j e poškodeného G., W..Y..R.., Š. O. Č.. XXX, H..
XXXXXXXX so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 20.4.2009 bola podaná obžaloba na obžalovaných B. V. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods.
1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a na X. O. U. Q. F. pre pomoc k trestnému činu
podvodu podľa § 10 ods. 1, písm. c/ k § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných B. V., X. O., výsluchom

svedkaazástupcupoškodenéhoX.I.,B.W.J.O.,H.O.,S.K.Z.,akoajprečítanímzápisnícosvedeckých
výpovediach svedkov z prípravného konania, ako aj prečítaním pripojených listinných dôkazov.

Podľa§2ods.1Trestnéhozákonatrestnosťčinovsaposudzujeatrestsaukladápodľazákonaúčinného
v čase, keď bol čin spáchaný. V čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudli účinnosť

viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa
priaznivejší.

Obžalovaní B. V., X. O. boli z dôvodov uvedených nižšie uznaní vinnými vo všetkých bodoch obžaloby.
Obžalovaníspáchalitrestnýčinpodvodupodľa§250ods.4,resp.pomociknemuzaúčinnostiTrestného

zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, t.j. od 28.9.2002 do 31.8.2003, pričom páchateľ
takéhoto trestného činu sa môže potrestať trestom odňatia slobody na päť až dvanásť rokov. Z takto
uvedených dôvodov preto súd posudzoval trestnosť činu vo vzťahu k tomuto trestnému činu podľa
Trestného zákona účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 a to z dôvodu, že Trestný zákon účinný v
čase vyhlásenia tohto rozsudku, t.j. Zákon č. 300/2005 Z. z. v znení noviel, nie je pre obžalovaného

priaznivejší, pretože páchateľovi tohto trestného činu je možné v zmysle § 221 Trestného zákona uložiť
trest odňatia slobody na desať až pätnásť rokov.

Obžaloba kládla obžalovanému B. V. za vinu, že na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil
tým, že uviedol niekoho do omylu alebo využil niečí omyl a spôsobil tak na cudzom majetku škodu

veľkého rozsahu.

Obžalovaný B. V. vo svojej výpovedi uviedol, že pôžička od Q. F. nebola fiktívna. Zmluvu o pôžičke
uzatvoril s V.. F., V. V.. F. ju potom vyplácal na niekoľkokrát. Pôžička bola určená na financovanie
rekonštrukcie budov a hospodárskych budov v pôdohospodárskom družstve v Š. O.. Pôžičku zobral

z toho dôvodu, že samotné PD bolo zadlžené, a teda nemalo finančné prostriedky na zabezpečenie
rekonštrukcie. Túto rekonštrukciu vykonávala firma V.. E.. Vždy po vykonaní nejakých prác sa stretol s
V.. E.S. a spolu naplánovali ďalšiu časť stavebných prác a cenu za tieto práce. On mal teda prehľad
o tom, aké stavebné práce sa vykonávajú. Čo sa týka samotnej pôžičky, táto mu bola poskytnutá v
hotovosti, k jej prevzatiu dochádzalo

v kancelárii PD v Š. O. a raz bola svedkom tohto odovzdávania aj ekonómka firmy V.. O.. Ona taktiež
videla, že peniaze dával V.. O. na zaplatenie vykonaných stavebných prác, ktoré on zabezpečoval
prostredníctvom firmy V.. E..Pôžičku následne uhradil V.. F. tým spôsobom, že na V.. F. boli prevedené poľnohospodárske stroje,
ako aj jedna nehnuteľnosť. S týmto spôsobom úhrady pôžičky súhlasila aj firma V. V. U..W.., ktorá bola
jediným spoločníkom vo firme P. V., W..Y..R.., v ktorej on bol konateľom.

Základnými otázkami, s ktorými sa musel súd vysporiadať vo vzťahu ku skutku, ktorý bol obžalovanému
B. V. kladený za vinu boli otázky, či Q. F. reálne na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 2.12.2002 poskytol
obchodnej spoločnosti P. V., W..Y..R.. k rukám jej konateľa B. V. sumu 8.810.000.- Sk. V tejto súvislosti
musel súd aj skúmať, či skutočne F. disponoval finančnými prostriedkami, ktoré by mu umožňovali

pôžičku poskytnúť.

Podľa listinného dôkazu (č.l. 561) bola zmluva o pôžičke podpísaná B. V., ako konateľom obchodnej
spoločnosti P. V., W..Y..R.. na strane dlžníka a Q. F. na strane veriteľa dňa 2.12.2002 B. S.. Podpísanie
tejto zmluvy vo svojej výpovedi potvrdil obžalovaný B. V., U. Q. F., keďže využil svoje právo na odopretie
výpovede, sa k tomuto nevyjadril.

Svedok H. O., predseda predstavenstva obchodnej spoločnosti PY. V., U..W.. vo svojej svedeckej
výpovedi uviedol, že čo sa týka pôžičky od V.. F. tak to bolo plne v kompetencii V.. V., ako konateľa
spoločnosti P. V., W..Y..R.. On vysvetlil ich spoločnosti, kvôli čomu túto pôžičku potrebuje a obchodná
spoločnosťV.V.,U..W.. nemalažiadnenámietky,očomsvedčításkutočnosť,žebolaschválenáúčtovná

uzávierka.

Svedkyňa J. O., ekonómka obchodnej spoločnosti V. V., U..W.. v rámci svojej výpovedi uviedla, že v
rámci svojej činnosti ich obchodná spoločnosť riešila nedostatok finančnej hotovosti rôznymi pôžičkami
medzi inými aj pôžičkou od V.. F.. Ona sama videla, ako V.. F. odovzdal peniaze V.. V. v nejakej bankovej

obálke. Peniaze boli odovzdané zo strany V.. F. asi 5-krát. Nevidela o aké konkrétne sumy išlo, peniaze
prepočítaval priamo V.. V. U. V.. F.. Peniaze boli prepáskované, ona ich neprepočítavala.

Z výpovede svedkyne W. F., Q. R. mal súd za preukázané, že v rozhodnom období teda v roku 2002
nemala ich spoločná domácnosť žiadne úspory. Podľa jej vyjadrenia v tom čase manžel podnikal ako

živnostník, pričom nevie povedať aké mal príjmy. Jej vyjadrenie korešponduje so správou SR. V., V. S.,
z ktorej vyplýva, že v období od 6. 11. 2001 do 26. 5. 2003 poberala dávku v nezamestnanosti.

Podľa daňového priznania k Dani z príjmov fyzických osôb za rok 2002 mal obžalovaný Q. F.
hospodársky výsledok, respektíve zisk vo výške 139.459,- Sk, pričom po odpočítaní odpočítateľných

položiek základ dane tvorila suma 55.000,- Sk a daňovú povinnosť suma 5.500,- Sk. Čo sa týka
daňového priznania k Dani z príjmov

právnických osôb, tak obchodná spoločnosť E. V.. W..Y..R.., kde obžalovaný pôsobil ako spoločník aj
konateľ, tak hospodársky výsledok. resp. zisk tvorila suma 28.602,- Sk.

Na základe uvedeného preto súd uzatvára, že obžalovaný nedisponoval finančnými prostriedkami, z
ktorých by mohol poskytnúť obžalovanému V.Š. pôžičku, tak ako je uvedené v zmluve o pôžičke. Preto
má súd zato, že zmluva o pôžičke zo dňa 2. 12. 2002 je zmluvou fiktívnou, pretože na jej základe nedošlo
k reálnemu plneniu veriteľa obžalovaného F. dlžníkovi obžalovanému V. ako konateľovi obchodnej

spoločnosti P. V., W..Y..R.. To preukazuje aj skutočnosť, že táto pôžička respektíve zmluva o pôžičke
nebola riadne zaúčtovaná v účtovníctve spoločnosti P. V., W..Y..R.. a že svedkyňa J. O. nevedela uviesť,
či skutočne išlo o sumu 8.000.000,- Sk, ktorú mal prevziať V. R. F..

Podľa listinného dôkazu (č.l. 514, 515) obchodná spoločnosť V. V., U..W.. dala písomný súhlas na

odpredaj predmetných strojov a nehnuteľnosti dňa 3.12.2003.

Podľa Dohody o vysporiadaní pôžičky zo dňa 18.12.2003 (č.l. 562) sa zmluvné strany dohodli, že Q. F.
ako veriteľ za účelom vrátenie poskytnutej pôžičky prevezme od dlžníka P. V., W..Y..R.., za ktorého konal
B. V., mechanizmy - kombajn D. P. XX B., nakladač BOBCAT 773 S traktor K. Z. I. XXX a nehnuteľnosť

zapísanú na J. XXX S..Ú.. Š. O., V. Č.. XXXX, W..Č.. XXX pozberová úpravovňa v celkovej výške
8.000.000,- Sk.Rozsah stavebných prác mali podľa obžalovaného B. V. preukazovať faktúry spolu so súpisom
vykonaných prác (č.l. 116-124). Tieto faktúry vystavila obchodná spoločnosť B. T., W..Y..R.., V..

Podľa faktúry Č.. XXXX/XXX zo dňa 9.10.2002 boli vykonané stavebné práce na vrátnici v objekte V. Š.
O. v celkovej cene 2.087.325,60 Sk. K tejto faktúre bol pripojený súpis vykonaných prác v tomto rozsahu.

Podľa faktúry Č.. XXXX/XXX zo dňa 15.10.2002 boli vykonané stavebné práce na hospodárskej budove
v objekte V. Š. O. v celkovej cene 2.140.257,90 Sk. K tejto faktúre bol pripojený súpis vykonaných prác

v tomto rozsahu.

Podľa faktúry Č.. XXXX/XXX zo dňa 21.10.2002 boli vykonané stavebné práce na ďalšej hospodárskej
budovevobjekteV.Š.O.vcelkovejcene1.935.623,80Sk.Ktejtofaktúrebolpripojenýsúpisvykonaných
prác v tomto rozsahu.

Podľa faktúry Č.. XXXX/XXX zo dňa 29.10.2002 boli vykonané stavebné práce na ďalšej hospodárskej
budove v objekte V. Š. O. v celkovej cene 1.579.259,- Sk. K tejto faktúre bol pripojený súpis vykonaných
prác v tomto rozsahu

K rozsahu stavebných prác vypracovala súdna znalkyňa H.. Q. Q. znalecký posudok č. 19/2007 (č.l. 241

- 301). V tomto znaleckom posudku uviedla, že na základe ohliadky objektov, ktoré sú identifikované
ako objekty súvisiace s prácami nachádzajúcimi sa vo faktúrach firmy B. T., W..Y..R.. môže konštatovať,
že žiadne

z tam uvedených prác týkajúcich sa objektov hospodárskych budov neboli zrealizované. Jedine na
objekte administratívnej budovy boli vykonané malé stavebné zásahy, ktoré súvisia so zriadením WC v
tomto objekte. Skutočne vykonané práce boli vykonané iba v cene 183.979,10 Sk.

Na základe tohto znaleckého posudku má teda súd za to, že skutočne hore uvedenými faktúrami boli

vyfakturované aj fiktívne rekonštrukčné stavebné práce v cene 7.558.487,20 Sk.

Podľa § 255 ods. 1, 5 Trestného zákona, účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003, spácha trestný čin
podvodu ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu
alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu.

Podľa § 89 ods. 13 Trestného zákona účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003, škodou veľkého rozsahu
sa rozumie suma dosahujúca najmenej 500 násobok minimálnej mesačnej mzdy, t.j. škoda vo najmenej
2.460.000,- Sk.

Podľa § 10 ods. 1, písm. c/ Trestného zákona účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 účastníkom na
dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse je, kto úmyselne poskytol inému pomoc na spáchanie
trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radov, utvrdzovaním v
predsavzatí, sľubom prispieť po trestnom čine / pomocník /.

Podľa výpisu z obchodného registra zo dňa 11.10.2004 (č.l. 33-35) bol obžalovaný B. V. konateľom
obchodnej spoločnosti P. V., W..Y..R.. v čase od 4.4.2002 do 21.4.2004. Podľa tohto výpisu mohol za
obchodnú spoločnosť konať samostatne.

Na základe uvedeného má preto súd za to, že obžalovaný B. V. vedel, že uzatvára fiktívnu zmluvu o

pôžičke, pričom túto zmluvu o pôžičke uzatvoril na strane dlžníka v úmysle zbaviť majetku obchodnú
spoločnosť P. V., W..Y..R.. Išlo teda o takzvané „vytunelovanie“ obchodnej spoločnosti. Následne
obžalovaný X. O. vyhotovil účtovné doklady - faktúry, ktorými vyfakturoval stavebné práce, ktoré neboli
nikdy vykonané, pričom tieto fiktívne faktúry boli vystavené pre obchodnú spoločnosť P. V., W..Y..R..
na to, aby obžalovaný V. mohol fiktívne (t.j. finančných prostriedkami, ktoré akože prevzal z fiktívnej

pôžičky) uhradiť záväzok, ktorý ani nevznikol. Súd mal tiež za preukázané, že majetok tejto spoločnosti
P. V., W..Y..R.. bol reálne prevedený na obžalovaného F.Š. na základe dohody o vysporiadaní pôžičky zo
dňa 18. 12. 2003, pričom tento obžalovaný tento majetok odpredal ďalším osobám. Výsledkom takého
ich konania bolo, že poškodená obchodná spoločnosť P. V., W..Y..R.. prišla o svoj majetok vo výške7.742,466,37 Sk, (259.444,36 Eur), čo je rozdiel medzi hodnotou prevedeného majetku a hodnotou
skutočne vykonaných stavebných prác. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti je nepochybné, že všetci
traja obžalovaní museli takto konať vo vzájomnej zhode hneď od počiatku vediac o tom, aký následok

bude mať ich konanie.

Z takto uvedenú dôvodov uznal obžalovaného B. V. vinným z trestného činu podvodu podľa § 255 ods.
1, 5 Trestného zákona účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 a obžalovaných Q. F. U. X. O. z pomoci k
spáchaniu tohto trestného činu.

Podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003, kto na škodu cudzieho

majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí
tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu potrestá sa odňatím slobody na 5 až 12 rokov.
Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 na trestnú zodpovednosť
a trestnosť účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti a trestnosti páchateľa ak tento
zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 pri určení druhu trestu a jeho
výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosť nápravy a
pomery páchateľa.

Podľa § 37 Trestného zákona účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 upustí od uloženia súhrnného trestu
podľa § 35 ods. 2 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 36, ak má za to, že trest uložený skorším
rozsudkom je dostatočným.

Podľa § 40 ods. 1 Trestného zákona účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 ak má súd vzhľadom na

okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa za to že by použitie trestnej sadzby odňatia
slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu
dosiahnuťitrestomkratšiehotrvania,môžeznížiťtrestodňatiaslobodypoddolnúhranicutrestnejsadzby
ustanovenej týmto zákonom.

Súd obžalovanému B. V. priznal jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 33 písm. g/ Trestného zákona
účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003, t.j. že pred spáchaním činu viedol riadny život. Na druhej strane
súd mu nepriznal žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 34 Trestného zákona účinného od 28.9.2002
do 31.8.2003.

Podľaodpisuzregistratrestovjezrejmé,žeobžalovanýdoposiaľnebolsúdnetrestaný.Zmiestatrvalého
bydliska mu nie je nič negatívne vyčítané.

Od času spáchania tohto trestného činu uplynul pomerne dlhý čas, t.j. skoro 13 rokov.

Po vyhodnotení všetkých hore uvedených okolnosti má súd za to, že účel trestu vyjadrený v príslušných
ustanoveniachTrestnéhozákonanajviacnaplníuloženietrestuodňatiaslobodyprimimoriadnomznížení
trestnej sadzby. Súd dôvod na takýto postup vidí najmä v skutočnosti, že od spáchania činu uplynul dlhý
čas, pričom obžalovaný po tento čas viedol riadny život. Potrestanie obžalovaného v rámci základnej
trestnej sadzby by bolo teda pre neho neprimerane prísne.

Na základe uvedeného preto súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní

dvoch rokov. Súd má za to, že na obžalovaného je potrebne vplývať nepodmienečným trestom odňatia
slobodyzdôvodu,žeobžalovanýB.V.boljedinýmpriamympáchateľomuvedenéhotrestnéhočinuaako
štatutár poškodenej obchodnej spoločnosti jej spôsobil škodu vo výške 259.440,- Eur a 36 centov. Tak
ako súd uviedol vyššie, išlo o typický príklad vytunelovania obchodnej spoločnosti a záujem spoločnostije na tom, aby páchatelia takejto trestnej činnosti boli náležite a spravodlivo potrestaní. Je aj v záujme
generálnej prevencie, aby tresty ukladané za takéto trestné činy pôsobili dostatočne prísne. Z takto
uvedených dôvodov preto súd rozhodol o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Súd obžalovanému X. O. priznal jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 33 písm. g/ Trestného zákona
účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003, t.j. že pred spáchaním činu viedol riadny život. Na druhej strane
súd mu nepriznal žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 34 Trestného zákona účinného od 28.9.2002
do 31.8.2003.

Z miesta trvalého bydliska mu nie je nič negatívne vyčítané. Od času spáchania tohto trestného činu
uplynul pomerne dlhý čas, t.j. skoro 13 rokov.

Obžalovaný X. O. bol dňa 15. 4. 2008 rozsudkom Okresného súdu Poprad spisová značka 2 T 6/2006,
uznaný vinným z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b/ Trestného zákona účinného

do 31. 12.2015. Za tento trestný čin mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch
dvoch rokov a 6 mesiacov, ktorý vykonal ku dňu 31. mája 2010.

Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených okolností má súd za to že je namieste podľa § 37
Trestného zákona účinného od 28. 9. 2002 do 31.8.2003 upustiť od uloženia súhrnného trestu, pretože

nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému uložený vyššie uvedeným rozsudkom
Okresného súdu Poprad je dostatočný.

Podľa § 40 ods. 1 Trestného zákona účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 ak má súd vzhľadom na
okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa za to že by použitie trestnej sadzby odňatia

slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu
dosiahnuťitrestomkratšiehotrvania,môžeznížiťtrestodňatiaslobodypoddolnúhranicutrestnejsadzby
ustanovenej týmto zákonom.

Súd obžalovanému Q. F. priznal jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 33 písm. g/ Trestného zákona

účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003, t.j. že pred spáchaním činu viedol riadny život. Na druhej strane
súd mu nepriznal žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 34 Trestného zákona účinného od 28.9.2002
do 31.8.2003.

Podľa odpisu z registra trestov je zrejmé, že sa na neho hľadí, akoby nebol súdne trestaný. Z miesta

trvalého bydliska mu nie je nič negatívne vyčítané.

Od času spáchania tohto trestného činu uplynul pomerne dlhý čas, t.j. skoro 13 rokov. Obžalovaným
nebol priamym páchateľom trestného činu.

Po vyhodnotení všetkých hore uvedených okolnosti má súd za to, že účel trestu vyjadrený v príslušných
ustanoveniachTrestnéhozákonanajviacnaplníuloženietrestuodňatiaslobodyprimimoriadnomznížení
trestnej sadzby. Súd dôvod na takýto postup vidí

najmävskutočnosti,žeodspáchaniačinuuplynuldlhýčas,pričomobžalovanýpotentočasviedolriadny
život. Potrestanie obžalovaného v rámci základnej trestnej sadzby by bolo teda pre neho neprimerane
prísne.

Súd má zároveň za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného sú splnené podmienky
v zmysle § 58 ods. 1, písm. a/ Trestného zákona účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 na podmienečný
odklad tohto trestu. Súd prihliadol najmä na tú okolnosť, že obžalovaný F. nebol priamym páchateľom
uvedeného trestného činu. Z takto uvedeného dôvodu mu preto súd podmienečne odložil výkon tohto
trestu a určil v zmysle § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného od 28.9.2002 do 31.8.2003 skúšobnú

dobu v trvaní 4 rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým
spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods.1 Trestného zákona, uloží mu spravidla v rozsudku, aby jupoškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd
uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť škodu, ak je jej výška súčasťou popisu skutku uvedeného
vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, pokiaľ škoda nebola doposiaľ uhradená.

Po začatí trestného stíhania v tejto trestnej veci si uplatnil Jozef Tomáš, konateľ obchodnej spoločnosti
P. V., W..Y..R.. od 22.4.2004 nárok na náhradu škody vo výške 8.888.683,- Sk. Následne pri ďalšom
svojom výsluchu dňa 27.11.2008 si uplatnil škodu vo výške 8 miliónov korún. Po preskúmaní týchto
zápisníc má súd za to, že pri týchto výsluchoch si X. I. uplatnil náhradu škody ako fyzická osoba a nie

ako štatutárny orgán za obchodnú spoločnosť P. V., W..Y..R..

ZtaktouvedenýchdôvodovpretosúdodkázalpoškodenéhoG.,W..Y..R..,Š.O.Č..XXX,H..XXXXXXXX,
t.j. obchodnú spoločnosť P. V., W..Y..R.. po zmene obchodného mena so svojim nárokom na náhradu
škody na občianske súdne konanie.

Zároveň súd uvádza, že sa nestotožnil s návrhom obhajoby na nariadenie nového znaleckého
dokazovania na preukázanie skutočností v akom rozsahu boli vykonané stavebné práce práve v
poľnohospodárskom areály v Š. O., tak ako to navrhol obhajca X.. V. V. vo svojom písomnom podaní
zo dňa 3. 3. 2015.

Tieto okolnosti už boli predmetom znaleckého dokazovania súdnou znalkyňou H.. Q. Q., ktorá
vypracovala znalecký posudok číslo 19/2007. Súd nemal žiadne pochybnosti o hodnovernosti tohto
znaleckom posudku.

Navyše vzhľadom na skutočnosť, že od spáchania činu uplynulo 13 rokov má súd zato, že po takomto
dlhom časovom období by už súdny znalec nemohol jednoznačne identifikovať či boli, resp. neboli
vykonané stavebné práce tak ako to tvrdí obžaloba.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,

že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.