Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416200662
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5416200662.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore medzi
žalobcom:SpoločenstvovlastníkovbytovPelhřimovská1193,sosídlomvDolnomKubíne,Pelhřimovská
1193/3, IČO: 37 800 175, zastúpeným BUKNA, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Dolnom
Kubíne, Jánoškova 1545, IČO: 36 865 044, proti žalovanému: Ing. W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.

K., zastúpeným JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou, so sídlom v V., K. XX, o zaplatenie 590,49 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/21/2016-76
zo dňa 29. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500,- eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od
19.02.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrade trov konania z r u

š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o
t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 500,- eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 19.02.2016 do zaplatenia, to všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 67,44 %.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na vykonané dokazovanie konštatoval nasledovný skutkový
a právny stav:
Suma 500,- eur bola žalobcovi uložená ako pokuta za neposkytnutie súčinnosti v konaní o prešetrenie

podnetov dvoch vlastníkov bytov (K., W.). K neposkytnutiu súčinnosti došlo preto, že žalobca neprevzal
zásielky SOI, v ktorých mu oznamoval termín kontrol a vyzývala ho na predloženie dokladov. Tieto
zásielky boli zasielané a neprevzaté v období, kedy funkciu predsedu spoločenstva vykonával žalovaný.
Predseda spoločenstva je štatutárnym orgánom, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene.
Žalovaný bol ako osoba oprávnená konať za žalobcu zapísaný v registri spoločenstiev vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v období od 13.08.2010 do 12.02.2015, pričom jeho funkčné obdobie

skončilo 31.12.2014, keďže z výpovede predsedu žalobcu vyplýva, že jeho funkčné obdobie začalo dňa
01.01.2015. Výpoveď predsedu žalobcu, že jeho funkčné obdobie je trojročné a začalo od 01.01.2015,
korešponduje s tvrdením žalovaného, že jeho funkčné obdobie skončilo dňa 31.1.2.2014 a to podľa
rozhodnutia vlastníkov bytov na zasadnutí dňa 28.11.2014. Zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov ukladá predsedovi spoločenstva ako štatutárnemu orgánu v súvislosti s výkonom
jeho právomoci určité povinnosti. Jeho právomoc pokrýva množstvo povinnosti v zákone neuvedených,

ktoré môžu byť prípadne konkrétnym spôsobom vymedzené v stanovách spoločenstva. Niet pochýb
o tom, že do tejto činnosti patrí aj prijímanie písomností za spoločenstvo a v danom prípade tomutak bolo, čo preukazuje výpoveď žalovaného. Bolo povinnosťou žalovaného, aby písomnosti určené
žalobcovi preberal počas celého svojho funkčného obdobia. Nemôže obstáť obrana žalovaného, že
od októbra 2014 v bytovom dome už nebýval a od zasadnutia vlastníkov bytov zo dňa 28.11.2014

funkciu nevykonával. Jeho funkčné obdobie trvalo a ak sa v sídle žalobcu nezdržiaval, z jeho funkcie
predsedu mu vyplývala povinnosť zabezpečiť prijímanie pošty určenej žalobcovi či už preposielaním
na adresu, na ktorej sa fakticky zdržiaval alebo poverením inej osoby na preberanie písomnosti v
mene spoločenstva. Súd dospel k záveru, že žalovaný porušil svoju povinnosť prijímať počas trvania
jeho funkčného obdobia písomnosti určené žalobcovi, resp. nesplnil si svoju povinnosť zabezpečiť

prijímanie písomnosti určených žalobcovi, pričom žalovaný podľa výsledkov dokazovania bol nositeľom
tejto právnej povinnosti. Ak žalovaný svoje povinnosti porušil, nesie voči žalobcovi zodpovednosť
za škodu, ktorá porušením týchto povinností vznikla v zmysle ust. § 7c ods. 4 zák. č. 182/1993
Z.z. Pri posudzovaní tejto zodpovednosti je potrebné skúmať všetky základné predpoklady vzniku
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu uvedené v ust. § 420 ods. 1 OZ. Odpísanie peňažnej sumy
z účtu žalobcu predstavuje úbytok jeho aktív, a teda škodu. Vzniknuté škody čo do sumy 500,- eur

je podľa názoru súdu v príčinnej súvislosti s opísaným porušením povinností zo strany žalovaného,
pretože pokuta bola udelená za nečinnosť žalobcu, ktorú mal v mene žalobcu poskytnúť svoj žalovaný
a to, že neprebral poštu, ho nemôže viniť, ale naopak nepreberanie pošty je taktiež porušením právnej
povinnosti. Keďže zavinenie sa predpokladá, že žalovaný za škodu predstavujúcu pokutu uloženú SOI,
zodpovedá. Dospejúc k tomuto záveru súd žalobe žalobcu čo do zaplatenia sumy 500,- eur vyhovel,

keďže boli naplnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu. K sume 500,- eur
priznal úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ od 19.02.2016, teda prvý deň po doručení predžalobnej
výzvy do zaplatenia vo výške 5,05 % ročne v zmysle Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Nevyhovel žalobe
v časti uplatneného úroku za obdobie pred 19.02.2016, pretože do omeškania so zaplatením náhrady
škody sa škodca môže dostať najskôr prvý deň po tom, čo o poškodenie o plnenie požiadal, keďže

pri náhrade škody vychádza určenie času plnenia z ust. § 563 OZ. Súd žalobu zamietol a v časti o
zaplatenie sumy 90,49 eur vrátane žalovaného úroku z omeškania. Suma 90,49 eur predstavuje trovy
exekúcie, ktoré žalobca zaplatil z dôvodu, že proti žalobcovi podal návrh na vykonanie exekúcie za
účelom vymoženia pokuty v sume 500,- eur. Táto škoda však nie je v príčinnej súvislosti s porušením
povinnosti žalovaného. Exekúcia začala na základe návrhu SOI zo dňa 28.09.2015 z jediného dôvodu,

ktorým bolo nesplnenie povinnosti uloženej jej rozhodnutím.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v časti výroku, ktorým súd žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500,- eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 19.02.2016

do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a o náhrade trov konania podal odvolanie
žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že rozhodnutie
okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe vykonaných dôkazov
súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uvádzal, že v konaní žalobca nielenže nepredložil

rozhodnutie SOI, ktorým bola uložená pokuta, ale ani iný dôkaz preukazujúci zodpovednosť žalovaného.
O uložení pokuty sa dozvedel až na základe predžalobnej výzvy právneho zástupcu žalobcu v roku
2016, ale v konečnom dôsledku až z príloh, ktoré boli súčasťou žaloby, avšak dôvod uloženia pokuty
nie je žalovanému zrejmý i do dnešného dňa. O vedenom správnom konaní a uložení pokuty nemal
žiadnu vedomosť, nakoľko sa už koncom mesiaca október 2014 nezdržiaval v bytovom dome na ulici W.

XXXX. Uplatnený nárok na náhradu škody voči jeho osobe považuje v celom rozsahu za bezpredmetný
a nedôvodný. Nie si vedomý žiadnej škody, ktorú mal podľa tvrdenia žalobcu spôsobiť. Škoda nebola
ani v priebehu konania pred okresným súdom žiadnym spôsobom preukázaná, žalobca nepredložil
žiadny dôkaz o tom, za čo bola pokuta uložená a že za právoplatne uloženú pokutu by zodpovedal
žalovaný. Preto nie je mu zrejmé, na podklade akých skutočností súd ustálil, že zodpovedá za vzniknutú

škodu. Nakoľko žalobca nepreukázal svoj právny nárok, nesúhlasí s názorom okresného súdu, že
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jeho obrany. Rozhodnutie SOI bolo vydané a doručované v čase,
keď predsedom žalobcu bol Ing. M., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že rozhodnutie o uložení pokuty
neprevzal.

3. K odvolaniu žalovaného proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Vo
svojom vyjadrení uviedol, že v predmetnom konaní je rozhodujúca príčinná súvislosť medzi nekonaním,resp. opomenutím povinnosti žalovaného ako štatutárneho orgánu žalobcu a dôsledkom, ktorým bolo
udelenie pokuty žalobcovi od SOI. Zastáva názor, že nie je podstatný obsah rozhodnutia SOI o pokute,
ale motivácia, samotný dôvod, pre ktorý bola žalobcovi pokuta udelená. Podľa neho zodpovednosť

žalovaného za škodu vychádza už z dokladu oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 09.01.2015.
Rozsudok okresného súdu a jeho odôvodnenie považuje za jasné, určité a zrozumiteľné, ktorý spĺňa
všetky zákonom ustanovené atribúty. Trvá na všetkých svojich tvrdeniach a dôkazoch, ktoré predložil
súdu prvej inštancie.

4. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného proti rozsudku okresného súdu podal písomné
vyjadrenie žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Vo svojom vyjadrení uviedol, že trvá
naďalej na podanom odvolaní a na dôvodoch v ňom uvedených. Zároveň si uplatnil náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol, že
nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že nie je podstatný obsah rozhodnutia SOI, ktorým bola uložená pokuta.
Bez oboznámenia sa s obsahom rozhodnutia o uložení pokuty nemohol súd prvej inštancie ustáliť, kto

zodpovedá za uloženú pokutu. V odôvodnení rozhodnutia o uložení pokuty musí byť uvedený dôvod
uloženia pokuty a aké kroky uskutočnil žalobca po doručení oznámenia o začatí správneho konania. V
danom rozhodnutí bol uvedený dôvod uloženia pokuty a len z neho je možné odvodzovať konanie alebo
nekonanie tej ktorej sporovej strany.

5.Kvyjadreniužalovanéhopodalžalobcaďalšievyjadrenie,vktoromkonštatoval,žežalovanývosvojom
vyjadrení neuviedol žiadne nové informácie.

6. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1

CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu v časti
výroku napadnutého odvolaním zrušil v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie v súlade s ust. § 391 ods. 1 CSP. Rozsudok okresného súdu v časti výroku
nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.

7. V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemôžu
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. V zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania, konštatuje, že okresný súd
v predmetnej veci nedostatočne zistil skutkový stav veci a v dôsledku toho dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu predmetného sporu. Zodpovednosť
žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi okresný súd ako súd prvej inštancie nemohol vyvodiť len z

tvrdení strán sporu, ale bolo nevyhnutné pri skúmaní základných predpokladov vzniku občianskoprávnej
zodpovednosti za škodu oboznámiť sa s obsahom rozhodnutia SOI, na ktoré žalobca poukazuje. Bez
uvedeného oboznámenia sa s obsahom rozhodnutia nie je možné vyvodiť zodpovednosť žalovaného
za škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi.

10. S poukazom na vyššie uvedené, za účelom zachovania dvojinštančnosti konania, odvolací súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)