Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 14, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200017
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200017.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej

a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu
AGORAS s.r.o., Tatranské námestie 3, Poprad, IČO: 47 249 889, zastúpeného JUDr. Jánom Burocim,
advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Chrapčiakova 7, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného
zo dňa 19. novembra 2013 číslo: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX a zo dňa 19. novembra 2013
číslo:XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXXvspojenísrozhodnutiamiprvostupňovýchsprávnychorgánov
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žaloby z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou krajskému súdu dňa 14.1.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.11.2013 č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX ktorým potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 12.7.2013 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, ktorým podľa
§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok) vyrubil žalobcovi za
zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2010 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 816,08 Eur. Konanie je

vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3S/1/2014.

Žalobou doručenou krajskému súdu dňa 14.1.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.11.2013 č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX ktorým potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 12.7.2013 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, ktorým podľa
§ 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2010 rozdiel dane z
pridanej hodnoty v sume 14 139,81 Eur. Konanie je vedené na Krajskom súde v Prešove pod spisovou

značkou 3S/27/2014.

Na pojednávaní konanom dňa 14.11.2014 krajský súd konania vedené pod spisovými značkami
3S/1/2014 a 3S/27/2014 s poukazom na § 112 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) spojil na spoločné konanie, ďalej vedené pod spisovou
značkou 3S/1/2014.

Preskúmavanými rozhodnutiami zo dňa 19.11.2013 žalovaný ako príslušný odvolací orgán vo veci
odvolaní žalobcu proti rozhodnutiam Daňového úradu Prešov zo dňa 12.7.2013 č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, ktorými vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2010 v sume 816,08 Eur a za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok2010 v sume 14 139,81 Eur podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil. V rozhodnutiach doslova
uviedol všetky odvolacie námietky žalobcu. Ďalej uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu (ďalej len
daňový subjekt) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. a 4. štvrťrok 2010,

o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Alex zo dňa 25.10.2012 a dodatok
č. 1 zo dňa 26.11.2012, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný a doručený dňa 27.11.2012. Na
základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou správca dane vydal dodatočné platobné
výmery, ktorými vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobia tak
ako je to uvedené vyššie.

Splnomocnenýzástupcadaňovéhosubjektusaprotidodatočnýmplatobnýmvýmeromodvolal.Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutiami zo dňa 16.4.2013 č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX
(3. štvrťrok 2010) a č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX (4. štvrťrok 2010) dodatočné platobné výmery
zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie z dôvodu nedodržania procesného postupu správcu dane pri
vybavovaní sťažnosti zo dňa 28.11.2012, ktorú podal zástupca daňového subjektu a v ktorej navrhol
vylúčiť poverených zamestnancov správcu dane z vyrubovacieho konania. Podľa odvolacieho orgánu

mal správca dane najskôr vyriešiť námietku v predmetnej sťažnosti a až následne pokračovať vo
vyrubovacom konaní. Na základe právneho názoru odvolacieho orgánu vedúci zamestnanec správcu
dane podľa § 60 ods. 6 daňového poriadku rozhodol o námietke zaujatosti rozhodnutiami č. XXXXXXX/
X/XXXXXX/XXXX/Šer a č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Šer zo dňa 28.6.2013.
Následne správca dane na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou vyrubil žalobcovi rozdiel

dane z pridanej hodnoty za 3. štvrťrok 2010 a 4. štvrťrok 2010 v sumách uvedených vyššie.
Vo vzťahu k vyrubenej dani z pridanej hodnoty za 3. štvrťrok 2010 uviedol, že daňový subjekt v
zdaňovacom období 3. štvrťrok 2010 nakúpil posypovú soľ od dodávateľa Societa nationala a sárii S.A.,
Calea Victorie Nr220, Sector I. Bucuresti, IČ DPH: RO1590430 na základe faktúry č. 8002196 zo dňa
13.8.2010 v cene bez DPH 16 945,34 Eur.

Nadobudnutie tovaru kontrolovaný daňový subjekt zahrnul do záznamov DPH a priznal daň v zmysle §
11 zákona č. 222/2004 Z. z. vo výške 3 676,64 Eur a súčasne uplatnil právo na jej odpočítanie podľa
§ 51 ods. 1 písm. c) citovaného zákona.
Prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ prepravy TOPSIM S.R.L., str. T. Vladimirescu nr. 45, Simleu
Silvaniei, Jud. Salaj, Rumunsko, IČ DPH: RO21549460 prostredníctvom rumunských prepravcov z

miesta odoslania Ocna Dej do miesta prijatia podľa požiadaviek odberateľa EUROMAR spol. s.r.o.,
Zimná 57, Spišská Nová Ves. Následne kontrolovaný daňový subjekt fakturoval dodávky posypovej soli
na základe CMR a dodacích listov potvrdených konečnými príjemcami tovaru.
Správca dane pri kontrole zistil, že preprava posypovej soli v objeme 226,06 tony kontrolovaným
daňovým subjektom nebola preukázaná. Ku kontrole boli predložené dodacie listy a CMR, na ktorých

však chýba potvrdenie prijatia na území SR. Následne kontrolou vyfakturovaných dodávok solí bolo
zistené,žeposypovásoľvobjeme226,06tonyjevyfakturovanázoSlovenskazmiestaodoslaniaPoprad
do Rumunska s miestom prijatia v Simleu Silvaniei a zahrnutá vo faktúre č. FV 38 zo dňa a s dátumom
dodania 15.12.2010. K tejto faktúre boli predložené aj doklady CMR, ktoré nemajú vlastné číslovanie a
je v nich uvedené miesto odoslania Poprad a miesto prijatia Simleu Silvaniei v Rumunsku.

Z predloženého účtovníctva, dodávateľských faktúr a knihy prijatých faktúr bolo zistené, že preprava
posypovej soli v objeme 226,06 tony, ktorá mala byť vykonaná v mesiacoch júl a august 2010 podľa
priložených CMR a dodacích listov, nebola vyfakturovaná zmluvným dodávateľom prepravy TOPSLIM
S.R.L., ani inými prepravcami. Taktiež nebolo preukázané nadobudnutie posypovej soli v tomto objeme v
roku2010naúzemíSlovenskejrepubliky,tedaanivPoprade.Chýbalidátumyapodpisypríjemcutovaru.

Predloženie CMR s prílohami Quality certifikate, Tichet de cantar, Aviz de insotire a martii sú potvrdené
iba dodávateľom tovaru Societa nationala a sárii S.A. a prepravcom s miestom odoslania Dej, Romania,
chýba však potvrdenie príjmu tovaru príjemcom (CMR - oddiel 24), nie je priložený dodací list, z ktorého
by bolo možné zistiť odberateľa tovaru. Prepravovaný tovar je „sare ind vrac“ (soľ na hromade), v mesiaci
júl 2010 spolu 25,38 tony a v mesiaci august 2010 spolu 200,68 tony. Chýbajú tiež faktúry za prepravu

tovaru k týmto CMR od dodávateľa prepravy alebo inej osoby, ktorá by prepravu zabezpečovala.
Správca dane považoval uvedený tovar za predaný v Rumunsku, pretože kontrolovaný daňový subjekt
nepreukázal jeho prepravu na územie SR ani naspäť do Rumunska. Nemá pridelené IČ DPH v
Rumunsku a zaplatenie dane v Rumunsku za tovar nadobudnutý na území Rumunska nepreukázal.
Preto na nadobudnutú posypovú soľ o objeme 226,06 tony správca dane aplikoval § 17 ods. 2 zákona

č. 222/2004 Z. z..
Z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal nadobudnutie tovaru v objeme 226,06 tony, podľa správcu
dane nie je možné akceptovať ani uplatnené právo na odpočítanie dane na základe prijatých faktúr
vo výške 816,08 Eur pripadajúcej na uvedený objem tovaru a zároveň vyfakturovanej vo faktúre č. FV38 zo dňa 15.12.2010. Okrem toho nebolo preukázané ani použitie nadobudnutého tovaru na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľa dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.
Týmto postupom daňový subjekt podľa správcu dane porušil ustanovenie § 49 ods. 2 v nadväznosti na

§ 51 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z., preto mu rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX
zo dňa 12.7.2013 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2010 vo
výške 816,08 Eur.
Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu 4. štvrťrok 2010 žalovaný uviedol, že daňový subjekt v zdaňovacom
období 4. štvrťrok 2010 nakúpil posypovú soľ od dodávateľa Societa nationala a sárii S.A., Calea Victorie

Nr 220, Sector 1, Bucuresti, IČ DPH: RO1590430 na základe faktúr č. 8002386 zo dňa 29.10.2010 v
cene bez dane z pridanej hodnoty vo výške 27 407,12 Eur, č. 8002394 zo dňa 11.11.2010 v cene bez
dane z pridanej hodnoty vo výške 54 023,84 Eur, č. 8002412 zo dňa 24.11.2010 v cene bez dane z
pridanej hodnoty vo výške 52 057,46 Eur, č. 8002430 zo dňa 30.11.2010 v cene bez dane z pridanej
hodnoty vo výške 30 103,92 Eur, č. 8002461 zo dňa 30.11.2010 v cene bez dane z pridanej hodnoty vo
výške 100 968,84 Eur a č. 8002483 zo dňa 31.12.2010 v cene bez dane z pridanej hodnoty vo výške 51

303,60 Eur, spolu vo výške 315 864,78 Eur, na základe ktorých v zmysle § 11 zákona č. 222/2004 Z. z.
zahrnul do záznamov DPH a v daňovom priznaní priznal daň z nadobudnutia tovaru vo výške 60 014,30
Eur a súčasne v tej výške uplatnil odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. c) citovaného zákona
Prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ prepravy TOPSIM S.R.L., str. T. Vladimirescu nr. 45, Simleu
Silvaniei, Jud. Sálaj, Rumunsko, IČ DPH: RO21549460 prostredníctvom rumunských prepravcov z

miesta odoslania Ocna Dej do miesta prijatia podľa požiadaviek odberateľa EUROMAR spol. s r.o.,
Zimná 57, Spišská Nová Ves. Následne kontrolovaný daňový subjekt fakturoval dodávky posypovej soli
na základe CMR a dodacích listov potvrdených konečnými príjemcami tovaru:
Daňovýsubjektuviedoldodaňovéhopriznaniaasúčasnedosúhrnnéhovýkazuza4.štvrťrok2010údaje
o dodaní tovaru (posypovej soli) spolu v objeme 4 305,24 tony zo Slovenska do Rumunska obchodnej

spoločnosti TOPSIM S.R.L., str. T. Vladimirescu nr. 45, Simleu Silvaniei, Jud. Sálaj, Rumunsko, IČ DPH:
RO21549460 vo výške 133 678,00 Eur na základe faktúr č. FV 00028 zo dňa 3.12.2010, č. FV 00032
zo dňa 13.12.2010, č. FV 00035 zo dňa 21.12.2010 a č. FV 00038 zo dňa 15.12.2010.
Z dokladov predložených ku kontrole bolo zistené, že uvedený tovar nebol dovezený na územie SR.
Na CMR, ktorými kontrolovaný daňový subjekt deklaroval dodanie tovaru z Rumunska na Slovensko,

chýbali podpisy príjemcov tovaru a žiadne iné doklady za účelom nadobudnutia tovaru nepredložil.
Na území Slovenska nevlastní daňový subjekt žiadne nehnuteľnosti na prípadné skladovanie posypovej
soli, ani takýto priestor neprenajíma. Nebolo preukázané ani miesto a spôsob manipulácie s týmto
tovarom na území Slovenska.
Porovnaním údajov uvedených na CMR o dodaní tovaru z Rumunska a pri odoslaní zo Slovenska bolo

zistené, že v niektorých prípadoch je uvedený rovnaký deň odoslania z Rumunska a zo Slovenska,
uvedený rovnaký prepravca pri odoslaní z Rumunska i zo Slovenska, a niektoré vozidlá deklarovali cestu
z Rumunska na Slovensko a späť aj dvakrát za deň, napr. vozidlo s evidenčným číslom B-100 TTT
v dňoch 18.11.2010 a 24.11.2010 a B-101 TTT v dňoch 19.11.2010 a 24.11.2010, prípadne tovar bol
dovezený na Slovensko a v rovnaký deň ho tie isté vozidlá vyviezli zo Slovenska, napr. BC-05-SRX v

dňoch 16.11.2010 a 17.11.2010 a B-52-XEG v dňoch 25.11.2010 a 26.11.2010.
Na základe uvedených kontrolných zistení správca dane konštatoval, že kontrolovaný daňový subjekt
pre objem 4 305,24 tony posypovej soli nebol povinný podávať za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2010
súhrnný výkaz.
Z predloženého účtovníctva, dodávateľských faktúr a knihy prijatých faktúr bolo zistené, že preprava

posypovej soli v objeme 4 079,18 tony, ktorá mala byť vykonaná v mesiacoch október až december
2010 podľa priložených CMR a dodacích listov, nebola vyfakturovaná zmluvným dodávateľom prepravy
TOPSIM S.R.L., ani inými prepravcami. Taktiež nebolo preukázané nadobudnutie posypovej soli v tomto
objeme v roku 2010 na území Slovenskej republiky, teda ani v Poprade. Chýbali dátumy a podpisy
príjemcu tovaru.

Predložené CMR s prílohami Quality certifikáte, Tichet de cäntar, Aviz de insotire a marfii sú potvrdené
iba dodávateľom tovaru Societa nationala a sárii S.A. a prepravcom s miestom odoslania Dej, Romania,
chýba však potvrdenie príjmu tovaru príjemcom (CMR -oddiel 24), nie je priložený dodací list, z ktorého
by bolo možné zistiť odberateľa tovaru. Prepravovaný tovar je „sáre ind vrac“ (soľ na hromade), v mesiaci
október 2010 spolu 24,04 tony, v mesiaci november 2010 spolu 1 773,30 tony a v mesiaci december

2010 spolu 2281,84 tony. Chýbajú tiež faktúry za prepravu tovaru k týmto CMR od dodávateľa prepravy
alebo inej osoby, ktorá by prepravu zabezpečovala.
Správca dane považoval uvedený tovar za predaný v Rumunsku, pretože kontrolovaný daňový subjekt
nepreukázal jeho prepravu na územie Slovenskej republiky ani naspäť do Rumunska. Nemá pridelenéIČ DPH v Rumunsku a zaplatenie dane v Rumunsku za tovar nadobudnutý na území Rumunska
nepreukázal. Preto na posypovú soľ o objeme 4 079,18 tony správca dane aplikoval § 17 ods. 2 zákona
č. 222/2004 Z. z..

Z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal nadobudnutie tovaru v objeme 4 079,18 tony, podľa správcu
dane nie je možné akceptovať ani uplatnené právo na odpočítanie dane na základe prijatých faktúr vo
výške 14 139,81 Eur pripadajúcej na uvedený objem tovaru a zároveň vyfakturovanej vo faktúrach č.
FV 38 zo dňa 15.12.2010, č. FV 28 zo dňa 03.12.2010, č. FV 32 zo dňa 13.12.2010 a č. FV 35 zo dňa
21.12.2010. Okrem toho nebolo preukázané ani použitie nadobudnutého tovaru na dodávky tovarov a

služieb ako platiteľa dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z..
Týmto postupom daňový subjekt podľa správcu dane porušil ustanovenie § 49 ods. 2 v nadväznosti
na § 51 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z., preto mu dodatočným platobným výmerom č.
9712402/5/3380685/2013 zo dňa 12.7.2013 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie 4. štvrťrok 2010 vo výške 14 139,81 Eur.

V rozhodnutiach žalovaný ďalej citoval § 2 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, 2, 6, 8, 11, 13, 17, 18, § 24 ods. 4, §
29 ods. 4, 8, § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len
zákon č. 511/1992 Zb.), § 63 ods. 5, § 165b ods. 1 daňového poriadku, § 11 ods. 1, § 17 ods. 2, 3, §
43 ods. 1, § 49 ods. 2, § 51 ods. 1 písm. c), § 80 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty (ďalej len ZoDPH).

Vo vzťahu k odvolacím námietkam uviedol, že podľa daňového subjektu nezákonnosť postupu správcu
dane spočíva v tom, že zamestnanci správcu dane začali daňovú kontrolu v sídle daňového subjektu a
pokračovali v j ej vykonávaní v priestoroch daňového úradu. Podľa neho mu tým upreli základné právo
byť prítomný pri výkone daňovej kontroly. Námietky uvedeného charakteru uplatnil v rovine procesnej

i hmotnoprávnej.
Podľa odvolacieho orgánu miesto výkonu daňovej kontroly nie je v ustanovení § 15 ods. 1 zákona č.
511/1992 Zb. striktne stanovené. Je to vec dohody medzi správcom dane a daňovým subjektom, pričom
kritériom pre zvolenie miesta výkonu kontroly je jej efektívnosť. Vo všeobecnosti platí, že pri dohode
je potrebný súhlas všetkých zúčastnených strán, a k dohode, že sa daňová kontrola bude vykonávať

v sídle daňového subjektu, medzi správcom dane a daňovým subjektom nedošlo, preto vykonávanie
daňovej kontroly v priestoroch správcu dane nemožno považovať za nezákonný postup správcu dane.
Pokiaľ sa má daňová kontrola vykonávať v sídle daňového subjektu, ten má povinnosť zabezpečiť
vhodné miesto a podmienky pre jej vykonávanie. Daňová kontrola podľa oznámenia o výkone daňovej
kontroly č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Alex zo dňa 10.10.2011 v zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992

Zb. začala 28.11.2011. V uvedený deň zo strany daňového subjektu nebol v sídle spoločnosti nikto
prítomný bez udania akýchkoľvek dôvodov. Daňové a účtovné doklady boli správcovi dane predložené
dňa 30.11.2011 v sídle daňového subjektu treťou osobou, na ktorú kontrolovaný daňový subjekt uviedol
svoj telefonický kontakt (zástupca účtovníckej organizácie), a ktorá kládla zamestnancom správcu dane
podmienky, kedy by si mohli prísť prezrieť niektoré doklady.

Snahu vykonávať daňovú kontrolu v sídle daňového subjektu nemožno správcovi dane uprieť. Sídlo
daňového subjektu je v skutočnosti v prenajatých priestoroch, v ktorých sa zo strany daňového
subjektu nenachádza nikto kompetentný, kto by bol oprávnený sa vyjadrovať ku kontrolným zisteniam,
pretože daňový subjekt nemá žiadnych zamestnancov a jeho jediný konateľ je občanom Rumunskej

republiky. Rozhodnutím správcu dane pokračovať vo výkone daňovej kontroly na daňovom úrade podľa
odvolacieho orgánu neboli dotknuté žiadne práva daňového subjektu. Správca dane komunikoval s
treťou osobou, a to iba v súvislosti s predkladaním dokladov ku kontrole. Tá po určitom čase prestala
so správcom dane komunikovať. Jediná oprávnená osoba, konateľ spoločnosti AGORAS s.r.o. Dumitru
Blaga sa na území Slovenskej republiky nezdržiaval, o čom svedčí skutočnosť, že správcovi dane v deň

začatiadaňovejkontroly,t.j.28.11.2011,doručilzáznamyDPHza3.a4.štvrťrok2010,ktorébolizaslané
podľa poštovej pečiatky na obálke z Rumunska. U.. K. P. ako kompetentnú osobu na zastupovanie pri
daňovej kontrole splnomocnil kontrolovaný daňový subjekt dňa 13.6.2012 až na základe výzvy správcu
dane na predloženie dokladov č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Alex zo dňa 17.5.2012 a predvolania č.
XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Alex zo dňa 17.5.2012.

Uvedené argumenty podľa odvolacieho orgánu dostatočne preukazujú, že podmienky pre
zamestnancov správcu dane na efektívne vykonávanie daňovej kontroly v priestoroch daňového
subjektu neboli vhodné, a námietky, že vyjadrenia správcu dane a odvolacieho orgánu sú ničímnepodložené zavádzajúce tvrdenia, či o arogantnosti spôsobu odmietnutia pokračovať v kontrole v
priestoroch daňového subjektu, odvolací orgán neakceptoval.
Podľa odvolacieho orgánu neopodstatnené sú i námietky daňového subjektu o nečinnosti správcu dane.

Súčinnosťsosprávcomdaneprivykonávanídaňovejkontrolynarušilsámdaňovýsubjekt,pretožepočas
prvých šiestich mesiacov sa nenachádzala oprávnená osoba, ktorej konanie by malo právne účinky
na výkon daňovej kontroly. Splnomocnenie na zastupovanie bolo správcovi dane prvýkrát predložené
dňa 25.6.2012 a až po tomto termíne boli predkladané ďalšie potrebné doklady ku kontrole. Podobne
neopodstatnené je i tvrdenie daňového subjektu, že kontrola na daňovom úrade prebiehala bez jeho

účasti a s hrubým porušením základnej zásady správy daní, čím správca dane na seba prevzal
významnú časť dôkazného bremena, pretože v priebehu daňovej kontroly bolo umožnené daňovému
subjektu predkladať daňové, účtovné, či iné doklady, nahliadnuť do spisu a vyjadrovať sa ku kontrolným
zisteniam.
Predkladať účtovné, či iné doklady a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia pri daňovej kontrole
je povinnosťou daňového subjektu vyplývajúcou z § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 511/1992 Zb..

Výhrady k výkonu daňovej kontroly na daňovom úrade, ktoré daňový subjekt uviedol v odpovedi na
výzvu na predloženie dokladov zo dňa 18.6.2012 a do zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/
X/XXXXXXX/XXXX/Alex zo dňa 25.6.2012, považoval správca dane za neopodstatnené. V liste zo dňa
18.6.2012 daňový subjekt nedefinoval, že podáva námietku podľa § 15 ods. 8 zákona č. 511/1992
Zb.. Zamestnanci správcu dane vychádzajúc z obsahu listu neriešili námietku i preto, že v závere

tohto listu daňový subjekt sám navrhol spôsob riešenia problému, keď navrhol nový termín predloženia
dokladov. Predmetnú zápisnicu splnomocnený zástupca daňového subjektu podpísal, čím zobral na
vedomie stanovisko zamestnancov správcu dane vykonávajúcich daňovú kontrolu k priebehu jej výkonu
na daňovom úrade. Ustanovenie § 15 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt necitoval ani
v návrhoch a námietkach smerujúcich k obsahu zápisnice z ústneho pojednávania č. XXXXXXX/

X/XXXXXXX/XXXX/Alex zo dňa 25.6.2012 a pri výkone daňovej kontroly spolupracoval, preto jeho
námietky v tejto súvislosti odvolací orgán považoval za právne irelevantné. Opätovne je tu podľa
odvolacieho orgánu potrebné pripomenúť, že miesto výkonu daňovej kontroly v zmysle § 15 ods. 1
zákona č. 511/1992 Zb. je vecou dohody, a poukázal na právo správcu dane vyplývajúce z ustanovenia
§ 15 ods. 6 písm. g) citovaného zákona zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových

priestorov kontrolovaného daňového subjektu.

Správca dane nemal k dispozícii všetky doklady potrebné k výkonu predmetnej daňovej kontroly, a z
dôvodu potreby overenia dodania tovaru v tuzemsku a do iného členského štátu požiadal nadriadený
orgán o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Daňová kontrola začala dňa 28.11.2011.

Šesťmesačnálehotanajejukončenieuplynulapodľa§15ods.17zákonač.511/1992Zb.dňa28.5.2012.
Správca dane v zmysle citovaného ustanovenia pred jej uplynutím žiadosťou č. XXXXXXX/X/XXXXXX/
XXXX/Alex zo dňa 18.5.2012 požiadal kompetentný orgán o jej predĺženie. Správca dane tak využil
zákonnú možnosť a predmetnej žiadosti bolo vyhovené listom Finančného riaditeľstva SR č. XXXXXXX/
X/XXXXXX-XXXXXXX/XX zo dňa 24.5.2012. O tejto skutočnosti v súlade s ustanovením § 15 ods.

18 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane informoval kontrolovaný daňový subjekt upovedomením
č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Alex zo dňa 31.5.2012. Odvolací orgán preto konštatoval, že postup
správcu dane v zmysle citovaných ustanovení bol dodržaný. Ustanovenie § 15 ods. 18 zákona č.
511/1992 Zb. nestanovuje povinnosť doručiť písomné upovedomenie o predĺžení lehoty na vykonanie
daňovej kontroly pred uplynutím šesťmesačnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, ako namieta

odvolávajúci sa daňový subjekt.
Predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa názoru daňového subjektu je možné iba v
zložitých prípadoch. V danom prípade podľa neho neexistuje žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by
mohla byť predmetná kontrola považovaná za zložitú, preto považoval konanie správcu dane za
svojvoľné a nezákonné. Uvedený názor daňového subjektu nemožno akceptovať, pretože ustanovenie

ktoré by definovalo zložitosť prípadu sa v zákone č. 511/1992 Zb. nenachádza. Zložitosť prípadu podľa
odvolacieho orgánu spočívala najmä v tom, že správca dane nemal k dispozícii všetky doklady, tretia
osoba prestala so správcom dane komunikovať a jediná oprávnená osoba sa na území Slovenskej
republiky v tom čase nenachádzala. Je na nadriadenom orgáne, ako posúdi dôvody uvedené v žiadosti
o predĺženie lehoty.

K námietkam daňového subjektu ohľadom záverov vyplývajúcich z ústneho pojednávania
zaznamenaného v zápisnici č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Alex zo dňa 19.10.2012 a v zápisnici
č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Alex zo dňa 29.10.2012 odvolací orgán uviedol, že správca dane v
priebehu daňovej kontroly žiadal od kontrolovaného daňového subjektu vysvetlenia k nezrovnalostiam,ktoré zistil pri jej výkone. Daňový subjekt využil svoje právo vyjadriť sa k výsledkom kontroly písomným
vyjadrením k protokolu zo dňa 9. novembra 2012, na základe ktorého správca dane vypracoval dodatok
č. 1 k protokolu zo dňa 26.11.2012, v ktorom zaujal stanovisko k jednotlivým jeho pripomienkam.

Priebeh záverečného prerokovania protokolu č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Alex zo dňa 25.10.2012
bol zaznamenaný v zápisnici č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Alex zo dňa 27.11.2012, ktorú podpísali
zamestnanci správcu dane vykonávajúci kontrolu i splnomocnený zástupca daňového subjektu.
Prejednaním protokolu dňa 27.11.2012 bola daňová kontrola v zmysle § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992
Zb. ukončená. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa podľa § 44 citovaného zákona

začalo vyrubovacie konanie.
V danom prípade v rámci vyrubovacieho konania bol správca dane povinný v súlade s ustanovením
§ 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vydať dodatočný platobný výmer do 15 dní od
skončenia daňovej kontroly.
V lehote na vydanie dodatočného platobného výmeru zástupca kontrolovaného daňového subjektu
podal sťažnosť zo dňa 28.11.2012, ktorou navrhol vylúčiť dotyčných poverených zamestnancov správcu

dane z nasledujúceho daňového konania. Správca dane i napriek tomu pokračoval vo vyrubovacom
konaní, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 24 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.. Toto porušenie malo za
následok zrušenie vydaných dodatočných platobných výmerov.
Po vybavení námietky zaujatosti správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní a napadnutými
rozhodnutiami podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie 3.

a 4. štvrťrok 2010 rozdiel dane z pridanej hodnoty.
V odôvodnení napadnutých rozhodnutí sa podľa odvolacieho orgánu správca dane i napriek námietkam
daňového subjektu oprávnene a v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. odvolával
na kontrolné zistenia uvedené v protokole č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Alex zo dňa 25.10.2012
a jeho dodatku č. 1 zo dňa 26.11.2012, pretože daňová kontrola bola v súlade s platnými právnymi

predpismi prerokovaním jej výsledkov s daňovým subjektom dňa 27.11.2012 ukončená (zápisnica č.
XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Alex).
Z ustanovenia § 15 ods. 11 písm. h) zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že protokol z daňovej kontroly musí
obsahovať preukázané kontrolné zistenia, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie vo vyrubovacom konaní.
K záveru uvedenému v protokole správca dane dospel na základe dokladov predložených daňovým

subjektom ku kontrole a všetky súvislosti sú dostatočne odôvodnené. K výsledkom daňovej kontroly
mal možnosť sa daňový subjekt vyjadriť počas jej priebehu alebo v odvolacom konaní, prípadne
predložiť dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia, alebo vyvrátili záver daňových orgánov. Za
tým účelom daňový subjekt nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by mal za následok zmenu či
zrušenie napadnutých rozhodnutí. Poukazovanie na rozsudky Najvyššieho súdu SR v tom zmysle, že

daňovému subjektu bolo upreté právo uplatnenia dôkaznej povinnosti, je podľa odvolacieho orgánu
právne neúčinné.

Vo vzťahu k 3. štvrťroku 2010 žalovaný ďalej uviedol, že daňový subjekt deklaroval dovoz posypovej
soli v objeme 226,06 tony z Rumunska bez toho, aby predložil doklady, ktoré by potvrdzovali jej príjem

na území Slovenskej republiky, a zároveň pri jej vývoze späť do Rumunska nepredložil faktúry za jej
prepravu.Daňovépriznaniarumunskéhodaňovéhosubjektupredloženésodvolanímprotidodatočnému
platobnému výmeru č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa
12.12.2012 tieto skutočnosti nepreukazujú. Na základe takto zistenej skutočnosti podľa odvolacieho
orgánu správca dane v súlade s § 17 ods. 2 ZoDPH za miesto nadobudnutia posypovej soli v uvedenom

objeme považoval miesto nadobudnutia v členskom štáte, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné
číslo pre daň, pretože nadobúdateľ nepreukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom
štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru (daňový subjekt nepotvrdil, že by mu bolo
pridelené identifikačné číslo pre daň v Rumunsku).
Podmienkou pre akceptovanie prenosu daňovej povinnosti v zmysle ustanovenia § 43 ZoDPH je fyzický

pohyb tovaru. Pohyb posypovej soli správca dane spochybnil poukázaním na nemožnosť prepravy
tovaru z hľadiska časovej náročnosti vzhľadom na prepravnú vzdialenosť zo soľnej bane v Rumunsku
do rôznych miest Slovenska a vzápätí v rovnaký deň zo Slovenska do Rumunska takým spôsobom, ako
to preukazoval daňový subjekt. Tiež na základe zistenia, že časť nakúpenej posypovej soli na základe
zmluvy uskladňuje daňový subjekt v spoločnosti TOPSIM S.R.L. v Simleu Silvaniei v Rumunsku.

Bezpotrebyďalšiehodokazovaniasprávcadanevyvodilzáver,žekdodaniutovaruvzmysle§43ZoDPH
nedošlo, preto daňový subjekt nebol oprávnený podať súhrnný výkaz. Z uvedeného dôvodu nemohlo
dôjsť ani k vzniku dvojitého zdanenia, pretože spoločnosti TOPSIM S.R.L. z titulu nadobudnutia tovaru
od spoločnosti AGORAS s.r.o. nevznikla daňová povinnosť.V tejto súvislosti správca dane neakceptoval časť odpočítanej dane z pridanej hodnoty vo výške 816,08
Eur pripadajúcej na uvedený objem tovaru, pretože nebolo preukázané použitie nadobudnutého tovaru
na dodávky tovarov a služieb ako platiteľa dane v zmysle § 49 ods. 2 ZoDPH.

Daňový subjekt preto nesplnil zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania dane vyplývajúce z §
49 ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. c) ZoDPH, preto mu správca dane rozhodnutím zo dňa
12.07.2013 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2010 vo výške
816,08 Eur oprávnene.
K námietke daňového subjektu, že nemá vedomosť o tom, že mu boli doručené dve rozhodnutia i

napriek tomu, že sa proti obidvom odvolal, odvolací orgán uviedol, že správca dane disponuje návratkou
potvrdenou pečiatkou pošty v Spišskom Podhradí, podľa ktorej rozhodnutia č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/
XXXX a č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX boli správcom dane zaslané splnomocnenému zástupcovi
daňového subjektu, ktorý ich prevzal súčasne dňa 6.8.2013.

Vo vzťahu k 4. štvrťroku 2010 žalovaný uviedol, že daňový subjekt nepreukázal nadobudnutie tovaru v

objeme 4 079,18 tony v roku 2010 na území Slovenskej republiky a súčasne nepreukázal dopravu do
mesta Poprad, odkiaľ mal byť tento tovar prepravovaný do Rumunska, neakceptoval uplatnené právo
na odpočítanie dane na základe prijatých faktúr vo výške 14 139,81 Eur pripadajúcej na uvedený objem
tovaru. Okrem toho nebolo preukázané ani použitie nadobudnutého tovaru za dodávky tovarov a služieb
ako platiteľa dane v zmysle § 49 ods. 2 ZoDPH. Daňový subjekt preto nesplnil zákonné podmienky pre

uplatnenie odpočítania dane vyplývajúce z § 49 ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. c) ZoDPH,
preto mu správca dane rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 12.7.2013 vyrubil rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 210 vo výške 14 139,81 Eur oprávnene.

Včas podanými žalobami sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného v spojení

s rozhodnutiami prvostupňových správnych orgánov, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na
ďalšie konanie. V tridsať stranovej žalobe namietal v procesnoprávnej aj hmotnoprávnej rovine. Opísal
skutkový stav, priebeh odvolacieho konania, uviedol, že v odvolaní namietal nedostatočne zistený
skutkovýstavpretožesprávneorgányjednostrannevychádzalilenzvýsledkovprotokolu,nerešpektovali
§ 63 daňového poriadku, čo sa týka protokolu ide o nezákonne získaný dôkaz. Namietal skutočnosti

súvisiace s miestom výkonu daňovej kontroly. Zo strany správcu dane išlo o nezákonný postup, lebo
bol viazaný aktom riaditeľa daňového úradu Ing. K., ktorý oznámil výkon daňovej kontroly v priestoroch
daňového subjektu, čím porušil právo žalobcu na výkon daňovej kontroly za prítomnosti daňového
subjektu. Správca dane si nezákonným spôsobom zabezpečil doklady daňového subjektu, lebo uložil
žalobcovipredložiťvšetkydokladynadaňovýúrad,čímkonalvrozpores§2ods.1,2zákonač.511/1992

Zb.. Poukázal na § 15 ods. 6 daňového poriadku, ktorý preferuje výkon daňovej kontroly v priestoroch
daňového subjektu. Žalobca nemá preukázaný dôvod zmeny miesta výkonu daňovej kontroly, keď
naviac poukázal, že iní zamestnanci toho istého daňového úradu vykonávali inú daňovú kontrolu v
priestoroch žalobcu. Namietal aj okolnosti súvisiace s „nečinnosťou“ správcu dane. Citoval § 15 ods.
6 daňového poriadku. Správca dane bol podľa žalobcu nečinný, v základnej zákonnej lehote nekonal,

prvé procesnú úkony k dokazovaniu uskutočnil až krátko pred koncom zákonnej lehoty, čo má vplyv
na posúdenie dôvodov a prípustnosti predĺženia zákonnej lehoty. Poukázal na § 15 ods. 2 daňového
poriadku a ak mal byť daňový subjekt nečinný, mal správca dane postupovať podľa tohto ustanovenia.
Dôvody uvedené v druhostupňových rozhodnutiach sú hrubo zavádzajúce, pretože konateľ so správcom
dane spolupracoval. V žalobách namietal aj okolnosti súvisiace s predĺžením lehoty na výkon daňovej

kontroly. Keďže nebol dôvod na predĺženie lehoty na ukončenie daňovej kontroly, považoval zákonnú
lehotu na výkon daňovej kontroly za uplynutú dňa 28.5.2012. Zdôraznil, že nadriadený orgán nemôže v
súlade s princípom právnej istoty predĺžiť lehotu oznámením s dátumom neskorším, než dátum do kedy
mala byť daňová kontrola ukončená. Vyslovil aj pochybnosti o dôvodnosti takéhoto predĺženia lehoty,
keďže predĺžiť lehotu je možné len v zložitých prípadoch, čo nebol konkrétny prípad, pretože išlo o

nečinnosť správcu dane, pričom posúdenie tejto otázky musí vychádzať z objektívnych faktov.

Žalobca namietal aj proti postupu zamestnancov správcov dane, citoval § 15 ods. 8 daňového poriadku a
ďalejuviedol,ževýkonomdaňovejkontrolysprávcadanezasahujedosúkromno-právnejsférydaňového
subjektu. Ten je povinný tieto zásahy v súlade so zákonom strpieť. Ak sa však daňový subjekt domnieva,

že zásahy zamestnancov správcu dane vybočujú z rámca zákonnosti, má právo uplatniť voči týmto
zásahom a postupu zamestnancov správcu dane riadny opravný prostriedok. Námietka, tak ako je
definovaná v § 15 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., je jednoznačne riadnym opravným prostriedkom, bez
suspenzívneho a devolutívneho účinku, voči ktorému nie je prípustné odvolanie, keďže ide o procesnérozhodnutie. Ani to však neznižuje váhu tohto opravného prostriedku, keďže o takejto námietke správca
dane rozhoduje rozhodnutím v súlade s ustanovením § 30 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.. Rozhodnutie i
námietke musí obsahovať odôvodnenie, keďže zákon v § 15 ods. 8 ustanovuje povinnosť nadriadeného

zamestnanca oznámiť písomné dôvody, pre ktoré nemožno námietke vyhovieť a toto rozhodnutie je
v rámci súdneho prieskumu pri poskytovaní základného práva na súdnu ochranu v súlade s čl. 46
Ústavy SR preskúmateľné v rámci konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v merite veci. Tým, že
zamestnanci správcu dane odmietli postúpiť riadny opravný prostriedok na vybavenie v zmysle zákona,
svoje konanie odôvodnili súčinnosťou žalobcu a jeho dobromyseľnosťou, hoc samy si boli vedomí, že

žalobca podal námietku, je Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/
XXXX/Alex zo dňa 25.10.2012 nezákonne získaným dôkazným prostriedkom, nakoľko zamestnanci
správcu dane odmietli právo daňového subjektu na podanie riadneho opravného prostriedku, čím
zasiahli do práva žalobcu na spravodlivé konanie.

V žalobách ďalej namietal priebeh dokazovania, uviedol, že žalobca si splnil svoju povinnosť upravenú v

§51ods.1písm.c)ZoDPHnapriektomusprávcadanekonštatoval,ženepreukázalnadobudnutietovaru
na území Slovenskej republiky. Odôvodňovať nenadobudnutie tovaru z dôvodu chýbajúceho potvrdenia
o prevzatí tovaru je nekvalifikované, k takémuto záveru dospel správca dane bez akéhokoľvek
ďalšieho dokazovania „od stola z kancelárie na daňovom úrade“. Počas daňovej kontroly správca
dane neinformoval žalobcu o takomto spochybnení a neposkytol mu priestor na ďalšie dokazovanie,

naviac žalobca nadobudnutie tovaru preukázal vlastnou evidenciou a na ústnom pojednávaní dňa
29.10.2012 správca dane potvrdil, že k dodaniu tovaru do iného členského štátu došlo. Odôvodnenie
správcu dane je nezákonné, v rozpore so zákonom č. 511/1992 Zb., bez akéhokoľvek dokazovania,
bez možnosti žalobcu navrhovať ďalšie dôkazy, keď správca dane „tajil“ spochybnenie nadobudnutého
tovaru. Protokol aj dodatočné platobné výmery sú prekvapivými rozhodnutiami a s touto problematikou

sa dostatočne nevysporiadal ani žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach. Ďalej žalobca namietal
skutočnosti súvisiace s „prekvalifikovaním nadobudnutia tovaru podľa § 11 na § 17 ods. 2 ZoDPH“.
Nevyhnutným predpokladom aplikácie § 17 ods. 2 ZoDPH je skutočnosť, že nadobúdateľ nepreukáže
nadobudnutie tovaru v členskom štáte v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava. K uvedenej
skutočnosti musí byť uskutočnené dokazovanie, ktoré však správca dane nevykonal. Správca dane

len posúdením predložených dokladov dospel k svojmu záveru, žalobcu o ňom neinformoval. Žalobcu
nežiadal ani mu neumožnil, aby preukázal zdanenie tovaru v Rumunsku, kde skončila preprava
tovaru. Správca dane sa prvý krát „okrajovo“ otázkou zdanenia tovaru v Rumunsku zaoberal až na
ústnom pojednávaní dňa 19.10.2012, ktoré však nesúviselo s touto daňovou kontrolou ale s iným
medzinárodným dožiadaním, pričom k otázke pridelenia IČ DPH sa žalobca prvý krát vyjadril až

29.10.2012 a protokol z daňovej kontroly bol zo dňa 24.10.2012. Z toho vyplýva, že správca dane svojim
postupom prejudikoval nepreukázanie žiadnej skutočnosti už pred tým, ako umožnil žalobcovi vyjadriť
sa, čím neprimerane zasiahol do práv žalobcu na spravodlivé konanie. Týmto postupom porušil § 29
ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.. Zároveň žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho správneho súdu
ČR 5 Afs 131/2004. Spochybnil aj postup poverených zamestnancov správcu dane, ktorí postupovali

tendenčne s jediným záujmom dosiahnuť pozitívny nález. Keďže správca dane žalobcovi nenaznačil
spochybnenie nadobudnutia tovaru na území Slovenskej republiky a následnú aplikáciu § 17, žalobca
nemal dôvod preukazovať zaplatenie dane podľa § 17, hoci správca dane dôkazom preukazujúcim
zaplatenie dane disponoval (dožiadanie rumunského správcu dane, ktorý žiadal slovenského správcu
dane, aby preveril dodanie tovaru žalobcom do Rumunska).

Žalobca ďalej citoval článok 42 Smerinice Rady 2006/112/EES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len Smernica) a argumentoval tým, že preukázal, že preniesol
daňovú povinnosť na príjemcu - spoločnosť TOPSIM, SRL. čo potvrdila aj rumunská daňová správa
a údaj o zrealizovanom obchode uviedol aj vo svojom úhrnnom výkaze. Takto nadobudnutý tovar sa
musí bez ďalšieho dokazovania považovať za zdanený v súlade s článkom 40 Smernice a nadobudnutie

tovaru v takomto prípade nemôže byť predmetom zdanenia podľa slovenských predpisov. Svoju
povinnosť si žalobca v súlade s článkom 42 Smernice splnil, všetky tieto skutočnosti správca dane nebral
do úvahy.
Správca dane pochybil. Ak by dôsledne aplikoval postup podľa § 17 ods. 2 ZoDPH mal by jednoznačne
preukázané, že daňová povinnosť bola prenesená na príjemcu nadobudnutého tovaru a to spoločnosť

TOPSIM, SRL., na základe podaného súhrnného výkazu. Túto skutočnosť zdanenia rovnako potvrdila
aj rumunská daňová správa, ktorá preverovala nadobudnutie tovaru zo strany TOPSIM, SRL. V takomto
prípade, ak by správca dane posudzoval všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, bolo jeho povinnosťou
opraviť základ dane v súlade s § 17 ods. 3 ZoDPH. a ponížiť hodnotu nadobudnutého tovaru, čím by saupravili riadky 07 a 08. V takomto prípade by žalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH, avšak výsledná
daňová povinnosť by z dôvodu opravy nadobudnutého tovaru ostala nezmenená.
Žalovaný k aplikácii a posudzovaniu článkov Smernice ani nepristúpil, námietky žalobcu ignoroval.

Rozhodnutie žalovaného je preto nepreskúmateľné, zmätočné. Ak tovar zdanený bol, správca dane mal
pristúpiť k oprave základu dane ktorá je v prospech žalobcu. Poukázal aj na Rozsudok súdneho dvora
EÚ v spojených veciach C-536//08 a C-539/08. Závery žalovaného sú tak pri prekvalifikovaní § 11 na §
17 ods. 2 ZoDPH nepresvedčivé, nepreskúmateľné a porušujú základné právo žalobcu na spravodlivé
konanie.. V žalobách namietal aj skutočnosti súvisiace s daňovou neutralitou, ktoré úzko súvisia so

zamedzením dvojitého zdanenia, keď tým že správca dane a následne žalovaný určili žalobcovi daňovú
povinnosť týkajúcu sa transakcii s tým istým tovarom, ktorá bola predmetom zdanenia v Rumunsku,
došlo k narušeniu daňovej neutrality ako základnej zásady Smernice.

Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v
rozhodnutiach a navrhol žaloby ako nedôvodné namietnuť.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie ktoré im predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v
žalobách, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne
dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov boli v súlade

so zákonom.

Predmetom preskúmania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách
proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§ 247 a nasl. O.s.p.) boli rozhodnutia správcu dane
(Daňového úradu Prešov) ktorými vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku za zdaňovacie

obdobie 3. štvrťrok 2010 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 816,08 Eur a za zdaňovacie obdobie
4. štvrťrok 2010 v sume 14 139,80 Eur.

Na základe odvolaní žalobcu, žalovaný podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutia správcu dane
potvrdil.

Rozsah preskúmavacieho konania bol daný rozsahom námietok uvedených v žalobách, ktorými žalobca
namietal v hmotnoprávnej aj procesnoprávnej rovine.

Čo sa týka hmotnoprávnych námietok krajský súd poukazuje na závery správcu dane uvedené v

rozhodnutiach, v protokole o výsledku daňovej kontroly a jeho dodatku č. 1 z ktorých nepochybne
vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dodanie tovaru (posypovej soli) z
Rumunska na Slovensko a späť do Rumunska a teda nesplnil zákonné podmienky pre uplatnenie
odpočítania dane v zmysle § 49 ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. c) ZoDPH.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a
právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane

alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u
daňovéhosubjektualebonamieste,kdetoúčelkontrolyvyžaduje;prisprávedanívykonávanejdaňovým
úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § la písm. j)
prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola
sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo
kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,
alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru
oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.Podľa § 165b ods. 1 daňového poriadku daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej
rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov

sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 11 ods. 1 ZoDPH na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského
štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným

alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska
z iného členského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie tovaru
na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte
prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s
oslobodením od dane.

Podľa § 17 ods. 2 ZoDPH ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré
mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru,
za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi
pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom
dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je

dotknutý.

Podľa § 17 ods. 3 ZoDPH ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného
členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava
tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.

Podľa § 43 ods. 1 ZoDPH oslobodenie od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený
z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak
nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa§49ods.2ZoDPHplatiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daňztovarovaslužieb,
ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7.

Podľa § 51 ods. 1 písm. c) ZoDPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade

premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru.

Vdanomprípadebolorozsiahlymšetrenímzistené,žežalobcadeklarovaldovozposypovejsolivobjeme
226,06 tony (3. štvrťrok 2010) a v objeme 4 079,18 tony (4. štvrťrok 2010) z Rumunska na územie
Slovenskej republiky a odtiaľ späť do Rumunska bez toho, aby predložil doklady, ktoré by potvrdzovali

jej príjem na území Slovenskej republiky a zároveň jej vývoz späť do Rumunska.

Tak ako správne argumentoval žalovaný, podmienkou pre akceptovanie prenosu daňovej povinnosti
v zmysle § 43 ZoDPH je fyzický pohyb tovaru. Pohyb posypovej soli však správca dane spochybnil
poukázanímnanemožnosťprepravytovaruzhľadiskačasovejnáročnostiakoajvzhľadomnaprepravnú

vzdialenosť zo soľnej bane v Rumunsku do rôznych miest Slovenska a vzápätí v rovnaký deň zo
Slovenska do Rumunska takým spôsobom, ako preukazoval žalobca. Konkrétne zistenia správcu dane
sú uvedené v skoršej časti rozsudku na str. 3, 4, 5.

Nepochybil preto správca dane ak neakceptoval časť odpočítanej dane v sume 816,08 Eur (3. štvrťrok

2010) a v sume 14 139,80 Eur (4. štvrťrok 2010) pripadajúcej na uvedený objem tovaru, lebo nebolo
preukázané použitie nadobudnutého tovaru na dodávky tovarov a služieb ako platiteľa dane v zmysle §
49ods.2ZoDPH,čímžalobcanesplnilzákonnépodmienkypreuplatnenieodpočítaniadanevyplývajúce
z § 49 ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. c) ZoDPH.

Žalobca nedôvodne namieta aj v rovine procesnoprávnej. Svoju nespoluprácu so správcom dane, ktorou
mu sťažoval výkon daňovej kontroly zakrýva námietkami o porušení jeho procesných práv v daňovom
konaní.Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti:
umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej
forme alebo v technickej forme (6ed) vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom
dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,

predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia
najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,

umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a
umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového

subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§14 ods. 3).

Podľa § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane
podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a
kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie;

vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až
po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný
daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní
odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt
písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu

v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu
dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak
sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu,
je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného
vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a

iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho
zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho
vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je
súčasťou protokolu.

Podľa § 15 ods. 11 zákona č. 511/1992 Zb. protokol musí obsahovať
a) názov a sídlo správcu dane,
b) číslo konania,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo
obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo

organizácie a daňové identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu (§ 31
ods. 11), ak mu bolo pridelené,
d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie,
e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,
f) miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly,

g) súpis kontrolovaných dokladov,
h) preukázané kontrolné zistenie,
i) dátum vypracovania protokolu,
j) dátum prerokovania protokolu,
k) vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,

l) vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu.

Podľa § 15 ods. 13 prvá a štvrtá veta zákona č. 511/1992 Zb. daňová kontrola je ukončená dňom
prerokovaniaprotokoluskontrolovanýmdaňovýmsubjektomalebojehozástupcom.Dňomnasledujúcim
po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode a výške

dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44).

Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov
odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete vzložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o
daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného
zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným

orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.

Podľa § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb. ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže
daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa
odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.

Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné

záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. ak sa u daňového subjektu vykoná daňová
kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13)
dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom

priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň
zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole,
alebo ak sa odlišuje od rozdielu v dodatočnom platobnom výmere.

Podľa§63ods.5daňovéhoporiadkurozhodnutieobsahujeodôvodnenie,aktakustanovujetentozákon.

V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a
námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,
podľa ktorých sa rozhodovalo.

Z obsahu rozhodnutí aj administratívneho spisu vyplýva, že dňa 17.10.2011 bolo žalobcovi doručené

oznámenie o výkone daňovej kontroly so začiatkom 28.11.2011, v priestoroch žalobcu na adrese
Tatranské námestie 3, Poprad. V deň začatia daňovej kontroly (dňa 28.11.2011) sa v sídle žalobcu
nikto nenachádzal a doklady k daňovej kontrole boli predložené až 30.11.2011 treťou osobou, na ktorú
žalobca uviedol svoj telefonický kontakt, ktorá ale nebola osobou oprávnenou poskytovať požadované
informácie v zmysel § 15 ods. 6 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb.. Ďalej bolo zistené, že sídlo žalobcu je v

prenajatých priestoroch, v sídle sa nenachádzala žiadna kompetentná osoba oprávnená v mene žalobcu
so správcom dane konať, žalobca nemá žiadnych zamestnancov a jeho jediný konateľ je občanom
Rumunskej republiky. Tretia osoba, údajne oprávnená predkladať doklady, podmieňovala prítomnosť
zamestnancov správcu dane v sídle žalobcu svojimi pracovnými povinnosťami (dňa 30.11.2011 ich
požiadala o opustenie priestorov o 14.00 hodine), od polovice januára 2012 prestala so správcom dane

komunikovať hoci sa zaviazala doručiť mu ďalšie doklady požadované správcom dane (zápisnica č.
XXX/XXX/XXXXX/Alex zo dňa 7.12.2011). Jediná oprávnená osoba, konateľ B. I., ktorý sa na území
Slovenskej republiky nezdržiaval, splnomocnil U.. K. P. ako kompetentnú osobu na zastupovanie pri
daňovej kontrole až dňa 13.6.20122.

Z uvedených dôvodov žalobca nedôvodne namietal, že zo strany správcu dane išlo o nezákonný postup
tým, že následne vykonával daňovú kontrolu v priestoroch daňového úradu, nie v sídle žalobcu, že si
nezákonne zabezpečil doklady potrebné k daňovej kontrole tým, že uložil žalobcovi tieto predkladať na
daňový úrad, keďže bolo nepochybne preukázané, že podmienky pre zamestnancov správcu dane na
efektívne vykonávanie daňovej kontroly v priestoroch žalobcu neboli vinou žalobcu vytvorené.

Zrovnakýchdôvodovsúneopodstatnenéajjehonámietkyoúdajnejnečinnostisprávcudane,vdôsledku
čoho nezákonne žiadal o predĺženie lehoty na ukončenie daňovej kontroly (§ 15 ods. 17 zákona č.
511/1992 Zb.), na čo podľa žalobcu nebol dôvod, a lehota na ukončenie daňovej kontroly podľa žalobcu
uplynula dňa 28.5.2012. Daňová kontrola začala dňa 28.11.2011. Šesťmesačná lehota na ukončenie

daňovej kontroly uplynula dňa 28.5.2012. Správca dane pred jej uplynutím žiadosťou zo dňa 18.5.2012,
požiadal kompetentný orgán o jej predĺženie, ktorý ju listom zo dňa 24.5.2012 predĺžil. O predĺžení lehoty
bol žalobca informovaný upovedomením zo dňa 31.5.2012, ktoré mu bolo doručené dňa 11.6.2012. Zo
žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že upovedomenie o predĺžení lehoty na ukončenie daňovejkontroly musí byť daňovému subjektu doručené pred uplynutím šesťmesačnej lehoty na ukončenie
daňovej kontroly. Daňová kontrola bola v zmysle § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. ukončená dňa
27.11.2012, t. j. v zákonnej lehote.

K námietkam žalobcu, že mu správca dane neumožnil vyjadriť sa k zisteniam vyplývajúcim z daňovej
kontroly, že svojim postupom prejudikoval nepreukázanie žiadnej skutočnosti už pred tým, ako umožnil
žalobcovi vyjadriť sa, čím porušil § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. a neprimerane zasiahol do
práv žalobcu na spravodlivé konanie, že mu správca dane „nenaznačil“ spochybnenie nadobudnutého

tovaru, preto sa žalobca nemohol brániť, krajský súd poukazuje na zápisnicu z ústneho pojednávania
č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Alex zo dňa 19.10.2012 a č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa
29.10.2012 v ktorých správca dane žiadal splnomocneného zástupcu žalobcu o podanie vysvetlenia k
nezrovnalostiam súvisiacim s dodávkou posypovej soli z Rumunska a s prepravnými službami s tým
súvisiacimi.

Žalobcasvojeprávovyjadriťsakvýsledkomdaňovejkontrolyvyužil,kzisteniamsapísomnevyjadril(dňa
9.11.2012 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XX.XX.XXXX), na základe čoho správca dane vypracoval
dodatok č. 1 k protokolu.
V tejto súvislosti krajský súd osobitne poukazuje na tú časť, kde sa mal žalobca vyjadriť a predložiť
dôkaz, že v kontrolovanom období mu bolo pridelené rumunské IČ DPH a že zaplatil DPH za 3. a 4.

štvrťrok 2010 do rumunského štátneho rozpočtu. Splnomocnený zástupca Ing. P. uviedol, že žalobca je
platiteľom DPH iba na Slovensku a nemá pridelené IČ DPH v rámci EÚ.

S tým súvisí aj správnosť argumentácie žalovaného ktorý zdôraznil, že za miesto nadobudnutia
posypovej soli sa v zmysle § 17 od. 2 ZoDPH považuje miesto nadobudnutia v členskom štáte,

ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, pretože nadobúdateľ nepreukázal, že toto
nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava
tovaru. Podmienkou pre akceptovanie prenosu daňovej povinnosti v zmysle § 43 ZoDPH je fyzický
pohyb tovaru, ktorý žalobca nepreukázal. Keďže k dodaniu tovaru v zmysle § 43 ZoDPH nedošlo,
žalobca nebol oprávnený podať súhrnný výkaz a z toho dôvodu nemohlo dôjsť ani k vzniku dvojitého

zdanenia, lebo spoločnosti TOPSIM, S.R.L. z titulu nadobudnutia tovaru od žalobcu daňová povinnosť
nevznikla.

Z uvedených dôvodov sú aj námietky žalobcu týkajúce sa daňovej neutrality, zákazu dvojitého zdanenia,
prenosu daňovej povinnosti s odkazom na článok 42 a článok 40 Smernice nedôvodné.

Keďže rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom, krajský súd podľa § 250j ods.
1 O.s.p. žaloby ako nedôvodné zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný

nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.