Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14Co/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203813
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814203813.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov
senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Romana Rizmana v spore žalobcu: CD Consulting, s.r.o.,
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO 264 29 705 zastúpeného
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti
žalovanej: T. C., nar. X.XX.XXXX, P. XX zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Halkom, Cyrila a Metoda 2,

Rožňavaozaplatenie1034,01eurasprísl.,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduRožňava
zo dňa 30.9.2016 č. k. 8C/102/2014-79 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,25% denne a 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

2. Svoje rozhodnutie založil súd prvej inštancie na zistení, že žalobca podal návrh na uplatnenie

pohľadávky podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) a domáhal sa zaplatenia
zmenkovej sumy 1 034,01 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1 034,01 eura
od 4.6.2011 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 1 034,01 eura od 21.7.2011 do
zaplatenia, zmenkovej odmeny v sume 3,45 eura a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie uviedol,
že vo veci rozhodol rozsudkom dňa 30.9.2014 a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú

sumu 1 034,01 eura so 6% ročným úrokom od 1.8.2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 3,45 eura
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súčasne rozhodol, že
žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania. Proti výroku tohto rozsudku, ktorým
súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, podal odvolanie žalobca. Odvolací súd v tomto
výroku a vo výroku o trovách konania napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie s tým, aby postupoval v konaní podľa Nariadenia.

3. Súd prvej inštancie po vrátení veci v súlade s právnymi závermi odvolacieho súdu doručil žalobcovi
tlačivo B, v ktorom ho vyzval na predloženie listinných dôkazov alebo iných dôkazov svedčiacich o
oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky. Žalobca podaním z 10.11.2015 oznámil, že súdu prvej
inštancie poskytol dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená

na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, ktorej originál súdu predložil. Zmenkové
informácie preniesol do návrhu na uplatnenie pohľadávky a už nemá čo doplniť alebo opraviť. Zdôraznil,že uplatňuje práva zo zmenky a nie z pohľadávky, teda predmetom konania je výlučne zmenka a nie
iný záväzkový právny vzťah, a preto zmenku nemožno spájať s inými okolnosťami, než sú uvedené na
zmenke.

4. Citujúc ustanovenia čl. 2 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 a ods. 4 Nariadenia a s poukazom na spoločné
stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015
k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k

ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR č. 8/2015 pod č. 93, súd prvej inštancie uviedol, že súd môže aj v prípade, ak nie sú podané kauzálne
námietky vystaviteľom zmenky, preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie
je v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku
skúma súd ex offo. S odkazom na právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku zo dňa
26.4.2012 vo veci sp. zn. 5Cdo 26/2011 uviedol, že neprimerane vysoké úroky, vrátane zmenkového

úroku, dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sa považujú za odporujúce dobrým mravom. V
súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa uspokojí s primeranou výškou odplaty
(odmeny) za užívanie požičanej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým
spôsobom. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom,
je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,

určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úrokov alebo pôžičiek.

5. Vychádzajúc z týchto záverov Najvyššieho súdu SR súd prvej inštancie zastával názor, že dohodnutá

výška zmenkového úroku 0,25% denne, čo je 91,25% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú
z praxe peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako 14% ročne
pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami, preto je dohoda
o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako celok
neplatná, v dôsledku čoho tento nárok nebolo možné žalobcovi priznať, a preto žalobu v tejto časti

zamietol.

6. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu v časti 6% ročného zmenkového úroku od 21.7.2011
do 31.7.2014, pretože v návrhu na uplatnenie pohľadávky ani v priebehu konania žalobca nepredložil

žiaden dôkaz preukazujúci, že zmenka sa stala zročnou 4.6.2011, preto zročnosť zmenky ustálil dňom,
kedy bola žalovanej doručená žaloba a dňom nasledujúcim, t. j. od 1.8.2014, zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi už v skoršom rozsudku 6% úroky z prisúdenej istiny. Zotrval na svojom právnom závere, že
za obdobie pred 1.8.2014 žalobcovi nárok na zaplatenie 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy nepatrí,
a preto žalobu v tejto časti opätovne zamietol.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 C. s. p. a keďže strany mali vo
veci úspech len čiastočný, rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365
ods. 1 písm. d/, písm. b/ a písm. h/ C. s. p., pretože súd prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť
súdu prekročením § 5 ods. 1 O. s. p., porušil ustanovenia o vykonávaní dôkazných prostriedkov,

prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom
konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Zdôraznil, že nárok uplatnil podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, pričom žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú
odpoveď podľa čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia, súd prvej inštancie mal preto podľa čl. 7 Nariadenia vydať
rozsudok. Žalobca tvrdil, že zo strany súdu prvej inštancie došlo napadnutým rozhodnutím k porušeniu

právaEÚ,atočl.4.5a7Nariadenia.Citujúcčl.5ods.1Nariadenia tvrdil,žesúdprvejinštancienemohol
nariadiť pojednávanie, pretože za účelom zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov konania,
doplnenia skutkových tvrdení a doplnenia dôkazov slúži procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods. 1
písm. a/ Nariadenia. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevydal uznesenie o nariadení pojednávania podľa§ 45 a nasl. O. s. p. a povinnosť o nariadení pojednávania uznesením mal súd prvej inštancie aj podľa
Nariadenia. Žalobca uviedol, že ak súd nenariadil pojednávanie formou uznesenia, toto sa nemohlo
uskutočniť, a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uvádza, že vykonal dokazovanie o. i. oboznámením
sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, žalobca zdôraznil, že žalobca
ani žalovaný dokazovanie týmito listinami nenavrhli. Žalobca uviedol, že nárok uplatnil podľa platnej
zmenky, proti forme a obsahu zmenky žalovaný nemal žiadne námietky, a preto nebol dôvod vykonávať
ďalšie dokazovanie vo veci, keďže predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne

predloženie originálu zmenky. Poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie vychádza z podľa neho
nesporných skutočností, a to že žalovaný ako spotrebiteľ uzavrel so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o.
zmluvu o úvere a zmenka predložená v tomto konaní je zabezpečovacou zmenkou. Žalobca zdôraznil,
že uvedené skutočnosti neboli tvrdené ani jednou sporovou stranou, tieto údaje si súd prvej inštancie
vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Ak súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na
týchto údajne nesporných skutočnostiach, podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou,

ktorámázanásledokjehonesprávnosť.Žalobcanamietal,žesúdprvejinštanciedospelkrozhodnutiuna
základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a tiež nesprávnej interpretácie príslušných právnych
predpisov a práva Európskej únie. Zdôraznil, že nárok proti žalovanému uplatnil ako majiteľ zmenky
na základe predloženej platnej zmenky, ktorú nie je možné spájať či podmieňovať inými okolnosťami,
než ktoré sú uvedené na zmenke. Vytýkal súdu prvej inštancie, že na danú vec vôbec neaplikoval

ustanovenia zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, a to predovšetkým ustanovenie §
17, ktoré umožňuje žalovanému vzniesť kauzálne námietky proti žalobcovi. Zdôraznil, že oprávnenie
vznášať kauzálne námietky neprináleží súdu. Dôvodnosť svojej argumentácie podoprel citáciou z
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, Českej republiky a súdov Nemecka (rozsudok NS ČRsp. zn.
25Cdo 1839/2000, rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13C 88/2013, rozsudok Okresného

súdu Revúca sp. zn. 3C 8153/2013, rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 8C 198/2013, rozsudok
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/16/2010, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoZm/10/2013). Žalobca potvrdil, že úrok vo výške 0,25% denne z istiny je v rozpore s dobrými
mravmi, poukázal však na stanovisko NS SR, ktoré požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku
azamietnuťnávrhvčastinadrámecprimeranosti.Uviedol,žetentoúroksapočítaodvystaveniazmenky

do splatnosti zmenky a od splatnosti zmenky sa počíta zákonný úrok z omeškania vo výške 6% ročne.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uviedla, že súd prvej inštancie správne zamietol nárok žalobcu na zmenkový úrok, pretože podľa §

39 Občianskeho zákonníka ide o úkon (dohoda o úroku) v rozpore s dobrými mravmi, ktorá je od
počiatku absolútne neplatná. Poukázala na to, že súd mohol žalobu zamietnuť aj podľa článku 4
ods. 4 Nariadenia, lebo žalobca napriek výzve súdu na doplnenie žaloby (vzorovým tlačivom B) túto
odmietol doplniť. Žalovaná ďalej uviedla, že v konaní síce nebolo preukázané, ale možno sa dôvodne
domnievať, že ňou vystavená zmenka zabezpečovala úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej

zmluvy. Za kontraproduktívne považoval nepredloženie žalobcom úverovej zmluvy, lebo v prípade
úspechubyvnávrhunavykonanieexekúciemuselopísaťrozhodujúceskutočnostitýkajúcesavlastného
vzťahu s povinnou a pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú, inak by exekučný súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odmietol. To znamená, že najneskôr
v exekučnom konaní by bolo preukázané, že nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou

zmluvou a súd v základnom konaní neprihliadol na rozpor s dobrými mravmi.

10. Vo vyjadrení k stanovisku žalovanej žalobca zotrval na dôvodoch odvolania, ktoré v skratke
zopakoval. Uviedol, že dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť neplatná ako neprijateľná zmluvná

podmienka, keďže zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pripúšťal, aby na zabezpečenie
nárokov zo spotrebiteľských úverov bola vystavená zmenka.

11. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380

Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.
s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.12. Žalobca odôvodnil odvolanie dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. d/, písm. b/ a písm. h/ C. s.
p., t. j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal

vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v
súladesustanovením§191C.s.p.,nazákladetýchtodôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniam,
na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych
predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie správne vyporiadal v napadnutom rozhodnutí, preto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

15. Je nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Pokiaľ však žalobca v tomto konaní podľa Nariadenia predložil ako jediný listinný dôkaz
prvopis zmenky a súd sa podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca

nie sú dostatočne jasné alebo primerané a pohľadávka sa nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo
návrh neprípustný, môže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom,
a to vzorovým tlačivom B. Je pravdou, že konanie podľa Nariadenia je písomné, súd má však podľa
Nariadenia právo požadovať od žalobcu predloženie aj iných listín, v tomto prípade okrem predloženej
zmenky, a má právo nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje potrebné, alebo ak o to požiadala

niektorá zo strán (čl. 5 ods. 1 Nariadenia).

16. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď tlačivom B vyzval žalobcu na doplnenie informácií
a dokumentov, lebo v žalobe poskytnuté informácie nepovažoval za dostatočné. Žalobca na výzvu súdu

prvej inštancie oznámil, že iné listiny a údaje nemá k dispozícii, nárok uplatňuje podľa predloženej
zmenky, ktorú považuje za postačujúci doklad pre rozhodnutie vo veci.

17. V prejednávanej veci bol postup súdu prvej inštancie, ktorým vyzýval žalobcu na doplnenie žaloby, v

súlade s Nariadením a podporne tiež v súlade s Občianskym súdnym poriadkom (platným v čase výzvy).
Odvolaciemu súdu aj súdu prvej inštancie z ich rozhodovacej činnosti je totiž známe, že obchodná
spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo
zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie
množstvo súdnych a exekučných sporov na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných

pohľadávok zo spotrebiteľských úverov. Na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských
úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo
spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch účinného v období od 1.8.2008, kedy tento zákon umožňoval zmenkou zabezpečiť nároky
zo spotrebiteľských úverov. Aj predmetná zmenka bola vystavená v tomto období po 1.8.2008. Až

následné právne úpravy, okrem iného zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov, už neumožňoval, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom
platobnú a zabezpečovaciu funkciu. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo preto vzhľadom na okolnosti
prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum žalobcom uplatneného nároku, a to vyžiadaním si
listinných dôkazov, z ktorých mohol posúdiť platnosť úkonu, v ktorom má nárok žalobcu základ. Ak

tak súd prvej inštancie aj bez návrhu strán urobil, aby poskytol ex offo ochranu žalovanému ako
spotrebiteľovi, nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý proces.18. Žalobca v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia, preto súd prvej inštancie
mohol vec prejednávať podľa tohto Nariadenia a nie podľa § 175 Občianskeho súdneho poriadku
(konanie sa začalo za účinnosti O. s. p. a podľa § 471 ods. 2 C. s. p. sa začaté konania o zmenkovom

a šekovom konaní dokončia podľa doterajších predpisov), ktorým sa upravuje konanie o vydanie
zmenkového platobného rozkazu iba na návrh navrhovateľa. Nemohol preto prejednávanú vec právne
posudzovať podľa zákona č. 191/1950 Zb., lebo predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia
iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku, nie je však jediným dôkazom, ako je to
v konaní podľa § 175 O. s. p. o vydanie zmenkového platobného rozkazu. Súd prvej inštancie preto

správnevyzývalžalobcuvzorovýmtlačivom„B“,ktoréjeuvedenévpríloheč.II.Nariadenia,nadoplnenie
ďalších informácií a dôkazov. Ak žalobca nepredložil ďalšie požadované dôkazy okrem zmenky, súd
prvej inštancie nemal predmetný uplatnený nárok posudzovať podľa zákona č. 191/1950 Zb., pretože
žalobca nežiadal vydať zmenkový platobný rozkaz a súd prvej inštancie nie je zmenkovým súdom podľa
§ 10 Zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov, preto ani nemohol vo veci rozhodovať na
základe predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu. Taktiež súd nemôže z platnej zmenky

ako jediného dôkazu čiastočne vyhovieť návrhu a čiastočne návrh zamietnuť.

19. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bol
spravodlivý a žalobcovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto Nariadenia. Súd
však musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu
zabezpečenáajochranaprávspotrebiteľov.Nerešpektovanievnútroštátnehoprávnehoporiadkuapráva
Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom

konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

20. V predmetnej veci preto nepostačovalo, ak žalobca predložil iba originál zmenky, pretože toto
konanie nie je konaním podľa zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového. Iba v konaní podľa

tohto zákona, ak podľa § 175 ods. 1 O. s. p. žalobca predloží v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet
dôvodu pochybovať, súd vydá na návrh žalobcu zmenkový platobný rozkaz. Žalobca v tomto konaní
nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, ale rozsudok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady č. 861/2007, a preto súd nemohol v tomto konaní vychádzať zo zmenky ako z jediného listinného
dôkazu svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky žalobcu. Keďže žalobca na výzvu súdu prvej

inštancie nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia, súd prvej inštancie rozhodol
správne, keď návrh žalobcu zamietol v odvolaním napadnutej časti.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s.
p. ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie

v súlade s platnou právnou úpravou.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná,
priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne

súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

23. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).