Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10Csp/115/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416206062
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2017:8416206062.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL

FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom
Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek
Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: M. o
zaplatenie 695,21 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 539,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %

ročne zo sumy 539,70 od 25. 5. 2015 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 15,70 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20. 10. 2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 695,21 eur, spolu so zmluvným úrokom vo výške 22 % ročne zo sumy
579,19 eur od 6. 5. 2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 656,51

eur odo dňa 6. 5. 2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že s účinnosťou ku dňu 1. 7. 2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu
spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787
783 so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann
1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542
097 902, pričom spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla

zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym
právnym nástupcom. Tvrdil, že dňa 6. 6. 2014 uzavrel Cetelem ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom
zmluvu o spotrebiteľskom úvere obsahom ktorej bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému viazaný
spotrebiteľský úver vo výške 648,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného
na úverovej zmluve a súčasne záväzok tohto žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými
úrokmi a poplatkami a to formou 24 mesačných splátok vo výške 35,30 eur so splatnosťou prvej splátky
15. 7. 2014. V žalobe uviedol, že svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas žalovaný neplnil,

keď napriek zmluvne dohodnutým splátkam uhradil žalovaný doposiaľ len časť dlžnej sumy vo výške
108,30 eur a nereagoval ani na predžalobné výzvy. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe v dôsledku
neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného Cetelem dňa 5. 5. 2015 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Podľa špecifikácie v žalobežalovaná istina vo výške spolu 695,21 eur pozostáva zo zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 579,19
eur, z dlžných úrokov z úveru vo výške 65,56 eur, z dlžného poistného z úveru vo výške 11,76 eur a z
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 38,70 eur s tým, že okrem toho žalobca požaduje

úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 22 % ročne zo sumy 579,19 eur od 6. 5. 2015 do zaplatenia a
úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 656,51 eur od 6. 5. 2015 do zaplatenia s tým, že
úrok z omeškania nie je uplatnený zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil výpis žalobcu z obchodného

a podnikového registra Francúzskej republiky, výpis z obchodného registra spoločnosti CETELEM
SLOVENSKO, a.s., zmluvu o spotrebiteľskom úvere, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru s potvrdením o doručení, výpis z úverového účtu žalovaného, potvrdenie o odfinancovaní
peňažných prostriedkov a potvrdenie prijatých platbách.

4. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s prílohami bola do vlastných rúk doručená dňa 27. 4. 2017,

písomne nevyjadril.

5. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové
tvrdenia strán neboli sporné (keďže žalovaný sa k veci vôbec nevyjadril), pričom prejednávaný spor, v
ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe

predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
31. 5. 2017, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na
úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 23. 5. 2017 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle
Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých
listinných dôkazov predložených žalobcom, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným
namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere stranami predložil
súdu tlačivo označené ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“. V ňom sú ako
zmluvné strany označení právny predchodca žalobcu, CETELEM SLOVENSKO, a.s. a ako dlžník
je tam označený žalovaný. Pod týmto označením zmluvných strán je predtlačené prehlásenie, cit.

Časť 1, „Zmluvné strany uzatvárajú spolu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v platnom znení“ s tým, že predmetom zmluvy je poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru CETELEMOM dlžníkovi vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve a
klient je povinný poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti

dohodnuté v zmluve. Úver bol poskytovaný na kúpu tovaru - televízora ktorého cena bola 698,- eur s
tým, že žalovaný priamo predajcovi uhradil sumu 50,- eur a na zvyšok kúpnej ceny tovaru vo výške 648,-
eur bol mu poskytnutý úver. Žalovaný mal tento úver podľa zmluvy splatiť 24 mesačnými splátkami vo
výške 35,30 eur, pričom v zmluve je uvedené, že splatnosť splátok je vždy k 15. dňu v mesiaci a že
celková čiastka k zaplateniu bude 806,88 eur. Ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve

bola 24,37 %, ako priemerná hodnota RPMN je tam uvedená hodnota 49,67 % a je tam tiež uvedená
ročná úroková sadzba 22 % s tým, že ide o sadzbu fixnú. Podľa zmluvy splatnosť prvej mesačnej splátky
bola dňa 15. 7. 2014, konečná splatnosť úveru dňa 15. 6. 2016 a tiež je tam predformulované vyhlásenie
„zvolený súbor poistenia: štandardný súbor poistenia, poplatok za poistenie (4,99 %)“. V ďalšej časti
formulára označenej ako Časť 2 je uvedené, že zmluvné strany uzatvárajú tiež Zmluvu o revolvingovom

spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb a
potom je Časť 3 označená ako spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ. Pri mieste určenom na podpis
zmluvy je uvedený podpis s dodatkom, že žalovaný zmluvu podpísal v Poprade dňa 6. 6. 2014.

8. Žalobca na dôkaz predložil tiež prehľad splátok (čl. 23 spisu) v ktorom je uvedené, že prvú splátku vo

výške 35,30 eur mal žalovaný zaplatiť dňa 15. 7. 2014 a poslednú dňa 15. 6. 2016.

9. Z potvrdenia zo dňa 30. 8. 2016 predloženého žalobcom (čl. 26 spisu) bolo zistené, že žalovanému
bola dňa 9. 6. 2014 poskytnutá suma 648,- eur, čo žalovaný v priebehu sporu ničím nespochybnil.10. Z potvrdenia na čl. 27 spisu súd zistil, že na úhradu poskytnutej sumy titulom úveru bola žalovaným
v splátkach zaplatená žalobcovi dňa 7. 7. 2014 suma 36,10 eur, dňa 6. 8. 2014 suma 36,10 eur a dňa 5.

9. 2014 suma 36,10 eur, spolu teda suma 108,30 eur, čo rovnako žalovaný v spore ničím nespochybnil.

11. Zo žalobcom predloženého oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 8. 5. 2015
adresovanéhožalovanémusúdzistil,žespoukazomnaomeškaniesosplácanímspotrebiteľskéhoúveru
žalobca žalovanému oznámil, že splatnosť úveru v celom rozsahu nastala dňa 5. 5. 2015 a vyzval ho na

úhradu dlžnej sumy vo výške 695,21 eur do 14 dní od doručenia tohto oznámenia s tým, že táto dlžná
suma pozostáva z úverovej istiny vo výške 579,19 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške
77,32 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 38,70 eur.

12. Žalobca tvrdí, že zo sumy 695,21 eur neuhradil žalovaný doposiaľ nič.

13. Žalobou uplatnený nárok na vrátenie úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu ako
právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov žalovanému ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ale na
kúpu spotrebného tovaru je vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v ust. § 1 ods. 2 a § 2 písm. a)
a b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 6. 6. 2014 potrebné právne posúdiť
podľa ustanovení uvedeného zákona a nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj podľa relevantných
zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa, čo koniec koncov zodpovedá aj tvrdeniu
žalobcu v žalobe, že poskytnutý bol žalovanému spotrebiteľský úver.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (6.
6. 2014) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno

poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

15. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

16. Podľa § 9 ods. 1 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

17. Podľa § 9 ods. 2 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16 ,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 ,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom
úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej

miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

18. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)
až k) , r) a y) ,

19. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o
spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy okúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný
celok.

20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá právnym predchodcom žalobcu so žalovaným

je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o
určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom
zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje
obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na
predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže

vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné
(§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára
zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná
profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom
a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní

so spotrebiteľom vo výhode.

23. Žalobca predložením písomného vyhotovenia úverovej zmluvy zo dňa 6. 6. 2014 a predložením
potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov na čl. 26 spisu, v ktorom je zaznamenané vyplatenie
úveru žalovanému a potvrdením o prijatých splátkach na čl. 27 spisu preukázal, že poskytol na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 648,- eur, pričom žalovaný
na úhradu nárokov z tejto zmluvy zaplatil spolu sumu 108,30 eur. Žalobca tvrdí, že uvedenými úhradami
žalovaný nerealizoval svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu, nakoľko neuspokojené ostali nároky
špecifikované v žalobe. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu
v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska

ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v
časti. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý
bol žalovanému poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a
bez poplatkov, preto veriteľovi z neho vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške
žalovanému poskytnutej sumy, t.j. 648,- eur. A keďže z tejto sumy už žalovaný časť vo výške 108,30 eur

žalobcovi vrátil, ako dôvodnú súd žalobu uznal iba v rozsahu zaplatenia nevrátenej časti tejto úverovej
istiny, t.j. v časti zaplatenia istiny 539,70 eur (648,- eur - 108,30 eur) a úroku z omeškania z nevrátenej
úverovej istiny.

24. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy (6. 6. 2014), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti
podľa§9ZoSÚ.Zákonabsenciuniektorýchnáležitostívymedzenýchvcitovanomzákonnomustanovení
síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľoviochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí
v zmysle už citovaného § 9 ods. 2 písm. j) aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej

čiastky,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

25. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy zo dňa 6. 6. 2014 súd konštatuje,
že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere túto náležitosť neobsahuje. Po preskúmaní obsahových

náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj
o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

26. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmluve nie je tento údaj uvedený v súlade so zákonnou
požiadavkou a pokiaľ takýto údaj poskytuje veriteľ až v splátkovom kalendári, či inak po uzavretí zmluvy,

nie je tento údaj obsiahnutý v zmluve v čase akceptácie zmluvy oboma zmluvnými stranami. Uvedený
údaj pritom v žiadnom prípade nemôžu nahradiť všeobecné podmienky či iné individuálne nevyjednané
obchodnépodmienky.Akzákonospotrebiteľskýchúverochakopodstatnúnáležitosťzmluvypredpisoval
vyššie uvedené údaje špecifikované v § 9 ods. 2 tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a
zrozumiteľným spôsobom uvedené v takejto zmluve a nemohli byť nahradené odkazmi na úverové či

iné podmienky.

27. Uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere má podobu predtlačeného formulárového tlačiva, do
ktorého predtlače mohol žalovaný zasiahnuť len osobitným uvedením svojho podpisu. Je teda zrejmé,
že aj nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy tu ide najmä na vrub veriteľa. V zmysle § 9 ods. 2 písm.

j/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy musí byť aj údaj o celkovej čiastke,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy.
Veriteľ v zmluve neposkytol pravdivý údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože v
sume, ktorú pri tomto údaji uvádzal, t.j. 806,88 eur vôbec nezohľadnil poistné. Na druhej strane pokiaľ
chcel poistné celkom oddeliť od úveru vychádzajúc z tvrdenia v zmluve, že poistenie bolo „zvolené“,

teda dobrovoľné, nemal ho vôbec uvádzať v sume splátok, pretože potom dochádza k zneisteniu a
zavádzaniu spotrebiteľa čo všetko je v splátke zahrnuté, keď bežným prenásobením výšky splátok a
ich počtu spotrebiteľ nemôže dostať údaj o veriteľom udávanej celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom,
pretoževskutočnostisplatívyššiusumu,vtomtoprípadeažo40,32eur,čojepridanejvýškeasplatnosti
úveru podstatné navýšenie oproti deklarovanej sume. Výklad pojmov celkové náklady spotrebiteľa a

celková čiastka ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je obsiahnutý v § 2 ZoSÚ. Podľa § 2 písm. g) a h)
ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to

najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celkovou čiastkou, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom.

28. Vzhľadom na uvedené, súd je toho názoru, že ak bolo dojednané poistenie, mala byť táto suma
buď premietnutá do uvádzanej celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom, alebo ak sa tak nestalo, potom
nemala byť poňatá do uvádzanej výšky splátky, nakoľko je nesporné, že údaj o celkovej čiastke splatnej
spotrebiteľom patrí medzi hlavné body záujmu spotrebiteľa, keďže najjednoduchším spôsobom, bez
potreby prepočtov percentuálnych sadzieb úrokov, či RPMN, čo môže byť pri uzatváraní zmluvy pre

bežného spotrebiteľa značne komplikované má ponúknuť informáciu o výhodnosti úveru a o tom, o koľko
sa reálne preplatí poskytnutá suma. V danom prípade je tento údaj pre spotrebiteľa zavádzajúci, lebo
z jeho absolútneho vyjadrenia v zmluve, bez vynásobenia výšky splátok a ich počtu sa spotrebiteľ v
skutočnosti nedozvie, že suma ktorú reálne bude musieť veriteľovi zaplatiť je o 40,32 eur vyššia ako
uvádzaná celková ním splatná suma. Súd pripomína, že takéto zmätočné, vzájomne si odporujúce

vyjadrenie náležitostí zmluvy by i pri absencii výslovnej úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch
spôsobovalo neplatnosť tejto časti zmluvy v zmysle ustanovení § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho
zákonníka keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako nevylučuje aplikáciu kódexových
ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37, § 39 Občianskeho zákonníka). Ten istý údaj(celková čiastka splatná spotrebiteľom) je totiž potom vyjadrený v zmluve dvomi rozdielnymi sumami, a
to sumou 806,88 eur pri údaji „Celková čiastka k zaplateniu“ a sumou 847,20 eur získanou vynásobením
počtu a výšky splátok.

29. Pokiaľ ide o stanovenie ročnej percentuálnej miery nákladov, táto sa v zmysle § 19 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch určuje ako celkový náklad spotrebiteľa spojený so spotrebiteľským úverom s
výnimkoupoplatkov,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťzanedodržanieakýchkoľvekzáväzkovustanovených
v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný

zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti
alebo na úver. Celkové náklady spotrebiteľa, ako už bolo uvedené sú definované v § 2 písm. g/
citovaného zákona, a do nich okrem iných nákladov patrí aj poistné, ak spotrebiteľ musel túto doplnkovú
službuuzavrieť,abyzískalspotrebiteľskýúver.Ikebyspotrebiteľnebolnútenýpristúpiťkpoisteniu,podľa
názoru súdu uvedené poistné malo byť zahrnuté do RPMN a teda celkových nákladov spotrebiteľa.
Zahrnutie poistného do výšky splátky a jeho nezahrnutie do celkovej splatnej sumy je zavádzajúce,

zmätočné a odporujúce zmyslu a podstate precizovania týchto náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v § 9 ZoSÚ, a navyše odporujúce § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmluve je uvedené,
že poplatok za poistenie je 4,99 %, nie je však zrejmé z čoho. Ak by išlo o 4,99 % z výšky mesačnej
splátky, tak potom poistné malo byť mesačne vo výške 1,68 eur. Pokiaľ by za takýchto okolností veriteľ
so žalovaným uzavreli poistenie, mali byť náklady na poistenie zahrnuté do RPMN, čo preukázateľne

neboli, preto údaj o RPMN v zmluve nie je uvedený správne a je uvedený v neprospech spotrebiteľa,
pretoženezohľadňujevšetkynákladyspotrebiteľa.Súdďalejopätovnepripomína,žepokiaľbyipoistenie
bolo dojednané platne a nespadalo do celkových nákladov spotrebiteľa, potom bol veriteľ povinný ho
jednoznačne oddeliť od splátky. Pokiaľ ho totiž do splátky uviedol, a do celkovej splatnej čiastky nie, je
údaj o celkovo splatnej čiastke spotrebiteľom uvedený v zmluve zavádzajúci a uvedený jednoznačne v

neprospech spotrebiteľa, keďže prezentuje podstatne nižšiu sumu ako spotrebiteľ reálne musí hradiť.

30. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona považuje úver za bezúročný a
bez poplatkov, keďže veriteľom použité vyjadrenie náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona
v zmluve nezodpovedá požiadavke tohto zákonného ustanovenia.

31. Údaj o celkovej čiastke ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavuje jednu z náležitostí zmlúv o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
Je preto potrebné, aby tento údaj bol obsiahnutý priamo v texte zmluvy o poskytnutí úveru. Nie je
možné pripustiť, aby takáto podstatná náležitosť, s neuvedením ktorej sa zákonom zabezpečila dlžníkovi

zvýšená ochrana v tom, že v prípade jej neuvedenia v zmluve spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, uvádzala iba vo všeobecných podmienkach, či v inej samostatnej listine
alebo splátkovom kalendári. V tomto smere teda súd zastáva názor (vyslovený už aj inými súdmi, viď
napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/208/2012 zo dňa 18. 10. 2012), že pokiaľ tento
údaj nebol obsiahnutý ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere je potrebné spotrebiteľovi

poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Časť
obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné
obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom
musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu
byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy.

Vyššie popísané údaje však nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednania, ale za
údaje, uvedenie ktorých sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné takéto údaje uviesť priamo v
texte zmluvy a správne, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmito údajmi má
možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či i pri takejto miere nákladov spotrebiteľského
úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o jeden z

ukazovateľov výhodnosti úveru. Ak tomu tak v danom prípade nebolo, súd vychádzal z predpokladu, že
tieto údaje neboli v zmluve o poskytnutí úveru, uzatvorenej so žalovaným riadne uvedené a považoval
takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd pre úplnosť uvádza, že správnosť uvedeného výkladu a
názoru potvrdil neskôr v podstate aj samotný zákonodarca tým, že podľa v súčasnosti účinného § 9 ods.
9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo

akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere čo v dôvodovej správe k tejto zmene (k zákonu č. 106/2014 Z.z.) odôvodnil tým, že v súlade s
lepšou ochranou práv spotrebiteľa sa zavádza pôvodná právna úprava spotrebiteľských úverov, podľa
ktorej úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskomúvere a v žiadnom prípade nie v jej prílohách. V tejto súvislosti bolo v dôvodovej správe poukázané
aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11. 11. 2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že
náležitosti spotrebiteľských zmlúv týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich

sa ceny nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou
spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis).

32. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného
aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie

nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb,
tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý a
zavádzajúci, keď napr. tak ako tu uvedený údaj o celkovej splatnej čiastke v zmluve odporuje realite,
túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom
rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.

33. Keďže súd zmluvu o úvere z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11
ods. 1 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov, ani uskutočnené platby žalovaného nemohli byť platne
započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítavané iba na úhradu
úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú veriteľ žalovanému reálne poskytol. Súd z potvrdenia žalobcu o
odfinancovaní peňažných prostriedkov zistil, že boli poskytnuté prostriedky vo výške 648,- eur. Podľa

potvrdenia žalobcu o prijatí splátok na úver súd mal za preukázané, že zaplatená žalobcovi bola suma
108,30 eur. S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že žalobca už môže požadovať od žalovaného
len vrátenie sumy 539,70 eur (648,- eur - 108,30 eur), ktorá je bez akýchkoľvek pochybností celá
splatná, keďže aj bez vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalovaný mal úver vrátiť do 24 mesiacov
a posledná splátka zaplatená mala byť dňa 15. 6. 2016. V priebehu konania nebolo ničím spochybnené

tvrdenie žalobcu, že žalovaný sumu 539,70 eur mu do dňa podania žaloby, ani do dňa vyhlásenia
rozsudku nezaplatil. Nespochybnil to ani samotný žalovaný, ktorému žaloba spolu s prílohami bola
riadne doručená a bol vyzvaný sa k nej vyjadriť, teda ak by chcel spochybniť základ či výšku voči nemu
uplatneného nároku, mal dostatočný priestor tak urobiť. Preto v časti o zaplatenie sumy 539,70 eur súd
žalobe vyhovel.

34. V ostatnej časti nárokov žalobcu súd žalobu zamietol. Žalobca uplatňoval v konaní popri dlžnej
úverovej istine a úroku aj ďalšie nároky zo zmluvy o úvere ktoré v žalobe špecifikoval tak, že ide o „dlžné
poistné vo výške 11,76 eur“ a „neuhradené náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 38,70
eur“.Úverjebezúročnýabezpoplatkovýatakanitietopoplatkyžalobcovinebolomožnépriznať,nakoľko

z logiky a účelu ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
je zrejmé, že ak chýbajú v zmluve náležitosti spôsobujúce tento následok, nemá spotrebiteľ povinnosť
veriteľoviplatiťničnadrámecskutočnemuposkytnutýchpeňažnýchprostriedkovsvýnimkouprípadných
sankcií za omeškanie s ich vrátením. Z týchto dôvodov súd žalobcovi ani nárok na zaplatenie 11,76
eur z titulu „poistného“ nepriznal. Čo sa týka „nákladov spojených s uplatnením pohľadávky“, ich základ

a výšku žalobca nielenže absolútne ničím nepreukázal, ale tieto čo do základu a výšky ani nijako
nezdôvodnil. V žalobe sa obmedzil len na strohú citáciu bodu 4.2 časti úverovej zmluvy v zmysle ktorého
je oprávnený požadovať úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka a klient je povinný ich zaplatiť.

35.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

36. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením
pohľadávky, a to v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku objasňujúceho vznik a

výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky).
Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali
úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania.

37. Žalobca v súvislosti s preukázaním základu a výšky týchto nákladov nepredložil žiadne dôkazy

preukazujúce tieto náklady, ktorými by boli napr. potvrdenia o zaplatenej cene poštovného za zásielky
žalovanému a podobne. Ak žalobca, ako to vyplýva z prehľadu na čl. 25 spisu za obdobie necelého
jedného mesiaca (od 3. 11. 2014 do 1. 12. 2014) vyúčtoval žalovanému na „nákladoch spojených
s uplatnením pohľadávky“, ktoré však ani v uvedenom výpise nijako bližšie nekonkretizoval sumuspolu 38,70 eur (6,90 eur + 11,90 eur +19,90 eur), tak bolo na ňom aby tento nárok v žalobe
náležite odôvodnil a obhájil vzhľadom na povinnosť súdu skúmať v tejto spotrebiteľskej veci, tak ako
v každej inej, či sa neuplatňuje právo z neprijateľnej zmluvnej podmienky či praktiky, alebo či nejde

voči spotrebiteľovi o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. To však neurobil, keď na odôvodnenie
tohto nároku v žalobe absolútne žiadne skutočnosti neuviedol, a okrem predmetného výpisu, ktorý
dokazuje len účtovanie uvedených nákladov žalovanému, avšak nie ich skutočné vynaloženie v danej
konkrétnej výške nepredložil ani žiadne dôkazy o vynaložení výdavkov takejto výške. Ak by zákonodarca
zamýšľal priznať veriteľom v občianskoprávnych spotrebiteľských vzťahoch paušálnu náhradu nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky bez potreby preukázať do posledného centu ich konkrétnu skutočnú
výšku, bol by to v zákone explicitne vyjadril tak, ako to urobil vo sfére obchodných záväzkových vzťahov,
kde počnúc dňom 1. 2. 2013 zapracovaním nového ust. § 369c do Obchodného zákonníka veriteľom pri
omeškaní dlžníka priznal aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia a dokazovania ich skutočnej výšky. Dôvodová správa k tejto
zmene uvádza, že ide o náhradu administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú

pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov (náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady
súvisiacestelefonickoualebopísomnouurgencioudlžníka,tátovšakniejepodmienkouprevzniknároku
na paušálnu náhradu nákladov). Aj z výslovného vylúčenia tejto úpravy na záväzky zo spotrebiteľských
zmlúv v prípadoch kde dlžníkom je spotrebiteľ (§ 369c ods. 2 Obchodného zákonníka) je ale zrejmé,
aký dôraz zákonodarca kladie na to, aby v spotrebiteľských vzťahoch nároky voči spotrebiteľom boli

jednoznačne čo do základu aj výšky preukázané v plnom rozsahu, teda do posledného centu. Keďže tu
žalobca tieto náklady ani nezdôvodnil, ani nepreukázal, aj tento nárok z bezúročného a bezpoplatkového
úveru súd vyhodnotil ako nepreukázaný a nedôvodný.
38. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, preto súd posúdil aj tento jeho
nárok.

39. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

41. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

42. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

43. Žalobca predloženým oznámením o mimoriadnom zosplatnení celého úveru zo dňa 8. 5. 2015
adresovaným žalovanému v ktorom ho veriteľ vyzval k splateniu celého úveru čerpaného na základe

úverovej zmluvy v dôsledku omeškania s úhradou jeho záväzkov najneskôr do 14 dní od doručenia tohto
oznámenia preukázal, že žalovaný bol k vráteniu dlžnej sumy vyzvaný. Keďže v určenej lehote dlžná
suma nevrátenej úverovej istiny vo výške 539,70 eur, na ktorú veriteľovi nárok vznikol zaplatená nebola,
žalovaný je v omeškaní so zaplatením tejto sumy, avšak nie odo dňa 6. 5. 2015 ako tvrdil žalobca, ale
až odo dňa 25. 5. 2015, keďže v oznámení o predčasnom zosplatnení úveru bola mu na úhradu dlžnej

sumy poskytnutá lehota 14 dní od doručenia tohto oznámenia, teda lehota do 24. 5. 2015, keďže toto
oznámenie žalovaný podľa doručenky pri čl. 24 spisu prevzal dňa 10. 5. 2015. Žalovaný po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru nemohol poznať výšku veriteľom vyčísleného celého zostatku úveru skôr
ako mu ju veriteľ oznámil, k čomu došlo v oznámení zo dňa 8. 5. 2015, dovtedy mohol poznať nanajvýš
výšku jednotlivých omeškaných splátok úveru. Preto nemožno ho zaviazať k plateniu úroku z omeškania

z celej zosplatnenej sumy už odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru jednostranným úkonom
veriteľa, lebo vtedy jej výšku ešte poznať nemohol ale priznať ho možno až odo dňa nasledujúceho po
uplynutí samotným veriteľom mu poskytnutej lehoty na dobrovoľné plnenie celej sumy zosplatneného
úveru po oznámení mu jej výšky, t.j. od 25. 5. 2015. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania(5,05 % ročne) nepresahuje sadzbu určenú podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
sa dňom 25. 5. 2015 dostal do omeškania so zaplatením nevrátenej úverovej istiny vo výške 539,70 eur

a jeho omeškanie trvá, uložil mu súd spolu so sumou 539,70 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 539,70 eur od 25. 5. 2015 do zaplatenia. Nakoľko súd z dôvodov už
uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňované nároky žalobcovi nárok nevznikol, s ich zaplatením sa
žalovaný nemohol dostať ani do omeškania, preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy
prevyšujúcej prisúdenú sumu úverovej istiny súd žalobu zamietol. Na rozdiel od žalobcu, ktorý za prvý

deň omeškania žalovaného od ktorého požadoval úrok z omeškania určil deň 6. 5. 2015, súd úrok z
omeškania, ako už bolo uvedené priznal až od 25. 5. 2015 nakoľko lehota na plnenie celej zosplatnenej
sumy úveru v zmysle výzvy zo dňa 8. 5. 2015 žalovanému bola poskytnutá a plynula až do dňa 24. 5.
2015. V časti úroku z omeškania požadovaného za dobu pred 25. 5. 2015 súd preto žalobu zamietol.

44. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods.

3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku keďže na určenie dlhšej lehoty
na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol podaný návrh a nebol by na to ani zákonný
dôvod, a to najmä vzhľadom na dĺžku omeškania žalovaného so zaplatením nevrátenej úverovej istiny
(ku dňu vyhlásenia rozsudku viac ako dva roky) pre ktorú by povolenie ďalšieho odkladu úhrady dlžnej
sumy zjavne odporovalo zásade spravodlivej a účinnej ochrany práv v zmysle článku 2 ods. 1 CSP.

Uvedené však žalovanému nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcel splácať v splátkach,
obrátil s takouto žiadosťou priamo na žalobcu.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil
podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je

taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný boli teda v
časti úspešní, v časti neúspešní. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o
trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované
príslušenstvo pohľadávky - úrok a úrok z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

SlovenskejrepublikySR4/2005alebouznesenieKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.6Co/227/2011).Súd
sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších
súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho
neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených
prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti"

podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p., ale za „čiastočný úspech" v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.
s. p. (citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005). Nie je pritom podľa názoru súdu
vôbec podstatné, či žalobca príslušenstvo pohľadávky vo svojej žalobe vyčíslil, kapitalizoval, alebo či
ho žiadal „do zaplatenia“, nakoľko rozhodujúce je len to, či ho zaplatiť žiada alebo nie. Odporovalo by

základnej logike, ak by do úspechu či neúspechu žalobcu nemalo byť príslušenstvo pohľadávky poňaté
len z dôvodu, že žalobca, hoci jeho zaplatenie žiada (a tak v prípade úspechu žaloby v tejto časti by
ho žalovaný aj musel zaplatiť) uviedol, že žiada ho „do zaplatenia“, keďže § 217 ods. 1 CSP v takom
prípade odkazuje na stav v čase vyhlásenia rozsudku. Je na výlučnom rozhodnutí žalobcu aké nároky
v žalobe uplatní, pričom si musí byť vedomý všetkých dôsledkov z toho vyplývajúcich vrátane dôsledkov

na rozhodnutie o trovách konania v prípade, že v niektorom z nárokov nebude úspešný vôbec alebo len
v časti. Podľa názoru súdu aj vzhľadom na účel Civilného sporového poriadku a jeho ciele premietnuté
napr. do takých jeho základných princípov ako sú upravené v článku 2, 3 či 5 Civilného sporového
poriadku nemôže mať v tomto zákone žiadnu oporu taký jeho výklad, ktorý by žalobcov priam nabádal
„skúšať“ na príslušenstve pohľadávky v podobe úrokov a úrokov z omeškania uplatňovať akokoľvek

vysoké nároky, často podstatne prevyšujúce samotnú sumu žalovanej istiny s vedomím, že ich prípadné
nepriznanie nebude mať žiaden odraz v rozhodnutí o trovách konania.

46.Žalovanáistinaspríslušenstvomkapitalizovanýmkudňuvyhláseniarozsudku(§217ods.1vetaprvá
CSP) činí 1.028,22 eur (695,21 eur ako v žalobe vyčíslená istina + 264,26 eur ako ku dňu vyhlásenia

rozsudku vypočítaný 22 % ročný úrok zo sumy 579,19 eur od 6. 5. 2015 + 68,75 eur ako ku dňu
vyhlásenia rozsudku vypočítaný 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 656,51 eur od 6. 5. 2015).47. Prisúdená istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta
prvá CSP) činí 594,80 eur (539,70 eur ako prisúdená istina + 55,10 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku
vypočítaný 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 539,70 eur od 25. 5. 2015).

48. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 57,85 %, žalovaný bol vo veci úspešný v rozsahu 42,15 %.

49. Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 42,15 % od úspechu žalobcu v rozsahu 57,85 %
vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15,70 %.

50. Postupujúc podľa § 255 ods. 2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru
úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v treťom
výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15,70 %.

51. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po

právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.