Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 14C/458/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315214849
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Moravová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315214849.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III., v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Annou Moravovou v právnej veci

navrhovateľa: O.. R. U., F.. XX.XX.XXXX, T. T. X, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr.
Eduard Šmelko, Polianky 5, Bratislava, proti manželke navrhovateľa: I. U. - J., S.. J., F.. XX.XX.XXXX,
T. T. X, T., o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo O.. R. U., nar. XX.XX.XXXX, a I. U. - J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
12.04.2007, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves, vo
zväzku 23, ročník 2007, strana 243253, pod poradovým číslom 17, rozvádza.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 09.07.2015 domáhal rozvodu manželstva s manželkou. Svoj

návrh odôvodnil tým, že manželstvo uzavreli po krátkej známosti a do roku 2012 bolo manželstvo,
okrem menších nedorozumení, pomerne harmonické a to najmä z dôvodu, že po ráznom odmietnutí
manželky na spoluúčasti na nákladoch na domácnosť, hradil všetky náklady na domácnosť sám a
trpezlivo znášal všetky jej vrtochy. V r. 2012 začal od manželky žiadať, aby sa aj ona podieľala na
nákladoch na domácnosť, nakoľko považoval za nespravodlivé, aby všetky náklady znášal výlučne
on, hoci bol už dôchodca a aby sa manželka ako aktívne pracujúca na nákladoch na domácnosť tiež
nepodieľala. Chýbala mu aj osobná starostlivosť manželky o domácnosť, nakoľko nevarila, neumývala

okná, neupratovala v byte, ani sa nezaujímala o riešenie spoločných problémov; nikdy sa nesprávala
ako manželka. Byt v ktorom bývajú používala manželka len ako nocľaháreň. V r. 2013 sa odsťahovala zo
spálne a vyhradila si jednu izbu v ktorej spávala a do ktorej mal on zákaz vstupovať. Manželka bez toho,
aby sa podieľala na nákladoch spojených s bývaním užívala celý byt bez obmedzenia, čím došlo medzi
nimi k úplnému odcudzeniu. Vzťahy medzi manželmi sú z uvedených dôvodov zapríčinených manželkou
tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj
účel, preto nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

2. Manželka navrhovateľa v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 16.10.2015 nesúhlasila s vyjadrením
navrhovateľa. Uviedla, že manželstvo s navrhovateľom uzavreli po 2,5 ročnej známosti, počas ktorej
žili v spoločnej domácnosti takmer dva roky. Zo začiatku bývali v predchádzajúcom byte navrhovateľa,
ktorý ona celý upratala, vymaľovala, kúpila novú chladničku s mikrovlnkou a skrine do predsiene,
pričom kúpa bola na splátky, ktoré sa uhrádzali z jej účtu. Všetko robila preto, lebo s navrhovateľom
plánovala spoločnú budúcnosť. Po predaji uvedeného bytu bývali s navrhovateľom cca 4 mesiace
v byte na Majerníkovej ulici, kde predtým bývala so svojim synom, pričom ani raz od navrhovateľa

nepýtala peniaze na pokrytie potrieb domácnosti. V tom čase poberala vdovský dôchodok, ktorého sa
vzdala vydajom za navrhovateľa. Po kúpe bytu na Majerníkovej ul. bola nutná rekonštrukcia tohto bytu,
nakoľko ho kúpili v pôvodnom stave. Celý chod rekonštrukcie zabezpečovala ona, pretože navrhovateľ
tieto veci robil nerád, takže ani nevie kde a za aké peniaze sa jednotlivé veci do bytu kupovali. Narekonštrukcii bytu a jeho upratovaní sa tiež fyzicky podieľala jej rodina a kamaráti jej syna; navrhovateľ
len vyplácal robotníkov a odpratával tehly. Po rekonštrukcii priniesla do bytu kuchynskú linku so
spotrebičmi, manželskú posteľ a iné veci do domácnosti s presvedčením, že s navrhovateľom budú

partneri do konca života. Od r. 2004 pravidelne vykonávala nákupy pre rodinu na trhovisku, ktoré susedí
s jej pracoviskom. Dovolenky na firemnej chate, kde chodili spoločne s navrhovateľom aj s jej rodinou
vždy hradila sama a nezaoberala sa tým, že by mal prispievať aj navrhovateľ. Napriek tomu, že jej
príjmy boli vždy nižšie ako príjem navrhovateľa, ktorý okrem starobného dôchodku poberá aj výsluhový
dôchodok, snažila sa podieľať tak finančne, ako aj svojou prácou v domácnosti, na chode domácnosti.

Zo spoločnej spálne sa neodsťahovala, naopak odsťahoval sa z nej navrhovateľ, kvôli mačke. Vzťahy
medzi ňou a navrhovateľom poznačil jeho odchod do starobného dôchodku, pretože navrhovateľ veľmi
zle znášal, že nemal žiadnu prácu a nikto ho nechcel zamestnať. Začal byť agresívny a podozrievavý.
Začal ju podozrievať z rôznych vymyslených skutkov a hľadať si akýkoľvek malicherný dôvod na hádku,
čo predtým nebolo, napr. spolčenie sa so susedmi, účelovo sa za neho vydala, chce mu zobrať identitu
a pod.. To, že sa navrhovateľ stále viac začal zaoberať peniazmi a počítať ich, prisudzovala starobe

a ignoroval to. Vymyslel si fiktívneho Libora, ale myslela si, že je to len prejav jeho lásky. Neskôr ju
obviňoval, že mu určite niečo dáva do jedla a v r. 2014 definitívne odmietol jedlo od nej s tým, že ho
chce otráviť. Ešte v auguste r. 2015 boli spolu na dovolenke na Táloch, avšak za dramatických okolností
dovolenku predčasne opustil. Začala sa obávať o navrhovateľa aj o seba, lebo jeho agresia sa stále
stupňovala.

3. Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že manželstvo je nefunkčné už 7 rokov. Byt v ktorom bývajú s
manželkou je v jeho vlastníctve. Všetky náklady spojené s užívaním bytu platí len on, už ich ďalej sám
platiť nevládze, odmieta manželku naďalej živiť. Uviedol, že manželka nikdy neprispela na tieto platby,
nakoľko mala exekúcie. Poukázal na to, že manželka už dlhšiu dobu študovala na internete psychické

choroby a časom ho chcela zbaviť svojprávnosti; spoločným známym rozprávala, že je paranoik a to aj
na dovolenke v r. 2014, z tohto dôvodu z dovolenky odišiel. Vzhľadom na to, že tušil, že navrhovateľka
použije jeho údajnú psychickú poruchu aj v rozvodovom konaní, po podaní návrhu na súd navštívil
psychiatra, ktorý konfrontoval jeho vyjadrenia s jeho sestrou a skonštatoval, že je psychicky zdravý.
Odmietol obnoviť spolužitie s manželkou, nakoľko medzi nimi neexistuje nijaký citový vzťah, spoločne

nehospodária, intímne sa spolu nestýkajú 7 rokov, nekomunikujú spolu a ak, tak len prostredníctvom
e-mailu, netrávia spoločne voľný čas, manželstvo je dlhodobo len formálne, nespĺňa žiadnu z funkcií,
ktoré predpokladá zákon o rodine.
4. Z výsluchu manželky navrhovateľa súd zistil, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Uviedla,
že navrhovateľ sa s ňou prestal rozprávať až v r. 2015, odvtedy komunikujú len cez e-mail. Má za to, že

navrhovateľ potrebuje pomoc odborníka, avšak na vyšetrenie s ňou nechcel ísť. V r. 2014 ju obvinil, že
ho chce otráviť. Nemôže mať citový vzťah k navrhovateľovi, ktorý je paranoidný; mal by sa liečiť. Keď
rodine navrhovateľa porozprávala o jeho psychickom stave, nenašla u nich pochopenie; súrodenci sa
s ním stretávajú iba na oslavách, nepoznajú ho a skončilo to tak, že navrhovateľovi chce ublížiť ona.
Potvrdila, že navrhovateľovi na vedenie domácnosti ani na náklady spojené s užívaním bytu nedáva

žiadne peniaze, ale povedala mu, že mu ich dá neskôr. Do domácnosti prispieva prácou, t.j. operie mu
oblečenie v pračke, nevarí mu, lebo si myslí, že ho chce otráviť. Podľa jej názoru to, že navrhovateľ
navštívil psychiatra, ktorý potvrdil, že je psychicky zdravý neznamená, že to tak skutočne je, pretože
psychiater mal s ňou konfrontovať vyjadrenia navrhovateľa s realitou.
5. Právny zástupca navrhovateľa žiadal, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, pretože

manželstvo je dlhodobo nefunkčné, neplní žiadnu zo svojich funkcií. Účastníci nemajú spoločné deti,
spolu nehospodária, intímne sa spolu nestýkajú a viac ako 2 roky spolu nekomunikujú. Náklady na
domácnosť hradí po celú dobu trvania manželstva navrhovateľ, ktorý už v takomto manželstve žiť
nechce. Od lekára má potvrdenie, že je zdravý, má len absolútnu nedôveru k svojej manželke, nakoľko
mu viaceré veci ohľadom financií zatajila.

6. Účastníci konania ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemali.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, ako aj s ostatný
spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav veci:
8. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 12.04.2007. U obidvoch účastníkov ide o manželstvo
druhé, obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a ich posledné spoločné bydlisko je na T.P. K..

Č.. X v Bratislave. Manželstvo účastníkov konania je bezdetné.
9. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.10. Podľa nášho právneho poriadku sa v manželstve uplatňuje zásada rovnoprávnosti v manželských
vzťahoch.Aksavšakneplní,môžemaťzanásledokrozvratmanželstvaanáslednemôževiesťkrozvodu
manželstva.

11. Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujmy maloletých detí.

13. Podľa § 23 ods.3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

14. Z výsluchov účastníkov považoval súd za dostatočne preukázané, že rozvrat medzi účastníkmi
je hlboký a trvalý a nie je reálny predpoklad obnovenia ich riadneho a plnohodnotného manželského
spolužitia,pretožežijúdlhšiudobuoddelene,nekomunikujúspoluavzájomnesaodcudzilidotakejmiery,
že nie sú schopní spoločne prekonať nahromadené problémy a dospel k záveru, že ich manželstvo

neplní svoj spoločenský účel. Z výsluchov účastníkov ďalej súd zistil, že v súčasnosti účastníci naďalej
bývajú spolu v byte navrhovateľa, no žijú oddelene po všetkých stránkach, pretože nevedú spoločnú
domácnosť, nehospodária spoločne, intímne sa spolu nestýkajú, netrávia spolu voľný čas, stratili
citové puto a prakticky spolu nekomunikujú. Manželstvo sa stalo len formálnym záväzkom, v ktorom
navrhovateľ odmietol obnoviť manželské spolužitie s manželkou, pretože v takomto manželstve nemá

záujem naďalej zotrvať.
Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov je dlhodobo rozvrátené,
neplní si svoje ekonomické, biologické poslanie. V danej veci mal súd preukázané, že účastníci
nedodržiavali vo vzájomných vzťahoch povinnosti vyplývajúce im z manželstva v zmysle Zákona o
rodine a to najmä žiť spolu, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Vzhľadom na to

došloktakvážnemurozvráteniuichvzťahov,aichmanželstvoprestaloplniťsvojspoločenskýúčel,došlo
k ochladeniu citových vzťahov a následne k citovému odcudzeniu navrhovateľa k manželke, ako aj k
faktickému ukončeniu ich manželského spolužitia. Pretože vzťahy medzi účastníkmi sa zhoršili natoľko,
že vo vzťahu chýba zo strany navrhovateľa citová väzba, navrhovateľ odmietol obnoviť manželské
spolužitie s manželkou, čo je vážnou prekážkou manželského zmierenia a manželstvo účastníkov je už

len formálnym záväzkom.
15. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že požiadavky kladené zákonom pre rozvrat
manželských vzťahov a umožňujúce rozvrat manželstva sú dané. Predmetné manželstvo už neplní v
súčasnosti ani jednu zo svojich funkcií, pre ktorú by bolo možné uvažovať o jeho zachovaní. Je už len
formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do takej miery, že ich vzťahy sú tak vážne

narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia tak, ako to má na mysli Zákon o rodine, najmä,
keď navrhovateľ odmietol obnoviť manželské spolužitie. Súd z vykonaného dokazovania zhodnotiac
dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva je dôvodný
a je preto potrebné mu vyhovieť, keď predovšetkým zo zhodných tvrdení účastníkov mal preukázané,

že manželstvo neplní svoje funkcie. Po vykonanom dokazovaní súd manželstvo účastníkov konania
v zmysle § 23 Zákona o rodine rozviedol.
16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok
s poukazom na to, že v konaní o rozvod manželstva účastníci konania nemajú právo na náhradu
trov konania. Súd nezistil odôvodnené okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, pre ktoré by mal

niektorému z účastníkov náhradu trov konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Bratislava III v 3 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1 O.s.p./

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť
svoje predošlé priezvisko.