Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/135/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812206677
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7812206677.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Údernícka 5, IČO:
35 724 803, proti žalovanej R. X., R., C. X, o zaplatenie 439,91 € istiny s prísl., za účasti vedľajšieho
účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, o
odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku 12C/115/2012-129 z 3.10.2012 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňa(ďalejlensúd)rozsudkomžalovanejuložilpovinnosťzaplatiťžalobcoviistinu145,23€
a úrok z omeškania 102,78 € za obdobie od 24.9.2009 do 7.6.2012, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania,
ani vedľajšiemu účastníkovi.
V odôvodnení, o. i. uviedol, že so žalovanou komunikoval písomne, pretože sa zdržuje dlhodobo v

zahraničí, že žalovaná v súvislosti s uznaním záväzku uviedla, že listinu Dohoda o uznaní záväzku a
o úhrade pohľadávky v splátkach skutočne podpisovala, túto listinu považovala za dohodu o splátkach
úveru, nie za uznanie dlhu, jednoznačne však uviedla, že súhlasí so zaplatením primeranej výšky úveru
a zaplatením zákonného úroku z omeškania, pretože úver čerpala a chce si splniť svoju povinnosť,
nesúhlasilavšakscelkovouvýškoupeňažnéhozáväzku,uvedenéhovtejtoDohodevovýške2206,80€,
ktorá v seba zahŕňala nielen istinu, ale aj vysoký úrok z omeškania. Ďalej uviedol, že 18.9.2012 vedľajší

účastník oznámil vstup do konania na strane žalovanej, súčasne požiadal o doručenie žaloby a jej príloh,
podoručenížalobyajejpríloh,vzniesolnámietkupremlčania,pretožeúverbolzosplatnený30.10.2008a
žalobabolapodanánasúd13.7.2012avpísomnompodanínavrhol,abysakpodaniuvyjadrilažalovaná,
najmä k vznesenej námietke premlčania,. Konštatoval, že žalovanej doručil vyjadrenie vedľajšieho
účastníka prostredníctvom elektronickej pošty 1.10.2012, že vzhľadom na krátkosť času do termínu
pojednávania, sa žalovaná vyjadrila telefonicky, trvala na svojom písomnom vyjadrení, ktoré mu bolo

doručené elektronickou poštou, námietku premlčania neakceptovala, chcela zaplatiť dlh voči žalobcovi
titulom vyčerpaného úveru, avšak vo výške, ktorá je v súlade so zák. Vykonaným dokazovaním
považoval za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli 24.10.2007 Zmluvu o
úvere, na základe ktorej bol jej poskytnutý úver 37 494 Sk (1 244,58 €), s dohodnutou výškou splátok
1 512 Sk (50,19 €), že úver mal byť splatený v 36 mesačných splátkach, že pripojená platobná história
k uvedenej zmluve za obdobie od 24.10.2007 do 24.9.2009 nasvedčovala tomu, že žalovaná čerpala

úver, avšak nevykonala počas uvedeného obdobia riadne a včas dohodnuté platby, za dané obdobie
zaplatila 5 497 Sk (182,47 €), po podpísaní Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach, vykonala ďalšie úhrady v celkovej sume 1 089 €, že napriek vstupu vedľajšieho účastníka,
ktorý vzniesol námietku premlčania, potvrdila, že uznáva len oprávnený nárok žalobcu, ktorý nie je
v rozpore s právnymi predpismi, a to len do výšky istiny, bez neprimeraného úroku z omeškania
a zmluvnej pokuty (ďalej len pokuta), že nevzniesla námietku premlčania a ani nevyjadrila súhlas

so vznesenou námietkou premlčania a z toho dôvodu neakceptoval námietku premlčania vznesenú
vedľajším účastníkom. Poukázal na to, že v danom prípade ide nesporne o spotrebiteľský úver, nazáklade ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky, že zmluva o úvere je
upravená ako právny inštitút v Obch. zák., ale vzhľadom „k tomu“, že v tomto prípade „sa jedná“ o
spotrebiteľský úver, tento záväzkový vzťah sa riadi príslušnými ust. zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľskom

úvere v znení neskorších predpisov a príslušnými ust. § 52 a n. O. z. Vychádzajúc z § 52 ods.1,2,3,§
53 ods.1 a 4 a § 54 ods.1,2 O. z. (ich znenie citoval), pri posudzovaní nároku žalobcu, sa podľa § 53
O. z. zaoberal podmienkami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania. V
rámci toho skúmal, do akej miery možno považovať podmienky uzavretej zmluvy za prijateľné, resp.
neprijateľné a, či je ich možné hodnotiť ako rovnovážne podmienky, čo do práv a povinností účastníkov

záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti skúmal prijateľnosť podmienok z hľadiska výšky úroku z úveru vo
vzťahu k poskytnutému úveru 37 494 Sk a vo vzťahu ku konečnej výške úveru 54 432 Sk. Porovnával
priemerné úrokové miery bánk v čase uzavretia zmluvy a zistil, že v danom období bola priemerná
úroková sadzba bánk pre spotrebiteľské úvery - pre domácnosti 13,83 %. Z vykonaného dokazovania
mu vyplynulo, že právny predchodca žalobcu dohodol úrok 1,89 % mesačne, tzn. 22,68 % ročne, pričom
konečná výška úveru zjavne zahŕňala aj iné poplatky a náklady, keďže predstavovala 29,44 %. Uzavrel,

že je nepochybné, že v danom prípade „sa nejednalo“ o žiadne individuálne dojednanie zmluvných
podmienok, že v tomto prípade bola medzi účastníkmi konania uzavretá formulárová zmluva, s vopred
určenými podrobnými podmienkami a s nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, z čoho si spotrebiteľ
- žalovaná zrejme vyvodila zámer o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce získať finančné
prostriedky formou úveru. Považoval za rozpor s dobrými mravmi, ak sa poskytuje spotrebiteľovi úver,

za cenu prevyšujúcu niekoľkonásobne priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovanými bankami,
pričom veriteľ využije nedostatočnú informovanosť, neskúsenosť spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy. Tiež
považoval za nutné uviesť, že zmluvné podmienky boli spracované vo formulári, ktorý používal žalobca
aj vo vzťahu k ďalším spotrebiteľom, že celý formulár bol písaný takým drobným písmom, že len s
ťažkosťami sa mohol spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy náležite oboznámiť s jej obsahom, bez

použitia lupy a takto mohla uniknúť pozornosti žalovanej nevýhodná zmluvná podmienka. Po prepočte
skutočne uhradených splátok žalovanou (1 271,47 €) dospel k záveru, že po pripočítaní priemerného
úroku, ktorý určovali banky v období uzavretia zmluvy, by suma úveru spolu so zmluvným úrokom
bola 42 679 Sk, v prepočte na euro 1 416,70 € a, že po odpočítaní sumy zaplatenej žalovanou, bola
výška nesplatenej istiny 145,23 €. Zdôraznil, že k uvedenému prepočtu pristúpil napriek tomu, že do

konania predložil žalobca Dohodu o splátkach a uznaní záväzku, že z vyjadrenia žalovanej vyplynulo,
že uvedenú listinu považovala výlučne za dohodu o splátkach, že pre bežného spotrebiteľa je takáto
dohoda obsahujúca v názve uznanie záväzku a súčasne dohodu o splátkach nie celkom zrozumiteľná
a bežný spotrebiteľ si z toho zjavne vyvodí, že „sa jedná“ o dohodu o uzavretí splátkového kalendára,
že žalovaná akceptovala Dohodu, avšak len do výšky oprávnenej istiny, ktorá je v súlade so zák. a v

rozsahu zákonného úroku, o čom svedčí aj jej plnenie po uzavretí Dohody, z toho je možné vyvodiť,
že uznala záväzok voči žalobcovi, čo do dôvodu, nie však v celej výške. Z toho dôvodu vykonal
prepočet, ktorý je v súlade s uvedenými ust. O. z. V rozsahu presahujúcom istinu 145,23 € žalobu
zamietol, pretože pôvodne uplatnený nárok vyplynul z neprijateľnej zmluvnej podmienky (vysoký úrok
z úveru presahujúci priemerné úroky bánk v danom období) a v tejto časti považoval uplatnený

nárok, ktorá činí v tejto časti zmluvu neplatnou. Ako neprijateľnú podmienku hodnotil aj dojednanie
o pokute, ktorá však bola textovo upravená len v Obchodných podmienkach pre úver a jej výška v
Sadzobníku poplatkov právneho predchodcu žalobcu. V tomto prípade bol toho názoru, že splnenie
povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, bolo zabezpečené viacerými právnymi inštitútmi, a to jednak pokutou
a jednak úrokom z omeškania, že takáto forma zabezpečenia zakladá značný nepomer medzi právami

a povinnosťami záväzkových strán a javí sa ako obchádzanie § 517 ods.2 O. z. o najvyššej prípustnej
výške úrokov z omeškania v občiansko-právnych vzťahoch, že takto uplatňované právo na zaplatenie
pokuty popri úroku z omeškania, je duplicitnou sankciou za to isté porušenie platobných povinností,
ktoré nemôže požívať právnu ochranu. S poukazom na obsah § 53 ods.4 O. z. považoval za potrebné
prijat záver, že uplatnená pokuta v danom prípade sa javí ako neprijateľná podmienka a v tomto

rozsahu je zmluva neplatná. Napokon uviedol, že žalovaná sa preukázateľne dostala do omeškania so
zaplatením peňažného záväzku v priznanom rozsahu, a z toho dôvodu bolo jej povinnosťou zaplatiť
úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1,2 O. z. (jeho znenie citoval). Vzhľadom na vykonaný prepočet
správnej výšky úveru, aplikoval tento prepočet aj na výpočet uplatneného kapitalizovaného úroku z
omeškania, vychádzal z údajov o vykonaných úhradách predložených žalobcom a podrobne uviedol,

ako bol vypočítaný kapitalizovaný úrok vo výške 102,78 €. Za obdobie omeškania od 24.9.2009 do
7.6.2012, priznal úrok podľa § 3 nar.vl.č.586/08 Z. z. (jeho znenie tiež citoval) a v súlade s nim priznal
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 %, pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
počas celého obdobia omeškania bola 1 %, ktoré bolo zvýšené o 8 percentuálnych bodov. Zhodnotenímvykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia 145,23 € a tiež
kapitalizovaného úroku z omeškania 102,78 € a ďalšieho úroku z omeškania od 7.6.2012 do zaplatenia,
a v tomto rozsahu uložil žalovanej povinnosť zaplatiť dlžnú sumu. Vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol

ako nedôvodnú. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.2 O. s. p. a uviedol, že v danom
prípade mal žalobca úspech vo veci v rozsahu 46 %, neúspech 54 %, konečný úspech v konaní mala
žalovaná, avšak len v nepatrnej výške 8 % a vedľajší účastník bol úspešný tiež len vo výške úspechu
žalovanej, pretože jeho námietka premlčania nebola žalovanou akceptovaná, z toho dôvodu nepriznal
náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.

Vedľajší účastník podal včas odvolanie proti rozsudku, ktorým bola priznaná žalobcovi suma 145,23 €
s prísl. a náhrada trov konania nebola priznaná žiadnemu z účastníkov konania, ani jemu. V odvolaní
uviedol, že súd napadnutým rozsudkom priznal žalobcovi uplatňovaný nárok a to aj za situácie, že
vzniesol v konaní námietku premlčania uplatneného nároku, že súd konštatuje, že žalovanej doručil
jeho vyjadrenie prostredníctvom elektronickej pošty a, že vzhľadom na krátkosť času do termínu
pojednávania sa žalovaná vyjadrila len telefonicky s tým, že trvala na svojom písomnom vyjadrení,

ktoré bolo doručené elektronickou poštou, námietku premlčania neakceptovala a chcela zaplatiť dlh voči
žalobcovi. Považoval za potrebné namietnuť z procesného hľadiska formu telefonického vyjadrenia,
ktorú súd prezentuje snáď ako legitímny výsluch žalovanej, že obsah telefonátu nie je možné žiadnym
spôsobom objektívne verifikovať za predpokladu, že telefonát nebol so súhlasom žalovanej nahrávaný
a v spise sa nenachádza prepis tohto telefonátu, že žalovaná rozhodne nebola náležitým spôsobom

oboznámená s jeho vyjadrením a - podľa jeho názoru - možno mať dôvodné pochybnosti o tom,
že porozumela obsahu jeho vyjadrenia a rovnako, že porozumela dôsledkom námietky premlčania,
príp., vôbec je možné pochybovať o tom, či rozumie inštitútu premlčania, že súd len jednoducho
konštatuje, že telefonicky námietku premlčania neakceptovala a z toho dôvodu na vznesenú námietku
neprihliadal, že ide o závažné procesné pochybenie súdu, pri ktorom bola z jeho strany účastníkom

odňatá možnosť konať pred súdom, čím je založený dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 237 písm.
f) O. s. p. Okrem uvedeného, považoval za potrebné poukázať na § 93 ods.4 O. s. p. (jeho znenie
citoval) a tvrdil, že uvedené ust. je potrebné vykladať tak, že aj keď sa v konaní celkom jednoznačne
preukáže, že žalovaná porozumela inštitútu premlčania, a skutočnosti, že podal odvolanie v jej prospech
a napriek tomu chce plniť, že súd by mal vznesenú námietku premlčania z jeho strany akceptovať,

pretože tento procesný úkon je učinený v prospech žalovanej a znamená jej úspech v konaní, pretože
premlčanú pohľadávku nie je možné judikovať, že žalovanej, napriek tomu, ak chce platiť, nič nebráni,
aby plnila žalobcovi mimo rozhodnutia súdu, pretože v rámci plnenia naturálnej obligácie tak učiniť
môže, súd však nemá asistovať pri judikovaní premlčanej pohľadávky za situácie účinne vznesenej
námietky premlčania v prospech žalovanej, že obdobne rozhodol Okresný súd v Trenčíne uznesením

27C/185/2011-36 z 22.6.2012, keď neschválil zmier medzi žalobcom a žalovaným v dôsledku námietky
premlčania vznesenej vedľajším účastníkom, ktorú vyhodnotil ako úkon učinený v prospech žalovaného
spotrebiteľa. K svojmu oprávneniu podať odvolanie v prospech žalovanej, poukázal na uznesenie
2Obdo27/2012 z 27.8.2012 NS SR (z jeho odôvodnenia citoval) a vzhľadom na uvedené navrhol
napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a uplatnil si náhradu

trov odvolacieho konania za odvolanie 31,54 € [§ 14 ods.3 písm. b) vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov; ďalej len vyhl.]
a režijný paušál 7,63 € (§ 16 ods.3 vyhl.) a 20 % DPH 7,83 €, celkom trovy odvolacieho konania 47 €.
Žalovaná v e-maile z 15.1.2013 (č.l.163) uviedla, že s odvolaním sa vedľajšieho účastníka súhlasí.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, citujúc znenie § 201 O. s. p., uviedol, že zastáva názor, že vedľajší

účastník nie je oprávnený na podanie odvolania, že v predmetnej veci súd vydal 3.10.2012 rozsudok,
voči ktorému žalovaná odvolanie nepodala a, že v prípade, ak má vedľajší účastník skutočný záujem
na ochrane spotrebiteľov, mal by pomoc poskytovať tým, ktorý o ňu prejavia záujem, a nie takýmto
spôsobom umelo predlžovať konania, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti súdneho
konania. Mal za to, že vedľajší účastník má podľa § 201 O. s. p. právo podať odvolanie iba v tých

prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovne spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním
a účastníkmi, že vzhľadom na to, že medzi žalovanou a vedľajším účastníkom zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi, odvolanie vedľajšieho účastníka je
možné považovať za podané neoprávnenou osobou a, že obdobný právny názor vyjadril aj Krajský súd
(ďalej len KS) v Žiline v rozhodnutí 9Co/259/2012, že postavenie vedľajšieho účastníka je odlišné v tom,

že aj keď koná vo vlastnom mene, jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, že
vedľajší účastník môže podať odvolanie, iba ak takéto právo má účastník a, že jeho lehota na odvolanie
je limitovaná lehotou na odvolanie účastníka a nemôže podať odvolanie proti vôli účastníka. V tejto
súvislosti si dovolil poukázať na rozhodnutie 5Cob/17/2012 KS v Prešove (z jeho odôvodnenia citoval)a, že obdobný právny názor vyjadril aj KS v Nitre v rozhodnutí 9Co/170/2012 a v rozhodnutí 9Co/
l77/2012, ako aj KS v Bratislave v rozhodnutí 5Co/288/2012. V tejto súvislosti si dovolil poukázať aj
na uznesenie 6Cdo30/2012 z 28.6.2012 Najvyššieho súdu SR (aj z neho citoval). Zároveň si dovolil

poukázať na Občiansky súdny poriadok Komentár - I. diel, 2.vydanie 2012, autorov Števček, Ficová
a kolektív, vydavateľstvo C. H. Beck, str.330 (aj z neho citoval) a v zmysle uvedeného mal za to, že
vedľajší účastník v zásade nemá právo na podanie odvolania a § 201 O. s. p. poskytuje len výnimku
z uvedenej zásady. K Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uviedol, že má za
to, že predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zák. vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo

strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a
prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase uznania,
zároveň žalovaná potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených a v tejto súvislosti
poukázal na čl. 3 Dohody a na to, čo je v nej jednoznačne, zrozumiteľné a jasne uvedené.V súvislosti s
tvrdením vedľajšieho účastníka, že Dohodu je nutné považovať za dodatok k predbežne formulovanej
spotrebiteľskej zmluve, z ktorej odvodzuje svoj nárok, si dovolil poukázať na skutočnosť, že predmetná

Dohoda nepredstavuje dodatok k pôvodnej zmluve, ktorým by sa zmluva dopĺňala alebo menila, ale
ide len o zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že žalovanej
je umožnené splácať záväzok v splátkach, dochádza teda k zmene v spôsobe plnenia záväzku. V
nadväznostinauvedenézdôraznil,žedohodaozmenevobsahuzáväzkujezmluvnývzťah,ktorývznikol
medzi ním, ako veriteľom, a žalovanou, ako dlžníkom, pričom on ako postupník tu nemá postavenie

dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy, z uvedeného potom vyplýva, že ust. Dohody o tom, že
žalovaná uznáva svoj záväzok, nemohlo byť jej vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve a na Dohodu sa nevzťahujú ust. o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
že tým, že žalovaná podpísala Dohodu, prejavila svoju vôľu záväzok splniť, čo je zároveň v jej záujme,
pretože po jeho splatení, nebude figurovať v databázach neplatičov, čím sa môže v budúcnosti zlepšiť

jej postavenie pri žiadosti o úver, vedľajší účastník však svojim účelovým postupom, ktorého cieľom
je vstupovanie do konaní žalobcu, a za každú cenu dosiahnuť úspech v spore, a najmä priznanie
neúčelne vynaložených trov právneho zast., znemožňuje žalovanej, aj napriek jej vôli a snahe, uhradiť
svoj existujúci záväzok voči nemu a, že vzhľadom na uvedené skutočnosti, nemožno mať pochybnosti
o platnosti uznania predmetného záväzku žalovanou alebo o jeho súlade s dobrými mravmi, a preto sa

v žiadnom bode nestotožňuje s názorom vedľajšieho účastníka. Zastával názor, že žalovaná po tom,
čo sa oboznámila s obsahom Dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila svoju
vedomosť s premlčaním pohľadávky, že nebola k podpisu Dohody žiadnym spôsobom donútená, tak,
ako uvádza vedľajší účastník, pričom uzatvorením predmetnej Dohody taktiež nedochádza k zhoršeniu
jej postavenia ako spotrebiteľa, tak ako tvrdí vedľajší účastník, ale práve naopak, poskytol jej možnosť

plniť už existujúci splatný záväzok, s plnením ktorého sa dostala do omeškania, v splátkach, že vedľajší
účastník žiadnym spôsobom nepreukázal, že neprijateľným spôsobom podsunul na podpis formulár o
uznaní premlčaného záväzku, ani jeho úmysel tak urobiť, za účelom dosiahnuť úspešné vymoženie
premlčanej pohľadávky, preto tvrdenia vedľajšieho účastníka, že Dohoda je v rozpore s dobrými mravmi
a ide o nekalú obchodnú praktiku, považoval za účelové a nepodložené. Dovolil si poukázať na

Rozsudok súdneho dvora (prvá komora) z 15.3.2012 vo veci C-453/10 a na návrhy generálnej advokátky
V. Trstenjak, ktoré súd prevzal do rozsudku (citoval, čo generálna advokátka vo svojich návrhoch, o. i.,
uviedla), že na základe uvedeného je zrejmé, že by ochrana spotrebiteľa stále mala byť len výnimkou zo
všeobecnej zásady zmluvnej slobody a ako výnimka by sa mala vykladať reštriktívne a na odstránenie
každej jednotlivej nekalej klauzuly by mali existovať vážne dôvody. Zastával názor, že Dohodu nemožno

považovať za Dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda spotrebiteľskej zmluve, od
ktorej odvodzuje svoj nárok, ale ide len o zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán, že
v danom vzťahu nevystupuje ako dodávateľ, a preto na predmetnú Dohodu nemožno aplikovať ust.
zamerané na ochranu spotrebiteľa, ktoré uvádza vo svojom stanovisku vedľajší účastník. K otázke
priznanianáhradytrovprávnehozast.vedľajšiehoúčastníka(citujúcznenie§142ods.1O.s.p.)zastával

názor, že cieľom Združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zák. o ochrane
spotrebiteľa (§ 3 ods.5 zák.č.250/07 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a
vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods.2 O. s.p.), že v danom prípade
nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, že ochrana práv
žalovanej ako spotrebiteľa je dostatočne zabezpečená súdom, jeho právnym posúdením veci v zmysle

účinnej zákonnej úpravy a následným spravodlivým rozhodnutím vo veci, pričom konaním vedľajšieho
účastníka v podobe jeho právneho zast. dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a
nehospodárnosti konania, k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady
trov právneho zastúpenia. Dovolil si poukázať na rozhodnutie KS v Banskej Bystrici 17Co/91/2012 (zjeho odôvodnenia citoval) a na to, že obdobný právny názor vyjadril aj OS Bratislava I v rozhodnutí
7C/77/2011 (aj z neho citoval). Na základe uvedeného navrhol podané odvolanie v zmysle § 218 ods.1
písm. b) O. s. p. odmietnuť a zároveň si uplatnil trovy právneho zast. v odvolacom konaní 47,22 € s

DPH, pozostávajúce z 1 úkonu právnej služby 37,85 s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu 9,37
€ s DPH.
Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý (§ 206 ods.1,3
O.s.p.),nadobudolprávoplatnosť,pretonebolvuvedenomrozsahuvodvolacomkonanípreskúmavaný.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j.

neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie
rozsudku (§ 219), ani na jeho zmenu (§ 220), lebo súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, preto rozsudok podľa § 221
ods.1 písm. h),ods.2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa (ďalej len súd) na ďalšie konanie.
Podľa § 93 ods.2 O. s. p. ako vedľajší účastník sa môže popri žalobcovi alebo žalovanom zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Čl. I bod 52. zák.č.384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa, s účinnosťou od
15.10.2008, v § 93 O. s. p. za odsek 1 vložil nový odsek 2, ktorý znie: „Ako vedľajší účastník sa môže
popri žalobcovi alebo žalovanom zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je

ochrana práv podľa osobitného predpisu“.
V poznámke 10a k tomuto ust. sa odkazuje napr. aj na zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
S účinnosťou od 15.10.2008 sa tak zaviedla druhá skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako
vedľajšíúčastníkvkonaní,pričomvtejtotzv.druhejskupinesubjektovvedľajšiehoúčastníctva,narozdiel

odprvejskupinyvedľajšiehoúčastníctva,vktorejmusíísťohmotnoprávnyzáujemvedľajšiehoúčastníka
na výsledku konania, sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma, legitimáciu na vstup
vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zák., keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická
osoba a to je aj prípad sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zák.č.205/07 Z. z.

V prejednávanej veci vedľajší účastník do konania vstúpil z vlastného podnetu, a to písomným
oznámením o svojom vstupe.
Podľa § 93 ods.4 O. s. p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má v zásade právo
podať odvolanie. Táto procesná legitimácia na podanie odvolania je však obmedzená účastníkom, na
strane ktorého vystupuje. Oprávnenie podať odvolanie patrí vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy, ak toto
oprávnenie má aj účastník, na stranu ktorého sa pripojil. V prípade, že tento účastník nemá procesnú
legitimáciu na podanie odvolania, nemôže ju mať ani vedľajší účastník, v opačnom prípade by sa mu

priznalo viac procesných práv, než má účastník, na ktorého strane vystupuje. Vedľajší účastník môže
podať odvolanie aj vtedy, ak odvolanie podal účastník. Ak podá odvolanie iba vedľajší účastník, môže
ho podať len v tom prípade, ak hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas. V prípade, že účastník
odmietne dať súhlas k odvolaniu vedľajšieho účastníka, je odvolanie vedľajšieho účastníka bez tohto
súhlasu právne neúčinné.

So zreteľom na to, že žalovaná v e-maile z 15.1.2013 (č.l.163) vyslovila súhlas s odvolaním vedľajšieho
účastníka, je odvolanie vedľajšieho účastníka, ktorý vystupuje na strane žalovanej právne účinné.
Vedľajší účastník v odvolaní, o. i. namieta, že súd nezohľadnil jeho námietku premlčania uplatneného
nároku, a že podanie žalovanej, urobené telefonicky, nesprávne posúdil ako kvalifikovaný procesný
úkon, hoci vo svojej podstate nespĺňa náležitosti riadneho úkonu účastníka podľa § 41 O. s. p.

Podľa § 41 ods.1 O. s. p. účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré
úkony nepredpisuje určitú formu.
Podľa ods.2 cit. ust. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
Podľa ods.3 cit. ust. hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným
účastníkom, avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.

Podľa § 42 ods. ods.1 O. s. p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými
prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo
ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickýmpodpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením
jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod

právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Keď je
rozhodnutie súdu, tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom použitie správneho ust.
neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu, v
takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd nepoužil správny právny predpis a ak súčasne
súd nezistil náležite skutkový stav, odvolací súd je nútený také rozhodnutie iba zrušiť a vec vrátiť súdu
na ďalšie konanie.

Pokiaľ ide o priznanie uplatneného nároku, čo do zaplatenia 145,23 € istiny s prísl., súd opomenul
prejednávanú vec posúdiť aj z hľadiska vedľajším účastníkom vznesenej námietky premlčania podľa
§ 101 O. z. a n., na ktorú nevzal zreteľ a nezaoberal sa ňou po skutkovej, ani právnej stránke s
odôvodnením, že žalovaná námietku premlčania neakceptovala, že chcela zaplatiť dlh voči žalobcovi
titulom vyčerpaného úveru, avšak vo výške, ktorý je v súlade so zák.

Telefonické vyjadrenie žalovanej nespĺňa zákonnú formu vyžadovanú cit. ust. O. s. p. a dôvod jeho
akceptovania súdom - krátkosť času do termínu pojednávania - tiež nemá oporu v O. s. p., o to viac,
že šlo o tak závažné zistenie jej stanoviska, a síce, či sa stotožňuje alebo s námietkou premlčania,
vznesenou vedľajším účastníkom, vystupujúcim na jej strane.
Tým, že súd zistený skutkový stav nepodradil aj pod príslušné ust. O. z. (§ 101 a n.), upravujúce

premlčanie, vec nesprávne právne posúdil, resp. nepoužil správne ust. právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav veci, lebo od žalovanej nezabezpečil kvalifikované vyjadrenie k
námietke premlčania, vznesenej vedľajším účastníkom a nezistil, či jeho úkony odporujú jej úkonom
(ako účastníčky, ktorú v konaní podporuje) a neposúdil ich po uvážení všetkých okolností a tak urobil
predčasný záver, že žalovaná námietku premlčania, vznesenú vedľajším účastníkom neakceptovala

(čo, o. i., z doterajšieho dokazovania ani nevyplynulo, nakoľko v spise nie je žiaden záznam o jej
„telefonickom“ vyjadrení).
Je tiež potrebné vziať zreteľ na to, že súdna prax sa zjednotila v tom, že uznaním dlhu, urobeným
vo forme podľa § 558 O. z., sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka (predpokladá sa), že dlh v
čase uznania trval a na to, aby uznanie dlhu malo tieto účinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal,

že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu aj výšky, že uznanie dlhu je jednostranný právny úkon
dlžníka adresovaný veriteľovi a zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej
domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa. Uznaný dlh môže byť aj dlh premlčaný, avšak takéto uznanie
zakladá právnu domnienku existenciu dlhu v čase jeho uznania len vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní a ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo právny (napr. že

nepoznal ust. o premlčaní), nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Pri premlčanom dlhu má také
uznanie tento právny následok len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak však uznávajúci
nevedel o premlčaní dlhu, výkladom a contrario možno dospieť k záveru, že uznanie dlhu uvedený
právny následok nemá a nezáleží na tom, či dlžník o premlčaní nevedel z dôvodu neznalosti právnej
úpravy premlčania alebo z iných dôvodov (skutkových).

Povinnosťou súdu bude preto posúdiť nárok žalobcu aj z hľadiska vedľajším účastníkom vznesenej
námietky premlčania podľa § 101 O. z. a n., po zabezpečení stanoviska žalovanej k tejto námietke (nie
však telefonicky), vec - v intenciách vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.) -
opätovne posúdiť, o ňom rozhodnúť a vyrovnať sa aj so všetkými skutočnosťami uvedenými účastníkmi
konania počas celého doterajšieho konania, vrátane odvolania a vyjadrenia k nemu.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O.
s. p.).
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.