Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, September 20, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/113/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409201954
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8409201954.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne G. K., bytom M. XXX, D., právne zastúpenej Beňo &
partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. Sv. Egídia 95, Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanej
Nemocnici Dr. V. Alexandra v Kežmarku, n.o., Huncovská 42, Kežmarok, IČO: 37 886 436, právne
zastúpenej Mgr. Evou Popovičovou, advokátkou, Okružná 63, Poprad, v konaní o náhradu škody na
zdraví, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 4C 47/2009-178 zo dňa

28. 08. 2012 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol, že konanie sa dňom nasledujúcim po zverejnení
uznesenia o skončení reštrukturalizácie žalovanej v Obchodnom vestníku, tzn. dňom 21.6.2012
zastavilo.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 28.04.2009 v jej konečnej
úprave domáhala na žalovanej titulom náhrady škody na zdraví odškodnenia bolestného, sťaženia
spoločenského uplatnenia a náhrady nákladov spojených s liečením v celkovej výške 6.083,88 eur.

V priebehu konania žalovaná oznámila súdu, že dňa 25.01.2012 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené

uznesenie Okresného súdu Prešov o povolení reštrukturalizácie žalovanej. Následne dňa 28.06.2012
žalovaná oznámila prvostupňovému súdu, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 13.06.2012
bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalovanej a reštrukturalizácia žalovanej bola ukončená.

Súd prvého stupňa citoval ust. § 118 ods. 1, § 118 ods. 4, § 120 ods. 1, 2, 3, 4, zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a

uviedol, že nárok na uspokojenie pohľadávky na náhradu škody na zdraví, ktorý si žalobkyňa uplatnila
v predmetnom konaní žalobou zo dňa 28.04.2009, je nárokom na uspokojenie pohľadávky, ktorú si
žalobkyňa po začatí reštrukturalizácie žalovanej mohla uplatniť už iba prihláškou v reštrukturalizačnom
konaní. Pohľadávkami, ktoré sa v reštrukturalizačnom konaní uplatňujú prihláškou, sú predovšetkým
pohľadávky, ktoré vznikli do zverejnenia uznesenia súdu o začatí reštrukturalizačného konania v
Obchodnomvestníku.Zhľadiskaposúdeniamomentuvznikutejtopohľadávkyjebezprávnehovýznamu

skutočnosť, či v čase jej vzniku žalobkyni bola alebo nebola známa presná výška pohľadávky. Prihláškou
v reštrukturalizačnom konaní sa nemusia prihlasovať, a preto nepôsobia na nich účinky povolenia
reštrukturalizačného konania iba prednostné pohľadávky, ktoré vymenúva zákon v ust. § 120 ods. 2
a pohľadávky vylúčené z uspokojenia. Iba tieto pohľadávky je možné uplatňovať priamo u dlžníka v
základnom civilnom konaní aj po začatí reštrukturalizačného konania. Súd prvého stupňa sa stotožnil
s argumentáciou žalovanej, že podľa § 118 ods. 4 v spojení s ust. § 199 ods. 9 veta druhá zákona č.

7/2005 Z.z. dňom 26.01.2012 došlo zo zákona k prerušeniu konania v danej veci.Následne súd citujúc ust. § 155 ods. 2 a § 156 zákona č. 7/2005 Z.z. prijal záver, že v danej veci sa
dňom 21.06.2012 zo zákona konanie zastavilo, vrátane konania o trovách konania, ktoré si žalobkyňa,
pokiaľ jej vznikli, musela prihlásiť ako každú inú pohľadávku tiež prihláškou v reštrukturalizačnom konaní

a za účelom vedenia konania súd vydal toto uznesenie. Pokiaľ si žalobkyňa predmetnú pohľadávku na
náhradu škody ako aj prípadný nárok na náhradu trov konania v lehote ustanovenej zákonom (30 dní
od povolenia reštrukturalizácie žalovanej) v reštrukturalizačnom konaní neprihlásila, podľa ust. § 155
zákona č. 7/2005 Z.z. jej právo vymáhať tieto pohľadávky voči žalovanej zaniklo.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu odvolanie žalobkyňa. Namietala, že napadnuté
rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, pričom podľa ust. § 40a Občianskeho súdneho
poriadku v spojení s ust. §5 až §7 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch, nemá vyšší súdny
úradník právomoc takéto rozhodnutie vydávať, a to ani na základe poverenia sudcu. Rozhodnutie o

zastavení konania je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí a zákonodarca toto rozhodnutie zveruje
výlučne sudcovi. Uvedené podľa žalobkyne zakladá vadu konania v podobe odňatia možnosti žalobkyne
konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku).

Žalobkyňa ďalej namietala nesprávne právne posúdenie veci (podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f)

Občianskeho súdneho poriadku). Uviedla, že jej pohľadávka nie je zmluvnou pohľadávkou, ale je
pohľadávkou z titulu náhrady škody. V jej prípade je potrebné konštatovať, že jej zdravotný stav
nebol pred začatím reštrukturalizácie ustálený natoľko, aby bolo možné vylúčiť zmenu v peňažnom
vyjadrení ujmy a s tým súvisiacu zmenu návrhu. V podanej žalobe síce navrhla výšku odškodného,
avšak výška plnenia závisela plne od znaleckého posudku. Tvrdenie súdu, že pohľadávka vznikla v

deň škodovej udalosti je z právneho hľadiska podľa žalobkyne nesprávne. Na vznik pohľadávky sa
podľa žalobkyne vyžaduje nielen právny dôvod, ale aj obsah - v prípade peňažnej pohľadávky výška
tohto plnenia. V deň škodovej udalosti vznikol právny dôvod pohľadávky na náhradu škody, ale výška
pohľadávky mohla byť určená až na základe znaleckého posudku a tento stav nebol známy ani v čase
reštrukturalizačného konania. Súd podľa žalobkyne vytvoril absurdnú situáciu, v ktorej sa žalobkyňa

nemôže domôcť svojich práv. Ak by si svoj nárok uplatnila v reštrukturalizačnom konaní, hoci len v
základnom peňažnom vyjadrení uvedenom v petite žaloby, mohla preukázateľne očakávať plnenie
nižšie ako 10% tejto základnej hodnoty a po ustálení zdravotného stavu by už žiadne plnenie žiadať
nemohla, nakoľko týmto plnením by došlo k zániku jej pohľadávky. Súd podľa žalobkyne nevysvetlil,
ako si mohla uplatniť v reštrukturalizačnom konaní pohľadávku, ktorej výšku nemohla ku dňu začatia

reštrukturalizačného konania poznať, ak uplatnenie pohľadávky v reštrukturalizácii bez uvedenia výšky
nie je prípustné. Žalobkyňa podala žalobu pred začatím reštrukturalizačného konania, avšak s tým,
že výška nároku sa ustáli na základe objektívneho znaleckého posudku nariadeného súdom a toto
dokazovanie bolo zmarené súdom v dôsledku začatia reštrukturalizačného konania, pričom po jeho
skončení nič nebráni jeho vykonaniu. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č.

99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.), vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods.2 písm. a O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v súvislosti s v odvolaní namietaným odňatím možnosti konať pred súdom bolo
zistiť, či súd prvého stupňa v prejednávanej veci znemožnil realizáciu tých procesných práv žalobkyne,
ktoré jej priznáva Občiansky súdny poriadok.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci,

ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny
poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä
vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.Napadnuté uznesenie predstavuje svojím charakterom procesné rozhodnutie súdu, ktorým sa konanie
pred súdom končí a ako také ho je v zásade oprávnený vydať aj vyšší súdny úradník v zmysle ust.

§ 6 písm. r) zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch. Pokiaľ zákonodarca zveril oprávnenie
zastavovať konanie aj súdnym tajomníkom (viď. ust. § 10 ods. 3 písm. l/ zákona č. 549/2003 Z.z.), niet
zákonnej prekážky, aby tak nemohol rozhodnúť vyšší súdny úradník, avšak iba na základe poverenia
sudcu. V danom prípade sa v spise prvostupňového súdu poverenie pre vyššieho súdneho úradníka na
vydanie uznesenia o zastavení konania nenachádza. Preto táto absencia osobitného poverenia sudcu

pre vyššieho súdneho úradníka zakladá vadu konania v podobe postupu súdu, ktorý bol v rozpore s ust.
§ 40a O.s.p. v spojení s ust. § 6 zákona č. 549/2003 Z.z., čím bola žalobkyni odňatá možnosť konať
pred súdom z dôvodu, že o veci samej rozhodol pracovník súdu a nie zákonný sudca.

Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka nemôže byť v súlade s účelom sledovaným čl. 142 ods. 2
v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy nikdy konečným rozhodnutím vo veci. Je to tak preto, že zverenie

výkonu súdnej moci iným osobám než sudcom musí mať v zmysle Ústavy minimálne také obmedzenie,
pri ktorom účastníkovi súdneho konania ostane zachovaná možnosť domáhať sa prerokovania
jeho veci nestranným a nezávislým sudcom uplatnením opravného prostriedku. Túto požiadavku
vyplývajúcu z Ústavy treba uplatniť aj pri výklade a aplikácii zákonnej úpravy ustanovujúcej oprávnenie
poverených zamestnancov súdu (vyšších súdnych úradníkov) rozhodovať v občianskom súdnom konaní

(vrátane exekučného) a tiež pri výklade a aplikácii zákonnej úpravy postupu pri prieskume rozhodnutí
zamestnancov poverených sudcami (vyšších súdnych úradníkov). (IV. ÚS 200/2007).

Úlohou odvolacieho súdu v súvislosti s v odvolaní namietaným nesprávnym právnym posúdením bolo
zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O

nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Za dôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia. Je

nesporné, že predmetom konania je náhrada škody z titulu ublíženia na zdraví. Sudca sa náležite
nevysporiadal s tvrdenou skutočnosťou právneho zástupcu žalobkyne, že pohľadávka žalobkyne vznikla
počas reštrukturalizačného konania žalovaného. Z predložených listinných dôkazov a to potvrdenia
o posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia v priebehu konania pred súdom prvého
stupňa vyplýva, že ani v čase podania žaloby nebol ustálený zdravotný stav definitívne z dôvodu, že

pôvodne bol vydaný posudok na ohodnotenie bolestného žalobkyne v rozsahu 300 bodov a z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 254 bodov, ktorý posudok bol vypracovaný MUDr. A. C.,
CSc., prednostom Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie, Nemocnica E. - N. a. s., prvá súkromná
nemocnica a následne žalobkyňa v konaní predložila ďalší posudok ohľadne ohodnotenia bolestného,
ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré bolo vo vzťahu k bolestnému zvýšené na 400 bodov

a vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia na 260 bodov. Z dôvodu spornosti uplatnenej výšky,
ako aj rozsahu bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré položky
namietal sám žalovaný, bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie. To znamená, že až na základe
záveruznaleckéhoposudkuaodstráneníuplatnenýchnámietokúčastníkovvkonaníbydošlokustáleniu
výšky bolestného, ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia.

Pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode, treba vychádzať z preukázanej vedomosti
poškodeného o škode, nielen z jeho predpokladanej vedomosti o škode. Pojem „dozvie sa o škode“
vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda
spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko

objektívne vyjadriť - vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť
aj na súde. Tvrdená skutočnosť právnym zástupcom žalobkyne v priebehu konania pred súdom prvého
stupňa, ako aj následne uplatnená ako odvolacia námietka, sa s prihliadnutím na predmet javí akoopodstatnená z dôvodu, že tvrdenie súdu o tom, že pohľadávka žalobkyne vznikla v deň škodovej
udalosti, je nesprávna.

Zpodaniažalobkynepredloženéhodňa18.9.2012ďalejvyplýva,žeposúdenievýškyuplatnenejnáhrady
škody je závislé od náležitého odborného posúdenia znalcom z odboru zdravotníctva vzhľadom na
pretrvávajúce komplikácie, ktorými žalobkyňa trpí (č.l. 189 spisu). Žalobkyňou namietané okolnosti
týkajúce sa neexistencie pohľadávky čo do určenia jej výšky v čase začatia reštrukturalizačného konania
boli opodstatnené.

Z tohto dôvodu odvolací súd považoval odvolanie žalobkyne za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok
zrušil v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
(§ 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa konať vo veci uplatneného nároku na náhradu škody.

V sporovom konaní rešpektujúc zásadu kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť vyplývajúcu
z ust. § 102 ods. 1 O.s.p., t.j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj preukázania tvrdených skutočností. Vo
veci je potrebné za účelom objektívneho posúdenia ublíženia na zdraví žalovanou žalobkyni v súvislosti
s operačným zákrokom nariadiť znalecké dokazovanie za účelom ustálenia namietaných skutočností
týkajúcich sa bodového ohodnotenia bolestného v zmysle už v konaní nariadeného znaleckého

dokazovania uznesením č.k. 4C/47/2009-126 zo dňa 12.1.2012.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 1, 3 O.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre
odvolacie konanie.

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.