Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714216082
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7714216082.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky R. P. nar.
X.X.XXXX bývajúcej v E. na ulici Z. č. XXXX/XXX zastúpenej JUDr. Radoslavom Sotákom advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na Námestí slobody č. 3 proti povinnému D. P. nar.
XX.X.XXXX bývajúcemu v E. na ul. H. č. XX zastúpeného JUDr. Vladimírom Sabadošom advokátom
Advokátskej kancelárie na Námestí osloboditeľov č. 77 v Michalovciach v konaní o určenie výživného,
o odvolaní navrhovateľky a povinného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 21.11.2016
č.k. 19C 180/2014-252 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal povinného prispievať na výživu navrhovateľky
sumou 140 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 8.10.2014 do budúcnosti. V prevyšujúcom
rozsahu návrh zamietol. Dlžné výživné za obdobie od 8.10.2014 do 21.11.2016 v sume 2.198,01 €
povolil povinnému splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 100 € od právoplatnosti
rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý
výrok o určení výživného tak, že zaviaže povinného prispievať na jej výživu sumou 190 € mesačne a
adekvátne zvýšenému výživnému určí aj dlžné výživné, alternatívne zruší rozsudok súdu prvej inštancie
a vráti vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Poukázala na to, že konajúci súd určil
výživné aj s prihliadnutím na jej príjem z brigádnickej činnosti, ktorý je nepravidelný a nestály a je závislý
odjejštudijnýchpovinností.Konštatovala,žesajednáobrigádnickúčinnosťanieriadnypracovnýpomer

s pevne stanoveným pracovným časom a stálou odmenou. Uviedla, že študuje na vysokej škole dennou
formou štúdia. Vytkla konajúcemu súdu, že nezahrnul jej výdavky na oblečenie v sume 50 € mesačne,
ktoré deklaroval a povinný tento výdavok nerozporoval. Taktiež nezahrnul výdavok na kúpu tlačiarne v
sume 150 € a ďalší výdavok na vysokú školu mimo nákladov na učebné pomôcky určené súdom 10 €
mesačne, a to povinný peňažný dar vysokej škole - Nadácii prof. Čolláka v sume 100 € každý školský rok
a s prihliadnutím na tieto skutočne odôvodnené výdavky sú jej nutné výdavky v prepočte na mesiac cca o
70 € vyššie ako 194 € mesačne určené súdom. Uviedla, že súd neprihliadol na to, že od podania návrhu

od októbra 2014 už uplynula doba viac ako 2 rokov a od tej doby od októbra 2014 došlo vzhľadom na
valorizáciu aj všeobecne k zvýšeniu cien a opomenul sa vysporiadať s povinným tvrdenou skutočnosťou,
žemumohlobyťvyplatenépoistenéplneniezospoločnostiAmslicovsume7.000€,ktorépreinvestovala
ktorýpodstatnezvýšiljehomajetkovépomery.Citovala§75ods.1Zákonaorodineakonštatovala,ženastrane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú
mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov,
pričom oprávnené potreby nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak bytovými, odevnými,

zdravotnými, kultúrnymi potrebami, predovšetkým s prihliadnutím na vek aj zdravotný stav a podobne.
Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré je povinný vyživovať a
spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a domácnosť. Na
strane povinného je potrebné prihliadnuť najmä na jeho schopnosti a faktické príjmy, ako aj na možnosti,
ktoré sú objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,

nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné povinnosti a situáciu na trhu práce a táto kategória zahŕňa
jednak majetok rodičov a jednak životný štandard, ktorý navonok prezentujú. Konštatovala, že jej matka
okrem ňou poskytovaného výživného z jej príjmu poskytuje osobnú starostlivosť aj o mal. H., pričom
povinný nad rámec bežného výživného na jej potreby žiadnym spôsobom neprispieva. V konaní bolo
nesporne preukázané, že jej matka zabezpečuje náklady na domácnosť výlučne sama, pričom otec
žije v samostatnej bytovej jednotke, náklady na domácnosť pokrýva sám, zo spoločného bytu ho nikto

nevyháňal a nikto mu nebráni v užívaní bytu, keďže ide o 4-izbový byt, kde má povinný samostatnú
izbu, ktorú v marci 2015 prestal užívať napriek tomu, že takouto formou bývania by mal znížené náklady
na bývanie, ako aj výdavkov na cestovné, keďže zo spoločného bytu na jeho pracovisko je 200 m.
Povinný mohol bývať aj v rodičovskom dome v E., pričom sám uviedol, že určitý čas po podaní návrhu
na rozvod býval aj tam, čím by aj týmto spôsobom mal nižšie výdavky, a preto výdavok povinného

na bývanie v sume 250 € nepovažuje za účelný. Uviedla, že z výpisov z účtu povinného vyplýva, že
pravidelne uhrádza 40 € mesačne cirkvi, 20 € na sporenie a aj tieto úhrady nesvedčia o tom, že by nemal
dostatok finančných prostriedkov na úhradu zvýšeného výživného. Uviedla, že súdom určené výživné
140 € predstavuje denné výživné 4,51 €, čo vzhľadom na to, že je dospelá osoba, študentka vysokej
školy, nepostačuje ani na jej základné potreby.

3. Povinný včas podaným odvolaním sa domáhal zmeny rozsudku súdu prvej inštancie tak, že odvolací
súd zmení prvoinštančný rozsudok tak, že určí výživné pre navrhovateľku 100 € mesačne a adekvátne
vyčísli aj dlžné výživné. Vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne posudzoval odôvodnené potreby
navrhovateľky, ktoré predstavujú 194 €, ktorá suma je bežnou sumou výživného vo veku navrhovateľky

a zohľadňuje aj súčasné životné náklady. V konaní však bolo preukázané, že je zamestnaná a má príjem
126 € mesačne, a preto tento príjem je potrebné zohľadniť pri určení vyživovacej povinnosti rodičov.
Pri takto určenej výške výživného je zrejmé, že súd pri rozhodovaní nesprávne interpretoval ust. §
62 ods. 2 Zákona o rodine, pretože navrhovateľka by v takomto prípade disponovala mesačne oveľa
vyššími finančnými prostriedkami ako povinný, pričom v konaní bolo preukázané, že má vyživovaciu

povinnosť aj k synovi H.. Súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal so všetkými jeho nevyhnutnými
potrebami, ktoré vyčíslil sumou 405 €, pričom zohľadnili len výdavky na bývanie, stravovanie, výdavky
na hygienu. Konštatoval, že pracuje ako vedúci zamestnanec a svoj príjem 705 € dosahuje pri častých
nadčasových prácach pri zvýšenom vypätí práce, čo zvyšuje jeho vlastné životné náklady (R 15/68).
Vytkol konajúcemu súdu, že nezohľadnil jeho výdavky na hygienu, ošatenie, deklarované cestovné

výdavky v sume 69 € mesačne z dôvodu, že vyhodnotil, že nič mu nebráni povinnému využívať na
prepravu MHD napriek tomu, že aj cesta MHD je spoplatnená. V konaní preukázal mesačné platby
vo forme trvalých príkazov v sume 653,45 €, ktoré nesporne pravidelne uhrádzal a tieto platby ani
nepredstavujú ďalšie životné náklady, sú paušálnymi mesačnými platbami, ktoré zjavne oprávnene a
preukázateľne nevyhnutné. Preukázal v konaní splácanie pôžičky v mesačnej sume 58,83 €, ktorá je

platbou za sumu použitú na rekonštrukciu bytu, v ktorom v súčasnosti býva navrhovateľka. Konštatoval,
že pri určení výživného všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným
problémom rodiča, čo by malo vplyv nielen na jeho schopnosť naďalej zotrvať vo funkcii vedúceho
pracovníka, ale nakoniec by to malo negatívny vplyv aj na deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť a
viedli by u neho k značnému riziku vzniku samotných vlastných existenčných problémov.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu povinného poukázala na to, že v odvolaní neuvádza povinný
žiadne nové skutočnosti, ktoré by nepreukazoval v priebehu konania. Uviedla, že pôžička v sume 58 €,
ktorú uvádza, bola splatená ešte v priebehu manželstva. Poukázala na to, že povinný obdržal v marci
2016 poistné plnenie zo spoločnosti Amslico v sume 7.000 €, ktoré preinvestoval. Konštatovala, že v

čase vydania napadnutého rozhodnutia v mesiaci november 2015 až október 2016 mal príjem 755 €.
Za nedôvodný považuje aj náklad na bývanie, pretože povinného zo spoločného bytu nikto nevyháňa,
nikto mu nebráni v užívaní bytu, keďže sa jedná o 4-izbový byt, kde má samostatnú izbu, napriek tomu
však v marci 2015 ho prestal užívať.5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP s tým, že nie je odvolacími dôvodmi
viazaný podľa § 66 CMP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci,
posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci

konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami povinného uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili
jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti k
navrhovateľke. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli

nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku
čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že
do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno
považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej

inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne
posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté
v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

9. Odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že zo zákonných ustanovení citovaných v

napadnutom rozsudku týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva,
že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné
vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených
potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, ďalej hmotné

potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a
prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne,
športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka
v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho
zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať

primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom
vekuanarovnakomstupnivzdelávaniasúspravidlarovnaké,pokiaľniesúvurčitomkonkrétnomprípade
zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej
činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa,
pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne odkazovať. Dokazovať je

potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v
rovnakom veku a na rovnakom stupni vzdelávania. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd
povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných,
rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady
a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné

zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.

10. V tomto prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľka sa pripravuje
na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole dennou formou, preto je odkázaná svojou výživou narodičov, a teda ich vyživovacia povinnosť k nej naďalej trvá. Navrhovateľka v konaní neprezentovala
žiadne nadštandardné potreby, ktoré by vybočovali z rámca potrieb iných študentov vysokoškolského
štúdia, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Pokiaľ povinný poukazuje na to,

že navrhovateľka má možnosť privyrábať si formou brigádnickej činnosti, je potrebné zdôrazniť, že
táto skutočnosť zásadne nezbavuje rodičov vyživovacej povinnosti k dieťaťu, pretože takto získané
prostriedky môže dieťa použiť na uspokojenie ďalších svojich potrieb, ktoré nie je možné uspokojiť
z výživného poskytovaného mu rodičmi. Vzhľadom na to, že navrhovateľka je študentkou riadneho
dennéhoštúdia,niejepotrebnédokazovaťschopnostinavrhovateľkydopĺňaťzdrojsvojejvýživyvlastnou

prácou.Odvolacísúdkonštatuje,žeodvolaciedôvodytvoriliobranuúčastníkovužvkonanínasúdeprvej
inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku náležite vysporiadal. Odvolací súd sa
vplnomrozsahustotožnilshodnotenímsúduprvejinštancietýkajúcimsapomerovúčastníkovadospelk
rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že určené výživné zodpovedá zákonným kritériám
určovania rozsahu výživného rodičov k deťom vyplývajúcim z citovaných zákonných ustanovení v
napadnutom rozsudku a poznamenáva, že účastníci v odvolaní neuviedli žiadne podstatné skutočnosti,

ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o ich odvolaní, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

11. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 57 CMP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich priznanie

nebol predložený.

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).