Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 8, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 25Sa/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200052
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:1017200052.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu: JUDr.

B. S., bytom Q., K.. M. R. Štefánika 582/29B, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ,
so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
600 124 6658 0 zo dňa 3. novembra 2016 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 600
124 6658 0 zo dňa 22. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví tohto rozsudku uvedeného

rozhodnutia žalovaného č. 600 124 6658 0 zo dňa 3. novembra 2016 v spojení s rozhodnutím Sociálnej
poisťovne ústredie č. 600 124 6658 0 zo dňa 22. júla 2016, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému
na ďalšie konanie.

2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a súčasne potvrdil
prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 600 124 6658 0 zo dňa 22. júla 2016, ktorým
správny orgán I. stupňa podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 14, § 21 a § 174 zákona

č. 100/1988 Zb. zamietol žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 24.01.2016, nakoľko
žalobca v I. kategórii funkcií získal 19 rokov a 5 dní služby a táto služba v I. kategórii funkcií netrvala k
31.12.1999, v dôsledku čoho nebola splnená podmienka stanovená v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988
Zb. Vzhľadom na túto skutočnosť správny orgán I. stupňa dospel k záveru, že žalobcovi vznikne nárok
na starobný dôchodok až dovŕšením dôchodkového veku 62 rokov, t.j. dňa 24.01.2022.

3.Žalobcavpodanejžalobeuviedol,ženárokobčanov,ktoríukončilizamestnanieI.pracovnejkategórie,

prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, je potrebné posudzovať podľa zákona platného a účinného
v dobe ukončenia zamestnania I. pracovnej kategórie, prípadne služby I. alebo I. kategórie funkcií.
Nie je teda možné ich právne nároky posudzovať podľa zákonov, resp. ustanovení, ktoré nadobudli
účinnosť v neskoršom období, teda po ich ukončení. Posúdenie nárokov zamestnancov, ktorí ukončili
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií v priebehu rokov 1993
až 1999, v zmysle novely č. 355/1995 Z.z., považoval žalobca za diskriminačné. Zastával názor, že
žalovaný v danom prípade nesprávne aplikoval ust. § 174 zákona č. 100/1988 Z.z., ktoré bolo zavedené

novelou zákona č. 355/1999 Z.z. zo dňa 07.12.1999, aj napriek tomu, že služobný pomer žalobcu bol
ukončený pred účinnosťou tejto novely, konkrétne dňa 30.09.1998. Žalobca si bol vedomý toho, že
podľa vtedy platných právnych predpisov, konkrétne § 174 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.,
splnil dôležitú podmienku služby, a to 19 rokov v I. kategórii funkcií pre skorší odchod do starobnéhodôchodku vo veku 56 rokov života. Žalobca zároveň splnil aj podmienku vtedy platného ust. § 174 ods.
2 zákona č. 100/1988 Zb. a to, že jeho zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II.
kategórie funkcií trvali k 31.12.1997. Úpravy § 174 v ďalších rokoch sa už nevzťahovali na žalobcu,

ale na tých, ktorí odchádzali v nasledujúcich rokoch. Právo, ktoré žalobcovi vzniklo, už nemohlo mu
byť odňaté neskoršími novelizáciami zákona. Podľa neskorších novelizácií by mohlo byť právo žalobcu
posudzované len vtedy, ak by to bolo preňho výhodnejšie. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že
zákony, ktoré sú uvedené v § 179 o účinnosti, neboli doposiaľ zrušené, a preto pri posudzovaní nárokov
na skorší odchod do starobného dôchodku je potrebné podmienky tohto nároku skúmať vždy podľa tej

novely, ktorá sa vzťahovala k danému obdobiu, teda k obdobiu (roku), v ktorom zamestnanec ukončil
pracovný pomer v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo služby I. alebo II. kategórie funkcií a kedy pre
neho platila konkrétna novela § 174, ktorá bola v dobe ukončenia jeho pracovného pomeru poslednou.
Týmto bolo zabezpečené, aby nedochádzalo k diskriminácií niektorých skupín občanov, ale aby všetci
výsluhoví dôchodcovia mali zabezpečený rovnaký nárok na skorší odchod do starobného dôchodku
podľa príslušnej novely. Iný výklad by diskriminoval tých, ktorí neboli v služobnom pomere k 31.12.1999,

aj keď by inak splnili všetky podmienky na priznanie starobného dôchodku a nútil by ich, aby naďalej
vykonávali zamestnanie. Nárok žalobcu na odchod do starobného dôchodku vyplývajúci z § 174 zákona
č. 100/1988 Zb. je treba posudzovať podľa podmienok uvedených v novele § 174 zavedenej zákonom
č. 376/1996 Z.z. a nie podľa podmienok uvedených v neskoršej novele § 174 zákona č. 355/1999 Z.z.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe námietku žalobcu označil za nedôvodnú, nakoľko na vznik
nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. je nutné, aby zamestnanie
žalobcu v I. kategórii funkcií trvalo k 31. decembru 1999. Nárok na posúdenie dôchodkového veku
postupom podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. žalobcovi nevznikol z dôvodu, že k 31.12.1999
vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie. Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší

súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 1 So/69/2014 zo dňa 29. septembra 2015, v ktorom
uviedol, že predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 zákona
č. 100/1988 Zb. už od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je nielen splnenie podmienky získania zamestnania
zaradeného do I. pracovnej kategórie v stanovenom rozsahu, ale podľa §174 ods. 2 tohto zákona aj
splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31.12.1999. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že

námietka žalobcu týkajúca sa splnenia podmienky § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. je nedôvodná.
Pre nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru od 01.10.1979
do29.02.1980náhradnávojenskáslužbavI.kategóriifunkciíaobdobievýkonuslužbyPZod01.03.1980
do 30.09.1998 v I. kategórií funkcií. Nakoľko v I. kategórii funkcií získal žalobca 19 rokov a 5 dní služby
a táto služba v I. kategórii funkcií netrvala k 31.12.1999, žalobca nespĺňa podmienku vzniku nároku na

starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., a preto bola jeho žiadosť o priznanie
starobného dôchodku správne zamietnutá. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť.

5.Navyjadreniežalovanéhoreagovalžalobcapodanímzodňa18.04.2017,vktoromzotrvalnanázoroch

vyjadrených v správnej žalobe. Zopakoval, že všetky novely zákona č. 100/1988 Zb. si zachovali svoju
platnosť a účinnosť až do ukončenia platnosti a účinnosti aj poslednej novely, každá z nich platí pre
obdobie konkrétneho roku a posudzujú sa podľa nich nároky vzniknuté po určitom konkrétnom dátume
až do dátumu, kedy sa začínajú posudzovať nároky podľa ďalšej novely. Zotrval na názore, že nárok
žalobcu na skorší odchod do starobného dôchodku nevznikol počas účinnosti poslednej novely § 174

zavedenej zákonom č. 355/1999 Z.z., ale vznikol ukončením služby v Policajnom zbore, teda dňom
30.12.1998, v zmysle § 174 zavedeného zákonom č. 376/1996 Z.z., ktoré upravovalo nároky z I. a
II pracovnej kategórie a z I. alebo II kategórie funkcií po 31.12.1997 a vyžadovalo v ods. 2 službu k
31.12.1997, čo žalobca splnil. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní sa vychádza v súčasnosti z jediného
platného právneho predpisu zaoberajúceho sa nárokmi vyplývajúcimi zo zaradenia zamestnaní do I. a

II. pracovnej kategórie, ktorým je § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Ak bol odpracovaný potrebný
počet rokov v zamestnaní I. a II. pracovnej kategórie, nároky nemožno poprieť. Žalobca ďalej uviedol,
že § 175g zákona č.100/1988 Zb., zavedený novelou - zákonom č. 355/1999 Z.z., presne uvádza ako
postupovať pri rozhodovaní o nárokoch vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II, pracovnej
kategórie. Toto ustanovenie hovorí o nárokoch, ktoré vznikli pred účinnosťou poslednej novely § 174

zákona č. 100/1988 Zb., zavedenej zákonom č. 355/1999 Z.z., teda tieto nároky museli vzniknúť za
účinnosti predchádzajúcich noviel § 174. Žalobca ďalej vyjadril názor, že žalovaný pri rozhodovaní o
nároku žalobcu v celom rozsahu ignoroval § 175g, avšak § 174 z tej istej novely uplatnil v plnom
rozsahu, čím konal v rozpore s právnymi predpismi. Nárok žalobcu na starobný dôchodok má byťposudzovaný vzhľadom na § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. zavedeného novelou - zákonom
č. 355/1999 Z.z. podľa znenia ustanovenia § 174 zavedeného novelou - zákonom č. 376/1996, ktorá
má časovú pôsobnosť vymedzenú pre obdobie roku 1998 a ktorá vyžadovala dobu zamestnania k

31.12.1997. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol žalobca napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec
vrátiť žalovanému na opätovné rozhodnutie.

6. Žalovaný v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 03.05.2017 zotrval na názore, že žalobca v I. kategórii
funkcií získal 19 rokov a 5 dní služby, pričom táto služba v I. kategórii funkcií netrvala k 31.12.1999,

čím žalobca nespĺňa podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona č.
100/1988 Zb., a preto bola žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku správne zamietnutá.

7. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o
podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl.
SSP, vec prejednal na verejnom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) a po oboznámení sa s

pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru,
že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v
medziach žaloby v súlade so zákonom a správnej žalobe nie je možné priznať úspech z týchto dôvodov:

8. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“)

sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

8.1. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

8.2. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

9. Predmetom konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
správnych orgánov v konaní, v ktorom správny orgán I. stupňa rozhodnutím č. 600 124 6658 0 zo dňa 22.

júla 2016 zamietol žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku z dôvodu, že žalobca v I. kategórii
funkcií získal 19 rokov a 5 dní služby, avšak nebola splnená podmienka stanovená v § 174 ods. 2 zákona
č. 100/1988 Zb., a to, že táto služba v I. kategórii funkcií netrvala k 31.12.1999. Žalovaný na odvolanie
žalobcu toto rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. 600 124 6658 0 zo dňa 3. novembra 2016 a odvolanie
žalobcu v celom rozsahu zamietol.

10. Z administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu I. stupňa správny súd zistil nasledovné:

11. Žiadosťou zo dňa 17.06.2016 si žalobca u správneho orgánu I. stupňa uplatnil nárok na starobný
dôchodok od 24.01.2016, kedy dovŕšil vek 56 rokov.

12. Z Oznámenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 26.05.2016 vyplýva, že žalobca získal v zamestnaní v I.
kategórií funkcií 19 rokov a 5 dní (presný rozpis je uvedený na priloženom Osobnom liste dôchodkového
poistenia) a služobný pomer v Policajnom zbore SR bol ukončený dňa 30.09.1998 na základe žiadosti
žalobcu.

13. Následne Sociálna poisťovňa, ústredie vydala na základe takto zisteného skutkového stavu
prvostupňové rozhodnutie č. 600 124 6658 0 zo dňa 22. júla 2016, ktorým zamietla žiadosť žalobcu
o priznanie starobného dôchodku od 24.01.2016. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie,
o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietol a

prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

14. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

14.1. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento
zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.14.2. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a
II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

14.3. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri
1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní

uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní

uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

14.4. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok
podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali
k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v §
5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.

15. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o nároku na starobný
dôchodok z hľadiska, či žalobca ku dňu 24.01.2016, kedy dovŕšil vek 56 rokov, spĺňal podmienky
dovŕšenia dôchodkového veku a získania potrebnej doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na
starobný dôchodok v zmysle v zmysle § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 174 zákona č.

100/1988 Zb., aplikáciu ktorého ustanovenia žalobca namietal v správnej žalobe. Sporným tak v danej
veci je právne posúdenie, a nie zistenie skutkového stavu, nakoľko žalobca nenamietal zarátanie doby
práce žalobcu vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Rovnako tak v konaní nebolo sporným, že žalobca bol
z výkonu služby v Policajnom zbore SR uvoľnený dňa 30.09.1998.

16. Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. má poistenec nárok na starobný dôchodok,
ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý podľa § 65 ods. 2
cit. zákona je vo veku 62, ak tento zákon neustanovuje inak. Inak zákon č. 461/2003 Z.z. určuje
dôchodkový vek v prechodnom ustanovení § 274 ods. 1 zákona, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo
zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. Zachovanie nárokov

vyplývajúcich zo zaradenia do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky
potrebnej na nárok na starobný dôchodok.

17. Zámerom zákonodarcu, vzhľadom na predĺženie zaraďovania zamestnaní podľa právneho poriadku
SlovenskejrepublikydoI.aII.pracovnejkategórieaždo31.12.1999,boloumožniťskoršívzniknárokuna

starobnýdôchodoklenutýchobčanov,ktorípo31.12.1999dovŕšiastanovenývekaktoríbolizamestnaní
stanovenú dobu v zamestnaní uvedenom v § 14 zákona č. 100/1988 Zb., resp. vykonávali službu v I.
alebo II. kategórii funkcií, ak toto zamestnanie, resp. služba trvali do 31.12.1999, pričom práve z dôvodu
zrušenia pracovných kategórií od 01.01.2000 nemohli objektívne až po 31.12.1999 splniť podmienku
trvania takého zamestnania, resp. služby v potrebnom rozsahu.

18. Podstatou námietkou žalobcu v danej veci bola nesprávna aplikácia § 174 zákona č. 100/1988
Zb. v znení novely č. 355/1999 Z.z. na jeho skutkový stav. Zastával názor, že nakoľko mu skončil
služobný pomer dňa 30.09.1998, žalovaný nároky žalobcu nesprávne posudzoval podľa ustanovenia
účinného až po tomto dátume (tzv. retroaktivita zákona). K uvedenému krajský súd uvádza, že v danom
prípade išlo o splnenie len jednej z mnohých podmienok, ktorá nezaložila žalobcovi vznik nároku na

starobný dôchodok. Nárok na priznanie starobného dôchodku žalobcovi vzniká až splnením všetkých
zákonom stanovených objektívnych podmienok, pričom vznik takéhoto nároku sa posudzuje podľa
zákona platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť k splneniu objektívnych podmienok, t.j. v danom
prípade podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý v ustanovení § 274 priznáva nároky vyplývajúce zozaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie do 31.12.2023, poukazujúc na zákon č. 100/1988
Zb. Nemožno sa tak stotožniť s námietkou žalobcu ohľadom aplikácie nesprávneho ustanovenia, resp.
aplikácie ustanovenia v nesprávnom znení.

19. Ako správne uviedol aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, predpokladom skoršieho vzniku nároku
na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. už od dovŕšenia veku 56 je nielen
splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods.
2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb., resp. v službe I. kategórie funkcií v stanovenom rozsahu, ale

podľa § 174 ods. 2 tohto zákona aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31.12.1999.
Ide o kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne. Z obsahu administratívneho spisu je
nesporné, že žalobca bol dňa 30.09.1998 uvoľnený z výkonu služby v Policajnom zbore SR na základe
vlastnej žiadosti a ku dňu 31.12.1999 vykonával zamestnanie zaradené do 3. pracovnej kategórie. V
danom prípade tak preukázateľne nebola splnená podmienka stanovená v § 174 ods. 2 zákona č.
100/1988 Zb., a to výkon služby I. kategórie ku dňu 31.12.1999.

20. Z uvedených dôvodov má krajský súd rovnako ako žalovaný za preukázané, že žalobca ku dňu
24.01.2016 nespĺňal podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 274 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Súd pri posúdení danej veci vychádzal
aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok sp. zn. 9So/37/2015 zo dňa

30.11.2016, rozsudok sp. zn. 9So/62/2009 zo dňa 28.10.2009 a rozsudok sp. zn. 1So/69/2014 zo dňa
29.09.2015.

21. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú diskrimináciu, krajský súd uvádza, že podmienka trvania určeného
zamestnania do 31.12.1999 platí pre všetkých zamestnancov (poistencov), ako aj policajtov, preto ju

nemožno považovať za diskriminačnú ani vo vzťahu k žalobcovi, lebo sa s ním nezaobchádzalo inak
ako s inými žiadateľmi o dávku, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Zákon č. 100/1988 Zb. priznáva
určitým skupinám zamestnancov, resp. vojakom a policajtom nárok na starobný dôchodok skôr, ale za
presne určených podmienok uvedených v § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. , ktoré platia pre všetkých rovnako. Nemožno sa tak stotožniť

s námietkou žalobcu ohľadom diskriminácie zo strany žalovaného.

22. Po preskúmaní danej veci tak krajský súd dospel k záveru, že správne orgány rozhodli v súlade so
zákonom, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

23. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny
súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho
zastúpenia možno priznať len výnimočne.
24. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej

správy, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli
a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného
mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.

2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.