Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, February 24, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Cb/26/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815201334
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815201334.6

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: JEFTA Service24 s.r.o., Trenčianska 2473/67,
915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 44 772 505, zast. Advokátska kancelária, JUDr. Jozef Veselý, so
sídlom Veľký Krtíš, ul. Mierová 1 proti žalovaným: 1./ N. Š., K. O. XXXX/XX, XXX XX I. J. Y., F.: XX XXX
XXX a 2./ Q. Š., K. O. XXXX, XXX XX I. J. Y., J.. XX.X.XXXX, obaja zast. JUDr. Jaroslava Oravcová,
advokát, Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov nad Topľou o návrhu na obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

Súd p o v o ľ u j e obnovu konania vo vzťahu k žalovanej v 2.rade.

Návrhu na obnovu konania vo vzťahu k žalovanému v 1.rade z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaní v 1. a v 2 .rade sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu 13.02.2015 prostredníctvom
právneho zástupcu domáhali vydania uznesenia, ktorým by súd povolil obnovu konania vedeného

na Okresnom súde Vranov nad Topľou č.k. 13Cb/12/2014 a zároveň, aby súd odložil vykonateľnosť
právoplatného rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 13.05.2014 spisová značka
13Cb/12/2014. Svoj návrh odôvodnili tým, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa
13.05.2014, sp. zn. 13Cb/12/2014 žalovaný v 1.rade a žalovaná v 2.rade spoločne a nerozdielne boli
zaviazaní zaplatiť žalobcovi sumu 907,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej
sumy od 08.12.2013 až do zaplatenia a iné trovy v sume 54 eur, paušálnu náhradu nákladov v sume 40

eur a trovy právneho zastúpenia v sume 142,22 eur. O rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
zo dňa 13.05.2014, č.k. 13Cb/12/2014 sa žalovaní dozvedeli až z doručeného upovedomenia o začatí
exekúcie vedenej súdnou exekútorkou Z.. F. Y.Y. sp. zn. D. XXX/XXXX-XX, ktoré im bolo doručené dňa
30.01.2015. O podanej žalobe žalovaní v 1. a 2. rade nevedeli, nakoľko pracujú obidvaja v zahraničí,
takže zásielky zo súdu si nemohli prebrať. Žalovaným v 1. a 2. rade neboli doručené žiadne zásielky
zo súdu a to ani návrhy na vyjadrenie k žalobe, predvolanie na pojednávanie a taktiež ani rozsudok

Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 13.05.2014, sp. zn. 13Cb/12/2014. Súd na 1. pojednávaní,
aj keď nemal preukázané doručenie predvolania, rozhodol o žalobnom návrhu žalobcu. Žalovaní v 1. a 2.
rade pohľadávku žalobcu vo výške 907,30 eur s prísl. neuznávajú v plnom rozsahu. V danej právnej veci
sú tu skutočnosti a dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní (§228, ods. písm.
b) O.s.p.) a tie by mohli pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie. O dôvode obnovy, ktorú navrhujú,
sa dozvedeli až dňa 30.01.2015, kedy si prevzali zásielku od súdneho exekútora Z.. F. Y., D. Ú. I. H. N..

L.. D. XXX/XXXX-XX. Rozsudok č.k. 13Cb/12/2014 zo dňa 13.05.2014 nadobudol právoplatnosť v roku
2014. Žalobca v roku 2014 podal na žalovaného v 1.rade trestné oznámenie v tej istej právnej veci, kde
bol vypočutý žalovaný v 1.rade ako svedok a taktiež žalovaná v 2.rade bola vypočutá ako svedok a to
na Obvodnom oddelení PZ vo Vranove nad Topľou. Trestné konanie bolo zastavené. V danej právnej
veci sa dá predpokladať, že vykonanie obnovy konania môže pre žalovaných v 1. a 2. rade privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.Žalobca s podaným návrhom na obnovu konania nesúhlasil z dôvodu, že jediným dôvodom pre obnovu
konania je tá skutočnosť, že o podanej žalobe žalovaní nevedeli, pretože pracujú v zahraničí a nemohli
si preberať zásielky zo súdu. Toto má byť jediná skutočnosť, ktorá je dôvodom pre obnovu konania,

pričom žalovaní neuvádzajú od kedy pracujú v zahraničí, kedy mali pracovať v zahraničí, nepredložili
žiadnu pracovnú zmluvu, ani potvrdenie zamestnávateľa, že sa v dňoch doručenia, kedy im boli
doručované zásielky zo strany súdu, ako aj rozsudok zdržiavali v zahraničí. V návrhu na povolenie
obnovy konania neuvádzajú, ktoré skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy by mohli byť takéhoto charakteru,
ktoré môžu pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie a preto návrh na obnovu konania pokladajú za

zmätočný, nejasný a nezrozumiteľný. Obnova konania slúži predovšetkým na nápravu nesprávnych
skutkových zistení na základe nových skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré dotknutý účastník
bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Obnova konania preto neprichádza do úvahy v
prípadoch nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože takéto pochybenia súdu sa dajú napraviť v
rámci dovolacieho konania, prípadne mimoriadneho dovolania alebo prostredníctvom ústavnej sťažnosti
(porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IIUS/161/2012 zo dňa 31.05.2012).

Konanie o povolenie obnovy konania prebieha v dvoch fázach. V prvej fáze sa skúma, či obnova konania
je procesne prípustná. Druhá fáza predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie veci. V prípade návrhu
na povolenie obnovy konania z dôvodu podľa § 228 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku je
procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten kto navrhuje
povolenie obnovy konania nemal žiaden podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť

skutočnosti,dôkazyaleborozhodnutia.Tátopodmienkaniejesplnená,akurčitáskutočnosť,rozhodnutie
alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten kto navrhuje povolenie obnovy konania o ich
existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej
povinnosti v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, avšak v ich v pôvodnom konaní
nepoužil (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 3CdO/98/2011 zo

dňa 18.11.2011) Návrhu na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri
právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosť procesnej povahy. Na nápravu týchto nesprávností slúžia
iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie
je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania. Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (porovnaj
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 3CdO/193/2010 zo dňa 24.11.2011 ).

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, kedy možno napadnúť len právoplatné
rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov v presne stanovenej lehote. Dôvody obnovy konania
sú taxatívne uvedené v ustanovení § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Návrhom na obnovu
konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo
nesprávnosti procesnej povahy, pretože na nápravu týchto nesprávností slúžia iné opravné prostriedky.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaným návrhom, listinnými dôkazmi pripojenými k
návrhu, výsluchom žalovaných a právneho zástupcu žalovaných, spisom tunajšieho súdu spisová
značka 13Cb/12/2014 a zistil tento skutkový stav:

Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Svoju neprítomnosť ospravedlnili,
súhlasili, aby súd konal v ich neprítomnosti a poukázali na písomné vyjadrenie v danej právnej veci.

Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní súdu citovala ustanovenie § 47 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ku ktorému dodala, že pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia

preukazuje zásadne doručenka, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi, teda súdu. Doručenka osvedčuje
pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj,
že adresát sa v mieste doručenia zdržoval nie je osvedčené, či podmienka náhradného doručenia je
platná. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie splnenia, pričom nie je
povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia,

že v čase doručovania sa v mieste doručenia nezdržoval. Záver súdu o náhradnom doručení bude
možný, len ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval. Doručenka
priložená v spise spisová značka 13Cb/12/2014 obsahuje len údaj o tom, že bol neúspešný pokus
o doručenie a opakované doručenie bolo vykonané dňa 22.07.2014. Skutočnosť, že žalovaný sa v
mieste doručenia dňa 22.07.2014 zdržovali doručenka nepotvrdzuje. Preto bolo povinnosťou súdu

vykonať prípadne aj prostredníctvom súdu alebo polície alebo orgánu obci šetrenie na zistenie tejto
skutočnosti. Týmto postupom okresného súdu nebola žalovaným poskytnutá taká súdna ochrana v
kvalite a rozsahu zaručenom ustanovením v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Predloženými
dôkazmi preukazujú, že žalovaní sa nezdržiavali v mieste trvalého bydliska v čase doručenia. Zároveňpoukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 4Cdo/220/2005 zo
dňa 27.10.2005.

Žalovaný v 1.rade na pojednávaní súdu uviedol, že už v minulosti mal so žalobcom uzatvorenú
asistenčnú službu na iné motorové vozidlo. Z dôvodu, že vykonával prepravu na motorovom vozidle,
na ktorom bola vykonaná veľká oprava a nebol si istý, či auto bude fungovať, kontaktoval opätovne
žalobcu, kde sa zaujímal, či je možné aby bola poskytnutá asistenčná služba aj na vozidlo, na ktorom
bola vykonaná oprava. Telefonicky mu bolo oznámené, že áno a následne emailom mu žalobca zaslal

číslo účtu a sumu, ktorú má zaplatiť za asistenčnú službu. Po uhradení sumy na pošte v Humennom mu
následne emailom prišlo potvrdenie, že má aktivovanú asistenčnú kartu. Poštou mu asistenčná karta
nebola doručená, pretože mu poštou oznámili, že mu rušia asistenčnú službu z dôvodov, ktoré uviedli.
Motorové vozidlo, na ktorom bola dohodnutá asistenčná služba je vedené na meno manželky, teda
žalovanej v 2.rade a na základe dohody s manželkou toto motorové vozidlo užíval. V čase poruchy na
motorovom vozidle vozidlo bolo v Rakúsku a preto technický preukaz ako aj kľúče nechal na pumpe.

Žalovaný v 1. rade uviedol, že aj keď využíval motorové vozidlo, na ktorom došlo k poruche pre účely
živnosti a auto bolo vedené na manželku túto činnosť, vykonával v roku 2013 a v Rakúsku bol iba 7 krát.
Ústne s manželkou sa dohodli, že motorové vozidlo môže užívať pre podnikateľské účely. V roku 2014
prepravu osôb prestal vykonávať.

Žalovaná v 2. rade na pojednávaní súdu uviedla, že motorové vozidlo, na ktorom bola dohodnutá
asistenčnáslužbajevedenánajejmeno.Motorovévozidlosizakúpiliprerodinu,avšaktotoautovyužíval
aj jej manžel pre svoju živnosť a to žalovaný v 1.rade. Jednotlivými potvrdeniami o príjme potvrdila
dátumy, kedy bola na území Rakúskej republiky s tým, že deň pred týmto dátumom potrebovala cestovať
do Rakúska a deň po tomto dátume jej trvala cesta domov, pričom cesta trvá 12-13 hodín. Asistenčnú

službu si objednal jej manžel, keďže túto službu mali objednanú aj na inom motorovom vozidle a všetky
záležitosti zabezpečoval jej manžel. Pokiaľ ide o poruchu na aute okolo 12tej hodiny 26.11.2013 manžel
vycestoval do Rakúska motorovým vozidlom J. N. a pre poruchu na aute ho domov z Rakúska doviezol
jeho kamarát V. S..

V písomnom vyjadrení zo dňa 29.12.2015 právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že emailová
komunikácia medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade preukazuje, že žalovaní v 1.rade si objednal pred
cestou asistenčnú službu od žalobcu, ktorú zaplatil 26.11.2013 na základe čoho mu bola zaslaná
produktová karta a až následne vycestoval s motorovým vozidlom, teda po objednaní a zaplatení
služby. Emailom mu bola zaslaná produktová karta č. K.-M.-XXXX. O úhrade sumy svedčí aj faktúra č.

XXXXXXX/XXXX vo výške 106 eur, ktorú zaplatil žalovaný v 1.rade dňa 26.11.2013, k čomu priložila aj
kópiu tejto faktúry. V čase prepravy 26.11.2013 z Bratislavy do Rakúska vykonával žalovaný v 1.rade
prepravu troch zákazníkov, ktorých totožnosť nevie uviesť, nakoľko si nevedie túto evidenciu, nie je to
jeho pravidelný príjem a daň daňovému úradu platí paušálne. Jediné meno, ktoré vie uviesť je X. A., od
ktorej má doklad o príjme za cestu. Svedok S. N. bol vypočutý Obvodným oddelením policajného zboru

Vranov nad Topľou, kde uviedol, že dňa 27.11.2013 okolo štvrtej hodiny videl žalovaného v 1.rade s
vozidlomJ.N.,evidenčnéčísloI.-XXX-M.predN.naparkoviskuvV..Motorovévozidloboloplnefunkčné,
nakoľko ho viac krát pred spomínanou poruchou dňa 27.11.2013 videl na ňom jazdiť. Táto výpoveď má
preukazovať, že žalovaný v 1.rade sa dňa 27.11.2013 nachádzal v Rakúsku, kedy sa mu auto pokazilo a
preto ho dňa 28.11.2013 vyzdvihol a odviezol domov. V tomto podaní doplnila, že žalovaní v pôvodnom

konaní nemali vedomosť o prejednávanej veci na súde, preto sa nemohli zúčastniť pojednávania a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V čase doručovania predvolania na pojednávanie a v
čase doručenia rozsudku sa nachádzali mimo Slovenskej republiky o čom svedčia predložené dôkazy
a preto nie vlastnou vinou sa nemohli k návrhu vyjadriť. Ďalej uviedla, že okresný súd dal za pravdu
žalobcovi bez ďalšieho náležitého preukázania, kde žalobca svoj žalobný návrh postavil na tom, že

údajne v Rakúsku sa dozvedel od pracovníka - rakúskeho občana informáciu o tom, že auto, na ktoré
žalovaný 1.rade uzatvoril produktovú kartu č. K.-M.-XXXX asistenčná služba údajne stalo v Rakúsku
pokazené „presne nevie, ale týždeň určite“. Iný dôkaz žalobca v konaní nepredložil.

Dňa 01.12.2014 vydala súdna exekútorka Z.. F. Y. spisová značka D. voči povinným - v tomto konaní

žalovaní (ďalej len žalovaní) upovedomenie o začatí exekúcie na podklade exekučného titulu rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13Cb/12/2014 zo dňa 13.05.2014. Podľa vyjadrenia
súdnej exekútorky upovedomenie o začatí exekúcie si žalovaný v 1.rade prevzal do vlastných rúk
dňa 02.02.2015 a žalovaná v 2.rade dňa 30.11.2015. K tomuto vyjadreniu priložila aj kópiu poštovýchdoručeniek. Dňa 12.02.2015 žalovaní podali námietky proti predmetnej exekúcii a taktiež návrh na
odklad a zastavenie exekúcie.

Z emailovej komunikácie medzi žalovaným v 1.rade a žalobcom dňa 26.11.2013 o 09.45 žalobca
žalovanému v 1.rade oznámil, že „zasielame vám elektronicky vašu produktovú kartu, následne vám
zašleme poštou všetky náležitosti s tým, že išlo o kartu s platnosťou od 26.11.2014 do 26.11.2014,
číslo karty K.-M.-XXXX, typ karty K., značka vozidla J.J. N., evidenčné číslo vozidla I.-XXX-M., WIN kód
vozidla I., cena 106 eur“. Emailom zo dňa 30.11.2013 o 22.47 žalobca žalovanému v 1.rade emailom

oznámil,že„podľanašichzisteníodvašichkolegovvozidlomátevRakúskupokazenéod26.11.alebood
27.11.2013. Môžte nám túto informáciu potvrdiť? A zároveň bol požiadaný o zaslanie presnej adresy, kde
sa má vozidlo doviesť“. Emailom zo dňa 30.11.2013 o 18.24 hod. žalovaný v 1.rade žalobcovi oznámil
polohu predmetného motorového vozidla a zároveň uviedol, že kľúče a papiere budú u obsluhy v obálke
na benzínke Q. podľa pridaných súradníc. V emailovej komunikácii zo dňa 01.12.2013 o 9.32 žalovaný
v 1.rade žalobcovi oznámil, že „autom som odchádzal zo Slovenska utorok poobede, kedy sme spolu

telefonovali pri uzavretí asistenčnej karty. Asistenčnú kartu som uzatvoril preto, lebo auto je po veľkom
servise motora a nebol som si istý, či je všetko ok, lebo sa mu už stalo pri inom aute, že ostal visieť
v Rakúsku a je možné, že ho nejaký kolega videl vo Viedni na mieste, kde auto stojí, lebo to miesto
občas používa aj na prestupovanie opatrovateliek. Preto je možné, že si ho niekto tam všimol, že tam
stojí. Vašou otázkou ste asi mysleli, či sa mi najprv auto nepokazilo a potom som si u vás objednal

asistenciu, ale nebolo by to možné z mojej strany, keďže od stredy do piatku som bol v Rakúsku a v
Nemecku a nemal som čas, pretože som mal zákazníkov, ktorých trebalo dopraviť. Zároveň uviedol, že
auto potrebuje dopraviť do servisu v obci G. „..

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu spisová značka 13Cb/12/2014 vyplýva, že žalobou podanou

na tunajší dňa 23.12.2013 sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 907,30 eur spolu s
príslušenstvom, pričom svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca má v predmete činnosti okrem iného
zapísané aj vykonávanie odťahovej služby. Jedná sa o službu, ktorou žalobca vykonáva na území SR a
EÚ špeciálne asistenčné služby pre vozidlá do 3,5 tony, kde si klient cez portál T..Z..N. objedná príslušný
produkt, ktorý je platný na príslušný technický rok a žalobca sa následne o klienta neobmedzene stará v

prípade potreby využitia asistenčnej služby pri udalostiach, ako je havária, porucha, defekt a podobne.
Dňa 25.11.2013 cca. o 18:00 hod. volal žalovaný v 1. rade na centrálny dispečing žalobcu, kde sa
informoval ohľadne produktu žalobcu s názvom Slovensko+ susedný štát. Žalovaný v 1. rade prejavil
záujem o tento produkt, a to o službu platnú na území Slovenskej republiky a Rakúskej republiky, kde
sa zároveň informoval o tej skutočnosti, či v prípade úhrady poplatku, tento produkt bude automaticky

aktívny.Pracovníkžalobcuupozornilžalovanéhov1.rade,žepodľavšeobecnýchzmluvnýchpodmienok
žalobca môže túto asistenčnú kartu, ktorá je prideľovaná k jednotlivým produktom v prípade nejasností
a pochybností ohľadne tej- ktorej škodovej udalosti zrušiť, resp. môže odmietnuť vykonať službu.
Pri telefonickej komunikácii ohľadne ozrejmenia skutočností o samotnom produkte si žalovaný v 1.
rade objednal u žalobcu prostredníctvom webovej stránky www.jefta.sk príslušný

produkt JEFTA Service 24 s.r.o. N. + V.. Táto objednávka bola registrovaná dňa 26.11.2013, o 8:13:45
hod. , pod VS:XXXX, na vozidlo : J. N., EVČ: I. XXX M., VIN kód vozidla: I., telefónne číslo: XXXX XXX
XXX, email: N..N., produkt X, objednané vo I. J. Y.. V uvedený deň cca o 10:00 hod. bola žalobcovi
uhradená suma 106 eur priamo na účet žalobcu, operácia pod číslom XX XXXXXX, pod VS XXXX.
Po odoslaní platby si následne žalovaný v 1. rade cez centrálny dispečing žalobcu preveroval platnosť

produktu. Dňa 28.11.2013 v ranných hodinách volal žalovaný v 1. rade na dispečing žalobcu, kde
oznámil, že vo I. má pokazené vozidlo a potrebuje ho odtiahnuť do obce G. XXX, Q. I. J. Y.. Zároveň
uviedol, že on sa s prevozom vozidla neponáhľa, ale do utorka 3.12.2013 by chcel mať auto v servise
na určenom mieste. Dispečing prostredníctvom povereného pracovníka sa informoval u žalovaného v 1.
rade, či náhodou sa jeho vozidlo nepokazilo už skôr vo I. a toto overenie skutkových okolností za účelom

ozrejmenia zaslal žalobca žalovanému v 1. rade v písomnej podobe pomocou elektronickej pošty, kde
žalovaný v 1. rade túto skutočnosť kategoricky poprel. Žalovaný v 1. rade dňa 30.11.2013 o 6.24 hod.
emailom zaslal súradnice polohy vozidla, na základe ktorých žalobca zistil, že vozidlo stojí na opustenej
betonárke vo I. na odbočke M. N. pod mostom. Žalovaný v 1. rade následne poveril tretiu osobu, aby
nechala v obálke na čerpacej stanici Q., D. W.. K. M. kľúče od motorového vozidla a technický preukaz.

Následne chcel žalobca ísť po motorové vozidlo dňa 2.12.2013 o 14:00 hod., kde po príchode na miesto
poverenývodičžalobcuzistil,žeúdajeGPS-súradniceniesúsprávneakontaktovalžalovanéhov1.rade
za účelom nápravy. Žalovaný v 1. rade následne zaslal na mobil spoločnosti žalobcu nové súradnice.
Po zadaní správnych súradníc bolo motorové vozidlo nájdené, kde po jeho obhliadke sa toto motorovévozidlo nafotilo, naložilo na odťahovací prívesný vozík žalobcu a odviezlo sa do obce G. Č..XXX. Na
mieste, kde vozidlo stálo, bol nejaký pracovník- rakúsky občan, kde sa ho pracovníci navrhovateľa pýtali,
či náhodou nevie ako dlho tam vozidlo stojí. Povedal, že presne nevie, ale týždeň určite. Aj napriek tejto

informácii sa vozidlo prepravilo na miesto určené žalovaným v 1. rade. Do obce G. sa vozidlo odtiahlo
dňa 2.12.2013 cca 23.15. hod., kde o tejto skutočnosti žalobca upovedomil žalovaného v 1. rade a
ten následne informoval miestneho podnikateľa, a to. p. Z. H., bytom G. XXX, Q. I. J. Y.. Z rodinného
domu vyšiel pán H., automechanik a spýtal sa pracovníkov žalobcu, kde boli tak dlho, pretože žalovaný
v 2. rade mu volal už 26.11.2013 o 9:00 hod., že vozidlo má vo Viedni nepojazdné, našiel jednu službu,

ktorá mu to za 106 eur odvezie prakticky zadarmo k nemu do servisu na opravu, pretože má technické
problémy s motorom. Žalobca prostredníctvom svojich poverených zamestnancov vyzval p. H., aby im
ukázal telefónne číslo žalovaného v 1. rade, kde po overení sa skutočne potvrdilo, že žalovaný v 1. rade
používa2mobily.Potýchtoinformáciáchbolozrejmé,žekonaniežalovanéhov1.radebololenúčelovým
konaním, ako prepraviť motorové vozidlo, ktoré už bolo pokazené skôr, na adresu trvalého bydliska
žalovaného v 1. rade. Týmto svojim konaním žalovaný v 1. rade porušil ustanovenia všeobecných

zmluvných podmienok žalobcu, a preto bol zo strany žalobcu telefonicky vyzvaný na úhradu nákladov
ohľadne odtiahnutia jeho motorového vozidla, avšak bezúspešne a bolo mu vypovedané poskytovanie
týchto služieb a s okamžitou platnosťou mu bola zrušená platnosť produktovej karty. Zároveň v zmysle
Všeobecných zmluvných podmienok bola žalovanému v 1. rade vystavená faktúra č. 0030064/2013 zo
dňa 4.12.2013, so splatnosťou dňa 7.12.2013, za vykonanú prepravu. Nakoľko nedošlo k dobrovoľnej

úhrade uvedenej faktúry, žalobca bol nútený domáhať sa svojich práv súdnou cestou, pričom v zmysle
technického preukazu motorového vozidla vlastníčkou motorového vozidla je žalovaná v 2. rade, ktorá
objektívne zodpovedá za toto motorové vozidlo.

Na rozhodnutie v pôvodnom konaní súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal všetkých účastníkov

konania s tým, že žalovaní v 1.a 2.rade si predvolanku na pojednávanie neprevzali. Podľa poštových
doručeniek žalovaný v 1.rade si zásielku neprezval v odbernej lehote. Podľa doručenky neúspešný
pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bolo vykonané dňa 15.04.2014 a opakované
doručenie bolo vykonané dňa 16.04.2014. U žalovanej v 2.rade neúspešný pokus o doručenie s výzvou
o opakované doručenie bolo vykonané taktiež 15.04.2014 s opakovaným doručením dňa 16.04.2014.

Taktiežtátozásielkasavrátilasoznačením,žeadresátsizásielkuneprezvalvodbernejlehote.Následne
na pojednávaní, na ktoré sa nedostavili žalovaní, súd vyhlásil rozsudok v súlade s plnou zhodou s
návrhom žalobcu a to dňa 13.05.2014. Tento rozsudok bol doručovaný žalovanému v 1.a 2.rade zhodne
a to neúspešne dňa 22.07.2014 s opakovaným doručením dňa 23.07.2014, kedy došlo aj k uloženiu
zásielky. Na týchto zásielkach je uvedené, že si adresáti zásielky neprezvali v odbernej lehote.

Z predložených prekladov rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 07.07.2014 vyplýva, že žalovaný v
1.rade vykonával v rámci živnostenského oprávnenia sadrokartónové práce v čase od 14.07.2014
do 13.10.2014 a od 03.03.2014 do 03.05.2014 s miestom plnenia stavby vo Francúzsku. Súd
poznamenáva, že aj keď obe preklady sú dátované dňa 07.07.2014 podľa originál zmlúv vo francúzskom

jazyku išlo o dve zmluvy uzatvorené dňa 07.07.2014 a 16.01.2014. Ďalej žalovaný v 1.rade predložil
denník práce vyhotovený vo francúzskom jazyku, ako sa nachádza na čl. 72-75 spisu, z ktorého možno
vyvodiť jednotlivé dátumy, kedy sa žalovaný v 1.rade zdržoval vo Francúzsku. Podľa tohto denníka ide
o dátumy 01.08.2014, 04. až 08.08.2014, 11. až 15.08.2014, 18. až 22.08.2014, 25. až 29.08.2014, 01.
až 04.04.2014, 07. až 11.04.2014, 14. až 18.04.2014, 21. až 25.04.2014, 28. až 30.04.2014, 03. až

07.03.2014, 10. až 14.03.2014, 17. až 21.03.2014, 24. až 28.03.2014 a 31.03.2014.

Podľa živnostenského listu Obvodného úradu Vranov nad Topľou zo dňa 18.03.2014 žalovaný v 1.rade
vykonával živnostenské oprávnenie na vykonávanie ohlasovacích živností v tomto živnostenskom liste
uvedených, kde okrem iného sú uvedené aj tieto živnosti - 1/ sprostredkovanie obchodu služieb a výroby,

maloobchod a veľkoobchod v rozsahu voľných živností.

Žalovaná v 2.rade súdu predložila oznámenie o honorári, ktorý mal jej byť vyplácaný za opatrovanie o
pacienta M. W. a to v čase od 31.03. do 21.04.2014. Z pracovnej zmluvy o prácach pri opatrovaní osôb
podľa § 159 Živnostenského zákona vyplýva, že ide o preklad neúplnej pracovnej zmluvy, z ktorej má

vyplývať, že žalovaná v 2.rade vykonávala opatrovateľské úkony s miestom H. A. XX, XXXX N.. K..

Z potvrdenia o prihlásení zo dňa 01.04.2014 vyplýva, že žalovaná v 2.rade je zaznamenaná v
prihlasovacom registri od 01.04.2014 H. A.. XX/X.Z výpisu zo živnostenského registra Magistrátu mesta Viedeň zo dňa 07.07.2010 vyplýva, že podľa
§ 430 ods. 1 Živnostenského poriadku 1994 bola zapísaná v živnostenskom registri Q. Š., narodená

XX.XX.XXXX so živnosťou opatrovanie osôb, miesto T. X, M. X/X Q. XX.XX.XXXX.

Z priloženej faktúry vyplýva, že žalobca vystavil faktúru na sumu 106 eur na produktovú kartu JEFTA
Service24 číslo karty K.-M.-XXXX s dátumom prijatia platby 26.11.2013, kde ako odberateľ je uvedený
N. Š., K. O. XXXX, XXX XX I. J. Y., F. J..

Podľa osvedčenia o evidencii motorové vozidlo s evidenčným číslom I.-XXX-M. je evidované na majiteľa
Q. Š., narodená XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I. J. Y., K. O. XXXX/XX.

Podľa kalkulácie opravy na predmetné motorové vozidlo kalkulácia bola vystavená na sumu 6.744,53
eur a je evidovaná na meno majiteľa Q. Š.Á..

Z kópii listinných dôkazov a to zápisníc o výsluchu v trestnom konaní vedenom na Obvodnom
oddelení policajného zboru Q.-XX-I.-I. vyplýva, že dňa 29.01.2014 bol vypočutý žalovaný v 1.rade
ku okolnostiam nasvedčujúcich, že mal spáchať trestný čin. Žalovaný v 1.rade na tomto výsluchu
uviedol, že dňa 25.11.2013 telefonoval dispečerovi spoločnosti JEFTA Service24 ohľadne získania

informácie o produkte Slovensko - susedný štát, kde následne 26.11.2013 poslal emailom objednávku
s upozornením, že ide auto po servise. Dňa 26.11.2013 opätovne telefonoval dispečerovi, či je služba
aktívna, pretože odchádza do Rakúska. Z Vranova odchádzal okolo 12.00 hodiny dňa 26.11.2013 s
tým, že asistenčnú službu vyplatil 26.11.2013 v Humennom. Vlastníčkou motorového vozidla je jeho
manželka, ktorá mala vedomosť o tom, že uzatvoril asistenčnú službu na motorové vozidlo. Žalovaná v

2.rade dňa 29.01.2014 na obvodnom oddelení policajného zboru uviedla, že je majiteľkou predmetného
motorovéhovozidlaJ.N.,evidenčnéčísloI.-XXX-M.,ktorévyužívaljejmanželsjejsúhlasomnaprepravu
osôb do Rakúska. Zo zápisnice o výsluchu Z. H. v danej právnej veci vyplýva, že dňa 03.12.2013 o 00.30
hodine mu do miesta trvalého pobytu G. XXX doviezli zo spoločnosti JEFTA Service24 motorové vozidlo
J. N. evidenčné číslo I.-XXX-M. patriace N. Š., ktorý dňa 26.11.2013 mu telefonoval, že ide s uvedeným

vozidlom do Rakúska. Informoval ho len tak, že vozidlo funguje, lebo mu pred tým na ňom robil na ňom
veľké opravy. Dňa 26.11.2013 bolo vozidlo plne funkčné. Žalovaný sa chcel uistiť, že vozidlo zvládne
cestu. Podľa neho bolo vozidlo technicky spôsobilé na cestu do Rakúska a späť a bolo spôsobilé. Potom
dňa 29.11.2013 mu žalovaný telefonoval, že vozidlo pokazilo v Rakúsku a že mu ho dovezie firma JEFTA
Service24 domov.

V záverečnom návrhu právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že žalovaní nemali vedomosť o tom, že na
Okresnom súde Vranov nad Topľou je vedené konanie pod spisovou značkou 13Cb/12/2014, pretože im
nikdy nebolo doručené predvolanie ani rozsudok. Preto nepredložili ani skutočnosti a dôkazy vzťahujúce
sa na danú právnu veci. Skutočnosti alebo tvrdenia, ktoré majú vplyv na danú právnu vec vyplývajú z

výpovede svedkov, ktorí boli vypočutí v roku 2014 na Obvodnom oddelení policajného zboru vo Vranove
nad Topľou a to konkrétne S. N. M. V.G. S..

Podľa všeobecných obchodných podmienok žalobcu tieto všeobecné obchodné podmienky slúžia z
hľadiska poskytovaných služieb spoločnosti JEFTA Service 24 s.r.o. pri vyslobodzovacích , odťahových

službách a poruchách vozidiel na špecifikáciu poskytovaných služieb a výklad určitých pojmov, ktorými
sú služby definované v týchto Všeobecných obchodných podmienkach.

V zmysle bodu 1.1 Všeobecných obchodných podmienok poskytovateľom asistenčných služieb
je spoločnosť JEFTA Service 24, s.r.o, ktorá disponuje dostatočnými technickými a materiálnymi

prostriedkami pre zabezpečenie plynulého poskytovania takýchto služieb resp. ich poskytuje
prostredníctvom svojich zmluvných partnerov.

Podľa bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok klient je fyzická osoba, ktorá prostredníctvom
domény počítačovej siete jefta.sk resp. service24jefta.sk objednala služby Jefta Service 24 a na základe

platobných údajov obdržaných od Jefta vykonala úhradu plnej sumy na príslušný bankový účet Jefty
alebo obdržala asistenčné služby Jefta Service24 v rámci marketingovej akcie ako bonus od partnera
Jefty.Podľa§228ods.1písm.a)Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlenOSP) právoplatnýrozsudokmôže
účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré
bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie

vo veci. Podľa § 230 ods. 1 OSP, návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov
od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď
ho mohol uplatniť.

Podľa § 234 ods. 3 OSP, povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.

Podľa § 48 ods. 3 OSP, ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe ktorá je podnikateľom na
adresu jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná,
a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej
zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba ktorá je podnikateľom o tom nedozvie.

Podľa § 48 ods. 4 OSP, ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom,
na adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, nie je možné zistiť miesto, na ktorom preberá
písomnosti, a nie je možné, aby ju zastupoval ustanovený opatrovník, súd uznesením rozhodne, že
písomnosti určené tejto osobe sa budú doručovať uložením v súdnom spise; toto uznesenie sa vyvesí
na úradnej tabuli súdu až do právoplatného skončenia konania. Súd aj bez návrhu zruší uznesenie,

ak pominú dôvody na jeho vydanie. Písomnosti doručované uložením v súdnom spise sa považujú za
doručené po uplynutí siedmich dní od ich vyhotovenia.

Podľa § 47 ods. 1 OSP, do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a
iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Podľa § 47 ods. 2 OSP, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý,
hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku
príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným

spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď
bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní ( ďalej len živnostenský zákon) živnosťou
je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za

účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 43 živnostenského zákona, službami sa na účel tohto zákona rozumie poskytovanie opráv a
údržby vecí, preprava osôb a tovaru, iné práce a výkony na uspokojovanie ďalších potrieb.
Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že nim možno napadnúť
len právoplatne rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a presne určenej lehote, ktoré

zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať návrh na obnovu konania. Zákon stanovuje
taxatívne dôvody obnovy konania. Jeden z dôvodov na obnovu konania, ktorí používajú aj žalovaní sú
1/ skutočnosti a dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní, 2/ ak môžu privodiť
pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Ad 1/ Skutočnosti rozhodnutia a dôkazy nemohli účastník pôvodného konania bez svojej viny použiť v
pôvodnom konaní. Otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Napriek
tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného konania existovali účastník z procesného
hľadiska nezavinil, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť.

Ad 2/ skutočnosti rozhodnutie alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre účastníka pôvodného
konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci. So zreteľom na konkrétne okolnosti sa tak javí do istej
miery pravdepodobným, že nové rozhodnutie bude mať pre účastníka inicijúceho obnovu konania
priaznivejšie ako to pôvodné. Preukázanie potenciálne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci je procesným
predpokladomvyhovenienávrhunaobnovukonania.Vžiadnomprípadevšakpovolenieobnovykonania

neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej v novom obnovenom konaní. Inak povedané ak súd aj obnovu
konania povolí na základe pravdepodobne priaznivejšie rozhodnutia vo veci, výsledky konkrétneho
konania môžu tento pôvodný procesný predpoklad vyvrátiť.Objektívnou podmienkou prípustnosti návrhu na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, pričom
ide o kombináciu dlhu lehôt a to a) subjektívnej t.j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym
okamihom dozvedenia sa dôvode obnovy konania, b) objektívnej lehoty, ktorej začiatok je stanovený

právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia.

V prvom rade súd skúmal, či je zachovaná lehota na podanie návrhu na obnovu konania. Návrh
na obnovu konania bol na tunajší súd podaný dňa 13.02.2012. Predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 29.08.2014. O dôvode na obnovu konania sa zhodne žalovaní dozvedeli dňom, kedy

im bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie zo strany súdnej exekútorky. Súd mal za preukázané,
že upovedomenie o začatí exekúcie si žalovaná v 2.rade prevzala dňa 30.01.2015 a žalovaný v 1.rade
dňa 02.02.2015. Návrh na obnovu konania bol teda podaný v zákonnej lehote.

Pokiaľ ide o ďalší predpoklad na povolenie obnovy konania ide o podmienku, že tu sú skutočnosti
rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohli žalovaní použiť v pôvodnom konaní, ak môžu

privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie. Žalovaní návrh na obnovu konania zdôvodnili tým, že
rozsudok vo veci samej si neprevzali do vlastných rúk a použitie fikcie na prevzatie rozsudku v odbernej
lehote v danej právnej veci nie je možné použiť, pretože v čase doručovania rozsudku sa obaja žalovaní
nezdržovalinaúzemíSlovenskejrepubliky,alebolivcudzine.Súdpretovykonalšetrenietejtopodmienky
povolenia obnovy konania. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu spisová značka 13Cb/12/2014 súd

zistil, že žalovaným bola doručovaná predvolanka na pojednávanie s tým, že u žalovaného v 1.rade
z dôvodu neprevzatia si zásielky do vlastných rúk pri prvom doručení táto bola uložená na pošte a
teda žalovaný v 1.rade mohol si prevziať predvolanku na pojednávanie od 15.04.2014 do 06.05.2014.
Z tých istých dôvodov u žalovanej v 2.rade bola taktiež uložená zásielka, ktorá si mohla zásielku
prevziať od 15.04.2014 do 06.05.2014. Pokiaľ ide o doručený rozsudok taktiež si žalovaní zhodne

neprezvali rozsudok do vlastných rúk pri prvom doručení. Zásielka s rozsudkom bola uložená na pošte
s tým, že žalovaní si zhodne mohli zásielku prevziať v úložnej dobe od 22.07.2014 do 12.08.2014. Z
vykonaného dokazovania ohľadne splnenia podmienky, či je možné použiť fikciu na doručenie zásielky
súd u žalovaného v 1.rade a to výsluchom žalovaných zistil, že asistenčnú službu na motorové vozidlo si
objednalzdôvodu,ževykonávalprepravuosôbatoopatrovateliekdozahraničiaatovrámcipodnikania.

Z dôvodu tejto podnikateľskej činnosti sa obával, že môže nastať nejaká porucha na motorovom vozidle
a teda túto službu si objednal v súvislosti so svojou podnikateľkou činnosťou. Z výpisu zo živnostenského
registra vyplýva, že žalovaný vykonával podnikateľskú činnosťou, preto pokiaľ ide o doručenie zásielky
u neho, na neho sa vzťahuje režim § 48 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, kde zásielka sa
doručuje podnikateľovi na adresu miesta podnikania. Keďže žalovaný v 1.rade v mieste podnikania v

čase doručovania zásielok sa nezdržoval, zásielky si neprevzal, zásielka sa považuje v danom prípade
za doručenú po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky za doručenú a to aj vtedy ak sa fyzická
osoba, ktorá je podnikateľom o tom nedozvie. U doručení zásielky pre fyzickú osobu podnikatelia, pre
účely fikcie doručenia nie je potrebná podmienka, že sa v mieste bydliska má skutočne zdržiavať.
Naopak je tu domnienka, že sa zásielka považuje za doručenú aj vtedy, ak sa o tom podnikateľ nedozvie.

Pokiaľ ide o žalovanú v 2. rade, táto bola žalovaná v pôvodnom konaní len z titulu, že je vedená ako
vlastníčka motorového vozidla, avšak vo vzťahu k žalobcovi nebola v žiadnom vzťahu, neobjednala
si túto službu, motorové vozidlo neužívala pre svoju podnikateľskú činnosť, preto v tomto prípade z
titulu žalovania žalovanej v 2.rade ako vlastníčky je potrebné použiť ustanovenia o doručení a to § 48
ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, kde zásielku neprevzatú do vlastných rúk možno považovať za

doručené len vtedy, ak sa adresát v mieste doručenia zdržuje. Z pripojených listinných dôkazov súd zistil,
že v čase doručenia rozsudku u žalovanej v 2.rade táto sa v mieste bydliska nezdržiavala, pretože bolo
preukázané, že vykonávala opatrovateľskú činnosť v Rakúsku. Preto nebolo u nej možné použiť fikciu
doručenia a teda sú splnené procesné podmienky na strane žalovanej v 2.rade na povolenie obnovy
konania, pretože predložila v konaní skutočnosti a dôkazy, ktoré nemohla použiť v pôvodnom konaní z

dôvodu, že súd nepostupoval správne pri doručovaní zo súdu pre žalovanú v 1.rade. Výpovede svedkov
v trestnom konaní odporujú skutočnostiam uvádzaných žalobcom v žalobe a preto je potrebné vykonať
dokazovanie za účelom zistenia, ktoré tvrdenia sú pravdivé. Preto súd povolil obnovu konania.

Keďže povolením obnovy konania sa odkladá vykonateľnosť rozhodnutia, súd osobitne o odklade

vykonateľnosti rozhodnutia nerozhodoval.O trovách konania súd rozhodne v konaní, v ktorom bude prebiehať konanie o obnovu konania v zmysle
§ 235 ods. 3 OSP, podľa ktorého v novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o náhrade trov pôvodného
konania i konania o obnove.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.