Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/136/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203704
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203704.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci navrhovateľa: CD U., s.r.o., K.
vězňů XXXX/XX, J. Město, K. 1, Česká republika, IČO: XXX XX XXX, zastúpeného P. K., s.r.o., so
sídlom A. 4, G., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: S. N., nar. X.X.lXXX, Q. XXX, o zaplatenie 520,00
eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k.

5C/151/2013-58 z 27.10.2014 a o čiastočnom späťvzatí návrhu jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie návrhu žalobcu vo výške 0,19% denne v časti uplatneného
zmenkového úroku, rozsudok v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

V zamietavom výroku rozsudok p o t v r d z u j e a v prevyšujúcej vyhovujúcej časti napadnutý rozsudok
z r u š u j e,vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
zmenkovú sumu vo výške 520,00 eur spolu so 6 % ročným úrokom od 21.9.2013 do zaplatenia
a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,73 eur, všetko v lehote 3 dní do
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, súčasne rozhodol, že žiadny z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že navrhovateľ podal návrh na uplatnenie pohľadávky v
zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej
sumy vo výške 520,00 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
odporca dňa 6. apríla 2009 na zmenkovú sumu 520,00 eur pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 30. októbra 2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrená
doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok
odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu

s denným úrokom 0,25 % od 30. októbra 2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ neposkytol žiadnu
úhradu. Zmenková listina bola opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnostizistiťverejnoulistinou.Knávrhu pripojilzmenku(fotokópiazaloženávspise,origináluložený
na tunajšom súde). Uviedol, že nežiada ústne nariadenie pojednávania.Súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou so sídlom na území Českej
republiky, odporca je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná
zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je aj jej platobné miesto. Uzavrel, že

právomoc súdu na rozhodovanie v tejto veci je daná ustanovením čl. 2 ods. 1 Nariadenia rady ES č.
44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa čl. 2 ods. 1, čl. 4 bod 1, čl. 5 ods. 1 až 3, čl. 7 ods. 3
Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu a konštatoval, že v súlade s čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia bolo
doručované odporcovi na odpoveď vzorové tlačivo „C“, odporca sa k veci nevyjadril.

Nárok zo zmenky uplatnený navrhovateľom posúdil súd prvého stupňa podľa § 5 ods. 1 až 3, § 10 ods. 1
a 2, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1 a 2, § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. b/, § 17, § 48 ods. 1, § 75, § 76 ods. 1 až 4 a §
77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, § 2 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z.

o cenných papieroch a podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol,
že zmenka je listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako zaistenie peňažného záväzku a zmenku možno
uplatniť až potom, čo povinnosť na základe pôvodného peňažného záväzku nebola splnená. Uviedol,
že zmenku možno prevádzať rubopisom (indosamentom), ktorým je písomné vyhlásenie zmenkového
veriteľa, teda majiteľa zmenky (indosanta), na rube zmenky alebo na jej prívesku, v ktorom indosant

vyjadruje svoj úmysel previesť zmenku, určí indosatára, teda nového majiteľa zmenky a obsahuje podpis
indosanta. Zdôraznil, že takýmto prevodom práv zo zmeniek indosatár nadobúda právo zo zmenky,
nie však právo predchádzajúceho majiteľa. Súd prvého stupňa poukázal na to, že v čase vystavenia
zmenky dňa 6. apríla 2009 bolo možné zabezpečenie úverového vzťahu vystavením zmenky, čo však
v súčasnosti podľa platných právnych predpisov už možné nie je. Zo zmenky vyplynulo, že miestom

jej vystavenia bola Rožňava. Odporca ako vystaviteľ zmenky sa zaviazal v zmenke: „zaplatím na túto
zmenku pri predložení na rad: K., s.r.o.,, IČO: XX B. XXX, K. XX, XXX 09 G., zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava l, oddiel: Sro, vložka číslo XXXXX/B“; sumu päťstodvadsať eur a
zmenkový úrok 0,25% denne od 30. októbra 2009, splatné: K., s.r.o., K. XX, XXX XX G.; „bez protestu“;
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

Súdprvéhostupňaďalejuviedol,žeindosovanímzmenkydošloksituácii,kedyzmenkastratilacharakter
zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. Preto podľa § 17 Zákona zmenkového
a šekového nastala právna situácia, ktorá umožňovala odporcovi ako žalovanému zo zmenky robiť
majiteľovi zmenky námietky, ale len vtedy, ak odporca ako zmenkový dlžník preukáže, že nový majiteľ

zmenky konal v čase nadobúdania zmenky vedome na jeho škodu. Konštatoval, že v konaní nebolo
preukázané, že by odporca od vystavenia zmenky, ani po jej indosovaní vzniesol nejaké námietky proti
zmenke, preto zmenku a záväzky zo zmenky posudzoval podľa Zákona zmenkového a šekového. Súd
prvého stupňa zdôraznil, že podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase vystavenia zmenky, sa zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom, dlh bolo možné

iba zabezpečiť zmenkou, a to maximálne vo výške aktuálnej istiny nesplateného spotrebiteľského úveru
a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru. Zmenku prijatú alebo vyplnenú
veriteľom v rozpore s týmto zákonným obmedzením veriteľ nemohol prijať a bol povinný takúto zmenku
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. To platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia
práv zo zmenky. Súd prvého stupňa poukázal na to, že navrhovateľ predmetnú zmenku nadobudol

indosamentom, stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže podľa § 48 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona
zmenkového a šekového postihom žiadať od odporcu zaplatenie zmenkovej sumy, 6% úrokov odo dňa
splatnosti zmenky a požadovať odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy. S poukazom na ustanovenie
§ 5 a § 77 ods. 2 Zákona zmenkového a šekového súd prvého stupňa uviedol, že v zmenkách na
videnie môže vystaviteľ zmenky ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V predmetnej zmenke bola

úroková miera uvedená sadzbou 0,25% denne, teda 91,25% ročne. Súd prvého stupňa uviedol, že
Zákon zmenkový a šekový výšku tejto úrokovej miery neupravuje a ponecháva to na vystaviteľa zmenky,
podľa § 39 Občianskeho zákonníka však súd prvého stupňa skúmal, či pre neprimeranú výšku úroku
nie je právny úkon - zápis na zmenke v rozpore s dobrými mravmi, a teda či nie je takýto úkon neplatný.

Zmenkový úrok a úrok z pôžičky alebo úveru plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky
a musí byť primeraný, podľa záveru súdu prvého stupňa však za primeraný nemožno považovať ročný
úrok, ktorý sa v rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. Poukázal na to, že podľa údajov zistených
z internetovej stránky NBS v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami prispotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie ako 14% ročne, dohodnutý zmenkový úrok
vo výške 0,25% denne, t. j. 91,25% ročne, teda túto sadzbu viacnásobne prevyšuje. Súd prvého stupňa
preto takúto úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, v zmysle

§ 39 Občianskeho zákonníka, a preto žalobu v časti o zaplatenie úrokov 0,25% denne zamietol.

Súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy a 6% ročného úroku zo zmenkovej
sumy odo dňa zročnosti zmenky, v prejednávanej veci odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu
odporcovi z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil dôkaz, kedy pred podaním návrhu predložil zmenku

odporcovi k zaplateniu, teda kedy sa stala zmenka zročnou. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že
za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj uplatnenie práva zo zmenky na súde, preto
navrhovateľovi priznal 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu
odporcovi a v prevyšujúcej časti návrh o zaplatenie 6% úrokov zo zmenkovej sumy zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný čo do
priznanej zmenkovej istiny 520,00 eur a zmenkovej odmeny, bol však neúspešný v časti nepriznaného
zmenkového úroku 0,25% denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Odvolaním napadol

výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol zmenkový úrok 0,25% denne zo zmenkovej sumy, výrok,
ktorým súd zamietol 6% ročný úrok do dňa doručenia žalobného návrhu odporcovi a výrok o nepriznaní
náhrady trov konania navrhovateľovi. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie na súde prvého stupňa má
vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a účastníkovi konania sa postupom súdu prvého stupňa odňala

možnosť konať pred súdom a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol,
že predmetnú zmenku vystavil odporca, ktorú dobrovoľne podpísal a sadzba zmenkového úroku 0,25%
denne napísaná na zmenke bola odporcovi známa v čase vystavenia zmenky. Navrhovateľ poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré
konštatovali, že z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky

nemusí pri jej predložení na zaplatenie a vymáhanie preukazovať, že odporca zmenkovú sumu aj
skutočne dlhuje. Táto nespornosť záväzku odporcu zo zmenky sa vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý
na zmenke, teda aj na zmenkový úrok. Ďalej navrhovateľ citoval z viacerých rozhodnutí okresných
súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a z rozsudku Krajského súdu v Nitre, ktorý vyslovil, že
zmluvná pokuta vo výške 0,25% za každý deň omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý

zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka
hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu plateniu záväzku a zároveň má sankčný charakter, lebo dlžníka,
ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá v podobe ďalšej povinnosti zaplatiť
peňažnú čiastku v dohodnutej výške.

Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že nie je správny ani záver súdu prvého stupňa, ak nepriznal
navrhovateľovi 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky, ale priznal tento úrok
až odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu v tejto veci odporcovi. Uviedol, že súd prvého stupňa
nedoručil navrhovateľovi vyjadrenie odporcu na tlačive „C“, čím zmaril navrhovateľovi možnosť vyjadriť
sa v konaní pred súdom prvého stupňa, a preto ak odporca tvrdí, že predložené doklady o úhradách

predstavujú platby na zmenku, navrhovateľ žiadal, aby odporca toto svoje tvrdenie v konaní preukázal,
a to tým, že preukáže, že zmenka bola v čase jednotlivých úhrad už splatná, teda že bola odporcovi
predložená na platenie. Ďalej uviedol, že nie je mu známe, aby niektorý z účastníkov konania splatnosť
zmenkovej pohľadávky tohto konania spochybňoval. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že
návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie aj odporca. Navrhol, aby
odvolací súd zrušil rozsudok sp.zn. 5C/151/2013 - 58 v plnom znení a nepriznal navrhovateľovi ani
náhradu trov konania. Uviedol, že súd prvého stupňa nezistil skutkový stav veci. Právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nakoľko Okresný súd Rožňava exekučné konanie dňa 7.4.2011 sp.zn.
4Ex/721/2010-17 uznesením zastavil, vo veci sa už nemalo konať. Na základe toho, že ako indosatár
je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 6.4.2009, na zmenkovú sumu
520,00 eur. Takže podľa toho je nadobúdateľom aj uznesenia, ktoré vydal Okresný súd Rožňava1.4.2009 sp.zn. 4Ex/721/2010-17, ohľadne zastavenia exekúcie a tak isto aj náhrad trov konania, ktoré
súd navrhovateľovi nepriznal. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrená doložkou na platenie
predložiť v lehote 4 rokov, ktorá skončila 6.4.2013 a ako indosatár jej nadobúdateľ toto právo nevyužil

a stratil platnosť plnenia. V zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, je všeobecná premlčacia doba
3 ročná, ak sa jej dlžník bude domáhať a vznesie námietku premlčania, súd nemôže veriteľovi priznať
pohľadávku.

Odvolanie navrhovateľa bolo odporcovi doručené dňa 27.1.2015, vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že vo svojom návrhu si uplatnil nárok zo zmenky.
Teda predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Zmenka je listinný
cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k navrhovateľovi
ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť.
Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa

všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb. dokázal jasne, úplne
a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky. Navrhovateľ je majiteľom zmenky na základe
indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré
by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom,

neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke
uvedené.

Navrhovateľ poukázal na ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového, z ktorého vyplýva, že odporca vo
všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú

z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť odporca,
tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Obo/3/2008 z 22. októbra 2008, z ktorého vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať
tzv. kauzálne námietky voči navrhovateľovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany odporcu a
predovšetkým odporca v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je

prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba (proti vôli odporcu) prevzal súd a suploval aktivitu odporcu.
Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je
oprávnený odporcu na nich ani upozorniť (ust. § 5 ods. 1 O.s.p.).

K otázke zmenkového úroku navrhovateľ uviedol, že odporca zmenku podpísal dobrovoľne, išlo o prejav

jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase
vystavenia zmenky. Odporca teda mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje
0,25% denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku súhlasil.

Navrhovateľ má za to, že predmetom tohto konania nie je nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale výlučne nárok

uplatnený zo zmenky. Teda odporca vzniesol námietky k inému právnemu vzťahu, než je predmetom
tohto konania, a preto sú tieto námietky irelevantné a súd na ne nemôže v tomto konaní prihliadať. V tejto
súvislosti dal do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 25Cdo/1839/2000
zo dňa 22.8.2002.

Vo vzťahu k námietkam odporcu navrhovateľ poukázal predovšetkým na abstraktnosť a samostatnosť
záväzku odporcu za zmenku zaplatiť a absenciu akcesority k inému záväzku. Zároveň uviedol, že
uplatnená pohľadávka zo zmenky nie je premlčanou. Premlčacia doba môže začať plynúť až odo dňa
splatnosti zmenky, nie od momentu jej vystavenia. Odporca vystavil zmenku ako tzv. vistazmenku, teda
jej splatnosť nastáva predložením na platenie. Doložka na zmenke „na platenie predložiť v lehote

4 rokov od vystavenia“, predstavuje prípustnú modifikáciu lehoty na predloženie zmenky k plateniu
podľa ust. § 34 ods. 1 tretia veta Zákona zmenkového a šekového. Z uvedeného je zrejmé, že
splatnosť zmenky nastáva v momente predloženia, pričom predložiť je ju možné v lehote 4 rokov od jej
vystavenia. Premlčacia doba tak začína plynúť až v momente predloženia zmenky na platenie. Ku dňu
podania návrhu na uplatnenie pohľadávky na súde nebol nárok zo zmenky premlčaný, pretože odo dňa

predloženia zmenky na platenie neprešla dlhšia doba ako 3 roky. Preukázanie skutočnosti, že nastalo
premlčanie uplatneného nároku zo zmenky je na strane odporcu.Zároveň navrhovateľ doplnil svoju právnu argumentáciu o uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa a odporcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212
ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) bez nariadenia pojednávania podľa §

214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, na prejednanie ktorého
by bolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, avšak odvolanie odporcu je potrebné považovať za dôvodné.

Odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O. s .p. stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa
v napadnutej (zamietajúcej) časti. Na doplnenie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu

navrhovateľa a odporcu odvolací súd uvádza nasledovné:

Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Neznamená to však,
že ak navrhovateľ predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl.
4/4 Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ nie sú dostatočne jasné,
alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že
nemôže navrhovateľovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel

vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1 tohto Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné, avšak súd môže nariadiť aj ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné,
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvého stupňa v tomto konaní o vydanie rozsudku
môže od navrhovateľa požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci postupoval správne, keď podľa čl. 4 bod 4
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zaslal navrhovateľovi tlačivo „B“, ktoré tvorí prílohu č. 2 tohto

nariadenia, teda tlačivo o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky s výzvou
predložiť súdu doplňujúce informácie a dokumenty, ak sa domnieval, že informácie, ktoré poskytol
navrhovateľ v návrhu na začatie konania nie sú dostatočne jasné alebo primerané alebo uplatnená
pohľadávka sa nezdá byť zjavne neopodstatnená.

Navrhovateľ na túto výzvu v tlačive „B“ reagoval písomným podaním z 30.09.2013, v
ktorom uviedol, že ako navrhovateľ poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej
pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky a za tým účelom
navrhovateľ predložil súdu originál zmenky, preto nie je zo strany navrhovateľa čo doplniť alebo opraviť.
Uviedol, že ako navrhovateľ si uplatnil v tomto konaní majetkové právo zo zmenky a nie z pohľadávky,

disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny,
ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného predložiť alebo oznámiť súdu.
Preto nemá dostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky
a titul jej vzniku.

Odvolaciemu súdu aj súdu prvého stupňa z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná spoločnosť
K. s.r.o., K. XX, G. ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej
zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov
na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov. Na

zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré mali
zabezpečovaciu funkciu k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa §
4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v období od 1.8.2008, kedy
tento Zákon o spotrebiteľských úveroch umožňoval zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľskýchúverov.Zákonč.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochainýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľov
s účinnosťou od 2.4.2010 neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom ani
platobnú, ani zabezpečovaciu funkciu. Predmetná zmenka však bola vystavená 6.4.2009, čo znamená,

že mohla byť vystavená iba na zabezpečenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie na platenie
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že Zákon zmenkový a šekový je osobitnou právnou úpravou, ktorá

má prednosť pred všeobecnými právnymi predpismi, teda pred Obchodným zákonníkom aj Občianskym
zákonníkom, pretože zmenkové právo patrí do oblasti súkromného práva, kedy ingerencia štátu a
súdu má len jeden cieľ a to ochranu individuálnych záujmov a nie záujmov verejných. Základnou
súkromnoprávnou normou, ktorá sa používa aj na záväzkové vzťahy, ak nie sú osobitne upravené v
Zákone zmenkovom a šekovom, je Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Samotná
abstraktnosť zmenky neumožňuje, aby zmenkovo zaviazaná osoba sa bránila tým, že bola pri podpise

zmenky uvedená do omylu, spočívajúcom v neznalosti zmenkovo-právnych vzťahov, z neznalosti práva
alebo z nepochopenia obsahu zmenky. Táto neznalosť nemôže byť ospravedlnením dlžníka zo zmenky.

Zásada abstraktnosti zmenky však môže byť prelomená vtedy, ak pôjde o konanie úplne zakázané -
v rozpore so zákonom. V takom prípade neplatnosť zmenky sa nezakladá na omyle, ale na rozpore

zmenky s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto v
konaniach, kde sú uplatňované práva veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv vrátane spotrebiteľských
úverov na základe prvopisu zmenky, má podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmať, či uplatnenie práv
veriteľa zo zmeniek nie je konaním, ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva

obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a preto by
takéto neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka boli neplatné. Zvlášť podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, ak sa predmetnou
zmenkou požaduje od odporcu ako spotrebiteľa v prejednávanej veci zmenkový úrok 0,25 % denne, čo
predstavuje 91,25 % ročný úrok, ktorý je uvedený priamo na zmenke.

Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola priamo prevzatá do právneho poriadku Slovenskej
republiky - Občianskeho zákonníka v piatej hlave - §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských

zmluvách, Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré neodporujú Nariadeniu
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie o
veciach s nízkou hodnotou sporu a taktiež neodporujú Zákonu č. 191/1950 - Zákon zmenkový a šekový
a čl. 351 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorej je Slovenská republika viazaná Ženevskou zmenkovou

konvenciou a Ženevským jednotným zmenkovým zákonom.

Navrhovateľ v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,

preto súd prvého stupňa mal vec prejednávať podľa tohto nariadenia a nie podľa § 175 Občianskeho
súdneho poriadku, ktorým sa upravuje konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu iba na
návrh navrhovateľa. Nemal preto prejednávanú vec právne posudzovať podľa Zákona č. 191/1950 Zb.
- Zákon zmenkový a šekový, lebo predložená zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady č. 861/2007 iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku. Nie je

však jediným dôkazom, ako je to v konaní podľa § 175 O. s. p. o vydanie zmenkového platobného
rozkazu.Súdprvéhostupňapretosprávnevyzývalnavrhovateľavzorovýmtlačivom„B“,ktoréjeuvedené
v prílohe č. II. Nariadenia, na doplnenie ďalších informácií a dôkazov. Ak navrhovateľ nepredložil
ďalšie požadované dôkazy okrem zmenky, súd prvého stupňa nemal predmetný uplatnený nárok
posudzovať podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový. Navyše, súd prvého stupňa nie

jezmenkovýmsúdompodľa§10Zákonač.371/2004Z.z.osídlachaobvodochsúdov,pretoaninemohol
vo veci rozhodovať na základe predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu. Taktiež súd
nemôže z platnej zmenky ako jediného dôkazu čiastočne vyhovieť návrhu a čiastočne návrh zamietnuť.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciachsnízkouhodnotousporu,mázacieľzjednodušiťazrýchliťkonanievoveciachsnízkouhodnotou
sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bol spravodlivý

a navrhovateľovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto nariadenia. Súd však
musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu
zabezpečenáajochranaprávspotrebiteľov.Nerešpektovanievnútroštátnehoprávnehoporiadkuapráva
Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov
prostredníctvom konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné odvolanie navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa
vo výroku, ktorým súd návrh o časti uplatneného zmenkového úroku 6 % a o celom uplatnenom
úroku 0,25 % denne zo sumy 520,00 eur od 30.10.2009 do zaplatenia zamietol, pretože navrhovateľ
v tomto konaní nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, navrhol vydať rozsudok podľa Nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, a preto bol povinný okrem zmenky predložiť aj iné listiny preukazujúce
oprávnenosť vymáhanej pohľadávky.

Nepostačovalo preto, ak navrhovateľ predložil iba originál zmenky, pretože toto konanie nie je konaním
podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový. Iba v konaní podľa tohto zákona, ak podľa §
175ods.1O.s.p.navrhovateľpredložívprvopisezmenku,opravostiktorejnietdôvodupochybovať,súd
vydá na návrh navrhovateľa zmenkový platobný rozkaz. Navrhovateľ v tomto konaní nenavrhol vydať
zmenkový platobný rozkaz, ale rozsudok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007,

a preto súd nemohol v tomto konaní vychádzať zo zmenky ako z jediného listinného dôkazu svedčiaceho
o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky navrhovateľa. Keďže navrhovateľ na výzvu súdu prvého stupňa
nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4/4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007,
súd prvého stupňa rozhodol správne, keď návrh navrhovateľa zamietol v odvolaním napadnutej časti
6 % ročného úroku z jednotlivých čiastkových súm a z uplatnenej istiny a v celom rozsahu uplatnený

zmenkový úrok 0,25 % denne z jednotlivých čiastkových súm a z uplatnenej istiny.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, aj keď z iných dôvodov,
keď zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie časti uplatneného 6 % ročného úroku a úroku 0,25 %
denne, pretože navrhovateľ nepredložil na výzvu súdu prvého stupňa doplňujúce doklady svedčiace o

tejto uplatnenej pohľadávke.

V prejednávanej veci však podala odvolanie aj odporkyňa a vychádzajúc z obsahu jej odvolania, napadla
rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti, ktorou jej bola uložená povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 520,00 eur spolu so 6% ročným úrokom od 21.9.2013 do
zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 1,73 eur. V podanom odvolaní,
okrem toho, že vzniesla aj námietku premlčania na navrhovateľom uplatnený nárok, poukázala aj na
exekučnékonanievedenépodsp.zn.4EX721/2010,vrámciktoréhobolaexekúciaohľadnetohtonároku
už zastavená. Zároveň namietala nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie

veci, z dôvodu ktorého navrhovala rozsudok v tejto časti zrušiť.

Ako už bolo vyššie uvedené navrhovateľ v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku podľa nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu, preto súd prvého stupňa mal vec prejednávať podľa tohto nariadenia a nie podľa
§ 175 O.s.p., ktorým sa upravuje konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu iba na návrh
navrhovateľa. Nemal preto prejednávanú vec právne posudzovať podľa zák.č. 191/1950 Sb. Zákon
zmenkový a šekový, lebo predložená zmenka je v tomto konaní podľa nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku.

Súd preto v prejednávanej veci nemohol vychádzať len zo zmenky, ako z jediného listinného dôkazu
svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky navrhovateľa.Aj keď súd prvého stupňa zdôraznil, že podľa § 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase vystavenia zmenky sa zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom, pričom dlh bolo
možné iba zabezpečiť zmenkou a to maximálne vo výške aktuálnej istiny nesplateného spotrebiteľského

úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru, neposudzoval s prihliadnutím
na to, že odporca je spotrebiteľ, či ide o zabezpečovaciu zmenku, ktorá zabezpečovala spotrebiteľský
úver a či uvedená zmenka nebola vyplnená v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením.

Súd prvého stupňa v rámci dokazovania správne vyzval navrhovateľa tlačivom B na predloženie zmluvy
o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom avšak napriek tomu, že
navrhovateľ takýto listinný dôkaz nepredložil, z uvedeného nevyvodil žiadny právny záver a zmenku a
záväzky zo zmenky posudzoval podľa Zákona zmenkového a šekového, v dôsledku čoho v napadnutej
vyhovujúcej časti nesprávne a predčasne rozhodol.

V nadväznosti však na vyššie uvedené považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že dňa 20.10.2015
prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu
SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo
zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení:

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či

je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

StanoviskojeuverejnenévZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky
8/2015 pod číslom 93.

Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ aj v prejednávanej

veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú
a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade zákon 258/2001 Z.z. v znení účinnom
ku dňu uzavretia úverovej zmluvy a vystavenia zmenky.

V Slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V čase rozhodovania odvolacieho súdu (od 23.12.2015) je účinný zákon 438/2015 Z.z., ktorým sa menil
a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zák. 659/2007 Z.z. a 492/2009 Z.z.V zmysle ust. § 17 ods. 2 zák.č. 191/1950 Sb. v znení zák. 438/2015 Z.z. v konaní, v ktorom sa uplatňuje

alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky
podľa ods. 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky, mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je
ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich
sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom vyššie citované
ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda
aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zák. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce
prechodné ustanovenia zák.č. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo

dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že
zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

Keďže navrhovateľ po vyhlásení rozsudku súdom prvého stupňa (v odvolacom konaní) vzal čiastočne

návrh na začatie konania späť vo výške 0,19% denne v časti napadnutého zmenkového úroku a v
tejto časti navrhol konanie zastaviť, pričom odporca voči späťvzatiu nemal námietky (§ 101 ods. 3
O.s.p.), odvolací súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením pripustil čiastočné späťvzatie návrhu
navrhovateľa, v časti späťvzatia návrhu zrušil napadnutý rozsudok a konanie zastavil.

Vzhľadom na to, že odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol v zamietajúcej
časti správne, aj keď z iných dôvodov, pokiaľ v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, pričom nič na tom
nemení ani skutočnosť, že navrhovateľ v časti uplatneného zmenkového úroku zobral čiastočne návrh
späť, v dôsledku čoho odvolací súd postupoval v súlade s ust. § 208 O.s.p., preto odvolací súd v

napadnutom zamietavom výroku rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil a keďže v časti vyhovujúceho výroku súd prvého stupňa nesprávne a predčasne vo veci
rozhodol, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. v prevyšujúcej vyhovujúcej časti napadnutý
rozsudok zrušil, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Úlohou súdu v ďalšom konaní bude posúdiť uplatnenú pohľadávku navrhovateľom a v tej súvislosti aj
platnosť navrhovateľom predloženej zmenky aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa, keďže aj v konaní podľa
nariadenia musí byť zabezpečená ochrana práv spotrebiteľa a túto nie je možné obísť prostredníctvom

konania podľa nariadenia.

V konaní po vrátení veci súd rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.