Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 28, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/187/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212209955
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8212209955.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému Slovenská republika, zast. Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, dňa 28.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanej strane p r i z n á v avoči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanými žalobami na viaceré súdy sa voči žalovanej domáhal náhrady majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy tvrdiac, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním
a to postupom podľa § 38 a násl. Zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej iba „Exekučný poriadok“), zvolenému
súdnemu exekútorovi vykonať pre svoju pohľadávku exekúciu.

2. Žalobca tak podal okrem iných návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky vzniknutej
a./ neplnením záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom Y. I., ktorému návrhu súdny exekútor
pridelil vo svojej evidencii číslo EX 3090/2010,

b./ neplnením záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom R. Q., ktorému návrhu súdny exekútor
pridelil vo svojej evidencii číslo EX 12573/2009,
c/ neplnením záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom R. Q., ktorému návrhu súdny exekútor
pridelil vo svojej evidencii číslo EX 5673/2009,
d/ neplnením záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom E. Q., ktorému návrhu súdny exekútor
pridelil vo svojej evidencii číslo EX 5007/2009,
e/ neplnením záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom E. Z., ktorému návrhu súdny exekútor

pridelil vo svojej evidencii číslo EX 4213/2009,
f/ neplnením záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom X. P., ktorému návrhu súdny exekútor
pridelil vo svojej evidencii číslo EX 3983/2009,
g/ neplnením záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom J. Y., ktorému návrhu súdny exekútor
pridelil vo svojej evidencii číslo EX 4588/2009,
h/ neplnením záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom R. I., ktorému návrhu súdny exekútor
pridelil vo svojej evidencii číslo EX 4527/2009,

ch/ neplnením záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom Ľ. X., ktorému návrhu súdny exekútor
pridelil vo svojej evidencii číslo EX 511/2010,
i/ neplnením záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXXX dlžníkom J. Ľ., ktorému návrhu súdny exekútor
pridelil vo svojej evidencii číslo EX 9722/2009.3. Súdny exekútor podal následne návrhy na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne
a vecne príslušnému súdu, ktorý v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení

platnom v čase doručenia návrhu na vykonanie exekúcie bol povinný rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je
exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

4. V rozpore s touto zákonnou povinnosťou Okresný súd Svidník ako exekučný súd vo veci povinného

Petra Rabského o žiadosti súdneho exekútora rozhodol dňa 7.6.2012 (konanie pritom začalo dňa
22.3.2010) zamietnutím žiadosti, teda s omeškaním viac ako 880 dní, ten istý súd vo veci povinnej R.
Q. o žiadosti súdneho exekútora rozhodol zamietnutím žiadosti 16.8.2010 (konanie pritom začalo dňa
14.11.2009), teda s omeškaním viac ako 275 dní, vo veci povinnej R. Q. o žiadosti súdneho exekútora
rozhodol zamietnutím žiadosti dňa 16.8.2010 (konanie pritom začalo dňa 18.7.2009), teda s omeškaním
viac ako 394 dní, vo veci povinnej E. Q. o žiadosti súdneho exekútora rozhodol zamietnutím žiadosti

dňa 16.8.2010 (konanie pritom začalo dňa 3.7.2009), teda s omeškaním viac ako 409 dní, vo veci
povinného E. Z. o žiadosti súdneho exekútora rozhodol zamietnutím žiadosti dňa 7.10.2011 (konanie
pritom začalo dňa 25.6.2009), teda s omeškaním 834 dní, vo veci povinnej X. P. o žiadosti súdneho
exekútora rozhodol zamietnutím žiadosti dňa 16.8.2010 (konanie pritom začalo dňa 24.6.2009), teda s
omeškaním 418 dní, vo veci povinného J. Y. o žiadosti súdneho exekútora rozhodol zamietnutím žiadosti

dňa 16.8.2010 (konanie pritom začalo dňa 26.6.2009), teda s omeškaním 416 dní, vo veci povinného
R. I. o žiadosti súdneho exekútora rozhodol zamietnutím žiadosti dňa 16.8.2010 (konanie pritom začalo
dňa 26.6.2009), teda s omeškaním 416 dní, vo veci povinnej Ľ. X. o žiadosti súdneho exekútora
rozhodol zamietnutím žiadosti dňa 30.1.2011 (konanie pritom začalo dňa 19.5.2010), teda s omeškaním
256 dní a vo veci povinného J. Ľ. o žiadosti súdneho exekútora rozhodol zamietnutím žiadosti dňa

30.1.2011 (konanie pritom začalo dňa 3.10.2009), teda s omeškaním 484 dní. K týmto omeškaniam
súdu došlo napriek tomu, že veci ním prejednávané nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovali takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. K rozhodnutiu súdy pristúpili až po
opakovaných žiadostiach a sťažnostiach žalobcu (žiadosti zo dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009,

25.2.2010, 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011) adresovaných súdu.

5. Žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučných súdov uplatňuje náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetkovú škodu:
- v exekučnej veci proti povinnému Y. I. 68,33 Eur, R. Q. 2.247,68 Eur, R. Q. 1.632,61 Eur, E. Q. 2.525,53

Eur, E. Z. 1.951,07 Eur, X. P. 2.978,23 Eur, J. Y. 5.499,17 Eur, R. I. 2.415,49 Eur, Ľ. X. 4.421,01 Eur
a J. Ľ. 5.406,39 Eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi
zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Nemôže preto tiež nastať akceptácia
návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

6.Zároveňsižalobcauplatňujenáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom.

7. Nesprávny úradný postup exekučného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity,
ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových
práv žalobcu. Nesprávnym úradným postupom došlo k mareniu legitímneho očakávania žalobcu, že

správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky.

8. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne
a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia
vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia

bola zamietnutá. Postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho
hospodára.9. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie
vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a
princípov právneho štátu.

10. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovania podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenia jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivériešenieveciavyvolanierizíkohrozujúcichkonečnévymoženiepohľadávkysumu:vovzťahu

k exekučnej veci Okresného súdu Svidník, v ktorej je ako povinný Y. I. 13,67 Eur, vo vzťahu k exekučnej
veci Okresného súdu Svidník, v ktorej je ako povinná R. Q. 449,54 Eur, vo vzťahu k exekučnej veci
Okresného súdu Svidník, v ktorej je ako povinná R. Q. 326,52 Eur, vo vzťahu k exekučnej veci
OkresnéhosúduSvidník,vktorejjeakopovinnáE.Q.505,11Eur,vovzťahukexekučnejveciOkresného
súdu Svidník, v ktorej je ako povinný E. Z. 390,21 Eur, vo vzťahu k exekučnej veci Okresného súdu
Svidník, v ktorej je ako povinný X. P. 595,65 Eur, vo vzťahu k exekučnej veci Okresného súdu Svidník,

v ktorej je ako povinný J. Y. 1.099,83 Eur, vo vzťahu k exekučnej veci Okresného súdu Svidník, v ktorej
je ako povinný R. I. 483,10 Eur, vo vzťahu k exekučnej veci Okresného súdu Svidník, v ktorej je ako
povinná Ľ. X. 884,20 Eur a vo vzťahu k exekučnej veci Okresného súdu Svidník, v ktorej je ako povinný
J. Ľ. 1.081,28 Eur. Žalobca vo vzťahu k povinným výpočet nároku na náhradu nemajetkovej ujmy určil vo
výške 20 % z uplatňovanej istiny (hodnoty majetkového práva postihnutého majetkovou deformáciou).

11. Žalobca postupoval podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou
požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný však do
podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

12. Žalobca svoju žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetovej ujmy, ktorú žiadal priznať ako
odškodnenie za prieťahy v exekučnom konaní Okresného súdu Svidník proti povinnému Petrovi
Rabskému doručil Okresnému súdu Svidník a vec bola vedená pod sp. zn. 7C 457/2012, žalobu o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy za prieťahy v exekučnom konaní Okresného súdu
SvidníkprotipovinnejR.Q. doručilOkresnémusúduSvidníkavecbolavedenápodsp.zn.7C458/2012,

žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy za prieťahy v exekučnom konaní Okresného
súdu Svidník proti povinnej R. Q. doručil Okresnému súdu Svidník a vec bola vedená pod sp. zn. 7C
459/2012, žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy za prieťahy v exekučnom konaní
Okresného súdu Svidník proti povinnej E. Q. doručil Okresnému súdu Svidník a vec bola vedená pod
sp. zn. 7C 460/2012, žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy za prieťahy v exekučnom

konaní Okresného súdu Svidník proti povinnému E. Z. doručil Okresnému súdu Svidník a vec bola
vedená pod sp. zn. 7C 461/2012, žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy za prieťahy
v exekučnom konaní Okresného súdu Svidník proti povinnej X. P. doručil Okresnému súdu Svidník a
vec bola vedená pod sp. zn. 7C 462/2012, žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy za
prieťahy v exekučnom konaní Okresného súdu Svidník proti povinnému J. Y. doručil Okresnému súdu

Svidník a vec bola vedená pod sp. zn. 7C 463/2012, žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy za prieťahy v exekučnom konaní Okresného súdu Svidník proti povinnému R. I. doručil Okresnému
súdu Svidník a vec bola vedená pod sp. zn. 7C 464/2012, žalobu o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy za prieťahy v exekučnom konaní Okresného súdu Svidník proti povinnej Ľ. X. doručil
Okresnému súdu Svidník a vec bola vedená pod sp. zn. 4C 465/2012 a žalobu o náhradu majetkovej

škody a nemajetkovej ujmy za prieťahy v exekučnom konaní Okresného súdu Svidník proti povinnému
J. Ľ.C. doručil Okresnému súdu Svidník a bola vedená pod sp. zn. 4C 466/2012.

13. Uznesením uvedeného súdu zo dňa 9.10.2012 č. k. 7C 457/2012-7 boli veci vedené pod sp. zn. 7C
457/2012 až sp. zn. 7C 466/2012 spojené na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 7C 457/2012.

14. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.10.2012 č. k. 7NcC 73/2012-10 boli sudcovia
Okresného súdu Svidník vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci sp. zn. 7C 457/2012 a vec
na prejednanie a rozhodnutie bola prikázaná Okresnému súdu Bardejov, na ktorom bola zaregistrovaná
pod sp. zn. 5C 187/2012.

15. Žalovaná vo svojom písomnom stanovisku k žalobám primárne namieta zmätočnosť podaní žalobcu,
ktorými si uplatňuje svoje nároky na náhradu materiálnej škody a nemajetkovej ujmy. Tým podľa
žalovaného nie sú dané predpoklady, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie, lebo nie sú splnenéprocesné podmienky pre konanie súdu. Zmätočnosť podaní žalobcu spočíva v tom, že v žalobách
nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné údaje o dátumoch doručenia
podaní na súd i dátumy svedčiace o tom, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalobca tak svoju

dôkaznú povinnosť prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Žalovaný pritom
dodáva, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným z dôvodov, pre ktorý Ústavný súd SR
odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu.

16. Žalobca dňa 23.4.2012 žalovanej doručil prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli súdu doručené žaloby vo veci, je zrejmé,
že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. V tomto smere žalovaná poukazuje
na § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca pritom žalovanej žiadosti o predbežné
prerokovanienárokunanáhraduškodydoručilneúplnéanedoplnilichnapriekvýzvezostranyžalovanej.
Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde a žalovaná nárok žalobcu nepovažuje

za predbežne prerokovaný.

17. Podmienkou úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
je zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci. Pre vznik
zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené súčasne tri všeobecné podmienky: 1./ nezákonné

rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2./ vznik škody, 3./ príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

18. Nesprávny úradný postup zakladajúci zodpovednosť štátu za škodu, mal podľa žalobcu byť daný
rozhodnutím súdov o poverení exekútora po 15-dňovej lehote, resp. zamietnutie žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote a to s odkazom na ustanovenie § 44 ods.
2 exekučného poriadku i existenciou prieťahov v exekučných konaniach. Žalovaná v tomto smere
poukazuje na judikatúru Ústavného súdu, najmä na rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 16/02, v zmysle ktorej
samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.

19. Zo skutkových okolností týkajúcich sa rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú
právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv. Naviac ak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola na súd
podaná po 1.6.2011, nárok žalobcu je už aj z tohto dôvodu neopodstatnený, lebo podľa ustanovenia § 44

ods. 2 v spojení s ustanovením § 41 ods. 2 písm. d/ exekučného poriadku v znení jeho novely vykonanej
zákonom č. 102/2011 Z.z. 15-dňová lehota na rozhodnutie neplatí, ak exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Pred dňom
1.6.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znel u vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených. V samotnej dôvodovej správe, je k novelizovanému ustanoveniu

§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia
na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada
Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor Slovenskej republiky. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili
slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby
sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo

zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa
správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred dňom 1.6.2011.

20. Podľa žalovanej pokiaľ žalobca nesprávny úradný postup vidí v zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a to po 15-dňovej lehote, takto formulovaný nesprávny úradný postup

možno chápať dvoma spôsobmi: 1./ namietaným nesprávnym postupom môže byť samotný spôsob
rozhodnutia - zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, 2./ skutočnosť, že k
vydaniu rozhodnutia malo dôjsť po zákonom ustanovenej lehote.

21. Ak by nesprávnym úradným postupom malo byť zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, na účely zákona č. 514/2003 Z.z., takto prípadne formulovaný postup, nemôže byť
nesprávnym úradným postupom. Akýkoľvek postup súdu (zahrňujúci napríklad právne posúdenie veci,
záver o tom, že je oprávnený preskúmavať exekučný titul, zistenie skutkového stavu, výber, aplikácia
a interpretácia zvolených právnych noriem na skutkový stav), ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vovydanom rozhodnutí, nemôže byť oným „nesprávnym úradným postupom“ na účely zákona č. 514/2003
Z.z. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená.

22. Zo žalobcom tvrdených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Z ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je totiž zrejmé,
že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem
iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už
právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom

prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená.

23. Pokiaľ žalobca namieta, že súdy žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietlipo15-dňovejlehote,žalovanýudáva,žezosamotnejdikcieustanovenia§44ods.2Exekučného
poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti

o udelenie poverenia.

24. S poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2013)
žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup, ktorý by spočíval v existencii
prieťahov v žalobcom namietaných exekučných konaniach. Žalobca totiž nepreukázal, že by podal

sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné
rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP, či právoplatné rozhodnutie
ÚstavnéhosúduSR,ktorýmibybolokonštatovanéporušenieprávanaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

25. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je pritom kompetentný
preskúmať Ústavný súd. Žalovaná považuje za potrebné podotknúť, že podľa jej názoru efektívnosť a
rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č.
514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu

na podklade sťažnosti na prieťahy.

26. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom, lehota na
uplatnenie tohto nároku (premlčacia doba) uplynula najneskôr po troch rokoch od momentu uplynutia
15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Vzhľadom na uvedené žalovaná vznáša námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom
došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (t.
j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

27. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je okrem iného

nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Podľa názoru žalovanej žalobca nepreukázal
existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

28. Žalobca uplatnenú škodu vyčíslil vo výške istiny s príslušenstvom, ktorá podľa jeho názoru nemôže
byťviacpriznanáprávoplatnýmrozhodnutímvšeobecnéhosúduvobčianskomsúdnomkonanívedenom

proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Je potrebné poukázať
na skutočnosť, že žalobca v žalobách neuvádza, či ide podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o
skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Žalobca pritom nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre
preukázanie toho, čoho sa domáha, ani existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia, ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Žalovaná tak nemôže niesť zodpovednosť a

nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v konaní, pretože žalobca nepreukázal
jednak vznik a ani výšku škody.

29. Žalobca sa vo svojich žalobách domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 20 %
z istiny a príslušenstva, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných práv

a bude kompenzovať každé porušenie práva na súdnu ochranu, ktorú žalobca uplatňoval jednotlivo
podaním všetkých návrhov na začatie občianskeho súdneho konania.30. V časti tohto nároku žalobcu, žalovaná poukazuje na skutočnosť, že vznik nemajetkovej ujmy u
právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
„frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu

škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Rovnako požadovaná náhrada
nemajetkovej ujmy vo výške 20 % istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi
skutočnosťami či rozumnou úvahou. Žalovaná považuje za krajne nesprávny spôsob určenia náhrady
nemajetkovej ujmy percentuálnou čiastkou z tvrdenej skutočnej škody.

31. Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobných návrhov nevyplýva a z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej
ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

32. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobám žalobcu ďalej akcentuje na potrebu zohľadnenia

ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.
z. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí,
ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. Žalovaná v tejto
súvislosti upozorňuje a ako prílohu vyjadrenia k žalobe dokladá list Európskej komisie, Generálneho

riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kbD (2010/1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi
Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s
podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosti od
slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov.

33. Je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu
Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

34. Po aplikácii citovaných zákonných ustanovení a percepcii skutkových okolností tak, ako boli skôr
opísané, podľa žalovanej nemožno dospieť k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.

35. Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné
okrem existencie nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, vzniku škody či
nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami, ako to vyplýva z ustanovení
§ 5 ods. 1 a § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. Vychádzajúc pritom
zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a

následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresných súdov.

36. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia.

37. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim
v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, vo vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty a v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o

udelenie poverenia a to po zákonom stanovenej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia
doba) uplynula najneskôr po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

38. Vzhľadom na uvedené žalovaná vznáša námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku,

pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom
23.4.2009 (t. j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku).39. Žaloby žalobcu boli súdu doručené dňa 27.9.2012. Dňom 30.6.2016 stratil účinnosť zákon č. 99/1963
Zb. (Občiansky súdny poriadok), ktorý upravoval postup súdu v Občianskom súdnom konaní a dňom
1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba C.s.p.),

ktorým sa upravuje postup súdu v civilnom sporovom konaní od 1.7.2016.

40. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

41. Aj keď konanie vo veci bolo začaté pred 1.7.2016, na postup súdu v tomto konaní sa použijú už
ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

1.7.2016, zostávajú zachované.

42. V súlade s ustanovením § 177 ods. 1 C.s.p. súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré
predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovanú.

43. Právnemu zástupcovi žalobcu predvolanie na pojednávanie bolo riadne doručené dňa 28.10.2016.
Žalobca a jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu na doručené
predvolanie na pojednávanie reagoval elektronickým podaním dňa 18.11.2016, ktorým z dôvodov
hospodárnosti požiadal o ospravedlnenie neúčasti žalobcu
a jeho právneho zástupcu na pojednávaní s tým, že nežiada o odročenie pojednávania a súhlasí, aby

sa pojednávanie otvorilo aj v jeho neprítomnosti.

44. Riadne a včas predvolanie na pojednávanie bolo doručené aj žalovanému, keď predvolanie prevzal
rovnakého dňa 28.10.2016. Žalovaná strana zhodne ako žalobca neúčasť na pojednávaní
ospravedlnila a požiadala o prejednanie veci v jej neprítomnosti.

45. Predvolanie na pojednávanie právnemu zástupcovi žalobcu a prostredníctvom neho aj žalobcovi
(§ 178 ods. 1 C.s.p.) i žalovanému bolo riadne a včas (§ 178 ods. 2 C.s.p.) doručené, žiadna zo strán
nepožiadala o odročenie pojednávania, preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti
strán konania a ich zástupcov (§ 180 C.s.p.).

46. Vzhľadom na neprítomnosť strán konania a ich zástupcov na pojednávaní, súd pri svojom
meritórnom rozhodnutí vo veci vychádzal z tvrdení a stanovísk strán konania prezentovaných v ich
písomných podaniach a z obsahu pripojených exekučných spisov.

47. Žalobca sa v konaní domáha dvoch právne samostatných nárokov spočívajúcich v náhrade
materiálnej škody a náhrady nemajetkovej ujmy, ktorých skutkovým základom má byť nesprávny úradný
postup súdov v exekučných konaniach začatých na návrh žalobcu. Právny základ svojich nárokov
žalobca vidí predovšetkým v príslušných ustanoveniach zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

48. Vzhľadom na skutkové tvrdenia a právne skutočnosti prezentované žalobcom v jeho žalobe, súd v
zhode so žalobcom má zato, že ním žiadanú náhradu majetkovej škody i náhradu nemajetkovej ujmy
treba posúdiť primárne podľa príslušných ustanovení zákona číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia
exekučných konaní, na ktoré sa žalobca odvoláva a zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), rovnako v znení platnom v čase začatia exekučných konaní, v
rámci ktorých podľa tvrdenia žalobcu malo dôjsť k omeškaniam (prieťahom) súdov pri ich rozhodovaní o
žiadostiach súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie začatých na návrh žalobcu

ako oprávneného proti povinným Y. I., R.I. Q., R. Q., E. Q., E. Z., X. P., J. Y., R. I., Ľ. X. D. J. Ľ..

49. Vychádzajúc z vyjadrenia žalovanej strany k žalobám žalobcu, tento záver nespochybňuje ani
samotná žalovaná strana, aj keď tvrdí, že z pohľadu právnej úpravy podľa citovaných zákonnýchustanovení sú žaloby žalobcu, vzhľadom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. a § 16
ods. 4 citovaného zákona, podané bez predbežného prerokovania orgánom príslušným podľa § 4 ods.
1 písm. a/ toho istého zákona a teda podané predčasne a tiež nedôvodne.

50. Podľa § 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v období od 1.1.2009 do 31.12.2012, t.j. v období
začatia exekučných konaní, v ktorých podľa tvrdenia žalobcu malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu súdov majúcemu za následok vznik škody i vznik jeho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy

(súd pritom dodáva, že v znení ustanovení tohto zákona, v zmysle ktorých je treba nároky žalobcu
posúdiť v rozhodnom období, t. j. v období od 1.1.2009 do 31.12.2012 k legislatívnym zmenám nedošlo),
tento zákon upravuje:
a/ zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b/
zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú
orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c/ predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

51. Podľa § 3 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,

b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

52. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1/ škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

53. Podľa § 9 toho istého zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

54. Podľa § 15 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola

žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému
orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

55. Podľa § 16 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo

jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného
orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné
prerokovanie nároku.

56. Podľa § 17 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V

prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä naa/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna
tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za
predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začtý deň pozbavenia osobnej slobody. V žiadosti o
predbežnéprerokovanienárokuapriuplatnenínárokunasúdejepoškodenýpovinnýuviesťpožadovanú

výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2. V žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

57. Podľa § 19 ods. 1 zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena

právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

58. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vzhľadom na predmet konania tak, ako ho
vymedzil žalobca vo svojej žalobe, konaniu na súde musí predchádzať predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody pred príslušným orgánom a to na základe písomnej žiadosti poškodeného (§ 15

zákona). Žalobca síce v podaných žalobách tvrdil, že žiadosti o predbežné prerokovanie jeho nároku
na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré podľa § 4 ods. 1 písm. a/
zákona je príslušným orgánom, doručil, avšak ani na výzvu súdu dôkaz na svoje tvrdenie nepredložil.
Napriekuvedenémusúdožalobcomuplatnenýchnárokochkonalameritórneonichrozhodol.Vychádzal
totiž z oznámenia žalovaného v jeho písomnom stanovisku k žalobám žalobcu, podľa ktorého žalobca

mu dňa 23.4.2012 doručil prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a aj keď od
podania žiadosti žalobcom do uplatnenia si týchto nárokov žalobou na súde zrejme neuplynula zákonom
stanovená šesťmesačná lehota na dobrovoľné uspokojenie nároku žalobcu príslušným orgánom (§ 16
ods. 1 zákona), načo vo svojom vyjadrení poukazuje aj žalovaná strana, nepovažoval nároky žalobcu na
súde za predčasne uplatnené, ako to navrhuje žalovaná strana. Súd totiž nemá pochybnosti o tom, že

žalobca žiadosti o predbežné prerokovanie svojich nárokov na náhradu škody príslušnému orgánu štátu,
teda Ministerstvu spravodlivosti SR, doručil a ani pochybnosti o tom, že k dobrovoľnému uspokojeniu
jeho nárokov nielen v zákonom vymedzenej lehote, ale ani potom nedôjde, o čom svedčí stanovisko
Ministerstva spravodlivosti SR v konaní. Prípadný postup súdu podľa § 10 v spojení s § 161 C.s.p. sa
za takého stavu javí ako nadmieru arbitrárny a tak konštatoval, že sú splnené procesné podmienky pre

vecné prejednanie žalobcom uplatňovaných nárokov a meritórne rozhodnutie o nich.

59. Výkladom skôr citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom v období od 1.1.2009
do 31.12.2012 je treba prijať záver prezentovaný aj žalovaným v jeho písomnom vyjadrení k veci a to,
že základom vzniku nároku na náhradu škody spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej

moci sú tri základné podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup orgánu
verejnej moci alebo jeho nezákonné rozhodnutie, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou.

60. Žalobca nesprávny úradný postup súdov vidí s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, v rozhodnutí o poverení exekútora na vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty od
doručenia žiadosti.

61. Podľa § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom od 1.6.2009 do 14.12.2009, t. j. v období
začatia exekučných konaní, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,

zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu

nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia,

i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

62. Podľa § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom od 15.12.2009 do 31.5.2011, exekučným
titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje

majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,

f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho

poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

63. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom od 1.6.2009 do 30.6.2010, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

64.Podľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvzneníplatnomvrovnakomobdobí,t.j.vobdobíod1.7.2010
do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto

uzneseniu je prípustné odvolanie.

65. Aj keď žalobca exekučné konania, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu označil
iba identifikačnými znakmi, pod ktorými sú vedené v evidencii exekútora a nie spôsobom v zmysle
ich evidencie v súdnych registroch, súdu sa tieto súdne konania podarilo identifikovať. Zistil tak, že

exekučné konanie žalobcom označené číslom EX 3090/10 proti povinnému Y. I. je vedené u Okresného
súdu Svidník pod sp. zn. 4Er 289/2010, konanie žalobcom označené číslom EX 12573/2009 proti
povinnej R. Q. je vedené u Okresného súdu Svidník pod sp. zn. 7Er 741/2009, konanie žalobcom
označené číslom EX 5673/2009 proti povinnej R. Q. je vedené u Okresného súdu Svidník pod sp. zn. 4Er496/2009,konaniežalobcomoznačenéčíslomEX5007/2009protipovinnejE.Q.jevedenéuOkresného
súdu Svidník pod sp. zn. 2Er 431/2009, konanie žalobcom označené pod číslom EX 4253/2009 proti
povinnému E. Z. je vedené u Okresného súdu Svidník pod sp. zn. 7Er 301/2009, konanie žalobcom

označené pod číslom EX 3983/2009 proti povinnej X. P. je vedené u Okresného súdu Svidník pod
sp. zn. 4Er 389/2009, konanie žalobcom označené pod číslom EX 4588/2009 proti povinnému J. Y. je
vedenéuOkresnéhosúduSvidníkpodsp.zn.6Er387/2009,konaniežalobcomoznačenépodčíslomEX
4527/2009 proti povinnému R. I. je vedené u Okresného súdu Svidník pod sp. zn. 6Er 386/2009, konanie
žalobcom označené pod číslom EX 5117/2010 proti povinnej Ľ. X. je vedené u Okresného súdu Svidník

pod sp. zn. 6Er 430/2010 a konanie žalobcom označené pod číslom EX 9722/2009 proti povinnému J.
Ľ. je vedené u Okresného súdu Svidník pod sp. zn. 2Er 657/2009.

66. Zo spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 4Er 289/2010 (EX 3090/2010) vyplýva, že dňa 26.4.2010
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Svidník písomnú žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, z obsahu ktorej vyplýva, že v súlade s ustanovením § 44 zákona č.

233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej iba Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov súdny exekútor žiada súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 22567/09
vydaný dňa 14.1.2010 Slovenskou rozhodcovskou, a.s. a ktorý sa stal dňa 11.2.2010 právoplatným
a dňa 4.2.2010 vykonateľným a zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa 28.3.2010 vo veci

oprávneného Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava (žalobca) proti povinnému I. Y., pre
vymoženie63,12Euristinyspríslušenstvom.OkresnýsúdSvidníkuznesenímzodňa24.5.2012č.k.4Er
289/2010-19 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Rozhodnutie exekučného súdu o žiadosti exekútora
sa stalo dňom 21.6.2012 právoplatným.

67. Zo spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 7Er 741/2009 (EX 12573/2009) vyplýva, že dňa
18.12.2009 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Svidník písomnú žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, z obsahu ktorej vyplýva, že v súlade s ustanovením §
44 Exekučného poriadku súdny exekútor žiada súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 14611/09

vydaný dňa 25.8.2009 Slovenskou rozhodcovskou, a.s. a ktorý sa stal dňa 28.9.2009 právoplatným a
dňa 1.10.2009 vykonateľným a zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa 14.11.2009 vo veci
oprávneného Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava (žalobca) proti povinnej R. Q., pre
vymoženie 757,85 Eur istiny s príslušenstvom. Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 3.5.2010 č.k.
7Er 741/2009-10, ktoré sa doposiaľ nestalo právoplatným, exekučné konanie zastavil.

68. Zo spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 3Er 469/2009 (EX 5673/2009) vyplýva, že dňa
18.7.2009 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Svidník písomnú žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, z obsahu ktorej vyplýva, že v súlade s ustanovením §
44 Exekučného poriadku súdny exekútor žiada súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na

základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 14138/08
vydaný dňa 23.5.2009 Slovenskou rozhodcovskou, a.s. a ktorý sa stal dňa 13.6.2009 právoplatným
a dňa 16.6.2009 vykonateľným a zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa 24.6.2009 vo veci
oprávneného Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava (žalobca) proti povinnej R. Q., pre
vymoženie 1.632,61 Eur istiny s príslušenstvom. Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 16.8.2010 č.k.

3Er 496/2009-15, žiadosť súdneho exekútora, s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku, ustanovenie § 52 a násl. Občianskeho zákonníka i niektoré ustanovenia Smernice, zamietol.

69. Zo spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 6Er 431/2009 (EX 5007/09) vyplýva, že dňa 6.8.2009 súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Svidník písomnú žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, z obsahu ktorej vyplýva, že v súlade s ustanovením § 44 Exekučného poriadku
súdny exekútor žiada súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu,
ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 13647/08 vydaný dňa 12.5.2009 Slovenskou
rozhodcovskou, a.s. a ktorý sa stal právoplatným dňa 8.6.2009 a vykonateľným dňa 11.6.2009 a
zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa 3.7.2009 vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o.

so sídlom Pribinova 25, Bratislava (žalobca) proti povinnému Q. E., pre vymoženie 477,77 Eur istiny
s príslušenstvom. Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 2.7.2012 č.k. 6Er 431/2009-44, žiadosť
súdneho exekútora zamietol.70. Zo spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 7Er 301/2009 (EX 4253/2009) vyplýva, že dňa
24.7.2009 súdny exekútor JUDr. Rudolf Kružý doručil Okresnému súdu Svidník písomnú žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, z obsahu ktorej vyplýva, že v súlade s ustanovením § 44

Exekučného poriadku súdny exekútor žiada súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 00716/09 vydaný dňa
11.5.2009 Slovenskou rozhodcovskou, a.s. a ktorý sa stal dňa 1.6.2009 právoplatným a dňa 4.6.2009
vykonateľným a zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa 25.6.2009 vo veci oprávneného
Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava (žalobca) proti povinnému Z. E., pre vymoženie

390,37 Eur istiny s prísl., Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 8.9.2011 č.k. 7Er 301/2009-16,
exekučné konanie zastavil.

71. Zo spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 4Er 389/2009 (EX 3983/09) vyplýva, že dňa 24.7.2009
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Svidník písomnú žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, z obsahu ktorej vyplýva, že v súlade s ustanovením § 44

Exekučného poriadku súdny exekútor žiada súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 13744/08 vydaný dňa
12.5.2009 Slovenskou rozhodcovskou, a.s. a ktorý sa stal dňa 1.6.2009 právoplatným a dňa 4.6.2009
vykonateľným a zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa 24.6.2009 vo veci oprávneného
Pohotovosť,s.r.o.sosídlomPribinova25,Bratislava(žalobca)protipovinnejP.X.,prevymoženie590,50

Eur istiny s príslušenstvom. Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 24.2.2010 č.k. 4Er 389/2009-10,
exekučné konanie zastavil a uznesenie sa dňa 19.10.2010 stalo právoplatným.

72. Zo spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 3Er 387/2009 (EX 4588/2009) vyplýva, že dňa
24.7.2009 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Svidník písomnú žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, z obsahu ktorej vyplýva, že v súlade s ustanovením §
44 Exekučného poriadku súdny exekútor žiada súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 113117/08
vydaný dňa 12.5.2009 Slovenskou rozhodcovskou, a.s. a ktorý sa stal dňa 1.6.2009 právoplatným
a vykonateľným dňa 4.6.2009 a zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa 26.6.2009 vo veci

oprávneného Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava (žalobca) proti povinnému J. Y. pre
vymoženie 1.095,41 Eur istiny s príslušenstvom. Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 9.12.2010 č.k.
3Er 387/2009-41, ktoré sa stalo právoplatným 31.5.2011, exekučné konanie zastavil.

73. Zo spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 6Er 386/2009 (EX 4527/2009) vyplýva, že dňa

26.6.2009 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Svidník písomnú žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, z obsahu ktorej vyplýva, že v súlade s ustanovením §
44 Exekučného poriadku súdny exekútor žiada súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 20778/08, ktorý
vydala Slovenská rozhodcovská a.s. dňa 1.2.2009 a ktorý sa stal právoplatným dňa 22.2.2009 a

vykonateľným dňa 25.2.2009 a zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa 22.3.2009 vo veci
oprávneného Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava (žalobca) proti povinnému R. I., pre
vymoženie 875,- Eur istiny s príslušenstvom. Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 16.8.2010 č.k.
6Er 386/2009-24, žiadosť súdneho exekútora s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku, ustanovenie § 52 a násl. Občianskeho zákonníka i niektoré ustanovenia Smernice, zamietol.

74. Zo spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 2Er 430/2010 (EX 5117/10) vyplýva, že dňa 24.6.2010
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Svidník písomnú žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, z obsahu ktorej vyplýva, že v súlade s ustanovením § 44
Exekučného poriadku súdny exekútor žiada súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe

exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 01913/09 vydaný dňa
25.2.2010 Slovenskou rozhodcovskou, a.s. a ktorý sa stal právoplatným dňa 29.3.2010 a vykonateľným
dňa 1.4.2010 a zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa 19.5.2010 vo veci oprávneného
Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava (žalobca) proti povinnej X. Ľ. pre vymoženie
1.168,31 Eur istiny s príslušenstvom. Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 5.11.2010 č.k. 2Er

430/2010-11, exekučné konanie zastavil.

75. Zo spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 2Er 657/2009 (EX 9722/09) vyplýva, že dňa 28.10.2009
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Svidník písomnú žiadosť o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie, z obsahu ktorej vyplýva, že v súlade s ustanovením § 44 Exekučného
poriadku súdny exekútor žiada súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 09571/09 vydaný Slovenskou

rozhodcovskou, a.s. dňa 20.7.2009 a ktorý sa dňa 10.8.2009 stal právoplatným a dňa 13.8.2009
vykonateľným a zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa 3.10.2009 vo veci oprávneného
Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava (žalobca) proti povinnému Ľ. J. pre vymoženie
1.597,82 Eur istiny s príslušenstvom. Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 19.10.2010 č.k. 2Er
657/2009-14, exekučné konanie podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku, zastavil.

76. Je nutné prisvedčiť žalobcovi, pokiaľ tvrdí, že v týchto exekučných veciach súdy o žiadosti súdneho
exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie nerozhodli v lehote 15 dní od jej doručenia.

77. Na strane druhej ale nie je možné prisvedčiť záveru žalobcu, podľa ktorého súdy tak konali v rozpore
s už citovaným ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku či už v znení pred 1.6.2011, alebo po

tomto dátume, čím z ich strany došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

78. Exekučným titulom pre nariadenie exekúcie v skôr označených exekučných veciach boli
rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. V
zmysle ustálenej judikatúry slovenských súdov, súd má povinnosť aj v rámci exekučného konania

preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku i prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej
doložky a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú procesné pravidlá (pozri uznesenie Ústavného
súdu SR z 3. marca 2011 č. k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011
sp. zn. 3Cdo 146/2011 a iné). Nakoniec tento imperatívny príkaz súdom dáva aj ustanovenie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, na ktoré sa odvoláva aj samotný žalobca. Podľa žalobcu však v prípade

rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, súd bol tak povinný urobiť v tomto ustanovení určenej
lehote 15-tich dní od doručenia žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v rámci
ktorej lehoty bol povinný o žiadosti aj rozhodnúť. S týmto záverom žalobcu však nie je možné súhlasiť.

79. Exekučný poriadok v znení platnom v čase podania žiadosti súdnym exekútorom o udelenie

poverenia, ukladal vo všeobecnosti súdom povinnosť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnúť v lehote do 15 dní od doručenia žiadosti exekútora o
vykonanie exekúcie.

80. Súdna prax sa v absolútnej prevahe prípadov priklonila k záveru, že lehota podľa § 44 ods.

2 Exekučného poriadku platila iba v prípade, ak súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie návrhu, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, nezistil rozpor so
zákonom. V prípade zistenia rozporu so zákonom, táto lehota neplatí. V prípadoch, vo vzťahu ku ktorým
žalobca tvrdí porušenie tejto lehoty a neodôvodnené prieťahy, súd ale zistil postupom podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku rozpor listín, ktoré bol povinný preskúmať so zákonom, v dôsledku čoho exekučné

konanie zastavil, prípadne žiadosť exekútora z tohto dôvodu odmietol.

81. V tomto kontexte súd považuje za potrebné poukázať aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá do právneho poriadku Slovenskej
republiky bola prebratá zákonom číslo 150/2004 Z.z. ale aj na viaceré rozhodnutia Európskeho súdneho

dvora (napríklad rozsudok zo dňa 27.6.2000 vo veci C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a
C-244/98 Oceáno Grupo Editorial SA verzus Roció Munciano Quintero a Salvat Editores SA verzus José
M. Sánchez, León Prades, JOse Luis Copano Badillo, Mohamed Benoane a Emiliio Viňas Felin).

82. Prax pritom ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou možnosti súdov

objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Podľa názoru
súdu zákonodarca ani v prípade úpravy ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení
do 1.6.2011 nemal v úmysle zavedením lehoty na rozhodnutie súdu o žiadosti exekútora o poverenie
na vykonanie exekúcie do ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, vytvárať prekážku možnosti
súdu podrobiť v rámci exekučného konania dôslednej kontrole rozhodcovské rozsudky a to aj z pohľadu

citovanej Smernice.

83. Vzhľadom na uvedené súdu nezostalo nič iné, než konštatovať, že nesprávny úradný postup súdov,
ktorého základom by bolo porušenie zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie o žiadostiach exekútorao udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veciach Okresného súdu Svidník uvedený v bode 67
- 76 dôvodov tohto rozsudku, nezistil.

84. V predchádzajúcej časti citované ustanovenie § 9 zákona číslo 514/2003 Z.z. pod nesprávny úradný
postuporgánuverejnejmoci,ktorýmnespornevšeobecnýsúdje,zaraďujetiežjehonečinnosťprivýkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

85. Nemôže byť sporu o tom, že vo všetkých prípadoch exekučného konania, vo vzťahu ku ktorým
žalobca tvrdí nesprávny úradný postup, z ktorého odvodzuje v tomto konaní posudzované nároky na
náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy, bol po dlhšiu dobu nečinný a o žiadostiach
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol po dlhšom čase tak, ako
to tvrdí žalobca v žalobe. Túto nečinnosť súdu žalobca hodnotí ako prieťahy v konaní a tým aj ako
nesprávny úradný postup zakladajúci jeho nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

86. Žalobca svojich nárokov na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy sa domáha z titulu
zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ku ktorému malo dôjsť v období
od 24.6.2009, kedy súdny exekútor doručil na súd prvú žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, do 2.7.2012, kedy súd meritórne rozhodol o žiadosti exekútora v poslednej veci.

Pri posudzovaní žalobcom uplatňovaných nárokov tak nesprávny úradný postup súdov, ako základu
týchto nárokov, nemožno vychádzať z dikcie ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení
účinnom od 1.1.2013, ako to navrhuje žalovaná vo svojom písomnom stanovisku k žalobám žalobcu.
Na druhej strane však nič súdu nebráni text citovaného zákonného ustanovenia brať ako inšpiráciu
pri výklade textu ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení do 1.1.2013, ktorý je treba

použiť pri posudzovaní žalobcom vytýkaného nesprávneho úradného postupu a v konečnom dôsledku
aj existencie ním uplatňovaných nárokov. Takýto postup súd aj nakoniec v tomto konaní zvolil.

87. Niet sporu o tom, že vychádzajúc z ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný
postup sa považuje aj nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v

konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb.

88. Žalobca v žalobe tvrdí, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní
a prinútil súdy k vydaniu rozhodnutia. Za tým účelom mal v dňoch 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009,

25.2.2010, 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 súdom adresovať žiadosti o podanie informácie o stave
konania i sťažnosti. Žalobca však na svoje tvrdenia spolu so žalobou nepredložil žiadne dôkazy a
neurobil tak ani v priebehu konania na výzvu súdu. Súdu tak nezostalo nič iné, než konštatovať, že
žalobca takýmito dôkazmi nedisponuje, pričom naviac musí konštatovať, že ani jeho samotné tvrdenia
nie je možné priradiť k tej ktorej konkrétnej veci, lebo neobsahujú také skutočnosti, za pomoci ktorých

by bolo možné určiť konkrétne konanie, ktorého by sa také podanie žalobcu týkalo.

89. Pre súd v tomto konaní tak vyvstala otázka, či sám z úradnej moci môže hodnotiť postup iného súdu z
hľadiska existencie zbytočných prieťahov. Pri odpovedi na túto otázku je podľa názoru súdu treba použiť
práve terajšie znenie ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., t. j. jeho text v znení po 1.1.2013, ktoré

bolo uvedené zákonom č. 412/2012 Z.z. ako interpretačné pravidlo. Nemožno totiž vylúčiť, že práve
záporná odpoveď na túto otázku viedla zákonodarcu k takto explicitne vyjadrenému rámcu podkladov, z
ktorých je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradnému postupu spočívajúceho v porušení
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone
verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch.

90. Podľa názoru súdu aj pri posudzovaní konania súdu, ku ktorému došlo do 1.1.2013 a ktoré by
sa mohlo posudzovať ako nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2013 Z.z. v znení
do 1.1.2013 je nutné vychádzať zo záveru, že všeobecný súd v konaní o zodpovednosti štátu za
škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci nie

je oprávnený sám hodnotiť postup iného súdu nielen z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, ale
tiež z hľadiska prípadného porušenia povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v ustanovenej
lehote. Iné než toto stanovisko by viedlo k absurdnému záveru, že všeobecné súdy by preskúmavali
postup iných všeobecných súdov a to aj súdov vyššieho stupňa (krajských súdov a Najvyššieho súduSR), pričom postup krajských súdov a Najvyššieho súdu by tak preskúmal okresný súd, lebo v prvom
stupni v takýchto sporoch o náhradu škody konajú okresné súdy. Postup súdu vyššieho stupňa by tak
preskúmaval súd nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné.

91. V tomto smere súd v zhode so žalovanou stranou pre podporu tejto argumentácie poukazuje na
rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR a ustanovenie § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Zb. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, z ktorého vyplýva,
že ústavnú sťažnosť môže podať fyzická alebo právnická osoba iba v prípade, ak využije všetky opravné

a iné účinné právne prostriedky pre ochranu svojich základných práv a slobôd a tak pokiaľ by bolo možné
konštatovať existenciu prieťahov a nahradiť nemajetkovú ujmu na základe rozhodnutia všeobecného
súdu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., Ústavný súd by o takomto nároku nemohol konať, pokiaľ by sa
fyzická alebo právnická osoba ešte predtým neúspešne nedomáhala tohto nároku podľa zákona č.
514/2003 Z.z. Vzhľadom však na rozhodovaciu prax Ústavného súdu, ktorý sám skúma porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a finančné zadosťučinenie priznáva bez skúmania,

či bol nárok predtým uplatnený podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je zrejmé, že všeobecný súd nemôže
konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy.

92. Vzhľadom na uvedené súd má zato, že aj podľa právneho stavu platného pred 1.1.2013 a pri aplikácii
ustanovenia § 9 ods. 1 v znení do účinnosti zákona č. 412/2012 Z.z., t. j. v znení do 1.1.2013 pri

posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v
zbytočných prieťahoch možno vychádzať iba z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

93. Žalobca dôkaz o tom, že v konaniach Okresného súdu Svidník uvedených v bode 67 - 76 dôvodov

tohto rozsudku došlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej dobe, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo
v zbytočných prieťahoch nielenže nepredložil, ale ani len neoznačil, preto súd nemohol konštatovať
existenciu prieťahov v označených konaniach súdu.

94. Súd už v predchádzajúcej časti dôvodov tohto rozsudku konštatoval, že pre zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa zákona číslo 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa vyžaduje súčasné splnenie
troch všeobecných podmienok, medzi inými aj zistenie nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho
úradného postupu. Žalobca ako dôvod zodpovednosti štátu netvrdil nezákonné rozhodnutie, preto súd

v tomto konaní ani nezisťoval, či takáto podmienka zodpovednosti štátu je daná.

95. Tvrdil ale, že štát zodpovedá za škodu, lebo vo viackrát označených exekučných konaniach došlo
zo strany súdov k nesprávnemu úradnému postupu. Ako však vyplýva zo skôr uvedeného nesprávny
úradný postup súdov konštatovať nemožno, v dôsledku čoho nebolo v konaní preukázané splnenie

jednej z troch podmienok zodpovednosti štátu za prípadnú škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť.

96. Nesplnením čo len jednej podmienky podmieňujúcej zodpovednosť štátu za škodu nemožno
zodpovednosť štátu vyvodiť. Už aj z tohto dôvodu žalobu žalobcu je treba ako nedôvodnú zamietnuť. Pri
nedostatku zodpovednosti štátu za škodu, nemožno sa totiž úspešne domáhať v zmysle už citovaných

ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. ani náhrady škody rovnako ako ani náhrady nemajetkovej ujmy.

97. Vzhľadom na uvedené súd preto nepovažuje za účelné sa podrobne zaoberať ďalšími podmienkami,
ktoré tvoria základ zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. tak, ako boli
vymedzené v predchádzajúcej časti dôvodov tohto rozsudku, teda existenciou škody na strane žalobcu

a príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Iba pre úplnosť
súd dodáva, že v konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani čo do preukázania vzniku škody a
jej výšky.98. Žalobca majetkovú škodu na svojej strane vidí v tom, že pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora
o poverenie na vykonanie exekúcie sa už úspešne nemôže domáhať vymoženia pohľadávok, súd v
zhode so žalovaným zastáva stanovisko, že prípadnú nevymožiteľnosť pohľadávok voči uvedeným

dlžníkom nespôsobilo rozhodnutie exekučného súdu. Rozhodnutie exekučného súdu iba preukázalo
nespôsobilosť rozhodcovských rozsudkov byť exekučným titulom. Žalobca pritom mal možnosť získať
právne relevantný exekučný titul rozhodnutím všeobecného súdu.

99. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobca vznik a výšku škody nepreukázal.

100. Z dôvodu, že nebol v konaní preukázaný nesprávny úradný postup súdu a ani vznik škody,
je bezpredmetné sa v dôvodoch tohto rozsudku zaoberať príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou.

101.Rovnakotakbezpredmetnýmsajavízaoberaťžalovanoustranouvznesenounámietkoupremlčania

nároku žalobcu, lebo námietka by mohla byť právne relevantná iba v prípade danosti nároku žalobcu
na náhradu škody a za podmienky, že žiadosť exekútora o vykonanie exekúcie, by bola súdu doručená
pred 23.4.2009, čo v posudzovaných prípadoch naplnené nie je.

102. Žalobca okrem náhrady majetkovej škody sa v konaní domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v

peniazoch dôvodiac, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote v spojení s porušením práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom.

103. Samotný žalobca základ svojho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vidí v nesprávnom úradnom
postupe exekučného súdu. Súd v zhode so žalovaným má zato, že nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy by bolo žalobcovi možné priznať iba v prípade, ak by v konaní bol preukázaný nesprávny úradný

postup súdu. Súd však už v predchádzajúcej časti rozsudku judikoval, že nesprávny úradný postup
súdu v exekučných konaniach preukázaný nebol (podrobnejšie viď časť rozsudku zaoberajúcou sa touto
otázkou),vdôsledkučohožalobcovinemoholvzniknúťnielennároknanáhradumajetkovejškody,aleani
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Vzhľadom
na toto konštatovanie súd považuje za neúčelné sa bližšie zaoberať podmienkami vzniku tohto nároku

v zmysle príslušnej právnej úpravy, najmä ustanovenia § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. ani jej výškou
v zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 citovaného zákona.

104. Vychádzajúc z uvedeného súd ustálil, že žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť svojich žalôb
a preto jeho žaloby ako nedôvodné zamietol.

105. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalovaný bol v spore v celom rozsahu
úspešný, preto mu súd priznal voči neúspešnému žalobcovi, náhradu trov konania v plnom rozsahu.

106. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným

uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku

závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa

odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstýmprotistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.