Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 1, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010305
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716010305.2

Rozhodnutie

Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 01.12.2016, v trestnej veci obžalovaného Y. Y., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku súd

obžalovaného Y. Y., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, trvale bytom Z., X. G. XXXX/XX, t.č. W., L..C..V.
XXX/XX, konateľ spoločnosti Y. R. U..G..C.., Z.

o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 1Pv 232/15/6611 zo dňa

23.05.2016 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 18.12.2014 vo večerných hodinách v čase okolo 18.00 hod. v obci Kováčová, okres Zvolen v
priestoroch rodinného domu na ul. L..C..V. Č. XXX/XX po predchádzajúcej hádke fyzicky napadol Š.
G., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ho udrel päsťou ruky do oblasti tváre, čím spôsobil Š. G., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom W., L..C..V. XXX/XX zranenie a to krvný podkožný výron v oblasti ľavého
oka a ľavého jarmového oblúku a pomliaždenie očného viečka a okolia, ktoré zranenia si vyžiadali
práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 21 dní,

pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci inému orgánu.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku, súd poškodených:
- Š. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., L..C..V. XXX/XX,
- Dôveru zdravotnú poisťovňu, a.s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35942436,
- Sociálnu poisťovňu Bratislava, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, s ich nárokmi na náhradu škody
odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala na tunajší súd pod sp. zn. 1Pv/232/15/6611 dňa
23.05.2016 obžalobu na obvineného Y. Y., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona
na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný Y. Y. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie žalovaného skutku a uviedol, že je nevinný.
Vypovedal, že poškodený ho dlhšiu dobu od leta 2014 systematicky provokoval, podával na neho trestné

oznámenia (ktoré však boli políciou odmietnuté) a snažil sa vyvolať bitku napr. vulgárnymi nadávkami.
Podľa názoru obžalovaného sa poškodený v deň skutku cielene dostavil do rodinného domu, ktorý v tomčase ešte stále vlastnili v bezpodielovom spoluvlastníctve so svojou bývalou manželkou - svedkyňou
W. W. pod zámienkou vziať si nejaké knižky. Obžalovaný v čase skutku prebýval u W. W. nepravidelne,
najmä počas víkendov, nakoľko tvorili pár. Poškodenému otvorila vchodové dvere práve jeho bývalá

manželka,pričomobžalovanýspolusjejsestrouO.W.sedelivmiestnostivedľa.Pozistení,žesajednáo
návštevu poškodeného sa obžalovaný postavil medzi dvere, na to poškodený prešiel okolo neho do izby,
odkiaľ si mal ísť vziať knižky, avšak vrátil sa bez nich, začal sa obúvať za účelom odchodu a popritom
vulgárne nadával a urážal obžalovaného a tiež W. W.. Obžalovaný následne povedal poškodenému,
že má vždy nejakú zámienku na návštevu a provokáciu, pričom takéto návštevy vykonával pomerne

pravidelne aj viackrát za deň napriek tomu, že už boli so svedkyňou rozvedený. Na to sa poškodený
postavil a päsťou ľavej ruky udrel obžalovaného do pravej strany tváre a potom mu uštedril ranu
elektrickým paralyzérom do ľavej strany trupu. Počas zápasu chytil obžalovaný poškodeného za bundu a
po útoku paralyzérom ho odtlačil ku stoličke, kam ho posadil a udrel ho jedenkrát päsťou do oblasti tváre,
pričom v priebehu toho dostal ešte ranu paralyzérom a tiež ďalší úder. Obžalovanému sa podarilo zlomiť
paralyzér, ktorý mal poškodený v pravej ruke a týmto sa bitka skončila. V tom čase medzi nich pribehla

aj W. W. a obžalovaný zistil, že je celý krvavý z rozťatej pery a má vybitý zub. Pokiaľ ide o zranenia
tváre, obžalovaný vyslovil svoje podozrenie, že poškodený musel mať na pästi buď tzv. „boxer“ alebo
nejaké prstene, pretože iba úderom holou päsťou by mu zranenia takého rozsahu nespôsobil. Taktiež
paralyzér musel mať poškodený vopred pripravený, zrejme ho mal najprv skrytý a asi aj uviazaný na
šnúrke okolo pravej ruky a týmto paralyzérom ako aj rukou na neho neustále útočil. Celkovo poškodený

spôsobil obžalovanému rozťatie hornej aj dolnej pery a vybitie viacerých zubov (konkrétne vybitie dvoch
zubov a nutnosť brúsenia ďalších troch), poškodenie ďasna s potrebou zašívania a popáleniny na tele
od paralyzéra. Tieto zranenia sú zdokumentované aj lekárskymi správami, ktoré sú súčasťou trestného
spisu sp.zn. 1T/97/2015, v rámci ktorého konania bol poškodený aj právoplatne uznaný vinným z prečinu
ublíženia na zdraví vo vzťahu k obžalovanému.

Svedok - poškodený Š. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v deň skutku prišiel vo večerných
hodinách do rodinného domu na V. ulici v obci Kováčová, odkiaľ si chcel zo svojej izby na poschodí
zobrať nejaké veci. Keď zistil, že obžalovaný si z nej urobil svoju dieľňu, vrátil sa dole do chodby a
požiadal ho, aby mu v izbe nerobil neporiadok. Na to mu obžalovaný začal nadávať, inzultoval ho, strčil

do kresla a bil ho hlava-nehlava až kým nepoužil na svoju obranu paralyzér. Počas tohto útoku mu W.
W. ani O. W. neprišli na pomoc. Útok obžalovaného začal podľa vyjadrenia poškodeného v podstate
strkaním v chodbe, počas ktorého on spadol do kresla a obžalovaný ho napádal, v dôsledku čoho
vytiahol poškodený z vrecka paralyzér a týmto ho zasiahol do tela. Poškodený nevedel uviesť, ako
presne došlo k jeho zraneniu oka, pričom poukazoval na hlavnom pojednávaní aj na skutočnosť, že v

čase skutku užíval antidepresíva, keďže ho bývalá manželka vyhodila po rozvode z domu. Čo sa týka
použitiaurčitýchzbranípočasúderovsmeromkobžalovanému,poškodenýuviedol,žeokremparalyzéra
žiadne nepoužil, prstene podľa vlastného tvrdenia síce nosí, avšak v čase skutku ich určite nemal (na
hlavnom pojednávaní však na prstoch oboch jeho rúk bolo vidieť po 2-3 prstene vrátane pečatného).
Poškodený uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, či priebeh skutku mohla vidieť niektorá zo svedkýň, on

mal z útoku obžalovaného otras mozgu. Potvrdil, že paralyzér nosieval so sebou bežne kvôli svojej práci
a tiež kvôli túlavým psom na ochranu, nemá ho však na žiadnej šnúrke. Pokiaľ ide o svedkyne W. a O.
W., poškodený mal pocit, že O. W. bola v čase skutku pod vplyvom alkoholu, avšak či boli pod vplyvom
alkoholu aj ostatní, to s určitosťou uviesť nevedel, pretože v daný večer údajne alkohol smrdel všade v
dome a na stole vedľajšej miestnosti videl fľašu vína. Vznik zranení u obžalovaného poškodený vysvetliť

nevedel, on sa len bránil jeho útoku.
Poškodený Š. G. si za spôsobené zranenia uplatnil od obžalovaného náhradu škody titulom bolestného
vo výške 329,60 Eur a taktiež ušlú mzdu v sume 237,52 eur, teda celkovo náhradu škody vo výške
567,12 Eur.

Na hlavnom pojednávaní samosudkyňa oboznámila prítomných s návrhom poškodenej Dôvery
zdravotnej poisťovne a.s. na náhradu škody za vynaloženie liečebných nákladov na ošetrenie
poškodeného /č.l. 91/ vo výške 237,55 Eur a tiež s nárokom Sociálnej poisťovne na náhradu škody
z dôvodu vyplatených nemocenských dávok poškodenému vo výške 268,50 Eur /č.l. 98/. Čo sa
týka zamestnávateľov poškodeného - spoločnosti U., H..U.., X. X. a W. W. U..G..C.., splnomocnení

zástupcoviatýchtospoločnostísináhraduškodyzavyplatenúmzdupripráceneschopnostipoškodeného
neuplatnili.Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa W. W., bývalá manželka poškodeného a súčasná
partnerka obžalovaného, ktorá vypovedala ohľadom dôvodov návštevy poškodeného v ich dome a tiež
ohľadom začatia konfliktu v rovnakom smere ako obžalovaný, pričom dodala, že keď sa obžalovaný

postavil do dverí chodby medzi poškodeného a svedkyňu, poškodený sa ohradil voči tomu, že mu
obžalovaný zatykal, následne priskočil k obžalovanému a udrel ho päsťou ľavej ruky do oblasti tváre.
Keď sa obžalovaný zapotácal, poškodený pokračoval vo svojom útoku aj paralyzérom, ktorým zasiahol
obžalovaného aspoň päťkrát. V priebehu roztržky spadli obaja aktéri bitky do kresla, kde si poškodený
(pre svedkyňu nepochopiteľne, keďže sa vie dobre biť) skryl ľavú ruku za chrbát, na čo následne dostal

od obžalovaného jeden úder do tváre a obžalovaný mu vytrhol z pravej ruky paralyzér, čím vlastne
celý konflikt skončil. Na adresu poškodeného sa svedkyňa vyjadrila, že má z neho vždy pri vzájomnom
stretnutí akúsi triašku, ktorá pramení z vecí, ktoré sa medzi nimi udiali v minulosti (ponižovanie,
nadávanie, sácanie) s tým, že doteraz sa ho bojí. Poškodený sa aj voči obžalovanému správal pri
rôznych príležitostiach agresívne, keď mu napr. ukazoval vulgárne gestá a provokoval ho. Poškodený
sa dostavil do domu svedkyne aj deň po skutku, kedy sa zastavil v ranných hodinách v garáži rodinného

domu, pričom takéto návštevy bežne vykonával aj 2-3krát týždenne. Svedkyňa nevedela uviesť, či
sa poškodený na svoje konanie voči obžalovanému pripravil, avšak nebol to určite obžalovaný, kto
by ho svojim správaním provokoval, ba práve naopak. Ani v deň skutku medzi nimi iná konverzácia
než skonštatovanie, že si poškodený vždy nájde nejakú zámienku na návštevu a provokáciu v dome
svedkyne, neprebehla. Pokiaľ ide o nosenie prsteňov poškodeným, svedkyňa potvrdila, že po rozvode

nosieval prstene aj na viacerých prstoch, a to aj vrátane pečatných, pričom tieto nosieval aj počas práce.
V čase skutku pod vplyvom alkoholu určite nikto z nich nebol, keďže si z pripraveného šampanského
nestihli ešte odpiť.

Svedkyňa O. W., sestra W. W., na hlavnom pojednávaní popísala vznik konfliktu rovnako ako jej sestra

s tým, že potvrdila aj skutočnosť, že poškodeného zrejme rozhnevalo, keď mu obžalovaný v chodbe
rodinného domu zatykal, v dôsledku čoho voči nemu vyskočil a udrel ho päsťou ľavej ruky do tváre.
Keď sa obžalovaný zapotácal, svedkyňa započula zvuk akéhosi zaškvrčania, nevedela však presne, z
čoho tento zvuk pochádzal. Keď spadli spoločne do kresla, svedkyňa ich stratila z dohľadu a v čase keď
dobehla do chodbičky, videla ako poškodený drží obžalovaného pod krkom a obžalovaný ho udrel do

tváre. Svedkyňa tiež potvrdila, že v daný večer alkohol nepožívali a uviedla tiež, že má vedomosť o tom,
že poškodený určite nosieval na rukách prstene.

Vo veci bol vypracovaný aj znalecký posudok MUDr. T. U., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia a traumatológia. Zo záverov znaleckého posudku /č.l. 139-149/ vyplýva rozsah, útok,

mechanizmus vzniku zranení u poškodeného. Zranenia Š. G. znalec popísal ako krvný podkožný výron
v oblasti ľavého oka a ľavého jarmového oblúku, pomliaždenie ľavej polovice tváre, okolia ľavého oka
a jarmového oblúku a pomliaždenie očného viečka a okolia, ktorých obvyklá doba liečenia je 21-28 dní.
Konštatoval, že tieto zranenia boli jednoznačne spôsobené tupým úderom pravej päste do oblasti ľavého
oka a jarmového oblúku, pričom sa jedná o zranenia ľahké. Utrpené zranenia poškodeného obodoval

znalec na 20 bodov, čo v peňažnom vyjadrení pre účely bolestného predstavuje sumu 329,60 Eur.

Samosudkyňa vykonala na hlavnom pojednávaní dokazovanie čítaním listinných dôkazov, a to správy
W. W. U..G..C.. k dĺžke práceneschopnosti poškodeného a k výške vyplatenej náhrady príjmu za toho
obdobie /č.l. 172-173/, výpisu z Obchodného registra /č.l. 174/, trestného rozkazu OS Zvolen sp.zn.

1T/97/2015 v trestnej veci poškodeného Š. G. /č.l. 179/, obsahu spisu sp.zn. 1T/97/2015 v rámci ktorého
bol, Š. G. právoplatne odsúdený, správy o povesti na obžalovaného /č.l. 181/, správy o priestupkoch
obžalovaného /č.l. 182-183/ a odpisu z RT /č.l. 185/.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na

šesť mesiacov až dva roky.

Pri takto vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil dôkazy v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo,
ako aj v ich súhrne. Po takýchto úvahách dospel k záveru, že s poukazom na vykonané dokazovanie na

hlavnom pojednávaní, po vyhodnotení výpovedí tak obžalovaného ako aj poškodeného, tiež svedkýň W.
a O. W. v spojitosti s vypracovaným znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise je v
danom prípade nutné konštatovať, že na hlavnom pojednávaní nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že žalovaný skutok je trestným činom.Obžalovaný Y. Y. spáchanie skutku od začiatku popieral. Obhajoval sa najmä tým, že zo strany
poškodenéhosajednaloodlhodobejšiesystematickéslovnéatakovanieaprovokovanievsnaheprivodiť

mu trestné stíhanie, pričom tvrdenia poškodeného o tom, kto konflikt vyvolal, sú účelové a nepravdivé.
Obžalovanýsaibabrániljehoútoku,pretosajednoznačnejednáonutnúobranuakookolnosťvylučujúcu
protiprávnosť konania.

Je pravdou, že v konaní boli produkované dve skupiny dôkazov, kde na na jednej strane stojí výpoveď

obžalovaného, ktorý spáchanie skutku popieral a tvrdil, že útok inicioval ako prvý práve poškodený.
Na jeho obranu vypovedala svedkyňa - jeho partnerka - W. W. a tiež ďalšia svedkyňa O. W., ktoré v
podstate zhodne s obžalovaným tvrdili, že prvý úder adresoval obžalovanému práve poškodený, ktorý
na zintenzívnenie svojho útoku použil proti obžalovanému aj elektrický paralyzér. Na druhej strane
stojí výpoveď poškodeného Š.a G., ktorý podal na obžalovaného trestné oznámenie, doložil k nemu
lekárske správy a tvrdil, že obžalovaný ho bezdôvodne napadol počas jeho návštevy v spoločnom

dome s ich bývalou manželkou. Produkované tvrdenia poškodeného však súd vyhodnotil ako účelové v
snahe privodiť obžalovanému trestné stíhanie, prípadne sa mu pomstiť, keď na hlavnom pojednávaní už
poškodený uvádzal, že on nemá záujem na uznaní obžalovaného vinným, ale domáha sa iba náhrady
spôsobenej škody.

Pokiaľ obžaloba odôvodňovala potrebu trestného stíhania obžalovaného tým, že sa jednalo o vzájomné
napadnutie poškodeného s obžalovaným, preto právoplatné odsúdenie poškodeného Š. G. v pozícii
obvineného v rámci konania sp.zn. 1T/97/2015 nemá dopad na trestnú zodpovednosť obžalovaného Y.
Y.,súdpoukazujenato,žežiadnymzprodukovanýchdôkazovnebolapotvrdenávýpoveďpoškodeného,
že ho obžalovaný napadol ako prvý a bil ho „hlava-nehlava“ až do času, kým poškodený použil paralyzér.

Je nevyhnutné uviesť, že v trestnom konaní nie je potrebné potvrdiť obhajobné tvrdenia obžalovaného,
ale dôkazmi vykonanými v súlade s Trestným poriadkom jeho obhajobu vyvrátiť tak, aby o dokazovanej
skutočnosti neboli žiadne pochybnosti. V posudzovanej veci nebolo ničím vyvrátené, že by k útoku
poškodeného na obžalovaného nebolo došlo spôsobom ako uviedol obžalovaný, ktorý vzhľadom na
predchádzajúce verbálne útoky poškodeného voči jeho osobe a voči osobe svedkyne W. W. mohli

vyvolať oprávnenú obavu o jeho život alebo zdravie. Z výsluchu svedkýň, poškodeného i obžalovaného
vyplýva, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo ku konfliktu, pri ktorom obe strany konfliktu utrpeli
zranenia spôsobené úderom inej osoby, pričom poškodený v napádaní obžalovaného pokračoval aj
elektrickým paralyzérom. Zranenia obžalovaného poškodeným boli preukázané aj v trestnom konaní
sp.zn.1T/97/2015,kdeznalecvznaleckomposudkukonštatoval,žetietozraneniaaichlokalizácia(tržná

rananaspodnejpere,pomliaždenietvárenapravejstrane,zlomeninazubaakompletnáluxáciadruhého
zuba a poranenie prednej brušnej steny elektrickým prúdom) zodpovedajú výpovedi obžalovaného Y. Y..
Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, že ak nemožno celkom bezpečne zistiť vykonanými dôkazmi
skutočnosť, či útok zo strany poškodeného skončil alebo pokračoval ďalej, je nevyhnutné vychádzať
zo zásady in dubio pro reo a z hľadiska skončenia/neskončenia útoku na záujem chránený trestným

zákonom urobiť záver, že útok v čase činu obžalovaného, ktorý sa mu bránil, trval. O vybočení z medzí
nutnej obrany v zmysle § 25 Tr. zák. nemožno uvažovať len z dôvodu, že napadnutý útočníka zranil, ak
tým odvracal útok priamo hroziaci alebo trvajúci a takáto obrana nebola zrejme neprimeraná povahe a
nebezpečnosti útoku. Napadnutý má totiž právo výberu, či sa útoku vyhne inak, než použitím obrany,
alebo sa rozhodne brániť, lebo nikto nie je povinný ustupovať pred neoprávneným útokom na záujmy

chránené Trestným zákonom. Riziko vyvolané útokom musí znášať útočník sám a teda nie je možné
na nutnú obranu aplikovať zásadu subsidiarity, ako je to napr. v ustanovení o krajnej núdzi. Ak má
byť nutná obrana úspešná, môže a niekedy aj musí napadnutý použiť intenzívnejšie konanie alebo
účinnejšie prostriedky, než použil útočník. Nesmie však ísť o konanie alebo prostriedky celkom zjavne
neprimerané povahe a nebezpečnosti útoku. Škoda spôsobená v obrane môže byť väčšia ako škoda,

ktorúútočníkspôsobilnapadnutémualeboktoráhrozilazjehoútoku.Nesmievšakbyťmedzinimicelkom
zjavný nepomer. Pre splnenie podmienok nutnej obrany sa pritom vyžaduje, aby útok zo strany útočníka
stále trval alebo prinajmenšom aktuálne priamo hrozil. Rovnako v zmysle ustálenej právnej praxi je
nevyhnutné, aby obrana smerovala proti útočníkovi a spravidla postihuje jeho telesnú integritu. Preto
obrana musí teda prebiehať súčasne s útokom.

Ohľadom začiatku konfliktu poškodeného s obžalovaným si súd osvojil tvrdenia obžalovaného a
dvoch prítomných svedkýň, a to aj napriek tomu, že u týchto svedkýň sa jedná o osoby s bližším
vzťahom k obžalovanému, pretože aj ostatné zabezpečené dôkazy sú s ich výpoveďami v zhode, vdôsledku čoho týmto tvrdeniam súd uveril a z tohto dôvodu ani nepovažoval za potrebné vykonať
rekonštrukciu priebehu skutku navrhovanú obhajobou. Dôkazy zaobstarané v rámci celého trestného
konania tak voči obžalovanému, ako aj v jeho prospech, súd preto po ich posúdení jednotlivo a tiež vo

vzájomných súvislostiach vyhodnotil za nedostatočné k vytvoreniu záveru o tom, že skutok, pre ktorý
bolo obžalovanému vznesené obvinenie a podaná obžaloba, napĺňa objektívne aj subjektívne znaky
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

Po vykonanom dokazovaní súd uveril početnejšej skupine dôkazov, ktoré sú navzájom v zhode, dopĺňajú

sa a v spojitosti aj so znaleckým posudkom produkovaným v tomto trestnom konaní, ako aj v konaní
sp.zn. 1T/97/2015 vedenom proti poškodenému Š. G. vytvárajú dostatočne ucelenú reťaz preukazujúcu
fakt, že obžalovaný konal vo vzťahu k prvotnému útoku zo strany poškodeného v nutnej obrane.

Podľa § 285 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je
trestným činom.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, čin inak trestným ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo
trvajúciútoknazáujemchránenýtýmtozákonom,niejetrestnýmčinom.Nejdeonutnúobranu,akobrana
bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim
sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

Je nespochybniteľným faktom, že sám poškodený celý incident v danej veci vyvolal, v dôsledku čoho
došlo k roztržke medzi ním a obžalovaným a k ublíženiam na zdraví tak, ako sú skonštatované vyššie. Za
daného stavu teda súd dospel k záveru, že vina poškodeného za započatie útoku na obžalovaného bola
nepochybne preukázaná v konaní sp.zn. 1T/97/2015, kde súd konanie poškodeného Š.O. G. kvalifikoval

ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, pričom menovaný bol za svoje
konanie aj právoplatne odsúdený.

Súd na základe vyššie uvedeného preto obžalovaného spod obžaloby prokurátora postupom podľa §
285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

je trestným činom a s poukazom na celkové okolnosti prípadu nemožno vec postúpiť administratívnym
orgánom na prejednanie priestupku. S poukazom na všetko uvedené rozhodol súd o vine obžalovaného
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poškodení si riadne a včas uplatnili svoje nároky na náhradu škody. Keďže však súd obžalovaného spod

obžaloby oslobodil, s poukazom na ustanovenie § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázal poškodených s ich
nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom
tunajšiehosúdunaKrajskýsúdvBanskejBystrici.Odvolaniemáodkladnýúčinok.Oznámenímrozsudku

je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2),
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2),- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.