Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 2, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713204562
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7713204562.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: Ľ. E., G.. X.X.XXXX, K. Z. M., U.
XX, zastúpenej JUDr. Jozefom Fajčákom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Š. Kukuru 14, proti
žalovanému: T.. O. B., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. M., M.. K. X, zastúpeného JUDr. Ivetou Marcinovou,
advokátkou so sídlom v Michalovciach, Nám. Slobody 3, o zaplatenie 2.000,- eur s prísl., o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 2.10.2015 č.k. 10C/99/2013-168 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavej časti.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa
domáhala voči žalovanému zaplatenia 2.000,- eur s prísl. titulom vrátenia pôžičky. Žalobkyni uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 1.787,96 eur na účet právnej zástupkyne
žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 657 a §
658 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka uzavrel, že návrh žalobkyne je nedôvodný, preto žalobu v celom
rozsahu zamietol. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyni sa v konaní nepodarilo
uniesť dôkazné bremeno o preukázaní tej skutočnosti, že reálne odovzdala finančnú sumu 2.000,- eur
žalovanému. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou a na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj
reálne odovzdanie veci dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom, t.j. na účet dlžníka pri peňažnej

pôžičke alebo odovzdaním z ruky do ruky. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaný
prevzal od žalobkyne 2.000,- eur v hotovosti, resp. že by túto sumu žalobkyňa poukázala na účet
žalovaného.Tútoskutočnosťsažalobkyninepodarilopreukázaťanipotomakonavrhlavypočuťsvedkov,
ktorí mali poskytnúť žalobkyni na účet raz po 500,- eur, raz 1.000,- eur v r. 2011. Z výpovedí svedkýň
vypočutých pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný ich o pôžičku nežiadal, len žalobkyňa
im uviedla, že potrebuje pôžičku pre žalovaného na splatenie jeho dlhov. Ani z čestného prehlásenia
A. I. zo dňa 27.8.2013 nemožno vyvodiť záver o odovzdaní predmetnej sumy žalobkyňou žalovanému.

Uvedený dôkaz súd prvej inštancie totiž považoval za nedôveryhodný. Z listinného dôkazu, ktorý
predložila žalobkyňa v konaní vedenom pred Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 20C/152/2010
dňa 9.12.2010 totiž vyplynulo, že jej K. A. I.E. Ž. Z. Z. K. jej zaslal cez spoločnosť H. F. dňa 12.11.2010
sumu 1.023,30 eur. Z tohto listinného dôkazu nemožno vyvodiť ten záver, že žalobkyňa mala požičaťžalovanému v októbri 2.000,- eur, nakoľko A. I. jej mal poskytnúť predmetnú sumu v r. 2010 a nie v
októbri roku 2011. Žalobkyni sa nepodarilo v konaní preukázať, že by si žalovaný požičiaval finančnú
hotovosť od jej rodiny. Z listinných dôkazov predložených žalovaným - výpisov z účtov mal súd prvej

inštancie naopak za preukázané, že za uvedené obdobie, keď strany sporu žili v spoločnej domácnosti,
bolo v prospech žalobkyne z účtu žalovaného vo VÚB banke a Slovenskej sporiteľni poukázaných
celkovo 2.037,78 eur a žalobkyňa postupne zaslala na účet žalovaného celkovo (len) 920,- eur. Nakoľko
teda žalobkyňa nepreukázala, že reálne odovzdala žalovanému finančnú hotovosť, súd žalobu v celom
rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 1.787,96 eur. Takto priznal právnemu zástupcovi žalovaného odmenu
za prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné podanie zo dňa 20.5.2013, poradu s klientom zo dňa
27.5.2013, účasť na pojednávaní dňa 28.5.2013, za poradu s klientom dňa 26.9.2013, za účasť
pojednávaní dňa 27.9.2013 (6x 91,29 eur a 6x režijný paušál 7,81 eur). Ďalej mu priznal odmenu za

poradu s klientom dňa 10.2.2014, účasť na pojednávaní dňa 11.2.2014, za nahliadnutie do spisu dňa
3.11.2014, za poradu s klientom dňa 3.1.2014, za účasť na pojednávaní dňa 4.11.2014, za poradu s
klientom 8.12.2014, za účasť na pojednávaní dňa 9.12.2014, za písomné podanie zo dňa 15.12.2014 (8x
91,29 eur a 8x režijný paušál 8,04 eur). Priznal mu aj odmenu za písomné podanie zo dňa 16.9.2015,
za poradu s klientom dňa 25.9.2015, za účasť na pojednávaní dňa 2.10.2015, za nahliadnutie do spisu

dňa 2.10.2015 (4x 91,29 eur a 4x režijný paušál 8,39 eur).

4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.
b/O.s.p.aodvolaciemusúdunavrhla,abynapadnutýrozsudokzmenilažalobevyhovelalternatívne,aby
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila trovy odvolacieho konania.

V dôvodoch odvolania poukázala na písomné vyjadrenie žalovaného cestou právnej zástupkyne zo dňa
20.5.2013, ktorý uviedol, že keď žalobkyňa prišla k nemu bývať (žili spolu od V. XXXX V. G. XXXX),
prišla iba v jedných botaskách a jej syn nemal na seba čo obliecť. On ich celý čas živil a staral sa o
nich. Opak je však pravdou. Žalovaný mal množstvo dlhov, nestíhal platiť hypotéku a iné pôžičky. Toto
priznal aj pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa 28.5.2013. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že

peniaze si požičiaval len od svojej rodiny, nie od žalobkyne a jej rodiny. Ide o klamlivé vyjadrenia, ktoré
boli vyvrátené svedeckou výpoveďou p. I., ktorá uviedla, že žalovaný si od nej požičal 250,- eur. Pani
I. žalovanému požičiavala viackrát menšie čiastky. Poukázala na emailovú komunikáciu z X.X.XXXX Q.
X.XX.XXXX kde žalovaný uznáva, že „treba vrátiť J. 1.000,- eur“. Súdu predložila aj doklad z banky o
prevode 1.000,- eur z jej účtu na účet č. XXXXXXXXXX vedený vo VÚB a.s. M., ku ktorému dôkazu sa

žalovaný vyjadril tak, že tento účet mu nikdy nepatril. Tento účet patril p. T., od ktorej si žalovaný túto
sumu požičal. Pani T.. L. T. bola vyslúchaná dožiadaným súdom v Bratislave a potvrdila, že peniaze na
jej účet došli a že v minulosti od nej žalovaný peniaze požičiaval. Žalovaný pri výsluchu tejto svedkyne
nepoprel, že peniaze si od nej nepožičal. J. K. pred dožiadaným súdom tiež potvrdila, že žalovaný si
požičiaval peniaze od žalobkyne. Niet pochýb o tom, že žalobkyňa požičala žalovanému 1.000,- eur a

to najmä s poukazom na výpoveď svedkyne p. T. Q. A. O.. K.. Aj svedkyňa M. Š. potvrdila, že poskytla
žalobkyni peniaze, ktoré jej stále vrátila. Poukázala aj na výpoveď svedkyne p. O., ktorá potvrdila,
že svojmu Z. dávala finančné čiastky, ročne cca 2.000,- eur. Z toho jasne vyplýva, že žalovaný nebol
finančne zabezpečený, aby kupoval žalobkyni veci tak, ako uvádzal v priebehu konania a žalobkyňa
nebola ani na neho finančne odkázaná. Žalovaný využíval jej motorové vozidlo prakticky pre seba a

nebol v priaznivej finančnej situácii, keďže chcel predať chatu na J. Š.. Predmetnú sumu, ktorú žiada
priznať odovzdala žalovanému bezhotovostným spôsobom t.j. na účet dlžníka a svedecká výpoveď p. T.
v tomto prípade je nevyvrátiteľná. Spochybnila výšku priznaných trov právneho zastúpenia žalovanému,
ktoré nepovažuje za účelne vynaložené.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Uviedol, že sa plne
stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý dospel na základe vykonaného dokazovania
k záveru o zamietnutí žaloby. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, to znamená, že k jej uzavretiu
zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, ktorú skutočnosť žalobkyňa
v konaní nepreukázala. Preto správne rozhodol súd prvej inštancie pokiaľ žalobu zamietol.

6. Žalobkyňa v stanovisku k vyjadreniu žalovaného opätovne poukázala na tú skutočnosť, že v konaní
preukázala, že žalovaný si finančné sumy požičiaval nielen od nej, ale aj od svedkýň vypočutých vkonaní, ktoré dôkazy preukazujú, že aj žalobkyňa požičala finančnú hotovosť žalovanému. V ostatnom
zotrvala na dôvodoch odvolania.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

8. Rozsudok je vo výroku o zamietnutí žaloby vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2.2.2017 o 9.30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 206/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené dňa 27.1.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

10. Žalobkyňa podľa obsahu odvolania namieta odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. b/, d/
a f/ O.s.p., teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o odvolacie

dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. účinného od 1.7.2016.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny závery, pričom sa nedopustil ani
žiadnej vady konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

14. Žalobkyňa v odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s
ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Preto odvolacie námietky nie sú

spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam odvolací súd dopĺňa
nasledované:

16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

17. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje

písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne, alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou takejto dohody je, okrem označenia zmluvných strán, určenie predmetu
pôžičky, z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peniaze) a
keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje bezpodmienečne
aj odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na

účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Vznik pôžičky preto predpokladá nielen dohodu strán,
ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. To znamená, že nielen zmluvným dojednaním,
ale až odovzdaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané,
a tomu zodpovedá aj právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky.

18. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.19. Súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaných dôkazov podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p.
účinného v čase jeho rozhodovania správne uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala, že žalovanému
požičala požadovanú sumu a že túto je žalovaný titulom pôžičky povinný vrátiť. Správne preto súd prvej

inštancie uzavrel, že nárok žalobkyne nemožno považovať za preukázaný.

20. Správny je záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa v konaní pred ním nepreukázala, že by so
žalovaným uzavrela zmluvu o pôžičke a že by mu aj reálne odovzdala požadovanú sumu 2.000,- eur.

21. Žalobkyňa sa v konaní snažila preukázať tú skutočnosť, že nepriaznivá finančná situácia žalovaného
ho viedla k tomu, že si požičiaval od nej, ale aj od jej rodiny nižšie, ale aj vyššie sumy. Za tým účelom
navrhla vypočuť v konaní svedkyne, ktoré mali túto skutočnosť potvrdiť. Nakoniec aj odvolacie námietky
žalobkyne smerujú k preukázaniu tej skutočnosti, že z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie si žalovaný
požičiaval rôzne finančné čiastky, ktorá skutočnosť podľa názoru žalobkyne preukazuje aj existenciu
pôžičky, titulom ktorej žiadala zaviazať žalovaného vrátiť jej 2.000,- eur.

22. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie však nemožno dôjsť k jednoznačnému
záveru o uzavretí dohody o pôžičke medzi stranami sporu, teda, že medzi stranami sporu došlo k
dojednaniupodstatnýchnáležitostízmluvyopôžičkeaanitúskutočnosť,žepredmetnásumabolareálne
žalobkyňou odovzdaná žalovanému. Bez preukázania týchto skutočností nemožno dospieť k inému

záveru ako k tomu, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno o preukázaní rozhodujúcich
skutočností, že zmluvu o pôžičke so žalovaným uzavrela a predmetnú finančnú hotovosť titulom pôžičky
žalovanému aj skutočne odovzdala.

23. Bez preukázania vyššie uvedených skutočností ani odvolacie námietky žalobkyne, smerujúce

k preukázaniu nepriaznivej finančnej situácie na strane žalovaného nemôžu zmeniť rozhodnutie v
prospech žalobkyne.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok, ktorým bola zamietnutá žaloba
žalobkyne ako vecne správny.

25. Za predčasný možno považovať rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania, preto
odvolací súd zrušil rozsudok v tomto výroku v zmysle § 389 C.s.p., Súd prvej inštancie totiž priznal
žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia podľa jeho vyčíslenia bez toho, aby sa zaoberal tým,
či tieto trovy boli účelne vynaložené.

26. Je nepochybné, že v danom prípade patrí žalovanému náhrada trov konania v zmysle § 142
ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a § 255 ods. 1 C.s.p. účinného od
1.7.2016. Avšak aj za tejto situácie treba prihliadať na to, či trovy konania boli zo strany úspešného
účastníka konania aj účelne vynaložené, nakoľko v opačnom prípade by náhrada trov konania

účastníkovi nepatrila. Súd prvej inštancie sa otázkou účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia
nezaoberal, keď žalovanému priznal vyčíslené trovy právneho zastúpenia bez toho, aby posúdil, či bolo
aj nevyhnutné tieto trovy konania zo strany účastníka vynaložiť na úspešné bránenie práva.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a v tomto

rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 C.s.p. na nové konanie.

28. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok žalovaného na náhradu trov právneho
zastúpenia z hľadiska ich účelnosti a následne vo veci opätovne rozhodnúť.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, preto nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Naopak žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).