Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/65/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416202619
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416202619.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés,
advokát, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: S. W., narodený XX. XX. XXXX, bytom S.
XXXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 3.188,76 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje v časti istiny vo výške 606,92 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 606,92 eur od 16. 2. 2016 do zaplatenia.

II. Súd zamieta žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.581,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

8,05 % ročne zo sumy 2.581,84 € od 16. 2. 2016 do zaplatenia.

III. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) sa žalobou doručenou súdu 29. 3. 2016 domáhal, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.188,76 € s príslušenstvom, a to z titulu
neuhradeného dlžného zostatku predstavovaného celkovým debetným zostatkom na kartovom účte po
zaúčtovanítransakcií,úrokovapoplatkovspojenýchsosprávouapoužívanímkreditnejkarty.Dňa28.11.
2016 doručil právny zástupca žalobcu návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu. Súd uznesením

č. k. 25C/65/2016 - 41 z 23. 1. 2017 návrhu na zmenu žalobcu vyhovel. Právny predchodca žalobcu
(VÚB, a.s.) uzavrel so žalovaným 29. 3. 2004 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty
VÚB, a.s., na základe ktorej sa zaviazal žalovanému poskytnúť kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č.
XXXXXXXX. Žalovanému bol podľa tvrdenia žalobcu poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške
23,76 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške
1.593,31 € bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 53,11 €. Žalovaný sa k žalobe
nevyjadril, napriek tomu, že mu bola doručená dňa 8. 2. 2017. Žalobca doručil súdu 4. 4. 2017 podanie,

ktorým čiastočne vzal žalobu späť v časti 606,92 € (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom
z omeškania späť. zároveň právny zástupca žalobcu rozpísal jednotlivé debetné transakcie žalovaného
(v celkovej výške 5.046,72 €) vykonané kreditnou kartou. Taktiež rozpísal kreditné operácie žalovaného
v prospech kartového účtu, pričom uviedol ich celkovú výšku 7.225,55 €. K uplatnenej sume 3.188,76
€ uviedol žalobca, že táto predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov,
poplatkov a pozostáva z istiny vo výške 1562,51 €, poplatkov vo výške 301,81 €, štandardného úroku
1.019,33 € a sankčného úroku 305,11 €.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, napriek tomu, že mu táto bola spolu s výzvou na vyjadrenie doručená
a nezúčastnil sa ani pojednávania súdu konaného 6. 4. 2017, napriek tomu, že mu predvolanie na
pojednávanie bolo doručené 14. 3. 2017. Súd preto v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 Civilnéhosporového poriadku považoval za nesporné skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že právny predchodca
žalobcu so žalovaným 29. 3. 2004 uzatvorili zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB,
a.s. (vyplynulo aj z listín predložených žalobcom), na základe ktorej žalovaný čerpal prostredníctvom

jednotlivých debetných transakcií sumu v období od 20.4.2004 do 23.6.2012 spolu sumu 5.046,72 € a
prostredníctvom jednotlivých kreditných transakcií uhradil žalovaný v období od 14.5.2004 do 29. 11.
2014 spolu sumu 7.225,55 €.

3. Zo žiadosti o vydanie platobnej karty Quatro zo dňa 23. 3. 2004 súd zistil, že právny predchodca

žalobcu a žalovaný uzavreli v tento deň zmluvu o vydaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.
so schváleným úverovým rámcom 24.000 Sk (796,65 €) pri štandardnej mesačnej splátke určenej
percentuálne vo výške 4 %. Ako vyplynulo z nerozporovaných tvrdení žalobcu, úverový rámec bol
následne navýšený na sumu 1.593,31 € pri štandardnej mesačnej splátke 53,11 €. Z výpisov
predložených žalobcom súd zistil, že žalovaný vykonával debetné platobné transakcie do 21. 6. 2012
(zaúčtovaná 23.6.2012) kreditné transakcie do dňa 28. 11. 2014 (zaúčtovaná 29.11.2014). Z dokumentu

označeného ako vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku súd zistil,
že dňa 1.5.2013 (žalovanému doručené 9.5. 2013), právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na
úhradu dlžnej sumy vo výške 1.839,79 € (v lehote do 10 dní od doručenia výzvy).

4. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom sa na účely zákona rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

5. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

6. Podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím
spotrebiteľského úveru, s výnimkami priamo v zákone stanovenými.

7. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou mierou nákladov

je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.

8.Podľa§3ods.1zákonaospotrebiteľskýchúveroch,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

9. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

10. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

11. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d)identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

12. Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

13. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 606,92 € s príslušenstvom zastavil, nakoľko žalobca vzal
žalobu v časti o zaplatenie sumy 606,92 € s príslušenstvom, predstavujúcej poplatky a sankčný úrok s
príslušenstvom späť pred začatím pojednávania.

14. Podľa §-u 4 ods. 2 písm. g) v čase uzavretia zmluvy platného a účinného zákona o spotrebiteľských
úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá musela mať písomnú formu pod sankciou neplatnosti,
musela obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá ak nebola uvedená, spotrebiteľský úver
sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch,

od spotrebiteľa nemohol veriteľ požadovať úrok alebo poplatky , ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Z úverovej zmluvy, zo dňa 29. 3. 2004 nevyplýva, že by v texte úverovej zmluvy
boli uvedené úroky, ročná percentuálna miera nákladov alebo poplatky. Z tohto vyplýva, že žalovaný
nemal vedomosť, za akých podmienok si tento úverový produkt od veriteľa obstaráva. Súd nenamieta
skutočnosť, že by niektoré náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemohli obsahovať, či už cenník

veriteľa pripadne obchodné podmienky, avšak tieto dokumenty musia byť nesporne známe dlžníkovi v
čase, keď úverovú zmluvu uzatvára, v tomto prípade žalovaný mal mať o nich vedomosť a mali jmu byť
dané k dispozícií 29.03.2004, čo žalobca ničím nepreukázal, že to tak bolo. Za daného stavu nemožno
uzavrieť, že vôľa žalovaného smerovala k dohode o poplatkoch, o úrokoch, ktoré mu v čase uzatvárania
úverovej zmluvy nemohli byť známe.

15. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa,
pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je
najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Súd zastáva názor, že aj pri
revolvingovom úvere je možné RPMN vypočítať podľa počiatočných základných údajov v zmluve a preto

sa nestotožňuje s názorom vysloveným v rozhodnutí KS v Prešove 6Co95/2010, na ktoré poukázal
žalobca, tento názor súd považuje za prekonaný, dôkazom čoho je napr. aj rozhodnutie KS v Banskej
Bystrici 17Co215/2012 zo dňa 10.10.2012.

16. Za takýchto okolností, keďže pre nedodržanie týchto náležitostí je úver nutné považovať za

bezúročný a bez poplatkov a s prihliadnutím na sumy, ktoré žalovaný reálne žalobcovi zaplatil - zo
špecifikácie pohľadávky žalobcom doručenej súdu dňa 4. 4. 2017 vyplýva, že išlo o sumu 7.225,55 €,
pričom žalovaný čerpal finančné prostriedky v celkovej sume v období od 20.4.2004 do 23.6.2012 spolu
5.046,72(podátume23.6.2012boližalovanémuúčtovanéužibapoplatkyaúroky -zasprávukartového
účtu, poplatky za úverové rizikové poistenie typu A, spracovania poštovej poukážky, úroky z dlžnej

čiastky, štandardné úroky, sankčné úroky, poplatky za správu rizikovej pohľadávky, náklady vymáhania
do vyhlásenia okamžitej splatnosti, ďalej náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti, náklady
z mandátnej správy pohľadávky administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky), súd dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože žalovaný zaplatil viac ako od žalobcu , resp. jeho právneho
predchodcu čerpal. Pri závere, že súd z vyššie uvádzaných dôvodov považoval úver za bezúročný a

bez poplatkov, spolu so skutočnosťou, že žalovaný jednotlivými úhradami zaplatil žalobcovi, resp. jeho
právnemu predchodcovi viac, ako čerpal, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

17. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný
bol v konaní nečinný, súd preto uzavrel, že mu v konaní žiadne trovy podľa § 251 Civilného sporového
poriadku nevznikli a preto rozhodol tak, že úspešnej strane v konaní - žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.