Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/494/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412211535
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4412211535.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej , v právnej veci žalobkyne: K., zastúpená
JUDr. Helenou Kontrovou, advokátkou so sídlom Semerovo č. 414, proti žalovaným: X/Norbert A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX, X/Simona K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX, obaja žalovaní
zastúpení JUDr. Róbertom Sivákom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Pod lipami č. 80, o zaplatenie
22.546,42 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.
k. 6C/135/2012-159 zo dňa 02. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 1. rade

p o t v r d z u j e.
Vo výroku voči žalovanej v 2. rade a vo výroku o trovách konania odvolací súd tento rozsudok z r u š u
j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovaným v 1.a 2. rade zaplatenia sumy 22.546,42
eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 12.04.2012 uzavrela
so žalovaným v 1. rade zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej žalovaný v 1.rade ako veriteľ poskytol
pôžičkuvsume1.700eur apodľaboduIV.zmluvysazaviazalavdeňpodpisuzmluvyopôžičkeuzatvoriť
aj Zmluvu o zabezpečení tejto pôžičky prevodom členských práv a povinností k jej bytu ( garzónke) č.

XX. na X. poschodí bytového bloku XXX na R. č. XX v R. U. na tretiu osobu- I. K. ( žalovaná v 2. rade).
V článku VIII. zmluvy o pôžičke sa so žalovaným v 1. rade ako s veriteľom dohodli, že po úhrade celej
pôžičky veriteľ prevedie predmet zabezpečovacieho prevodu ( byt) späť na dlžníka ( žalobkyňu). Dňa
12.04.2010 podpísala so žalovanou v 2. rade zmluvu o prevode členských práv a povinností spojených s
členstvom v bytovom družstve, ktorou na žalovanú v 2.rade previedla svoje členské práva a povinnosti k
bytu, bez poskytnutia akejkoľvek protihodnoty. Následne žalovaná v 2. rade zmluvou zo dňa 01.06.2010
previedla členské práva a povinnosti k predmetnému bytu za finančnú protihodnotu na ďalšiu osobu,

čím sa na úkor žalobkyni obohatila. Zmluvu o pôžičke uzatvorenú so žalovaným v 1. rade považuje za
absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, pretože nebola urobená slobodne,
vážne, určito a zrozumiteľne. Poukázala na to, že zabezpečovací prevod členských práv a povinností
spojených s členstvom v družstve, v zmysle uvedenej zmluvy o pôžičke, nebol vykonaný v súlade so
zmluvou, pretože nesúhlasila s tým, aby žalovaná v 2.rade previedla členské práva a povinnosti na
tretie osoby. V článku IV. o zabezpečení pôžičky je zmluva v rozpore ustanoveniami o zabezpečovacom
prevode práva podľa § 553 a nasl. Obč. zákonníka. Uviedla , že vyššie uvedeným konaním sa žalovaní

v 1. a 2. rade spoločne bezdôvodne obohatili na jej úkor o sumu 680.000 Sk, tj. 22.546,42 eur podľa
§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom výška bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu, za
ktorú žalobkyňa v roku 2008 nadobudla byt od prevodcu S. J.. Okrem toho v žalobe uviedla, že v júni
2010 manželka žalovaného v 1. rade jej navrhla odpustenie pôžičky v prípade, ak súhlasí so zriadenímzáložného práva na garsónku, keďže potrebujú úver na kúpu domu v U., avšak v tom čase už I. K. mala
zrealizovaný prevod členských práv a povinností v družstve na tretiu osobu. Manželka žalovaného ju
požiadala, aby sa z garsónky vysťahovala do podnájmu, ktorý jej našli, platili tento podnájom, ale iba

mesiacapotombola presťahovaná doO.aneskôrdoU.,kdebývalasožalovanýmivjednejdomácnosti.
Žalovaní ju svojim konaním pripravili o byt a využívali na domáce práce a starostlivosť o deti. Žalovaných
vyzvala na vydanie bezdôvodneného obohatenia vo výške 22.546,42 eura, ale na výzvu nereagovali a
žalovanú sumu jej nezaplatili, preto sa domáha jej zaplatenia aj s úrokom z omeškania vo výške 8%
ročne od podania žaloby a náhrady trov konania.

2. Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili a žiadali ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedli, že
žalobca v 1. rade mal v roku 2010 kanceláriu v R. U. a prevádzkoval živnosť na základe živnostenského
oprávnenia na sprostredkovanie úverov a pôžičiek. V apríli 2010 prišla žalobkyňa a žiadala poskytnutie
pôžičky s tým, že bude ručiť svojou garzónkou. Po zistení, že garzónku nemá vo vlastníctve jej oznámil ,
že ručenie garzónkou neprichádza do úvahy a pôžičku jej poskytne len ak bude súhlasiť s prevodom
členskýchprávapovinnostínažalovanúv2.radeI.K.(dcérajehomanželky). Žalobkyňastýmsúhlasila,

vyhotovil zmluvu o pôžičke, s ktorou súhlasila a podpísala ju a peniaze jej odovzdal . Prvú splátku
zaplatila v máji 2010 a súčasne oznámila, že nebude ´dalšie splátky platiť, aby sme s garzónkou robili
čo chceme, len aby sme jej zabezpečili bývanie. Následne podpísala zmluvu o prevode členských práv a
povinností so žalovanou v 2. rade a potom garzónku predala tretej osobe. Vo svojej garzónke žalobkyňa
bývala do decembra 2010, potom sa presťahovala do ich domácnosti do O. a neskôr do U., kde bývala

zadarmo, starala sa im o domácnosť a deti a bola tam spokojná. Problémy začali až v roku 2011 potom,
čo dostal prácu v Anglicku a rodina sa za ním presťahovala a žalobkyňa zostala bývať v ich dome.
Podanie žaloby si vysvetľuje ako jej pomstu za to, že ju nezobrali do Anglicka. Pretože zmluva o pôžičke
je platná, žalobkyňa s ňou súhlasila a dobrovoľne ju podpísala, žiadal žalobu voči nemu zamietnuť.
Žalovaná v 2. rade tiež žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že ona podpísala so žalobkyňou zmluvu

o prevode členských práv a povinností spojených s členstvom v družstve na žiadosť jej matky T. A.
a jej manžela - žalovaného v 1. rade a žiadne peniaze od žalobkyni nedostala ani jej nič nezaplatila
a viac sa o celú vec nezaujímala.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom o žalobe rozhodol tak, že žalobu voči obom žalovaným

zamietol.Otrováchkonaniarozhodoltak,žežalobkyniuložilpovinnosťzaplatiť žalovanýmatokaždému
z nich trovy konania v sume 2.077,65 eura, do rúk právneho zástupcu žalovaných advokátovi JUDr.
Róbertovi Sivákovi, do 15 dní. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovenia § 488, § 489, § 451
ods. 1,2 § 456 Občianskeho zákonníka. Za preukázané považoval, že medzi žalobkyňou a žalovaným v
1.rade došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke dňa 12.04.2010, na základe ktorej bola žalobkyni poskytnutá

pôžička 1.700 eur v troch splátkach ( 280 eur, 270 eur a 1.150 eur). Zároveň bolo preukázané, že dňa
12.04.2010 bola medzi žalobkyňou a žalovanou v 2 rade uzavretá zmluva o prevode práv a povinností
spojených s členstvom v družstve, pričom podpisy účastníkov boli v ten deň overené matričným úradom
Nové Zámky. Z výpovede žalobkyne bolo preukázané, že za prevod členských práv a povinností
k družstevnému bytu nežiadala od žalovanej v 2.rade žiadnu protihodnotu a žalobkyňa vo výpovedi

potvrdila poskytnutie pôžičky 1.700 eur, z ktorej vrátila len 50 eur. Zvyšok pôžičky nevrátila, lebo jej
manželka žalovaného v 1. rade povedala, že nemusí pôžičku vrátiť ak založí garzónku. Strany sporu
zhodne potvrdili, že došlo k uzavretiu zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom členských práv a
povinností medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade tak, ako to vyplývalo z článku IV. zmluvy o
pôžičke. Žalobkyňa sa žalovanej sumy domáhala voči žalovaným titulom bezdôvodného obohatenia ,

keďže žalobkyni neposkytli protihodnotu za prevod práv a povinností spojených s členstvom v bytovom
družstve, tj. protihodnotu za garsónku na R. tvrdiac, že zmluva o pôžičke, ako i zmluva o prevode
práv a povinností spojených s členstvom v družstve sú absolútne neplatné. Žalobkyňa napriek tomu,
že namietala, že tieto zmluvy neboli robené slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, pričom žalovaní
využili jej hmotnú núdzu, v priebehu celého konania nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by jej

tvrdenia preukázali, o týchto tvrdeniach súdu nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by bolo možne
preukázať, že by žalobkyňa zmluvy nepodpisovala slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Naopak
žalobkyňa potvrdila, že žiadnu protihodnotu za prevod práv a povinností spojených s členstvom v
družstve nepožadovala. Podľa názoru súdu, ak by aj bola preukázaná neplatnosť zmluvy o prevode
práv a povinností spojených s členstvom v družstve , uvedené by malo právny význam len voči žalovanej

v 2. rade , a pre žalovaného v 1. rade by to nemalo žiadne právne dôsledky. Podľa zmluvy o prevode
členských práv a povinností sa žalobkyňa so žalovanou v 2. rade na žiadnej odplate za prevod
členských práv a povinností k bytu nedohodli, pričom tiež v článku III. uvedenej zmluvy vyhlásili, že
vzájomné majetkové nároky ohľadne vyrovnávacích podielov si vysporiadali medzi sebou. Zo zistenýchskutkových okolností súd prvej inštancie ustálil, že prevod práv a povinností spojených s členstvom
v družstve sa uskutočnil bezodplatne na základe vzájomnej dohody žalobkyne a žalovanej v 2.rade.
Súd žalobu voči žalovanému v 1. rade nepovažoval za dôvodnú, keďže žalovaný v 1. rade uzatvoril so

žalobkyňou platnú zmluvu o pôžičke na základe ktorej sa voči žalobkyni nijako bezdôvodne neobohatil.
Pokiaľ išlo o tvrdenia žalobkyne o zneužití jej hmotnej núdze na uzatvorenie zmlúv súd toto tvrdenie
nepovažoval za preukázané. Navyše tieto námietky vyhodnotil ako účelové, pretože žalobkyňa žalobu
podala dňa 23.05.2012, tj. po 2 rokoch, keď došlo k uvedeným úkonom, ktorých neplatnosti sa domáha,
pričom predtým žiadnym spôsobom nespochybňovala ani zmluvu o pôžičke ani zmluvu o prevode práv a

povinnostíspojenýchsčlenstvomvdružstve. Súdprvejinštanciepretožalobuvcelomrozsahuzamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným, ktorí boli v konaní úspešní , priznal podľa § 142 ods. 1
OSP náhradu trov konania ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia, pričom na každého z odporcov
pripadajú trovy právneho zastúpenia v sume 2.077,65 eur.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala rozsudok zmeniť
a žalobe vyhovieť tak, aby boli žalovaní zaviazaní zaplatiť jej spoločne a nerozdielne sumu 22.546,42
eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Uviedla, že sa domáha vydania bezdôvodného
obohatenia voči žalovaným, ktorí sa na jej úkor bezdôvodne obohatili , keď získali peniaze z neplatného
právneho úkonu , a to plnením bez právneho dôvodu ako aj plnením získaným z nepoctivých zdrojov.

Týmto neplatným úkonom je úkon vzťahujúci sa na zabezpečenie pôžičky, ktoré malo byť vykonané
zabezpečovacím prevodom . Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že 12.04.2010 uzavrel
žalovaný v 1. rade so žalobkyňou zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bola bezúročná pôžička vo výške
1.700 eur. V zmluve bolo dohodnuté zabezpečenie tejto pôžičky zmluvou o prevode členských práv a
povinnostíkdružstevnémubytutak,žežalobkyňauzatvorízmluvuoprevodečlenskýchprávapovinností

so I. K. ( žalovaná v 2. rade), čo je v rozpore s článkom VIII. zmluvy o pôžičke, v ktorom bolo dohodnuté,
že po úhrade celej pôžičky, veriteľ ( žalovaný v 1. rade) prevedie predmet zabezpečovacieho prevodu
späť na dlžníka ( žalobkyňu). Toto by nebolo možné, pretože žalovaná v 2. rade previedla byt na tretie
osoby a aj v prípade, že by pôžičku vrátila, žalovaný v 1. rade by už nemohol spätne previesť členské
práva a povinnosti k bytu na žalobkyňu. Týmto konaním sa obaja žalovaní spoločne a nerozdielne

obohatili na jej úkor v zmysle ust, § 451 Obč. zákonníka. Uviedla, že žalovaní po zistení, že iný majetok
nemá a že nemá príbuzných, využili jej núdzu na to, aby previedli členstvo vzťahujúce sa na jej byt.
Tvrdila,žesichcelapožičaťpeniazeažalovanýv1.radejejpôžičkusľúbilibaspodmienkou,žeposkytne
zábezpeku, ktorou bol v tomto prípade jej byt, ale ten nikomu nedarovala, ale ho len poskytla ako
zábezpeku pôžičky s tým, že jej bude spätne vrátený, preto žiadne finančné vyrovnanie nepožadovala.

Žalovaný, ktorý podnikal v tejto oblasti využil jej hmotnú núdzu ako aj nevedomosť a prevodom členstva
prišlaobyt.Poukázalanačasovýsledúkonovaúčelovékonaniežalovaných.Ďalejpoukázalanarozpory
v tvrdeniach právneho zástupcu žalovaných, podľa ktorého mala žalobkyňa v máji po zaplatení prvej
splátky súhlasiť s prevodom členstva, avšak v tom čase už bola garsónka prevedená na tretiu osobu. Na
základe uvedeného považovala za preukázané, že zmluva o pôžičke bola spotrebiteľskou zmluvou , na

ktorú skutočnosť mal súd prihliadnuť , pričom s neplatnosťou tejto zmluvy sa súd nevysporiadal, vôbec
neposudzoval, že k uzavretiu zmluvy o prevode členstva prišlo na základe zmluvy o pôžičke . Žalovaná
v 2. rade poprela, že by za prevod bytu dostala peniaze, svedkyňa A. I. to však vyvrátila. Žalovaná v
2. rade bola v zmluve o pôžičke priamo označená ako osoba, na ktorú sa má zábezpeka previesť a
ona následne členstvo spojené s bytom prevádzala na tretiu osobu za odplatu, čo možno posúdiť ako

správanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 Občianskeho zákonníka.

4. Žalovaní sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby voči
žalovanému v 1. rade je vecne správne, preto rozsudok v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil .

Vo výroku voči žalovanej v 2. rade a vo výroku o trovách konania odvolací súd tento rozsudok podľa §
389 ods. 1 písm. b) c) CSP zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny

poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval
v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Vprejednávanejvecižalobkyňaodvolanímnapadlarozsudoksúduprvejinštancie,ktorýmbolažaloba

voči obom žalovaným zamietnutá. Bola názoru, že súd prvej inštancie zo správnych skutkových zistení
vyvodil nesprávny právny záver , že sa žalovaní na jej úkor neoprávnene neobohatili, keď zmluvu o
pôžičke a zmluvu o prevode členských práv a povinností k bytu považoval za platné právne úkony. Podľa
žalobkyni zmluva o pôžičke uzatvorená medzi ňou a žalovaným v 1. rade je absolútne neplatný právny
úkon podľa § 37 Obč. zákonníka, pretože nebola urobená slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, čo
zákonsankcionujeneplatnosťou. Zaneplatnúpovažujeajzmluvuoprevodečlenskýchprávapovinností

k družstevnému bytu uzavretú medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade z dôvodu, že v zmluve o pôžičke
je klauzula o zabezpečení pôžičky v rozpore s ust. § 553 Obč. zákonníka, pretože zmluvou uzatvorenou
so žalovanou v 2. rade nemala v úmysle previesť tieto práva bezodplatne a nesúhlasila s tým, aby ich
žalovaná v 2. rade ´dalej prevádzala. Táto zabezpečovacia klauzula je v rozpore s ďalším ustanovením
zmluvy o pôžičke, podľa ktorého jej mal žalovaný v 1. rade byt spätne previesť, ak zaplatí celú pôžičku.

Toto konanie žalovaných považovala za rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 Obč. zákonníka.
8. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
9. Podľa § 39 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 35 ods. 1 Obč. zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa
stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
11. Podľa § 35 ods. 2 Obč. zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

12. Podľa § 451 ods. 1,2 Obč. zákonníka , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. bezdôvodným obohatením je majetkováý prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu,plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13 . Právny vzťah žalobkyne a žalovanéhov 1. rade je založený zmluvou o pôžičke a právny vzťah
medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade zmluvou o prevode členských práv a povinností k bytu..
Žalobkyňa oprela žalobu o tvrdenie, že obaja žalovaní sa na jej úkor bezdôvodne obohatili , pričom

toto bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu, ktorú zaplatila pri nadobudnutí bytu a ktorý na základe
klauzuly obsiahnutej v neplatnej zmluve o pôžičke, previedla na žalovanú v 2. rade neplatnou zmluvou
o prevode členských práv a povinností a tá následne členské práva k bytu previedla na tretiu osobu za
odplatu, z ktorej žalobkyni neposkytli žalovaní žiadnu sumu.

14. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.04.2010 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade vyplýva,
že žalovaný v 1. rade poskytol žalobkyni pôžičku vo výške 1.700 eur, ktorú sa zaviazala splácať v
mesačných splátkach po 55 eur so splatnosťou prvej splátky 23.05.2010 a lehotou splatnosti celej
pôžičky dňa 23.05.2015. Celková výška pôžičky s navýšením ktorú sa zaviazala žalovanému v 1.
rade vrátiť bola 3.300 eur. V čl. II žalobkyňa potvrdila prevzatie finančných prostriedkov pri podpise

zmluvy vo výške 1.700 eur. V čl. IV. zmluvy bol dohodnutý spôsob zabezpečenia pohľadávky tak, že
žalobkyňa ako dlžníčka sa zaviazala v deň podpisu zmluvy o pôžičke uzavrieť aj Zmluvu o zabezpečení
záväzku prevodom členských práv a povinností k bytu č. XX na R. č. XX v R. na I.( žalovaná v 2.
rade). Z výpovedí strán bolo preukázané, že žalobkyňa prevzala finančné prostriedky vo výške 1.700
eur a pôžičku podľa dohody nesplácala. Žalobkyňa považovala zmluvu o pôžičke za absolútne neplatný

právny úkon podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka z dôvodu, že nebol urobený slobodne, vážne, určito
a zrozumiteľne a od žalovaného v 1. rade sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mal
získať z tohto neplatného právneho úkonu. Súd voči žalovanému v 1. rade žalobu zamietol, pretože
žalobkyňa nepreukázala tvrdenie, že zmluva o pôžičke je absolútne neplatný právny úkon podľa § 37ods. 1 Obč. zákonníka. Zmluva o pôžičke má všetky náležitosti takéhoto právneho úkonu a došlo aj
k reálnemu odovzadniu peňazí, čo žalobkyňa nepoprela. Žalobkyňa pôžičku nevrátila ( až na jednu
splátku) , no napriek tomu sa od žalovaného v 1. rade domáha vydania bezdôvodného obohatenia,

vznik ktorého na strane žalovaného v 1. rade ničím nepreukázala. Odvolací súd odvolanie žalobkyne
vo vzťahu k žalovanému v 1. rade považoval za nedôvodné a zistenia súdu prvej inštancie ohľadom
skutkového stavu veci a jeho právne posúdenie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade považoval za správne
s tým, že žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých by sa žalovaný v 1. rade ako veriteľ
na úkor žalobkyne ako dlžníčky bezdôvodne obohatil. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 1. rade ako vecne
správny potvrdil.

15 .Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade vznikol na základe Zmluvy o prevode
práv a povinností spojených s členstvom v družstve uzavretej dňa 12.04.2010 medzi žalobkyňou ako
prevodcom a žalovanou v 2. rade ako nadobúdateľom členských práv a povinností vo vzťahu k družstvu.

Prevodca ( žalobkyňa) ako nájomca garzónky č. XX na X.. poschodí bloku č. XXX na R. ulicu XX v R. U.
prevádzala svoje členské práva a povinnosti na nadobúdateľa( žalovanú v 2. rade) , ktorá pokračovala v
členstve v družstve. V bode III.je uvedené, že účastníci zmluvy prehlásili, že vzájomné majetkové nároky
ohľadne vyrovnávacieho podielu k bytu si vysporiadali medzi sebou. Zmluva je vyhotovená na predtlači
zmluvy Novozámockého bytového družstva a podpísaná žalobkyňou i žalovanou v 2. rade. Súd prvej

inštancie posúdil uvedenú zmluvu ako platnú a prevod členských práv a povinností za bezodplatný, preto
ak následne žalovaná v 2. rade ´dalšou zmluvou previedla členské práva k tomuto bytu na tretiu osobu
už za odplatu, neobohatila sa na úkor žalobkyne a preto sa výškou bezdôvodného obohatenia bližšie
nezaoberal a žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol.

16 .S týmto záverom súdu prvej inštancie o platnosti Zmluvy o prevode členských práv a povinností, v
ktorej je obsiahnutá aj dohoda o majetkovom vysporiadaní , uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou
v 2. rade, sa odvolací súd nestotožnil. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že dňa 12.04.2010
bola uzavretá zmluva o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade a v rovnaký deň bola
uzavretá aj zmluva o prevode členských práv a povinností medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade. Súd

prvej inštancie považoval zmluvu o prevode členských práv a povinností za právny úkon zakladajúci
záväzkový právny vzťah ( § 488 OZ), hoci bolo preukázané, že zmluva o prevode členských práv a
povinností v prejednávanej veci mala slúžiť ako záloh zabezpečujúci splnenie záväzku zo zmluvy o
pôžičke. Uzavretie zmluvy o prevode členských práv a povinností samo osebe zákonu síce neodporuje,
ale zabezpečenie záväzkov v občianskom zákonníku predstavuje kogentnú úpravu, ktorá obmedzuje

zmluvnú voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov ( § 2 ods. 3 OZ) a preto účastníci záväzkových
vzťahov nemajú možnosť zabezpečovať záväzky spôsobom odchylným od zákonnej úpravy uvedenej
v ustanoveniach Obč . zákonníka; nemôžu si dohodonúť, že k zabezpečeniu záväzku dôjde iným
spôsobom,pretožebyišloodojednaniespôsobuzabezpečeniazáväzku,ktoré niejezákonomdovolené
a dopadá na neho ust. 39 OZ. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či zmluva

o prevode členských práv a povinností uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade , ktorá bola
evidentne uzavretá za účelom zabezpečenia zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným
v 1. rade , svojimi dôsledkami neobchádza kogentnú úpravu inštitútu zabezpečenia záväzkov ( porovnaj
k tomu napr. R 20/2006 , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/58/2008).
17.Z výpovede žalovanej v 2. rade jednoznačne vyplýva, že nemala vôlu uzatvoriť so žalobkyňou

zmluvuoprevodečlenských právapovinností,ažetakurobilalennanaliehaniesvojejmatky(manželky
žalovaného v 1. rade) a žiadne finančné prostriedky žalobkyni neposkytla, teda medzi nimi nedošlo
k žiadnej dohode o majetkovom vysporiadaní, ako je to v zmluve uvedené. Súd prvej inštancie sa
nezaoberal platnosťou zmluvy z hľadiska vôle účastníkov takúto zmluvu uzatvoriť. V prípade absencie
vôle žalovanej v 2. rade takúto zmluvu uzatvoriť, išlo o neplatný právny úkon ( § 37 ods. 1 OZ) a

z neplatného právneho úkonu by nemohla žalovaná v 2. rade nadobudnúť žiadne práva a teda ani
následne ďalšou zmluvou zo dňa 19.04.2010 platne previesť členské práva a povinnosti k bytu č. XX
na ďalšiu nadobúdateľku ( A. I.), čo tiež podľa jej vyjadrenia urobila len preto, že jej to mama povedala.
Žalovaná v 2. rade potvrdila, že žalobkyni za prevod členských práv a povinností nezaplatila žiadne
finančné prostriedky, čo súd prvej inštancie vyhodnotil ako bezodplatný prevod, hoci z vykonaného

dokazovania vyplýva, že sa na bezodplatnom prevode nedohodli a žalobkyňa takýto úmysel nemala.
Žalovaná v 2. rade následne previedla členské práva a povinnosti na tretiu osobu už za odplatu, ktorej
výškaje zatiaľsporná.Žalovanáv2.radetvrdila,ženedostalažiadnefinančnéprostriedky,alesvedkyňa
I. I. potvrdila, že žalovanej v 2. rade vyplatila pri podpise zmluvy v hotovosti sumu 16.000 eur. Vyplateniefinančnej čiastky potvrdila aj svedkyňa T. A. ( matka žalovanej v 2. rade), ktorá uviedla že to bola sumu
13.000 eur. Žalobkyňa výšku bezdôvodného obohatenia určila ako sumu, ktorú ona pri nadobudnutí
členských práv k predmenému bytu v roku 2008 zaplatila prevodcovi. Súd prvej inštancie sa výškou

bezdôvodného obohatenia vôbec nezaoberal, keďže žalobu v celom rozsahu zamietol.
18.V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi dôvodnoť žaloby vo vzťahu k žalovanej v 2.
rade z hľadiska platnosti zmluvy o prevode členských práv a povinností zo dňa 12.04.2010 a v prípade,
že prijme záver o dôvodnosti žaloby, zistí aj výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaná v 2. rade
získala a vo veci opätovne rozhodne.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).