Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/284/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112232172
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7112232172.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a

členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o
mal. K. K. - D. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny J., I. R. č. X, J. dieťaťa rodičov: X.. I. K. D. N.. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v J. na R. T. č. XXX/
XX zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na
Štúrovej 20 a X.. Š. K. - D. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v J. na R. T. č. XXX/XX zastúpeného advokátom
JUDr. Svätoslavom Vaškom so sídlom Advokátskej kancelárie v Bardejove na Baštovej 5/A v konaní o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní rodičov proti rozsudku

Okresného súdu Košice I zo 17.5.2016 č.k. 22P 193/2012-478 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o výživnom a vo výroku o dlžnom výživnom a spôsobe jeho
zaplatenia pre mal. K. K. - D. nar. XX.X.XXXX.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zákaze styku otca s maloletou K. K. - D. nar. XX.X.XXXX a v rozsahu
zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo 17.5.2016 č.k. 22P 193/2012-478 zveril mal. K. K. - D. nar.
XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Zaviazal

otca prispievať na výživu mal. K. 80 € mesačne od 7.12.2012 do 31.8.2014 a 100 € mesačne od 1.9.2014
do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke dieťaťa. Dlžné výživné 2.011,40 € za obdobie
do 7.12.2012 do 31.5.2016 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 80 € pod následkom straty
výhody splátok spolu s bežným výživným s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.
Zakázal styk otca s mal. K.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
ich náhradu.

2. Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a po zistení,
že príjem matky je 900 € a otca 540 € určil výživné pre maloletú K. diferencovane v nadväznosti na
rozsah jej odôvodnených potrieb od podania návrhu, t.j. 7.12.2014 vo výške 80 € a od 1.9.2014, kedy
maloletá nestúpila do školy, vo výške 100 € mesačne. Na základe zhodných tvrdení rodičov podložených
listinnými dôkazmi započítal do plnenia vyživovacej povinnosti otca za rozhodné obdobie 1.751 €a dlžné
výživné 2.011,40 € za obdobie od 7.12.2012 do 31.5.2016 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach
s poukazom na ust. § 160 O.s.p..

3. Rozhodnutie o zákaze styku otca s maloletou K. odôvodnil tým, že dieťa bolo od svojich štyroch
rokov vystavované neustálym vyšetreniam pred znalcami, psychiatrami a psychológmi, aj v rámci
trestného konania vedeného voči otcovi dieťaťa, počas ktorých verbálnym aj neverbálnym spôsobomposkytlo informácie o situáciách, s ktorými muselo prísť do styku, teda muselo ich zažiť, pretože dieťa
v tomto veku nemá bežný prístup k takýmto aktivitám a informáciám. Maloletá K. je v psychologickej
starostlivosti Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie od 18.4.2013 a v terapii

bol zaznamenaný pokrok a obnovenie jej schopnosti verbálne popísať situáciu zneužívania otcom.
Emocionálne prežívanie vzťahu k otcovi je u maloletej silne ambivalentné a kolíše medzi smútkom
a hnevom. Terapeutický proces nebol ukončený a dieťa potrebuje ďalšiu odbornú starostlivosť. Pri
rozhodovaní súd v prvom rade zobral do úvahy záujmy maloletej K. vychádzajúc zo záverov znaleckých
posudkov, že odhaľovanie sexuálneho zneužívania je proces a nie jednorazová udalosť a tento proces

mal svoje jednotlivé štádiá. Na základe toho dospel k záveru, že v danej situácií, keď vzťahy medzi
rodičmi sú komplikované, maloletá sa odmieta stretávať so svojím otcom, ako to vyplýva z predložených
listinných dôkazov, je neustále vystavovaná rôznym znaleckým posúdeniam a v súčasnosti v konaní o
rozvod manželstva vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 21P 19/2013 je nariadené ďalšie
znalecké dokazovanie, zakázal styk otca s maloletou. Ďalšie otcom navrhované dôkazy nevykonal
s odôvodnením, že tieto smerovali na preukázanie skutočností, ktoré boli v priebehu konania iným

spôsobom už preukázané. Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine a článku 3
ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.

4. Proti výroku rozsudku o výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa z dôvodov podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutom výroku a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej K. 200 € mesačne od 7.12.2012 do
31.7.2014 a 280 € mesačne od 1.8.2014 do budúcna a dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť do 60 dní
do právoplatnosti rozsudku. Vytkla konajúcemu súdu, že nezohľadnil jej mieru osobnej starostlivosti o
maloletúK.,ktorejnavyšehradíoprávnenépotrebyvrozsahu350€až400€mesačne,akotopreukázala
v priebehu konania, keďže otec prispieva na výživu dieťaťa 50 € mesačne, ktoré sa svojou výškou

blíži len minimálnemu zákonnému výživnému. Rovnako sa prvostupňový súd nezaoberal skutočnosťou,
že sa stará o syna K. z predchádzajúceho manželstva, ktorý sa pripravuje štúdiom na svoje budúce
povolanie. Vyjadrila názor, že rodič, ktorý osobnú starostlivosť poskytuje je obmedzený vo svojich
príležitostiach a možnostiach zabezpečenia kariérneho postupu v zamestnaní a tým aj zabezpečenia
vyššieho príjmu, kým rodič, ktorý túto starostlivosť neposkytuje, môže svoje možnosti a schopnosti

naplno prejaviť, čo nepochybne mal zákonodarca na mysli pri koncipovaní zákonného ustanovenia §
75 ods. 1 Zákona o rodine, tzv. zásada potencionality. Touto zásadou sa prvostupňový súd rovnako
neriadil, pretože v opačnom prípade by nemohol rozhodnúť tak, že vysokoškolsky vzdelaného otca
vo veku 42 rokov zaviaže platiť výživné 80 € a po zmene pomerov na strane maloletej 100 €, čo je
čiastka nepomerná k tomu, čo si otec dopraje pre seba. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie,

že zmena na strane maloletej nastala až 1.9.2014, kedy nastúpila do prvého ročníka základnej školy,
pretože zvýšené náklady vznikli už skôr, vzhľadom na to, že bolo potrebné maloletej upraviť izbu z
dôvodu, že ako školáčka bude mať aj iné povinnosti, ako keď navštevovala materskú školu a rovnako
aj nové školské potreby bolo potrebné obstarať ešte pred tým, ako do samotnej školy nastúpila, preto
žiadala zvýšenie výživného od 1.8.2014. Rovnako nesúhlasila s rozhodnutím súdu splácať dlžné výživné

v splátkach po 80 € mesačne, pretože finančné prostriedky vynaložené na oprávnené potreby maloletej
K. bolo nevyhnutné vynaložiť v čase, keď tieto potreby vznikli.

5. Proti výroku rozsudku o zákaze styku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa z dôvodov
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/ O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutom výroku a upravil styk minimálne v rozsahu, ako bol upravený predbežným
opatrením, t.j. každú tretiu sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 15.00 hod. za prítomnosti matky, prípadne
aj za podmienok, že v čase styku budú prítomní aj príslušník polície, pracovník sociálnej kurately, aj
súdny znalci, ktorí vypracovali znalecké posudky v trestných veciach, aby tak mohli skúmať, dohliadať a
svojimi odbornými znalosťami, vedomosťami a skúsenosťami napomáhať k reštartovaniu vzťahu medzi

ním a dieťaťom. Vyjadril názor, že nevykonaním navrhovaných dôkazov mu súd odňal možnosť konať
pred súdom a súčasne tak neúplne zistil skutkový stav veci. Rozhodnutie súdu v tejto časti považuje
za nezákonné a svedčí o nepredvídateľnosti v rozhodovaní súdu. Od začiatku konania do vyhlásenia
rozsudku uplynulo tri a pol roka, vykonalo sa množstvo dôkazov, nie však v tomto konaní, ani v konaní o
rozvod manželstva (sp.zn. 21P 19/2013), ale úlohu súdu suplovali orgány činné v trestnom konaní a súd

vykonal dokazovanie iba v rozsahu výpovedí. Ak by sa súdy oboznámili minimálne so závermi znalcov
v trestných konaniach, dospeli by na základe vykonania týchto dôkazov k iným skutkovým zisteniam a
rozhodli by v jeho prospech a umožnili mu tak po vyše tri a pol roku stretávanie sa s maloletou dcérou.
Zdôraznil, že nikto sa nepýtal do dnešného dňa maloletej K. na jej názor, alebo aspoň na jednoslovnúodpoveď „áno“ alebo „nie“ na jednoducho a vhodne položenú otázku týkajúcu sa stretnutia s otcom.
Na dôkazy, konkrétne znalecké posudky znalkýň I., I. a P. vypracovaných na neho a ani na posudok
znalkyne H. vypracovaný na matku, súd nijako neprihliadal, ani sa nimi nezaoberal, inak by si všimol

nielen závery, ale aj posudkovú časť znalkýň vo vzťahu k nemu a tiež aj závery a posudkovú časť znalcov
vo vzťahu k matke. V prípade, že by sa súd tým zaoberal, teda aj z pohľadu znalcov na rodičov a ich
správanie, dospel by k inému právnemu názoru. Uviedol, že v čase vydávania predbežných opatrení
zo strany súdu a podávania rôznych návrhov zo strany matky na súd, mala maloletá K. iba štyri roky a
šesť mesiacov, dnes má osem rokov a dcéru nevidel a nestretol už vyše troch rokov, preto je potrebné

v danej chvíli urobiť tzv. „reštart“ vzťahu medzi ním a dcérou, teda obnoviť vzťahy, ktoré boli medzi nimi
pretrhnuté, resp. prerušené na viac ako tri roky, pretože čím skôr sa začne tento reštart vzťahov, tým
skôr dôjde k obnoveniu pretrhnutých vzťahov.

6. Matka dieťaťa vo vyjadrení uviedla, že výrok rozsudku napadnutý odvolaním otcom, považuje za
správny a vzhľadom k preukázaným skutočnostiam v najlepšom záujme dieťaťa. Svoje rozhodnutie

súd založil na množstve znaleckých skúmaní, ktoré maloletá absolvovala počas trvania konania a
iných listinných dôkazov preukazujúcich, že maloletá, ktorá bola a v súčasnosti stále je v starostlivosti
odborníkov z oblasti psychológie, vykazuje znaky týraného a sexuálne zneužívaného dieťaťa, ktoré
sa o skúmaných skutočnostiach vyjadrilo nielen verbálne, ale aj mimoverbálne (kresbami mužských
pohlavných orgánov, cmúľaním jedla a prstov spájaných s otcovým správaním a podobne), čo

preukazuje, že uvedené skutočnosti dieťa nemalo naučené, ale skutočne ich prežilo. Preto argumenty
otca, prezentované v jeho odvolaní, podľa ktorých mu súd nevykonaním ním navrhnutých ďalších
dôkazov odňal možnosť konať pred súdom, hlavne pokiaľ malo ísť o vykonanie dôkazov spočívajúcich
v prezeraní rodinných videí a rodinných fotografií vtedy ešte štvorročnej K., vyznievajú v porovnaní so
závermi psychológov ako také, že pre otca nie je podstatné, že maloletá bola podrobená zaobchádzaniu,

ktoré bolo v príkrom rozpore s článkom 5 písm. c/ Zákona o rodine, ako aj napĺňajúce znaky skutkovej
podstaty trestného činu sexuálneho zneužívania, ale ide mu iba o dosiahnutie jeho práv ako rodiča. Súd
prvej inštancie tým, že závery znaleckých posudkov vyhotovených na základe ustanovenia orgánom
činnom v trestnom konaní použil pri rozhodnutí v tomto konaní, postupoval v najlepšom záujme dieťaťa,
ktorého nevystavoval ďalším vyšetreniam a tým ju nezaťažoval neustálym sa vracaním k predmetným

neadekvátnym zážitkom. Vzhľadom na rozsiahle znalecké dokazovanie, ktoré preukázalo, že maloletá
vykazuje všetky znaky, ktoré odôvodňujú záver, že bola sexuálne zneužívaná zo strany otca, aj postup
súdu, ktorý v konaní maloletú osobne nevypočul svedčí o tom, že súd svojim postupom konal v
najlepšom záujme maloletej K. chrániac tým dôstojnosť, duševný a telesný vývin dieťaťa. Na rozdiel
od tvrdenia otca uvedeného v jeho odvolaní, súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí zohľadnil všetky

znalecké posudky, ktoré boli podané. Je presvedčená o tom, že rozsiahlym znaleckým dokazovaním
bolo bez rozumných pochybností preukázané, že otec svojim konaním vzťah medzi ním a maloletou
K. natrvalo zničil a spôsobil jej traumu, s ktorou sa maloletá možno bude vysporiadavať do konca
svojho života a apel otca na adresu odvolacieho súdu o akomsi „reštarte“ vzťahov, je len prejavom
jeho sebeckého a zvráteného pohľadu na vzťah rodiča a dieťaťa, dosiahnutím ktorého, v prípade

zmeny napadnutého výroku odvolacím súdom, by sa maloletá K. s traumou spôsobenou sexuálnym
zneužívaním otcom nikdy nevysporiadala, preto navrhla, aby odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej
inštancie napadnutý odvolaním otca potvrdil.

7. Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozhodnúť na základe dostupných

materiálov v súlade s odôvodnenými potrebami dieťaťa a pri zohľadnení príjmov a majetkových
pomeroch oboch rodičov. Vo vyjadrení k odvolaniu otca opätovne poukázal na nariadenie znaleckého
dokazovania v konaní o rozvod manželstva rodičov vedeného pod sp.zn. 21P 19/2013, nakoľko zastáva
názor, že pre spoľahlivé poznanie skutočností, či styk rodiča s dieťaťom a jeho intenzita neohrozuje jeho
fyzické a psychické zdravie sú nevyhnutné odborné znalosti.

8. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

9. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.10. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Výrok rozsudku o zverení maloletej K. do osobnej starostlivosti matky nebol odvolaním napadnutý,
nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmavania v odvolacom konaní (§ 367 ods. 2
CSP).

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom a súvisiacom výroku
o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65,
§ 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych

ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal
na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
rozsudku v tejto časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci
súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré v prevažnej časti tvorili jej obranu
už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne relevantné

skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca k mal. K.. Zároveň je
potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby
dieťaťa, ktoré sú zohľadnené pri určení výživného, sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho
prípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu
a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Je potrebné však zdôrazniť, že miera uspokojovania

týchto potrieb detí je ovplyvňovaná možnosťami a schopnosťami rodičov a ich životných štandardov.
Ak sú schopnosti a možnosti rodičov obmedzené, treba mať za to, že odôvodnenými potrebami detí
sú výlučne ich bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb.
Odvolací súd na základe mzdových listov otca, ktoré sú súčasťou preskúmavaného spisu zistil, že čistý
mesačný príjem otca v roku 2013 bol 541 €, v roku 2014 bol 544 €, v roku 2015 bol 556 € a za obdobie

od 1.1. do 31.3.2016 mal čistý mesačný príjem 564 € a po zohľadnení odôvodnených potrieb dieťaťa
dospel k rovnakému záveru, ako súd prvej inštancie, že výživné 80 € mesačne od podania návrhu
matky, t.j. 7.12.2012 do 31.8.2014 a 100 € mesačne od 1.9.2014, kedy nastúpilo do školy, je v súlade
so všetkými relevantnými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine o určení vyživovacej povinnosti
rodiča k dieťaťu. Súd prvej inštancie rovnako správne rozhodol, keď započítal do plnenia vyživovacej

povinnosti otca všetky plnenia preukázané v rozhodnom období a rozhodol, že dlžné výživné za obdobie
od 7.12.2012 do 31.5.2016 je 2.011,40 €. Vzhľadom na výšku dlhu a pomery otca odvolací súd nemal
pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom.
Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené
a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom a zdôrazňuje, že do práva na

spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať
neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade o výživnom súd prvej
inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne
posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté

v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

15. Odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že zo zákonných ustanovení citovaných v
napadnutom rozsudku týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva,
že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti,

schopnosti a majetkové pomery rodičov. V tomto prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané,
že otec dlhodobo pracuje u terajšieho zamestnávateľa N. B. v N. v pracovnom zaradení primeranom
jeho vzdelaniu a neboli preukázané žiadne relevantné okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že sa
otec vzdal výhodnejšieho zamestnania zo špekulatívnych dôvodov alebo v snahe znížiť vyživovaciupovinnosť na najmenšiu možnú mieru, nota bene nebola zistená existencia objektívne preukázaných
skutočností odôvodňujúcich postup súdu podľa § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine.

16. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o výživnom pre maloletú K., ako aj o dlhu
na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody
podľa § 387 ods. 2 CSP.

17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom.

18. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, a ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá,

aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického a jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132

O.s.p. platného do 30.6.2016, ako aj § 191 ods. 1 CSP účinného od 1.7.2016 vyplýva, že súd je
povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za
nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne, prečo sa
niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená vo
vyššie uvedených ustanoveniach totiž neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber,

ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové
závery oprie a ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu
konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym
okolnostiam k prejednváanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu
veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a podobne a uviesť ho tak, aby jeho závery

o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti je potrebné premietnuť do záverov o
skutočnom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutočný stav a ktorý je rozhodujúci pre právne
posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona
alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutočný

stav)aakohoprípadnevyložilavýkladotom,akémajúúčastnícinazákladezistenéhoskutočnéhostavu
podľa týchto ustanovení k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Takéto
nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a násl. Ústavy

SR. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu
v jeho preskumávacej právomoci. Preto, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zákaze styku
otca s maloletou K. nespĺňa obsahové náležitosti vyžadované citovaným ustanovením § 220 ods. 2 CSP
(predtým § 157 ods. 2 O.s.p.), nakoľko z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa pri

rozhodnutí riadil, keď vykonané dôkazy nevyhodnotil, iba konštatoval ich obsah, navzájom si odporujúce
dôkazy nevyhodnotil (správy pedagogicko-psychologického poradenstva, závery znaleckých posudkov,
výsledky trestného stíhania otca) a nezdôvodnil, prečo niektoré z nich pokladal za nevierohodné a prečo
niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy. Z preskúmavaného spisu vyplýva, žespráva I. P. N.-N. N. O. N. V., K. O. S. v N. z 9.11.2012 vypracovaná na žiadosť matky konštatuje,
že správanie maloletej K. vykazuje mnohé symptómy, ktoré sú charakteristické pre deti so syndrómom
CAN (č.l. 13 spisu) a znalecký posudok K.. V. T. (č. 20/2014) z 23.6.2014 vypracovaný na žiadosť

matky konštatuje symptómy sexuálne zneužívaného dieťaťa u maloletej K. (č.l. 443 až 451 spisu), kým
znalecký posudok N.. E. I. súdnej znalkyne (zadávateľ V. W. N., V. J. N. J.) č. 35/2013 z 25.3.2013
vyplýva, že nezistila žiaden prejav, ktorý by ukazoval na sexuálne zneužívanie maloletej, znalecký
posudok C. Ú. A. N. O. N. A. (zadávateľ V. W. N., V. J. N. J.) č. 1/2015 z 28.1.2015 (č.l. 455 až 465
spisu) považuje za vysoko pravdepodobné, že situácie, ktoré sú predmetom vyšetrovania trestného

činu sexuálneho zneužívania neboli maloletou vymyslené, ale predpokladá sa, že musela tieto situácie
reálne zažiť a vnímať. Znalecký posudok N.. C. I. č. 28/2014 z 26.6.2014 (zadávateľ V. W. N., V. J.
N. J.) posudzoval eventuálne sklony otca k lživosti a skresľovaniu skutočností so záverom, že u otca
tendencie ku lživosti ani ku skresľovaniu skutočností neboli zistené, ani také závažné prejavy, ktoré
by mali spochybniť jeho výpovede a jeho osobnostná štruktúra je aktuálne bez závažnej patologickej
symptomatológie a znalecký posudok znalkyne z odboru psychiatria-drogové závislosti, alkoholizmus

a sexuológia K.. A. P. - Š. č. 55/2014 z 19.8.2014 (zadávateľ V. W. N., V. J. N. J.) v závere posudku
konštatuje, že u otca nie sú známky pedofilnej proceptivity ani znaky svedčiace pre sexuálnu agresivitu,
netrpí sexuálnou deviáciou (netrpel ani v čase spáchania údajného skutku), ktorá by mala vplyv na jeho
konanie a ide o príslušníka väčšinovej sexuality. Z preskúmavaného spisu rovnako vyplýva, že trestné
stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania bolo uznesením zo 17.5.2013 sp.zn. Č.:V. voči otcovi

dieťaťa zastavené z dôvodu, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie otca. Na základe
opakovaného trestného oznámenia matky z 12.3.2014 bolo znovu na V. W.I. N. C. J., V. J. N. pod sp.zn.
Č.:V.-XXX/X/VYS/KE/XXXX začaté trestné stíhanie vo veci sexuálneho zneužívania, výsledky ktorého
nemal súd prvej inštancie k dispozícii v čase rozhodovania. Je zrejmé, že závery znaleckých posudkov
sarôzniavovzťahuksexuálnemuzneužívaniudieťaťaotcom,ktorésúvšakrelevantnéprerozhodovanie

orgánov činných v trestnom konaní. Závery znaleckých posudkov, predmetom ktorých bolo vyšetrenie
maloletej K. zhodne doporučujú, aby dieťa už nebolo vystavené výsluchom a znaleckým vyšetreniam,
pretože z psychologického hľadiska je dôležité, aby dieťa prežitú traumu postupne spracovalo. Odvolací
súd z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 21 19/2013 o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Michaele na čas po rozvode zistil, že v predmetnej

veci bol vypracovaný znalecký posudok súdom ustanovenou znalkyňou N.. Ľ. Z. 25.7.2016 (č. 11/2016)
a vzhľadom na závery znaleckého posudku, ktorými sa konajúci súd nemal možnosť doposiaľ zaoberať,
nemohli byť zahrnuté do celkového posúdenia veci a objektívne zohľadnené pri rozhodovaní, dospel
odvolací súd k záveru, že je nevyhnutné, aby bol znalecký posudok predmetom riadneho dokazovania,
pretože posúdenie znaleckého posudku a jeho záverov je kľúčové pre rozhodnutie o návrhu matky na

zákaz styku otca s dieťaťom.

21. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dostatočne zistiť skutočný stav v naznačenom
smere, aplikovať správne ustanovenia Zákona o rodine, zistiť zmeny v pomeroch, ktoré nastali od
vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, opäť rozhodnúť o úprave styku otca s maloletou K., resp.

zákaze styku, ako aj o trovách konania, ak to niektorý z účastníkov navrhne a svoje rozhodnutie
odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP, teda, aby jeho
závery boli logicky správne, presvedčivé a spätne preskúmateľné.

22. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.