Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 16, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/175/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407221993
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1407221993.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobcu: E. P., nar.

XX.XX.XXXX, U. XXX/XXX, Viničné, št. občan SR, zastúpený: JUDr. Peter Hrčka, Bradáčova 7, 851
02 Bratislava, proti žalovaným: 1./I. E., nar. XX.XX.XXXX, H.Š. XX, 920 01 Pezinok, št. občan SR,
zastúpená: C. U., R. XX, T., 2./D. M., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, 841 02 Bratislava, št. občan SR, 3./
Mgr. Ing. I. M., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, XXX XX J., št. občan SR, obaja zastúpení: Advokátska
kancelária JUDr. Daniel Juhás s.r.o., Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 36 869 970, o zrušenie
darovacej zmluvy takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov konania, vrátane trov právneho
zastúpenia, vo výške 437,52 eura, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanej v 1. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Právna predchodkyňa žalobcu, I. P., sa žalobou doručenou súdu dňa 10.09.2007 domáhala, aby súd
zrušil darovaciu zmluvu zo dňa 17.10.2005, ktorou darovala dvojizbový byt na B. ul. č. XX v Bratislave
- Dúbravke svojej praneteri I. E. (žalovanej 1.) a ktorej súčasťou bolo zriadenie vecného bremena

doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech I. P..

Svoj návrh odôvodnila tým, že byt darovala žalovanej 1. nakoľko sa o ňu od jej 7 rokov starala, matka
jej zomrela a otec ju odmietol vychovávať. Žalovaná 1. zdedila po matke 3-izbový byt na H. ul. č. XX v
Bratislave, kde s ňou I. P. žila. Napriek tomu, že na B. ul. mala právna predchodkyňa žalobcu doživotné
užívacie právo, žalovaná 1. sa jej vyhrážala, že byt je jej a ona tam nemá čo robiť. Žalovaná 1. jej
neposkytovala ani základnú starostlivosť, nevarila, neprala a zamedzila jej prístup k telefónu.

Z úmrtného listu vydaného Mestskou časťou Bratislava - Nové mesto dňa 05.02.2009 súd zistil, že
právna predchodkyňa žalobcu I. P. zomrela dňa 03.02.2009.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 23.02.2009 sa žalovaná 1. vyjadrila k žalobe a uviedla, že
nie je pravdou, že by právnej predchodkyni žalobcu neposkytovala starostlivosť a pomoc. Pravidelne
sa o ňu starala, zabezpečovala jej stravu, výber liekov z lekárne, dohliadala na ich správne užívanie,

pichala jej inzulín, prala jej osobné veci, doprevádzala ju na vyšetreniach a zabezpečovala úkony, ktoré
nemohla vykonávať vzhľadom na jej zdravotný stav. Vzťahy s ňou boli na štandardnej úrovni. Právna
predchodkyňažalobcumalanezhodysosvojimsynom-žalobcom,nievšakzdôvodunezhôdvovýchove
žalovanej 1., ale preto, že ju syn fyzicky napadol. Žalobca sa o svoju matku nezaujímal, nenavštevovalju, neposkytoval jej žiadnu pomoc a celú starostlivosť zabezpečovala len žalovaná 1.. Až od konca roka
2007 sa vzťahy právnej predchodkyne žalobcu a žalobcu zlepšili, začala sa s ním znovu stretávať, avšak
ani vtedy jej neposkytoval žiadnu starostlivosť. Žalovaná 1. navrhla, aby súd zamietol návrh v plnom

rozsahu ako nedôvodný.

Podaním doručeným súdu dňa 04.05.2009 sa žalobca vyjadril k žalobe a vyjadreniu žalovanej 1.
a uviedol, že napriek tomu, že právna predchodkyňa žalobcu ako darca za svojho života urobila
voči žalovanej 1. svojim nesporným prejavom vôle kroky smerujúce k vráteniu daru, obdarovaná

nehnuteľnosť previedla, a to kúpnou zmluvou zo dňa 19.10.2007 v prospech J. H.. Zároveň navrhol
vstupďalšiehoúčastníkakonania,atoE.U.,ktorýnáslednepredmetnénehnuteľnostinadobudolkúpnou
zmluvou V-2549/09 zo dňa 19.02.2009.

Uznesením č.k. 8C/175/2007-66 zo dňa 15.02.2010 právoplatným dňa 16.03.2010 súd pripustil vstup
E. U. do konania na strane žalovaného.

Uznesením č.k. 8C/175/2007-98 zo dňa 12.08.2010 právoplatným dňa 02.09.2010 súd pripustil zmenu
petitu žaloby, a to tak, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi nehnuteľnosti v k.ú. Dúbravka, obec
Bratislava - MČ Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísané na LV č. XXXX, a to byt č. X na 3. NP vo

vchode č. XX bytového domu na B. ul. v Bratislave pod súp. č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku
parc.č. XXXX, parc.č. XXXX, parc.č. XXXX, parc.č. XXXX spolu so spoluvlastníckym podielom na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 4834/247920-ín, prípadne zaplatiť
mu peňažnú náhradu zodpovedajúcej výške dohodnutej kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi žalovanou 1. ako predávajúcou a J. H. ako kupujúcou zo dňa 19.10.2007.

Uznesením č.k. 8C/175/2007-163 zo dňa 07.11.2012 právoplatným dňa 28.12.2012 súd pripustil vstup
D. M. a Mgr. I. M. do konania ako žalovaných 2. a 3. namiesto pôvodného žalovaného 2. E. U., nakoľko
sa stali novými vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a zároveň súd pripustil zmenu petitu žaloby, a to
tak, že žalovaní 1.,2., a 3. sú povinní vydať žalobcovi nehnuteľnosti v k.ú. Dúbravka, obec Bratislava

- MČ Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísané na LV č. XXXX, a to byt č. X na 3. NP vo vchode č.
XX bytového domu na B. ul. v Bratislave pod súp. č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parc.č.
XXXX, parc.č. XXXX, parc.č. XXXX, parc.č. XXXX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 4834/247920-ín, alebo žalovaná 1. je povinná
zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu zodpovedajúcej výške dohodnutej kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy

uzatvorenej medzi žalovanou 1. ako predávajúcou a J. H. ako kupujúcou zo dňa 19.10.2007.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 27.11.2012 sa žalovaní 2. a 3. vyjadrili k žalobe a uviedli,
že do sporu boli zatiahnutí bezdôvodne. Byt nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva na základe
zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 30.04.2009 od predávajúceho Ing. E. U., ktorého výlučné

vlastníctvo k bytu bolo preukázané na základe výpisu z LV č. XXXX. Na byt neboli viazané žiadne dlhy,
záložné práva alebo iné ťarchy tretích osôb. V záujme právnej ochrany vlastníkov nehnuteľnosti, ktorú
právoplatne získali na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu požiadali, aby boli z daného sporu ako
žalovaní 2. a 3. vylúčení.

Z písomného vyjadrenia žalovaných 2. a 3. zo dňa 21.05.2015 súd zistil, že zo strany darcu - pôvodného
žalobcu nebol uskutočnený právne kvalifikovaný jednostranný úkon na vrátenie daru a preto je žaloba
v celosti nedôvodná. Ak by súd dospel k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre
vrátenie daru podľa § 630 OZ, potom vzniká nárok žalobcu výlučne voči žalovanej 1., pretože žalobca
nemá k žalovaným 2. a 3. žiaden právny vzťah. Vrátenie daru resp. vydanie veci sa po uplatnení na

vrátenie daru riadnou výzvou možno domáhať len od obdarovaného - žalovanej 1., ktorá by sa v takom
prípadebezdôvodneobohatilaabolabypovinnávydaťdarcoviresp.jehoprávnemunástupcovipeňažnú
náhradu, pretože vrátenie darovanej veci v tomto prípade už nie je možné. Takýto nárok žalobcu voči
žalovanej 1., by mu prislúchal výlučne za predpokladu, že by súd posúdil samotnú žalobu ako výzvu
na vrátenie veci spĺňajúcu všetky zákonné podmienky dané § 630 OZ ako aj prísl. ustanovení OZ

pojednávajúcich o platnosti právneho úkonu. Žalovaní 2. a 3. vzhľadom na uvedené navrhli žalobu voči
nim ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietnuť.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaných 1., 2. a 3., prednesmi právnych zástupcov
účastníkov, výsluchom svedkov E. P., E. P. a Š. P., oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi
obsah spisu, a zistil nasledovný skutkový stav:

Súd zo žaloby a z prednesu zástupcu žalobcu zistil, že žalobca si nárok uplatňuje ako jediný dedič po
pôvodnej žalobkyni, ktorá podala žalobu na príslušný súd vo veci zrušenia darovacej zmluvy. Po smrti
matky - pôvodnej žalobkyne žalovaná 1. predmetný byt predala a previedla, a následne keď žalobca
vstúpil do konania ako dedič, bol byt znovu predaný. Konanie žalovanej 1. je v hrubom rozpore s dobrými

mravmi,pretožemalavedomosťodpôvodnejžalobkyne,žebolpodanýnávrh.Následnépredaježalobca
považuje za pochybné, nakoľko je nepravdepodobné, že by niekto kupoval byt a v krátkom čase ho zas
predával. Z toho dôvodu považuje žalobu za opodstatnenú.

Z prednesu právnej zástupkyne žalovanej 1. súd zistil, že zo strany pôvodnej žalobkyne nedošlo k
jednoznačnému prejavu vôle vrátenia daru. K tomuto názoru vedie nie len označenie úkonu - žiadosť

o zrušenie darovacej zmluvy ale aj obsah tohto úkonu v ktorom sa uvádza, že žalobkyňa sa mala
dostaviť k osobe s právnickým vzdelaním, ktorá jej poskytla právnu radu, že má skúsiť aby žalovaná 1.
dobrovoľne tento byt vrátila. Pri výklade pojmu zrušenie darovacej zmluvy možno dospieť k záveru, že
toto zrušenie sa má týkať právneho titulu, ktorým sa darovací vzťah založil, čo je celkom zjavne niečo
iné ako vrátenie daru, ktoré predstavuje osobitný titul o vzniku vlastníckeho práva s účinkami ex nunc.

Čiže z tohto podania možno vyvodiť, že pôvodná žalobkyňa sa domáhala zrušenia darovacej zmluvy a to
tak, že o tomto zrušením darovacej zmluvy rozhodne súd súdnym rozhodnutím, pričom právny poriadok
možnosť takéhoto spôsobu zrušenia darovacej zmluvy, resp. záväzkovo-právneho vzťahu nepozná ani
súdu vlastne nedáva takú právomoc, že by mohol o tom rozhodovať. K otázke prípadnej dispozície
s návrhom zo strany súčasného žalobcu uviedla, že táto bola pripúšťaná len na základe procesno-

právnych predpisov, pričom otázka hmotného práva nebola preskúmaná s tým, že z hľadiska hmotného
práva súčasný žalobca, ktorý o sebe tvrdí, že je v postavení dediča darcu, nevstupuje jeho smrťou do
úplného právneho postavenia darcu, ale môže len pokračovať v úkonoch, ktoré vykonal darca počas
svojho života. Zo súčasného znenia petitu návrhu a návrhu tak ako je evidovaný v spise nemožno ustáliť,
že by sa jednalo o totožné úkony, resp. návrhy. Žalovanej 1. nie je zrejmé v čom žalobca nachádza

dôvod prečo by mal súd vyhovieť žalobnému petitu na vydanie nehnuteľnosti, resp. zaplatenie peňažnej
sumy, nakoľko sa zamieňa čo považuje za dôvod súčasný žalobca a čo považovala za dôvod pôvodná
žalobkyňa. Prípadný dôvod ten mohla uvádzať len pôvodná žalobkyňa.

Z prednesu právneho zástupcu žalovaných 2. a 3. súd zistil, že považujú žalobu v celom rozsahu

za nedôvodnú, najmä z dôvodu že v tomto prípade tu absentuje základná podstatná náležitosť pre
uplatnenieprávanavráteniedaru,atouskutočnenieprávnekvalifikovanejvýzvynavráteniedaru.Pokiaľ
by sa za takúto výzvu považovala až žaloba, žalovaní 2. a 3. majú za to, že predmetná žaloba vo svojom
pôvodnom znení bola doručená žalovanej 1. až po právoplatnom prevode vlastníckeho práva na inú
osobu. Preto ak by tu boli aj naplnené podmienky pre vrátenie daru, jeho fyzické vrátenie in natura

nie je možné, nakoľko sa už byt nenachádza vo vlastníctve žalovanej 1., ale vo vlastníctve žalovaných
2. a 3., ktorí svoje vlastnícke právo nadobudli právoplatne a dobromyseľne a boli presvedčení o tom,
že v čase kúpy bytu nemali žiadnu vedomosť o prebiehajúcom súdnom spore, o tom ich usvedčovalo
vyhlásenie predávajúceho v kúpnej zmluve, že predmet kúpy je bez tiarch, na príslušnom LV nebola
zapísaná žiadna poznámka o tom, že by si k bytu uplatňovali práva iné osoby, resp. že by na byte viazla

nejaká ťarcha. Skutočnosť, že na byte neviazne žiadna ťarcha ich presvedčilo aj samotné poskytnutie
hypotekárneho úveru bankou, ktorá si zabezpečila tento úver kupovanou nehnuteľnosťou. Pokiaľ by
banka zistila, že byt je predmetom súdneho sporu, úver by kupujúcim neposkytla. Rovnako tiež kupujúci
by takúto zmluvu na byt s takouto ťarchou neuzavreli. Pokiaľ by sa pred súdom aj preukázalo, že
žalobcovi vzniklo právo na vrátenie daru, žalobcovi by vznikol nárok výlučne voči žalovanej 1., a to

titulom bezdôvodného obohatenia. Akýkoľvek nárok voči žalovaným 2.a 3. je vylúčený, pretože by nemal
žiadne právne opodstatnenie.

Z výpovede žalovanej 1. súd zistil, že pani I. P. ako pôvodná žalobkyňa jej previedla byt prostredníctvom
darovacej zmluvy, pretože ako jediná javila záujem o jej starostlivosť a snaha žalobcu je z jej pohľadu

neopodstatnená, pretože nikdy nejavil žiadne známky toho, že by sa o svoju matku zaujímal. Žalovaná
1. poukázala na incident so žalobcom, kedy bola fyzicky napadnutá a od tohto incidentu sa styk žalobcu
s jeho matkou prerušil na dlhé obdobie. Počas tohto obdobia žalobca nekontaktoval svoju matku a anisa nijako nepodieľal na jej starostlivosti. Z toho dôvodu sa pani I. P. rozhodla darovať byt žalovanej 1. a
žalobca sa s tým nevie zmieriť. Podľa žalovanej 1. neboli jej konaním nijak porušené dobré mravy.

Z výpovede svedka E. P. súd zistil, že pôvodná žalobkyňa bola svedkova babka. V predmetnom byte
mali babku dochovať a následne mal byt ostať jemu, stále tam má aj uvedené trvalé bydlisko. Podľa
svedka keď sa chcela babka s nimi kontaktovať musela volať od susedov alebo od lekára a nebolo o
ňu postarané tak ako malo byť.

Z výpovede svedkyne E. P. súd zistil, že so žalovanou 1. sa spoznali na strednej škole. Žalovaná 1.
so svojou babkou žila v spoločnej domácnosti na H. ulici. Svedkyňa bývala kúsok, takže sa stretávali
a navštevovali často. Svedkyňa videla ako sa žalovaná 1. starala o babku aj keď bola chorá, žalobcu
tam nikdy nevidela. Žalovaná 1. bola na všetko sama. Neskôr sa dala dokopy s bratom svedkyne, žili v
spoločnej domácnosti na H. a on jej pomáhal. Babka mala silnú cukrovku, potrebovala si pichať inzulín,
ktorý jej pichala žalovaná 1. Svedkyňa k nim chodievala a videla ako žijú, nikdy tam okrem žalovanej 1.

nevidela nikoho z jej rodiny. K vzťahom v domácnosti svedkyňa uviedla, že medzi pôvodnou žalobkyňou
a žalovanou 1. to bolo normálne nažívanie, vzťah medzi pani P. a žalovanou 1. bol podľa jej názoru bližší
ako bežný vzťah babky s vnučkou. Pani P. mohla byť šťastná, že mala takú starostlivosť, akú mala a pri
návštevách svedkyne sa pani P. na nič nesťažovala. Ak by sa niekoho bála, nejak by to riešila a nebývala
by tam. Pani P. na svedkyňu pôsobila normálne, ako slobodný človek s vlastnou vôľou, nepostrehla

žiadnezákazy,aniničpodobné.Svedkyňatiežuviedla,žežalovaná1.sastaralasaotempodomácnosti,
chodila na nákupy, častokrát nešla von, lebo musela pichnúť inzulín a podobne.

Z výpovede svedka Š. P. súd zistil, že v minulosti bol priateľom žalovanej 1. Neskôr sa k nej nasťahoval,
žila so svojou babkou, teda pani P.. Žalovaná 1. sa starala o svoju babku, ktorá bola stará, chorá, chodila

s ňou k doktorovi, vozila ju na vyšetrenia, na nákupy. Žalobcu tam niekoľko rokov nevidel, dosť často na
neho babka nadávala, že sa ani neukáže a neozve. Od žalovanej 1. počul, že to je človek, čo sa o ňu
staral keď bola maloletá s tým, že mal aj násilnické sklony. Babka bola stará, chorá, žalovaná 1. mala
auto, vozila ju k doktorovi, zhodou okolností, aj svedkova babka chodila k tomu istému doktorovi, pichala
jej inzulín, dávkovala lieky. Takisto jej nakupovala jedlo. Podľa svedka babka darovala byt žalovanej 1.

s tým, že sa o ňu stará a že vlastný syn sa jej celú dobu neozval. Až po nejakom čase, keď to zistil, tak
sa začal babke ozývať. Chcel sa ukázať v lepšom svetle. Svedok ďalej uviedol, že k pani P. mal dobrý
vzťah, z toho, že sa k nim prisťahoval sa tešila. Spolužitie začala namietať neskôr ako sa ozval žalobca,
potom sa spolu už nerozprávali. Svedok si všimol, že sa niečo deje. Následne nastali problémy, žalobca
sa jej začal vyhrážať, aj cez telefón. Po vyhrážkach sa babka zmenila, začala zatajovať nejaké veci. Jej

syn sa k nej občas správal ako hulvát, nebol to klasický vzťah medzi matkou a synom.

Súd z výpovede svedka tiež zistil, že pani P. nevedela obsluhovať počítač a sama nebola schopná
pripraviť nejaké podanie na úrad, či súd. K telefonátom svedok uviedol, že na byte bola pevná linka,
aparát bol na chodbe v predsieni. Občas jej volali z Čiech, telefón si zdvihla buď sama, alebo jej ho

odovzdali. Vnuci pani P. nevolali.

Svedok tiež uviedol, že bol prítomný, keď sa riešila otázka vecí, ktoré si mal žalobca odniesť z bytu.
Žalobca prejavil záujem o také veci, ktoré mali nejakú hodnotu, ktoré mohol speňažiť. Neprejavil záujem
o fotografie či spomienkové predmety. Pohreb podľa svedka zariadila a zaplatila žalovaná 1.

Svedok tiež uviedol, že pani P. sa nesťažovala na starostlivosť do toho času, keď sa začal ukazovať
žalobca. Domáce práce robila žalovaná 1. a svedok.

Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 628 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka /OZ/, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť
písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu
veci pri darovaní.

Podľa § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom
jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka rieši osobitný spôsob zániku vzťahu z darovacej zmluvy
keď jednostranným právnym úkonom darcu sa domáha vrátenia daru. Darcovi vzniká právo domáhať
sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje

dobré mravy. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, keď dôjde
prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom (ex nunc) sa obnoví pôvodný stav a obdarovanému
vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Prejav vôle, ktorým darca požaduje vrátiť predmet daru
za splnenia podmienok § 630, možno urobiť v akejkoľvek forme. To platí aj v prípade, že predmetom
daru je nehnuteľnosť. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany

obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku
svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého
porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie,
hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci.

Súčasne platí, že právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného
voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé
porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe,
alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí. (R 31/1999). Predpokladom
aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním

obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií.

Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že právna predchodkyňa žalobcu pani P.
darovala žalovanej 1. darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice dňa 17.10.2005 byt č.
X na 3. nadzemnom podlaží, vo vchode č. XX bytového domu na B. ul. v Bratislave, súpisné č. domu

XXXX. Súčasťou tejto zmluvy bola aj dohoda o zriadení vecného bremena spočívajúca v doživotnom
a bezodplatnom užívaní predmetnej nehnuteľnosti v prospech darujúcej, čo medzi účastníkmi konania
nebolo sporné.

Z vykonaných dôkazov tiež vyplýva, že žalobca svoj uplatňovaný nárok nepreukázal. V rámci

dokazovania, nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by ustálili záver že by došlo k previneniu žalovanej
1. voči dobrým mravom voči darkyni - pôvodnej žalobkyni pani P., ktorá žalovanej 1. darovala predmetný
byt. Naopak dokazovaním sa preukázalo, že starostlivosť žalovanej 1. o darkyňu bola primeraná a ich
vzťahbolnormálny.Zlistinnýchdôkazovasvedeckýchvýpovedínijakýmspôsobomnevyplynulzáver,že
by súd mal zrušiť darovaciu zmluvu a žalovaní by mali vydať žalobcovi nehnuteľnosť alebo žalovaná 1.

mu bola povinná zaplatiť peňažnú náhradu zodpovedajúcu výške dohodnutej a uhradenej kúpnej ceny.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaným 2. a 3., ktorí mali
vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti
žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovanej 1. súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tieto

neboli v čase vyhlásenie rozsudku za dovolacie konanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 02.07.2010 č.k. 14Co/216/2010-95 uplatnené. Vyčíslenie týchto trov bolo súdu doručené až
18.12.2015, teda dva dni po pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Súd nepriznal žalovanej
1. náhradu trov konania za dovolacie konanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29.11.2013
č.k. 9Co/38/2013-229 nakoľko v tomto dovolacom konaní bola žalovaná 1. neúspešná, dovolanie bolo

odmietnuté.

Súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 2. a 3. sumu 437,52 eura ako náhradu trov konania,
ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia, pozostávajúce z:
I. 5 úkonov právnej služby po 64,53 eura za:

a) prevzatie a prípravu zastupovania,
b) písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 20.05.2015 k žalobe,
c) účasť na pojednávaní s prejednaním veci zo dňa 16.10.2015,
d) účasť na pojednávaní s prejednaním veci zo dňa 20.11.2015,
e) účasť na pojednávaní s prejednaním veci zo dňa 16.12.2015,

II. 5x režijný paušál vo výške 8,39 eura

III. DPH vo výške 20%(odmena vyčíslená v zmysle § 9, § 11 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), §16 ods. 3, § 18 ods. 3,
vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).

Súd nepriznal zástupcovi žalovaných 2.a 3. uplatnenú odmenu vo výške 565,97 eura za jeden úkon
právnej služby, nakoľko sa nestotožnil s tvrdením potreby určenia základu tarifnej odmeny podľa §
10 ods. 1 vyhlášky. K aplikácii ust. § 11 ods. 1 vyhlášky pri určení základu tarifnej odmeny právneho
zástupcu odporcu súd pristúpil z dôvodu, že predmet konania tak, ako je vymedzený v petitórnej časti

žalobného návrhu, predstavuje vo svojej podstate určenie, či tu právo je, alebo nie je a navyše v danom
prípadevzmysle§11ods.1písm.c)klientomprávnehozástupcusúfyzickéosobyapredmetkonaniasa
týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži na bývanie a nejde o vyporiadanie BSM alebo
zrušenie podielového vlastníctva. Takto vymedzený predmet konania predstavuje v zmysle ustálenej
súdnej praxe skutočnosť objektívne neoceniteľnú peniazmi, vo svojich dôsledkoch spôsobujúcu o.i. to,
že pre určenie základu tarifnej odmeny nemožno v takomto prípade aplikovať ust. § 10 cit. vyhlášky.

Súd nepriznal zástupcovi žalovaných 2. a 3. odmenu uplatnenú za úkon právnej služby označený ako
nahliadnutie do spisu dňa 30.04.2015, nakoľko nejde o úkon v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený

na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205

ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť výkon
rozhodnutia.