Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210206218
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4210206218.6

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej vo veci starostlivosti súdu
o maloleté deti T.: I., nar. XX. XX. XXXX a E., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, deti rodičov: B.. Y. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D.
XXX/X, L., zastúpený JUDr. Martinom Kanásom, advokátom, so sídlom Školská 3, Nitra a G.. C. T.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX/XX, L., o návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti otca a o návrhu
na striedavú osobnú starostlivosť maloletých detí, za účasti Okresnej prokuratúry Komárno, o náhrade
trov štátu, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 24. novembra 2015 č. k.
9P/164/2010-1196 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti otca zaplatiť
na účet Okresného súdu Komárno sumu 569,38 eura titulom refundácie znalečného z r u š u j e a vec

mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zrušil uznesenie Okresného súdu Komárno č. k.
9P/164/2010-695 zo dňa 02. 05. 2014 v časti výroku o povinnosti otca maloletých detí zložiť preddavok
na trovy dôkazu vo výške 100 eur. Ďalším výrokom uložil otcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného
súdu Komárno č. E XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX E. sumu 569,38 eura titulom refundácie znalečného

s VS: 4224650615 a sumu 30 eur titulom náhrady poplatku za poskytnutie bankových informácií s
VS: 4224650715, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil
ustanoveniami § 141 ods. 2, § 148 ods. 1, § 151 ods. 6, § 167 ods. 1 OSP. Uviedol, že na Okresnom
súde Komárno prebiehalo konanie o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti a o návrhu
otca na striedavú osobnú starostlivosť maloletých detí, ktoré bolo na základe rozsudku Okresného
súdu Komárno č. k. 9P/164/2010-1190 zo dňa 23. 10. 2015 právoplatne skončené dňa 04. 11. 2015.

Predmetným rozsudkom súd rozhodol tak, že schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola znížená
vyživovacia povinnosť otca na maloletú I. T. zo sumy 20.000,- Sk na sumu 100 eur mesačne a na
maloletú E. T. zo sumy 20.000,- Sk na sumu 100 eur mesačne, počnúc od 18. 05. 2010 a konanie
o návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti súd zastavil. Počas
konania súd na návrh otca maloletých detí uznesením č. k. 9P/164/2010-695 zo dňa 02. 05. 2014
nariadil znalecké dokazovanie a do konania pribral znalkyňu PhDr. Miladu Harinekovú, Csc. za účelom

vypracovania znaleckého posudku. Otcovi maloletých detí súd zároveň uložil povinnosť zložiť preddavok
na trovy dôkazu vo výške 100 eur. Uznesením č. k. 9P/164/2010-797 zo dňa 10. 12. 2014 súd znalkyni
priznal odmenu za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 669,38 eura. Uvedená suma bola súdom
ustanovenej znalkyni vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu vo výške 569,38 eura a zvyšok 100
eur z preddavku zloženého otcom maloletých detí. Na návrh právneho zástupcu otca maloletých detí
súd vykonal aj ďalšie dokazovanie, t. j. vyžiadal od peňažného ústavu Tatra banka, a. s. informácie o

stave účtov maloletých detí, ktorých zakladateľom je otec. Za poskytnutie bankových informácií súd zo
svojich rozpočtových prostriedkov uhradil banke ňou žiadaný poplatok vo výške 30 eur. Uznesením č. k.9P/164/2010-695 zo dňa 02. 05. 2014 uloženú povinnosť však otec maloletých detí dodnes nesplnil, t.j.
preddavok na znalečné určený týmto konkrétnym uznesením nezložil. Avšak vzhľadom na skutočnosť,
že otec maloletých detí už v konaní raz zaplatil preddavok na znalečné v sume 100 eur, a to na základe

uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. 9P/164/2010-650 zo dňa 18. 11. 2013, ktoré bolo uznesením
č. k. 9P/164/2010-694 zo dňa 02. 05. 2014 zrušené, súd považoval za potrebné uznesenie Okresného
súdu Komárno č. k. 9P/164/2010-695 zo dňa 02. 05. 2014 zrušiť v časti výroku o povinnosti otca zložiť
preddavok na trovy dôkazu vo výške 100 eur. Preto súd rozhodol tak, ako to je uvedené v prvej výrokovej
vete uznesenia. V danom prípade otec maloletých detí počas konania požiadal súd o striedavú osobnú

starostlivosť, a preto na pojednávaní dňa 19. 09. 2013 navrhol nariadiť znalecké dokazovanie. Následne
dňa 23. 10. 2015 na pojednávaní vzal svoj návrh v časti striedavej osobnej starostlivosti späť. Počas
konania v dôsledku skúmania podmienok zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti
vznikli výdavky na znalecké dokazovanie. Okrem toho vznikli aj ďalšie trovy konania, a to tým, že súd
na žiadosť právneho zástupcu otca vyžiadal bankové informácie od peňažného ústavu Tatra banka,
a. s., za poskytnutie ktorých bolo potrebné banke z rozpočtových prostriedkov súdu

uhradiť sumu 30 eur. Štátu počas konania teda vznikli trovy celkovo vo výške 599,38 eura, a to titulom zo
štátnych rozpočtových prostriedkov uhradeného zvyšku znalečného vo výške 569,38 eura a bankového
poplatku za poskytnutie bankových informácií vo výške 30 eur. Súd, vzhľadom na uvedené skutočnosti
a s poukazom na výsledok konania, ako aj na celkové majetkové pomery otca maloletých detí mal za to,
že v danom prípade otec maloletých detí nespĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov a

sú tak u neho splnené podmienky na jeho zaviazanie na platenie trov štátu. Preto súd otca maloletých
detí zaviazal na zaplatenie náhrady trov konania štátu vo výške 599,38 eura.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa povinnosti otca zaplatiť na účet súdu sumu
569,38 eura titulom refundácie znalečného napadol včas podaným odvolaním otec, domáhajúc sa ním

zrušenia uznesenia súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti a neuloženia povinnosti platiť znalečné
s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 OSP z dôvodu hodného osobitného zreteľa, resp. zníženia
výšky uvedených trov s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 OSP. Uviedol, že v konaní bol úspešný
a súd mu nezvýšil vyživovaciu povinnosť, ale ju ponechal na sume, ktorú stále platí matke maloletých
detí. Práve v konaní bolo preukázané, že nemá finančné prostriedky na platenie výživného, s čím matka

súhlasila, a preto má za to, že sú splnené podmienky a dôvody hodné zreteľa, aby ho súd nezaviazal
na refundáciu znalečného.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu otca podané nebolo.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, §
66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti otca zaplatiť na
účet Okresného súdu Komárno sumu 569,38 eura titulom refundácie znalečného je potrebné v zmysle

ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 395 ods. 1 CMP ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 395 ods. 2 CMP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudli účinnosť zákony č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
a č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré zrušili dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v
znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného

ustanovenia § 395 ods. 1 CMP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti (ak nie je v § 396 ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu
úpravu zákona č. 161/2015 Z. z., a teda právnu úpravu Civilného mimosporového poriadku a v zmysleustanovenia§2ods.1CMP(nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak) i právnu úpravu CSP.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

10. Podľa§148 ods.1OSPúčinnéhodo30.06.2016štátmápodľavýsledkukonaniaprotiúčastníkovi
právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie
od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

11. Podľa čl. 4 ods. 1, 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto zákona alebo iného zákona,

ktoré upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

12. Trovy konania štátu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie upravovalo ustanovenie § 148
ods. 1 OSP, účinné do 30. 06. 2016. Nová právna úprava CSP právnu úpravu o trovách konania
štátu neobsahuje, rovnako ako CMP, ktorý len pre niektoré druhy trov konania stanovuje výnimku, keď
trovy konania podľa zákona platí štát. Ide o konanie o spôsobilosti na právne úkony (§ 231 a nasl.

CMP), v ktorom podľa § 251 ods. 1 CMP trovy dôkazov, teda najmä trovy znaleckého dokazovania
platí v tomto konaní štát. Zákon však zároveň ustanovuje, že ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh
na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o
ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu. Tiež ustanovenie § 271 CMP ustanovuje, že
trovy dôkazov v konaniach o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, pričom taktiež

pôjde vo väčšine prípadov o trovy znaleckého dokazovania, platí štát. V zmysle ustanovenia § 49 ods.
2 CMP, ak účastník v konaní navrhol určitý dôkaz, s ktorým sú spojené výdavky alebo súd nariadil
vykonanie dôkazu o skutočnostiach, ktoré účastník tvrdil, alebo ktoré sú v jeho záujme, môže tomuto
účastníkovi (alebo aj viacerým účastníkom) uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy tohto dôkazu. Súd
tento inštitút nemôže aplikovať, a teda preddavok nemôže uložiť tomu účastníkovi, pri ktorom indikuje

podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. Uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu
je fakultatívnym inštitútom, preto aj v prípade, ak by účastník podmienky na oslobodenie od súdnych
poplatkov nespĺňal, súd mu povinnosť zložiť preddavok nemusí uložiť.
13. V zmysle právnej úpravy OSP účinnej do 30. 06. 2016 v konaní, v ktorom vo vzťahu medzi
účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania, štát mal podľa ustanovenia § 148 ods. 1 OSP

právo na náhradu trov konania len proti tomu účastníkovi konania, ktorého by podľa výsledku konania
postihovala povinnosť nahradiť trovy konania druhému účastníkovi. Pokiaľ súd rozhodoval v zmysle
ustanovenia§148ods.1OSP,muselsavždyzaoberaťotázkou,čiutoho,komumábyťuloženánáhrada
nákladov štátu, nie sú podmienky pre oslobodenie podľa § 138 OSP, pričom pre posúdenie dôvodnosti
podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov budú rozhodujúce predovšetkým majetkové a

sociálne pomery účastníka, ale i výška náhrady a povaha uplatneného nároku. V nesporových
konaniach, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov mal štát právo
na náhradu trov konania proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu. Pre priznanie náhrady trov
konania, ktoré platil štát, nie je pritom rozhodujúce, či konanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého
vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené. Ani to, ktorý účastník navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu, pri

ktorého výkone vznikli trovy štátu, nie je bezprostredne relevantné. Z uvedeného vyplýva, že v konaní
nesporovom,kdeniejemožnéhovoriťoúspechualeboneúspechuniektoréhozúčastníkovkonania,mal
štát právo na náhradu trov konania proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu, avšak u každého
účastníka musel skúmať, či nespĺňa podmienky pre oslobodenie od poplatkov v zmysle ustanovenia §
138 ods. 1 OSP a v takomto prípade náhradu trov štátu voči účastníkovi, ktorý spĺňa všetky predpoklady

pre oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.
14. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že konanie pred Okresným súdom Komárno bolo
začaté dňa 18. 05. 2010, kedy otec podal návrh na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým
deťom T. - I., nar. XX. XX. XXXX a E., nar. XX. XX. XXXX. V priebehu konania pred súdom prvejinštancie otec žiadal o zverenie maloletých dcér do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (č. l.
254 spisu). Otec na pojednávaní konanom dňa 19. 09. 2013 navrhol vykonanie znaleckého dokazovania
znalcom z odboru detskej psychológie. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 02. 05. 2014 č. k.

9P/164/2010-695 ustanovil PhDr. Miladu Harinekovú, CSc, so sídlom Trnava, Hornopotočná 23 ako
znalkyňu z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých k
vypracovaniu znaleckého posudku. Súdom ustanovená znalkyňa dňa 14. 11. 2014 doručila súdu prvej
inštancievypracovanýznaleckýposudokč.9/2014,vrátanevyúčtovaniaznalečného.Súdprvejinštancie
uznesením zo dňa 10. 12. 2014 č. k. 9P/164/2010-797 priznal znalkyni odmenu za vypracovanie

znaleckého posudku v celkovej výške 669,38 eura, pričom súčasne uložil učtárni súdu povinnosť, aby
vyplatila znalkyni odmenu za znalecký posudok v sume 669,38 eura tak, že sumu 100 eur vyplatí zo
zloženého preddavku na účet vedený v Štátnej pokladnici a zvyšok v sume 569,38 eura z rozpočtových
prostriedkov súdu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 01. 2015. Vo veci samej súd
rozhodol rozsudkom zo dňa 23. 10. 2015 č. k. 9P/164/2010-1190, právoplatným dňa 16. 11. 2015 tak,
že schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa znížila vyživovacia povinnosť otca na maloletú I. T.,

nar. XX. XX. XXXX zo sumy 20.000,-Sk na sumu 100 eur mesačne a na maloletú E. T., nar. XX. XX.
XXXX zo sumy 20.000,-Sk na sumu 100 eur mesačne, počnúc od 18. 05. 2010 a konanie o návrhu otca
na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti súd zastavil, z dôvodu späťvzatia návrhu
otcom. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

15. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, v jeho
napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti otca zaplatiť na účet okresného súdu sumu 569,38 eura titulom
refundácie znalečného nie je správne, čo bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia v jeho napadnutej časti
a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. V prejednávanej veci je nesporné, že trovy konania štátu vyplatením odmeny znalkyni z
rozpočtových prostriedkov súdu preukázateľne vznikli a o náhrade trov konania štátu, napriek absencii
zákonnej právnej úpravy po 01. 07. 2016 je potrebné rozhodnúť. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na ustanovenie článku 4 ods. 2 CSP, ktoré pre takéto rozhodnutie poskytuje zákonný
podklad.Kuzneseniusúduprvejinštancievjehonapadnutejčastiodvolacísúdpredovšetkýmpoukazuje

na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je potrebné považovať pre nedostatok jeho dôvodov za
nepreskúmateľné, keď z odôvodnenia tohto rozhodnutia nie je možné vyvodiť, akými skutkovými
a právnymi úvahami sa súd prvej inštancie riadil, keď na náhradu trov konania zaviazal len otca,
vychádzajúc pritom zo skutočnosti, že predovšetkým ide o konanie nesporové, výsledkom ktorého bolo
rozhodnutie súdu vo veci samej obsahujúce schválenú dohodu rodičov o znížení vyživovacej povinnosti

otca, ako i rozhodnutie o zastavení konania o návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov v dôsledku späťvzatia návrhu otcom. V napadnutom rozhodnutí súdu prvej
inštancie absentuje také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré by bolo preskúmateľné z hľadiska posúdenia
toho, prečo súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že v nesporovom konaní, v ktorom nie je možné
hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov, má štát právo na náhradu trov konania,

ktoré platil proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu, a prečo túto zásadu súd prvej inštancie
neuplatnil pri svojom rozhodovaní, keď povinnosť nahradiť trovy konania štátu uložil len jednému
účastníkovi, bez akéhokoľvek odôvodnenia tohto rozhodnutia vo vzťahu k druhému účastníkovi - matke.
Odôvodnenie rozhodnutia ako výklad myšlienkového postupu súdu o tom, ako dospel k príslušnému
výroku rozhodnutia, má totiž spĺňať požiadavku, aby bolo objektívnym, zrozumiteľným a presvedčivým,

t.j. aby bolo z neho možné preskúmať správnosť postupu súdu a zároveň získať aj odpoveď na všetky
podstatnéargumentačnétvrdeniauplatnenéúčastníkmikonania,akoajnaprávneaskutkovorelevantné
otázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany.Akrozhodnutietakétoodôvodnenieneobsahuje,potomje
nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup
súdu v občianskom súdom konaní. Postupom súdu tak bolo porušené právo účastníka na spravodlivý

súdny proces.

17. Pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o povinnosti otca nahradiť
štátu trovy, ktoré mu v tomto konaní vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním, bez náležitého
odôvodnenia svojho rozhodnutia, so zohľadnením skutočnosti, že rozhodoval v nesporovom konaní,

ktorého výsledkom bola dohoda rodičov o znížení vyživovacej povinnosti otca, ako i zastavenie konania
v časti zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ako i skutočnosti, že
v nesporovom konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých znalecké dokazovanie nie je nariaďované
ani v záujme otca a ani v záujme matky, ale v záujme maloletých detí, keď úlohou súdu je zistiť skutočnýstav veci, vykonaním nielen tých dôkazov, ktoré boli účastníkmi navrhnuté, pre absenciu riadneho
odôvodnenia rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodenie
rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 236 CSP, čo bolo dôvodom na zrušenie uznesenia súdu prvej

inštancie v jeho napadnutej časti v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vychádzajúc z uvedeného úlohou súdu prvej
inštancie bude vo veci znovu rozhodnúť (v rozsahu zrušenia veci týkajúceho sa náhrady trov konania
štátu titulom znalečného), pričom svoje rozhodnutie i dostatočne odôvodní tak, aby spĺňalo požiadavku
preskúmateľnosti.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).