Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 3, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/545/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114202383
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114202383.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov

JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne E. P., X.. XX.X.XXXX, L. Y. F., R. X.
Č.. XX, za účasti intervenienta: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove,
Nám. Legionárov č. 5, IČO: XXXXXXX, proti žalovanému: PROFI CREDIT SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: XXXXXXXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Kubánihoč.16,ourčenieneplatnostidohôdozrážkachzomzdy,o
odvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduKošiceIzodňa30.júna2016č.k.15C/59/2014-303
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že je neplatná Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka
č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 15.12.2011 ako i Dohoda o zrážkach zo
mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 19.12.2011. Vyslovil, že
žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo
výške 99,50 eur na účet Okresného súdu Košice I do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení poukázal na argumentáciu žalobkyne, že so žalovaným uzavrela dňa 27.9.2013
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, obsahujúce neprijateľné zmluvné
podmienky a žalobcom vopred pripravené formulárové dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorých
žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy, napriek tomu, že
výška pohľadávky žalovaného a jej príslušenstvo nebola založená na objektívnom vyhodnotení výšky
jej dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa. Poukázal i na obranu žalovaného, namietajúceho

existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení neplatnosti dohôd o
zrážkach zo mzdy za stavu, ak žalobkyňa spochybňuje iba dohodnutý spôsob splácania dlhu a tvrdenie,
že úplné odstránenie sporu by mohla žalobkyňa vyriešiť len žalobou o určenie neplatnosti zmluvy o
revolvingovom úvere, naviac, ak dohodu o zrážkach zo mzdy podpísala žalobkyňa slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa

15.12.2011 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý
revolvingový úver vo výške 1.500 eur a č. XXXXXXXXXX, s výškou poskytnutého úveru 1.500 eur. V
deň podpisu zmlúv o revolvingovom úvere žalobkyňa podpísala na osobitnej listine aj označené dohody
o zrážkach zo mzdy, v ktorých žalobkyňa súhlasila, aby jej boli vykonávané zrážky zo mzdy vo výškemesačnej splátky uvedenej v zmluvách o úvere, s tým, aby veriteľ mohol dohodu o zrážkach zo mzdy
predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti zmlúv o úvere, ako i s tým, že ak nebude v
ktoromkoľvek mesiaci vykonaná zrážka zo mzdy v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale

vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy
v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu
prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov, upravujúcich rozsah zrážok zo
mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Ďalej súd
zistil, že na základe označených dohôd o zrážkach zo mzdy žalovaný listom zo dňa 27.9.2013 požiadal

zamestnávateľa žalobkyne Železnice Slovenskej republiky o zrážky z jej mzdy a následne na návrh
žalobkyne Okresný súd Košice I uznesením o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 30.1.2014 č.k.
15C/59/2014-75 uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia označených dohôd o zrážkach zo mzdy
žalobkyne.

4. Po právnom posúdení sporu podľa § 551 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1, § 52 ods. 1 a 2, §

53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poukazom na znenie § 80 písm. c) a § 153
ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej
len „O.s.p.“), § 3 ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, rozsudok Mostaza Claro, bod 37, Asturcom bod 51, prvoinštančný súd
konštatoval, že označené revolvingové zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.12.2011 č.

XXXXXXXXXX C. Č.. XXXXXXXXXX, ktoré zabezpečujú peňažné plnenie zo zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX C. Č.. XXXXXXXXXX, sú štandardné spotrebiteľské formulárové zmluvy, a
uzavrel, že žalobkyňa ako spotrebiteľka preukázala naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti
označených dohôd o zrážkach z jej mzdy, na základe ktorých žalobkyňa je nútená kedykoľvek počas
platnosti označených zmlúv strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy jej zamestnávateľom na úhradu

pohľadávky veriteľa, vyčíslenej bez súdnej kontroly na základe neprijateľných zmluvných klauzúl a
pretože v danom prípade výkon zrážok zo mzdy žalobkyne je procesom, ktorý nepodlieha autorizácii a
verifikácii primeranosti a žalobkyňa ako spotrebiteľka môže byť vystavená neprijateľnému konaniu zo
strany žalovaného dodávateľa, keďže podpisom označených dohôd sa žalobkyňa dobrovoľne podrobila
vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávaniu, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu

v neprospech žalujúcej spotrebiteľky, ktorá je povinná sa takémuto konaniu žalovaného dodávateľa
podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl. Z uvedeného vyvodil,
že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a sporné dohody o zrážkach zo mzdy sú preto neplatné.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni náhradu

trov konania nepriznal, lebo žalobkyňa bola síce v konaní úspešná, ale náhradu trov konania priznať
nežiadala. Výrok o súdnom poplatku odôvodnil prvoinštančný súd aplikáciou § 148 ods. 1 O.s.p. a § 4
ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v
znení neskorších predpisov.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku. Navrhol žalobu zamietnuť alebo zrušiť rozsudok a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, vytýkajúc prvoinštančnému súdu právny záver o
neplatnosti označených dohôd o zrážkach zo mzdy, s tvrdením, že tento zabezpečovací prostriedok nie
je vylúčený z oblasti spotrebiteľských úverov a s účinnosťou od 1.1.2014 je osobitne regulovaný § 5a

ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z.. Podčiarkol, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva
povinnosť autorizovať a verifikovať primeranosť zrážok zo mzdy a naviac v časti pohľadávky zo zmlúv o
revolvingovom úvere (na vrátenie úveru) je pohľadávka nespornou. Poukazom na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/67/2008
žalovaný takisto namietol, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, v akom smere môže byť dohoda o

zrážkach zo mzdy neplatnou aj v časti, v ktorej zabezpečuje uvedenú pohľadávku, lebo táto časť nespĺňa
žiadnu definíciu neprijateľnej klauzuly a ani ako dospel k záveru o neplatnosti celej dohody o zrážkach
zo mzdy, lebo dôvody týkajúce sa neurčitosti vymedzenia zabezpečovanej pohľadávky a ustanovenia
o možnosti zvýšenia zrážky zo mzdy sa celej dohody netýkajú a nemôžu teda spôsobovať neplatnosť
dohody ako celku, a preto podľa žalovaného prvoinštančný súd rozhodol v rozpore s § 41 Občianskeho

zákonníka.

7. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.8. Intervenient Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „Združenie“) v písomnom
vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhlo potvrdiť napadnutý rozsudok ako správny, zákonný, náležite
odôvodnený a vydaný v súlade s európskym právom na ochranu spotrebiteľa.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné v rozsahu vyplývajúcom
z § 379 a § 380 CSP a z hľadiska žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Žalovaný namieta odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1
písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv strany sporu, ktoré nemožno podriadiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z

§ 191 až § 194 CSP.

13. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa

príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

15. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 § 157 ods. 2 O.s.p.). Prvoinštančný súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené
zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové
a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom

zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany
ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu
nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektorérozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP (v čase rozhodovania

súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ustanovení § 133 až 135 O.s.p.) alebo že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) a b) CSP, ktorá by mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody napadnutého rozsudku, a preto sa v
súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a má za to, že súd prvej
inštancie sa v dôvodoch rozsudku v podstate vyporiadal aj s odvolacími námietkami žalovaného, a preto
len na zdôraznenie správnosti rozsudku považuje odvolací súd za potrebné dodať:

17. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku vyplýva, že dôvodom vyhovenia žaloby bol záver

súdu, že dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX C. Č.. XXXXXXXXXX, ktoré zabezpečujú
peňažné plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX C. Č.. XXXXXXXXXX, uzatvorené
sporovými stranami dňa 15.12.2011 sú neplatné, lebo ako štandardné formulárové zmluvy, viažuce
sa k revolvingovému úveru poskytnutému žalobkyni na základe zmlúv o revolvingovom úvere, sú
neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 až 6 Občianskeho zákonníka.

18. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že žalovaný správnosť tohto právneho
záveru prvoinštančného súdu namieta neopodstatnene.

19. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku vyplýva, že dohody o zrážkach zo mzdy (a z iných

príjmov) bola medzi sporovými stranami uzavretá dňa 15.12.2011 za účelom zabezpečenia pohľadávky
žalovaného vyplývajúcej zo zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX C. Č.. XXXXXXXXXX. Nie
je sporné, že ide o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Tou sa rozumie každá
zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

20. Za nedôvodnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného, v ktorej tento poukazuje na
zákonnú možnosť zabezpečenia záväzku povinného formou dohody o zrážkach zo mzdy, čo vylučuje jej
neprijateľnosť. Z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, aby tento konštatoval neprípustnosť
zabezpečenia záväzku dohodou o zrážke zo mzdy. Jej neplatnosť však vyvodil zo spôsobu, akým bola

táto dohoda uzavretá ako súčasť formulárovej zmluvy, obsah ktorej bol vypracovaný a koncipovaný
žalovaným a žalobkyňa ako účastník tohto zmluvného vzťahu nemala možnosť obsah týchto zmluvných
podmienok ovplyvniť. V takejto situácii sa nepochybne dostáva v porovnaní so žalovaným dodávateľom
do znevýhodneného postavenia, keď je do značnej miery obmedzená jej vyjednávacia pozícia tým,
že do vopred vypracovaných zmluvných podmienok bolo pojaté aj zabezpečenie jej záväzku formou

dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne (Železnice Slovenskej
republiky) o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni
ukladalo povinnosť plniť. Žalovanému sporná dohoda umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť
na majetok žalobkyne. Žalobkyňa ako spotrebiteľka sa tak zákonite zbavuje svojej možnosti, aby
zásah do jej práva vykonávaný formou zrážok z jej mzdy bol vykonaný iba zákonným postupom na

základe exekučného titulu, a to formou exekúcie. Práve vykonanie zrážok na základe takejto dohody
zbavuje spotrebiteľku možnosti ochrany pred takýmto neoprávneným zásahom. Posudzovaná dohoda o
zrážkach zo mzdy umožňuje obísť ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky).

21. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobkyni ako spotrebiteľke je
nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa prostredníctvom zrážok zo
mzdy na základe spornej dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (por.
rozsudok C-106/77 Simmenthal) a správne uzavrel, že posudzované dohody o zrážkach zo mzdy sú

neplatné. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má totižto zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho
vyplýva i jej naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je v súlade s národnou
judikatúrouijudikatúrouSúdnehodvoraEurópskejúnie(napr.rozsudokvoveciMostazaClaroC.168/05,Pannon C-243/08, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, Cofidis, Asturcom Telelcommunicaciones,
uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť, s.r.o. proti A. F. C-76/10), ktorej charakteristickou
črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a akcentoval ho i Najvyšší súd Slovenskej

republiky (napr. v rozsudku zo dňa 18.11.2015 sp.zn. 8Cdo 483/2014).

22. Na základe uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie, s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1
a 2 CSP potvrdil.

23. Žalovaný nemal úspech v odvolacom konaní, žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, avšak
trovy odvolacieho konania jej v odvolacom konaní nevznikli, preto súd rozhodol, že stranám sporu
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na

ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).