Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215805
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116215805.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: V. B., G..

XX.X.XXXX, K. E. XXX, XXX XX E., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo
Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, p r o t i žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35807598, o vydanie bezdôvodného obohatenia 364 eur a určenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 364 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 364 Eur od 16.10.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 2.7.2014 uvedená
vo Všeobecných obchodných podmienkach bod 10 o tejto časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3-iny
zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou, j e n e p r i j a t e ľ n á .

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.10.2015 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a
určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmluve o úvere zo dňa 2.7.2014 č. XXXXXXXXX. Žalobu
odôvodnil tým, že za úver vo výške 500 eur mal zaplatiť poplatok 364 eur, teda že celkovú čiastku vo
výške 864 eur uhradí v 8 splátkach po 108 eur s tým, že poplatok vo výške 364 eur je z 2/3 tvorený
nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Za predmetný úver uhradil celú sumu 864 eur, teda
žiadal vydať ako bezdôvodné obohatenie rozdiel medzi poskytnutou a uhradenou sumou. Navrhol určiť,
že zmluvná podmienka v predmetnej úverovej zmluve o poplatku vo výške 364 eur zahŕňajúcom náklady

na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere s tým spojenou administratívou predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Žalobu v tejto časti odôvodnil tým, že žalovaný za uvedený poplatok neposkytol
žalobcovi žiadne reálne plnenie a poukázal na viaceré právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov.
Konštatoval, že úver potreboval n spotrebu, nie na podnikanie, ale žalovaný (vo zmluvnom vzťahu
veriteľ) mu pripravil zmluvu na „IČO“. Navrhol priznať mu náhradu trov konania.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vyslovil názor, že žalobcovi nemožno priznať postavenie

spotrebiteľa a namietal miestnu príslušnosť. Výšku dohodnutého administratívneho poplatku považoval
za primeranú. Tento bol v zmluve jasne uvedený a žalobca sa dobrovoľne rozhodla pre uzavretie
úverovej zmluvy s vedomím o cene úveru. Dôvodil, že v tomto konaní žalobca bol pri uzatváraní zmluvy
o úvere označený IČO-m, teda táto zmluva mala byť posudzovaná podľa Obchodného zákonníka.Pri posudzovaní výšky úrokov poukázal na českú judikatúru, v zmysle ktorej sa nemá na porovnanie
brať do úvahy úroková sadzba bankových úverov, ale nebankových subjektov. Konštatoval, že žalobca
mal možnosť prehodnotiť podmienky poskytnutia úveru a samotné uzatvorenie zmluvy. Navrhol žalobu

zamietnuť.

3. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. X G. XX/XXXX-XX zo dňa 29.2.2016 bolo rozhodnuté,
že miestne príslušným súdom na prejednanie tejto veci je Okresný súd Prešov.

4. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len Cs.p.) súd na
prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,

oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré súdu predložili alebo

označilistranysporu.Dokazovanievykonalzmluvouoúvere,výpisomplnenívsplátkachzmluvyoúvere,
vyjadreniami strán sporu, predloženými rozhodnutiami súdov ako aj ostatným spisovým materiálom,
pričom zistil tento skutkový stav:

6. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom bola dňa 2.7.2014 pod č. XXXXXXXXX

uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalobcovi úver
v sume 500 Eur, pričom dlžníčka sa zaviazala zaplatiť veriteľovi sumu 864 Eur, t. j. istinu zvýšenú o
poplatok 364 Eur, t. j. celkovo zaplatiť čiastku 864 Eur. V zmluve je uvedené, že suma 864 eur bude
zaplatená v 8 splátkach po 108 eur. V zmluve bolo uvedené aj tzv. IČO dlžníka, v tomto konaní žalobcu.

7. Žalobca z úveru reálne splatil 864 eur, čo nebolo sporné. Súdu jej z jeho činnosti známe (napr. vo veci
11C/114/2014), že vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru žalovaného v bode 11 sa uvádza:
„Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči
veriteľovi čo do dôvodu aj výšky tak ako je to uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere

spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“.

8. Podľa prehľadu o splátkach (č. l. 6) žalobca uhradila žalovanému celkovo 864 Eur, prvá platba bola
dňa 25.7.2014.

9. V danom prípade bolo potrebné predovšetkým vysporiadať s tvrdením žalovaného, že žalobca nemá
status spotrebiteľa a že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu. Tá je upravená v § 52 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“).

10. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie je nepochybné, že úverová zmluva uzavretá medzi

stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 a násl. Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“) v znení účinnom od 1.1.2008.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Súd prvej inštancie taktiež skúmal, či nedošlo k nekalej obchodnej praktike pri nanucovaní
účelu úveru ,,na podnikanie“ spotrebiteľom (porov. najnovšie rozhodnutie ÚS ČR vo veci I. ÚS
1930/11 o porušení práva na spravodlivý proces, ak sa povinnému (dlžníkovi) nepriznajú práva len
kvôli držbe živnostenského listu). Navyše účel poskytnutých finančných prostriedkov nevyplýva ani z
obsahu zmluvy. Je v záujme veriteľa pri uzatváraní zmluvy, ktorá nemá byť považovaná za zmluvu o

spotrebiteľskom úvere, špecifikovať účel zmluvy priamo v zmluve tak, aby bol jasný a zrozumiteľný.

12. Žalobca nepochybne neuzatváral úverovú zmluvu ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba a ani pri jej
plnení nekonala v rámci obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Preto s poukazom na § 52 ods. 4 OZ
má bez akýchkoľvek pochybností status spotrebiteľa.

13. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Súd prvej inštancie zastáva názor, že sporný poplatok nie je vylúčený zo súdnej kontroly
neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože nepredstavuje hlavný predmet

plnenia.Zahlavnýpredmetplneniavzmysleeurópskejjudikatúrysapovažujúpodmienky,ktoréupravujú
základné plnenia zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú (napr. rozsudok Caja de Ahorrosy Monte
de Piedad de Madrid, EÚ:C:2010:309, bod 34). Administratívny poplatok dohodnutý v úverovej zmluve
rozhodne nie je základným plnením zmluvy, a preto nepredstavuje jej hlavný predmet plnenia.

15. Druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly je nie samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane
a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. rozsudok C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo
veci Arpád Kásler, Hajnalka Káslerné Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt, bod 54). Podmienky, týkajúce
sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má
spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto druhej kategórie podmienok vylučujúcich

súdnu kontrolu, s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve
primeraná službe veriteľa (rozsudok C-143/13 z 26.2.2015 vo veci Bogdan Matei, Iona Ofelia Matei proti
SC Volksbank Romania SA bod 55, 56).

16. Súd v danom prípade neskúmal sporný administratívny poplatok z pohľadu primeranosti jeho výšky,

ale skúmal jeho charakter v intenciách posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, teda či spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo zmluvy
pritom nevyplýva, za čo vlastne sa tento poplatok platí, preto absentuje požiadavka jeho určitosti.
Spotrebiteľ tak platí za niečo, čo po materiálnej stránke mu nie je dodané. Pri spotrebiteľských úveroch
je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi a v

jeho záujme. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe
sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie
pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok
za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich
neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky

úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru
Vrchnýkrajinskýsúdodmietolauzavrel,žeuvedenéčinnostivykonávabankavovlastnomekonomickom
záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere
očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnomdôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi
účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd dodáva,
že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn. 18Co 109/2011.

17.Napokon možno poukázať aj na aktuálnu právnu úpravu Občianskeho zákonníka v znení jeho novely
účinnej od 13.6.2014, a to novelou č. 102/2014 Z. z.

18. Vyššie citovanou novelou totiž bol § 53 ods. 4 doplnený o ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky

a konkrétne pod písm. t/ bola uvedená zmluvná podmienka, ktorá požaduje od spotrebiteľa plnenie za
službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

19. Podľa prechodného ustanovenia v tejto úprave § 879p ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s/ a t/,
§ 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13.6.2014; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13.6.2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných

do 12.6.2014, ak nie je ustanovené inak.

20. Súdu je z jeho činnosti známe, že v úverových zmluvách žalovaného sa výška administratívneho
poplatku odvíja od výšky úveru. Napríklad z konania 11C/16/2015 súd zistil, že pri úvere 863,04 Eur
poplatok bol 630,68 Eur, pri úvere 2000 Eur poplatok činil 1732 Eur (konanie vedené pod sp. zn.

11C/261/2015) a pri úvere 800 Eur bol poplatok 240 Eur (konanie vedené pod sp. zn. 11C/42/2012). V
tomto spore pri úvere 500 Eur činil poplatok 364 Eur. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru a to vedie k záveru o tom,
že žalovaný týmto pomerne sofistikovaným spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem nižšej úrokovej
sadzby, aj keď v skutočnosti administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate

predstavuje úrok. Poplatok 364 Eur predstavuje 72,8 % z úveru. Splatnosť úveru pritom bola dohodnutá
o niečo menej ako jeden rok, to znamená, že v skutočnosti úroková sadzba by predstavovala takmer
99 % p.a., čo by takmer násobne prevýšilo priemernú úrokovú sadzbu obdobných úverov v bankách.
Išlo by nepochybne o úrok v rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobovalo neplatnosť zo zákona s
poukazom na § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zrejme to bolo motívom pre žalovaného vyhnúť

sa takémuto posúdeniu cez stanovenie administratívneho poplatku.

21. Spotrebiteľ by teda mal platiť administratívny poplatok za dodané skutočné plnenie, musí byť preto
predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú
splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejedná sa totiž o prípad vylúčenia súdnej
kontroly v zmysle § 53 ods. 1 vety druhej, keďže administratívny poplatok nepredstavuje hlavný
predmet plnenia úverovej zmluvy (hlavný predmet je poskytnutie úveru za úrok ako to vyplýva z §
497 Obchodného zákonníka), navyše nebol individuálne dojednaný (jeho výšku stanovil žalovaný bez
možnosti ovplyvnenia žalobkyňou).

22. Pre posúdenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo potrebné vyhodnotiť úverovú
zmluvu podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona.
Medzi nimi

pod písm. f/ je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru,
pod písm. i/ úroková sadzba spotrebiteľského úveru,
pod písm. j/ ročná percentuálna miera nákladov,pod písm. y/ priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnená podľa § 21 ods. 2 za príslušný
kalendárny štvrťrok.

23. Ani jedna z týchto vyššie uvedených náležitostí v zmluve uvedená nebola, preto s poukazom na § 11
ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k /, / a y/
a § 10 ods. 1.

24.Vyššieuvedenézáverytedaznamenajú,žežalobcabymalžalovanémuvrátiťlensumuposkytnutého

úveru t.j. 500 Eur a keďže doposiaľ zaplatila 864 Eur, žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie vo
výške 364 Eur.

25. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z .z. v znení účinnom do 1.2.2013 výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. V danom prípade žalobca od žalovaného požadoval úroky z omeškania až od dňa nasledujúceho
po doručení žaloby t.j. od 16.10.2015. V tom čase úroky z omeškania predstavovali 5,05 % p.a. a preto
súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§456OZpredmetbezdôvodnéhoobohateniasamusívydaťtomu,naúkorkohosazískal.Aktoho,
na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. V danom prípade bezdôvodné obohatenie
je plnením bez právneho dôvodu.

27. Následne sa súd musel zaoberať aj námietkou premlčania.

Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za

tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

28. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná
vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a o tom, kto ho získal.
Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti skôr

(rozsudok Najvyššieho súdu 2CZ 35/77 zo dňa 17.12.1978).

29. Objektívna premlčacia lehota plynie od vzniku bezdôvodného obohatenia t.j. v danom prípade od
úhrad žalobcu žalovanému. Súd prvej inštancie však zastáva názor, že v danom prípade je potrebnévychádzaťzdesaťročnejpremlčacejlehoty.Žalovanýmátotižvpredmetečinnostiposkytovanieúverova
preto sa vyžaduje, aby dodržiaval príslušné právne normy vzťahujúce sa na ich poskytovanie. Žalovaný
preto minimálne musel byť uzrozumený s tým, že pokiaľ v úverovej zmluve neuviedol obligatórne

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú citované v tomto rozsudku napriek tomu, že musel
si byť vedomý toho, že ide spotrebiteľa, nebude môcť od žalobcu žiadať sporné poplatky a pre prípad,
že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený. Minimálne teda na jeho strane išlo
o nepriamy úmysel získať majetkový prospech. Keďže posledná úhrada bola vykonaná 25.2.2015 a
až posledná úhrada predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, desaťročná premlčacia lehota

uplynie až 25.2.2025.

30. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto neúspešnému
žalovanému súd uložil povinnosť nahradiť argumentačne úspešnému v spore žalobcovi, trovy konania

v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí
jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.