Rozsudok pre zmeškanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116200779
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116200779.7

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci sporu žalobcu: SPP - distribúcia,
a.s., Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpeného: Mgr. Miroslav Hanec,
Hruštiny 602, Žilina proti žalovaným: 1/ F.. S. P., nar. XX. októbra XXXX, bytom E. XXX/XX, E., právne
zastúpenému advokátom: JUDr. Andrej Kučera, so sídlom SNP 6, Hlohovec a 2/ S.. E. P., nar. 2.
septembra XXXX, bytom E. XXX/XX, E., o zaplatenie 7.562,16 eur s príslušenstvom,, takto

r o z h o d o l :

1. Žalovaná v II. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.562,16 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne počítanej zo sumy 7.562,16 eur od 10.01.2016 až do zaplatenia.

2. Žalobca má právo na náhradu trov konania vo či žalovanej v II. rade v rozsahu 100%.

rozhodol :

1. Žalobu voči žalovanému v I. rade zamieta.

2. Žalovaný v I. rade má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.12.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.01.2016, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 7.562,16 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.562,16 eur od 10.01.2016 do zaplatenia, ako
aj náhradu trov konania.

2.Podľa§470ods.1a2vetaprvázákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),ak

nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. (2)

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 10C/12/2016-18 zo dňa
27.04.2016. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v lehote odpor s odôvodnením. Súd

uznesením č.k. 10C/12/2016-53 zo dňa 12.09.2016 zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu.

4. Podaním doručeným súdu dňa 20.04.2017 vzal žalobca po prvom pojednávaní žalobu čiastočne
späť, a to v rozsahu žalovanej sumy 2.269,84 eur a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne
počítaného zo sumy 2.269,84 eur späť a žiadal konanie zastaviť. Vo zvyšku nároku o zaplatenie sumy
771,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % počítaným zo sumy 771,46 eur od 03.04.2014

zotrval na podanej žalobe. Žalovaný na pojednávaní dňa 04.05.2017 súhlasil s čiastočným späťvzatím
žaloby a čiastočným zastavením konania5. Žalobca v žalobe uviedol, že na odbernom mieste E. XXX/XX, XXX XX E., bola ukončená 13.02.2007
dodávka plynu a od 13.02.2007 odoberali žalovaní plyn bez zmluvy, čím dochádzalo k neoprávnenému

odberu plynu. Dňa 11.11.2014 vykonal žalobca kontrolu odberného miesta o čom vyhotovil zápis a
fotodokumentáciu. Žalovaní sú podieloví spoluvlastníci dotknutej nehnuteľnosti, pričom podľa žalobcu
škodu obaja spôsobili úmyselne. Skutočná škoda je vo výške 7.562,16 eur, ktorú žalobca vyfakturoval
žalovaným dňa 24.11.2014, pričom prílohou faktúry je aj výpočet škody. Žalobca si uplatňuje úrok z
omeškania od 20.01.2016 vo výške 5,05 % zo žalovanej sumy. K žalobe žalobca pripojil faktúru č.l. 4,

zápis zo dňa 11.11.2014 č.l.4, fotodokumentáciu odberného miesta č.l. 5, výpis z listu vlastníctva č.l. 6,
výpočet škody č.l. 7, špecifikáciu neoprávneného odberu podľa mesiacov č.l. 8, cenu plynu č.l. 9.

6. V rámci odporu žalovaný 1./ uviedol že žalobu považuje za nedôvodnú, pričom namietal:
- nesprávne údaje svojho bydliska, pričom správne bydlisko vyplýva z listu vlastníctva
- skutočnosť, že v nehnuteľnosti sa nezdržuje, žalovanú 2./ nenavštevuje, ani sa s ňou nekontaktuje,

nestretáva sa s ňou, nechodí do nehnuteľnosti, a nemá od nej ani kľúče.
- namietal skutočnosť, že nebol posledným odberateľom zemného plynu
- dodaný plyn užívala sama žalovaná, pričom v tom pokračovala aj po ukončení zmluvného vzťahu.
- o škode sa dozvedel dňa 23.04.2015 v rámci výsluchu na polícii, pričom výpočet škody, ktorý obdržal
na polícii neobsahoval jeho ako osobu, ale len žalovanú 2./, a preto považuje dokument za pozmenený.

- namietal, že zaviazanou by mala byť len osoba neoprávnene odoberajúca plyn nakoľko podľa
žalovaného 1./ ide o subjektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom.
- namietal, že nehnuteľnosť neužíval už dávno predtým pre rozpory so sestrou, pričom nemal od
nehnuteľnosti ani kľúče ani prístup, a preto ho nemožno považovať za zodpovedný subjekt.
Predložil potvrdenie o trvalom pobyte č.l.30, zápisnicu o výsluchu svedkov č.l. 31-32, výpočet škody

č.l. 33, vyúčtovanie škody č.l. 34, výpočet škody č.l. 35, faktúru č.l. 36, list č.l. 38, podací lístok č.l. 39,
odpoveď na list č.l. 40-41, list zo dňa 06.07.2015 č.l. 42, podací lístok č.l. 43, čiastočný výpis z listu
vlastníctva č.l. 51.

7. Žalobca sa k odporu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.10.2016, kde uviedol, že adresou

odberného miesta je rodinný dom, pričom považoval za účelné označiť žalovaného adresou, kde došlo
k odberu plynu. Žalobca uviedol, že je prevádzkovateľ distribučnej siete, a ako taký neuzatvára zmluvy
s odberateľmi, pričom neexistenciu zmluvy by bolo možné doložiť len zmluvou s iným dodávateľom
zemného plynu. Žalobca uviedol, že o neoprávnenom odbere sa dozvedel až dňa 11.11.2014 pri
kontrole plynomeru, pričom škoda predstavuje reálne odobraté množstvo plynu, pričom objektívne

sa nedá zistiť denná spotreba plynu. Vyjadril ten záver, že pokiaľ spoluvlastník umožnil druhému
spoluvlastníkovi neoprávnený odber, tak zodpovedá rovnako ako on. Vzťahy medzi spoluvlastníkmi sú
ich vnútornou záležitosťou, ktorá sa žalobcu netýka. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 04.04.2017
opätovne vyjadril ten záver, že žalovaný 1./ je pasívne legitimovaný titulom spoluvlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom podľa názoru žalobcu

nie je rozhodujúce kto bol posledným odberateľom. Podľa názoru žalobcu, ak žalovaný 1./ umožnil
využívať nehnuteľnosť a nezaujímal sa ako je s domom nakladané, tak je zo zákona zodpovedný ako
spoluvlastník nehnuteľnosti. Ďalej žalobca uviedol, že stav meradla 1.356 m3 ku dňu 13.02.2007 vyplýva
z odpočtovej sústavy žalobcu. Žalobca v podaní predloženom na pojednávaní 02.05.2017 (č.l.99-102)
uviedol, že demontáž meradla nemohla byť vykonaná, nakoľko plynomer nebol prístupný z verejného

priestranstva, odberateľ nebol na mieste prítomný a stav na meradle bol k 13.02.2007 1.356m3. Od
13.02.2007 nikto na adresu nedodával plyn, pričom tento bol odoberaný protiprávnym konaním, pričom
poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Trnava čk. 16C/222/2015-61 zo dňa 20.10.2016.

8. Žalovaný 1./ sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 02.02.2017, kde opätovne zotrval na názore,

že neoprávnený odber plynu je subjektívnou zodpovednosťou, a teda povinnosť nahradiť škodu má
ten subjekt, ktorý ju spôsobil. Tiež poukázal na to, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o pôvodnej
hodnote na meradle. Žalovaný 1./ v podaní doručenom súdu dňa 28.04.2017 zotrval na skutkových a
právnych tvrdeniach, že rozhodujúce je to, kto odoberal plyn a nie vlastník nehnuteľnosti, pričom ide
o zodpovednosť subjektívnu. Žiadal vyžiadať poslednú zmluvu o dodávke plynu. Žalovaný 1./ vzniesol

námietku premlčania za žalovaného 1./ aj 2./, pričom žalovaný 1./ má za to, že nárok za obdobie pred
18.01.2013 je premlčaný z dôvodu uplynutia objektívnej premlčacej doby. K vyjadreniu pripojil výzvu zo
dňa 01.10.2010 od žalobcu na skončenie neoprávneného odberu plynu (č.l.98).9. Na pojednávaní dňa 02.05.2017 zotrvali účastníci na skutkových a právnych tvrdeniach obsiahnutých
v ich podaniach v celom rozsahu. Pojednávania sa zúčastnila aj žalovaná 2./, ktorá v rámci vyjadrenia
uviedla, že v rámci splátkového kalendára splatila všetko tak, ako mala a v súčasnosti nemá podlžnosť

za dodávku plynu, pričom má od 24.03.2017 uzavretú novú zmluvu na dodávku plynu. Ďalej uviedla,
že všetko je tak ako uviedol žalovaný 1./. Žalovaná 2./ v rámci výsluchu uviedla, že dom užíva len ona,
dom je plynofikovaný.

10. Žalobca v rámci pojednávania nerozporoval vlastnú výzvu z roku 2010 a uviedol, že túto štandardne

odosielajú v prípade ak nemožno meradlo demontovať. Na pojednávaní dňa 22.06.2017 právny
zástupca žalobcu navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie voči žalovanej 2./, nakoľko táto sa bez
ospravedlnenia nedostavila na pojednávanie.

11. SvedkyňaZ.H.,nar.XX.XX.XXXX,uviedlaprivýsluchu,ženadotknutejadresebývalenžalovaná2./

12. V konaní bolo predložené dňa 19.05.2017 potvrdenie od pôvodného dodávateľa plynu, ktoré
potvrdzuje, že na odbernom mieste pri ukončení dodávky plynu ku dňu 12.02.2007 bol stav plynomeru
1.356 m3.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými alebo

navrhnutými stranami, výsluchom žalovaného a svedka.

14. Žalobca si žalobou uplatňuje voči žalovanému náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu v období od 13.02.2007 do 11.11.2XX4 na odbernom mieste E. XXX/XX, XXX 01 E., ku ktorému
neoprávnenému odberu malo dôjsť odberom zemného plynu bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu..

Žalobcavyúčtovalžalovanýmnáhraduškodyspôsobenejtitulomneoprávnenéhoodberuzemnéhoplynu
na vyššie uvedenom odbernom mieste sumu vo výške 7.562,16 eur, a to faktúrou č. 9000190227 zo dňa
24.11.2014 so splatnosťou 08.12.2014 (č.l. 4). Žalovaní na uvedenú faktúru nič neplnili.

15. Súd konštatuje, že spornou nebola otázka vzniku neoprávneného odberu, ale otázka zodpovednosti

zaň.

16. Zo Zápisu z 11.11.2014 vyplýva kontrola odberného miesta a stav plynomeru 22.235 m3 odobratého
plynu. Z fotodokumentácie plynie, že plynomer bol za plotom, avšak čitateľný z ulice.

17. Z výzvy č.l. 98 plynie, že žalobca vedel o neoprávnenom odbere plynu žalovanou 2./ už 01.10.2010.

18. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

19. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je

právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

20. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

21. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

22. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

23. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

24. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

25. Podľa 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).26. Podľa 137 ods. 1 OZ, Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

27. Podľa 139 ods. 1 OZ Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

28. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „ZoE“), neoprávneným
odberom plynu je odber

a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,
2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, .

29. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi

plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi
zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a
prevádzkovateľovi distribučnej siete.

30. Podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z., neoprávneným odberom plynu je odber bez
uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou,

31. Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z., odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,

prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete

32. Podľa Čl. 15 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade

s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (1) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. (2)

33. Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú sa všetky majetkové

práva s výnimkou vlastníckeho práva. (2)

34. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

35. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

36. Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,

ak ide o škodu na zdraví.

35. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkomprezmeškanie,ktorýmžalobevyhovie,aka)sažalovanýnedostavilnapojednávanievoveci,
hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku

nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

37. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

38. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)39. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

40. Žalovaná bola predvolaná na predchádzajúce pojednávanie, pričom bola poučená o následkoch
nedostavenia sa ako aj skutočnosti, že môže byť rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie, pričom na
pojednávaní dňa 02.05.2017 bola poučená, že je potrebné sa dostaviť na nasledujúce pojednávanie,
čo vzala na vedomie. Keďže boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ustanovenia § 274 CSP,
súd rozhodol na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie voči žalovanej 2./ tak, že žalobe v celom

rozsahu vyhovel spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd má súčasne za to,
vzhľadom na svedecké výpovede, ako aj výpovede účastníkov, ako aj skutkové tvrdenia, že žalovaná
2./ realizovala neoprávnený odber počas stanovenej doby, za tento neoprávnený odber aj zodpovedá
v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zákona č. 656/2004 Z.z., resp. 251/2012 Z.z. podľa
obdobia, v ktorom plyn odoberala. Súd je toho názoru, že žalovaná škodu spôsobila úmyselne a teda
nesie zodpovednosť aj za jej náhradu, nakoľko reálne ona sama odoberala plyn meradlom bez riadne

uzatvorenej zmluvy. K námietke žalovanej 2./, že všetko uhradila súd konštatuje, že zo žiadneho dokladu
nevyplýva úhrada žalovanej sumy, pričom ani na výzvu súdu, žalovaná takýto doklad nepredložila.

41. Súd sa následne zameral na časť žalobného nároku žalobcu voči žalovanému 1./. Súd konštatuje, že
nebolo sporná skutočnosť, že došlo k odberu plynu na odbernom mieste, avšak sporná je zodpovednosť

za tento odber. Súd na základe vykonané dokazovania má za to, že škoda na odbernom mieste vznikla v
tejvýške,akobolavypočítanážalobcom,pričomtútospôsobilažalovaná2./.Súdkotázkezodpovednosti
žalovaného, dospel k záveru, že tento za škodu nezodpovedá, a to napriek zákonným ustanoveniam
o zodpovednosti spoluvlastníka, a to z dôvodu, že v konaní jednoznačne preukázal, že za spôsobenú
škodu nezodpovedá a teda podľa § 420 ods. 3 OZ sa vyvinil zo svojej zodpovednosti spoluvlastníka za

škodu, ktorú spôsobil druhý spoluvlastník. Súd je toho názoru, že zodpovednosť za neoprávnený odber
uvedená v zákonoch o energetike je zodpovednosťou objektívnou, ale tým, že v zákone je uvedený
pojem „odberateľ“, môže sa zodpovedný spoluvlastník zbaviť zodpovednosti, keď preukáže, že škodu
nezavinilsvojímkonaním,čonastaloajvtomtoprípade.Súdjetohonázoru,žekaždýsubjektzodpovedá
za svoju protiprávnu činnosť v zásade sám, pričom aj všeobecne známe v zákone zakotvené princípy

objektívnej zodpovednosti majú svoje výnimky napr. za škodu spôsobenú motorovým vozidlom v § 430
ods. 1 OZ a obdobne zodpovednosť držiteľa vozidla za spáchaný priestupok, ktorý sa môže zbaviť
zodpovednosti označením vodiča. T.j. princíp objektívnej zodpovednosti nie je absolútny, a to ani v
tomto prípade, preto súd vyhodnotil obranu žalovaného 1./ ako dôvodnú. Súd ďalej konštatuje, že
sa stotožnil s názorom žalovaného 1./ o premlčaní pohľadávky, nakoľko vzhľadom na výzvu č.l. 98 je

zrejmé, že žalobca v roku 2010 vedel o neoprávnenom odbere a teda subjektívna dvojročná lehota
začala plynúť od 01.10.2010, a teda žalovaný nárok je premlčaný za obdobie pred 18.01.2014, t.j. dva
roky pred podaním žaloby. Ďalej súd má za to, že nemožno spravodlivo požadovať náhradu škody od
žalovaného 1./, keďže žalobca vedel o tom, že škoda mu vzniká (viď výzva č.l. 98), a súčasne vedel,
kto za ňu zodpovedá, súčasne mohol kedykoľvek zistiť stav odberu, avšak neurobil žiadne opatrenia

na zabránenie neoprávneného odberu, pričom sú dostupné prostriedky práva na ochranu práv, ktoré
mohol využiť. Súčasne mohol kontaktovať žalovaného 1./ podstatne skôr ako spoluvlastníka, aby v
jeho súčinnosti zabránil vzniku škody, čo však nevykonal, pričom adresa mu z verejne dostupného
listu vlastníctva musela byť známa. Vzhľadom na uvedené má súd preto za to, že žalobca sám nesie
zodpovednosť na vzniku škody a mal by si ju teda znášať sám v rozsahu, ktorom nie je premlčaná vo

vzťahukžalovanému1./,ktorýnevedelanemoholzakročiťprotivznikuškody,čosamotnýžalobcamohol
vykonať ale nevykonal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu voči žalovanému 1./ zamietol v
celom rozsahu ako nedôvodnú.

42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

45.Podľa§262ods. 2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.46. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, keď žalobca bol plne úspešný voči žalovanému v rade 2./, a

preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% voči nemu a súčasne žalovaný 1./ bol úspešný
v celom rozsahu voči žalobcovi, a preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% voči nemu.

47. O výške náhrady trov konania žalovaného (výrok II.), ako aj o výške náhrady trov konania štátu
(výrokIII.)buderozhodnutévzmysle§262ods.2CSPpoprávoplatnostitohtorozhodnutiasamostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti výroku rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie nie je prípustné odvolanie,
okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého
rozhodnutia (§ 356 písm. b) CSP). V takom prípade možno proti rozsudku vrátane výroku o nároku na
náhradu trov konania podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie, môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Ak súd, ktorý vydal

rozsudok pre zmeškanie, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a nariadi nové
pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku môže žalovaný podať do 15 dní od kedy sa o rozsudku pre
zmeškanie dozvedel. (§ 277 ods. 2 a 3 CSP)

Proti výroku tohto rozsudku, ktorým bola žaloba voči žalovanému 1./ zamietnutá je možné podať

odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357
písm. m) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.).