Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/563/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217676
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7612217676.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej

a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu E., H..Z..A.., Y., E. XX,
IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Grösslingova 4,
IČO: 36 864 421, proti žalovanej H. Z., za ktorú koná D. H. H. Z. so sídlom v Y., Ž. P.. XX, o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z
10. februára 2014, č. k. 8C 97/2012-108, v spojení s dopĺňacím uznesením z 10. septembra 2015, č.
k. 8C 97/2012/163

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom žalobu
zamietol, zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Dopĺňacímuznesenímz10.septembra2015,č.k.8C97/2012-163zamietolnávrhžalobcunaprerušenie
konania a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovanej náhrady škody a nemajetkovej

ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v exekučných konaniach
vedených pred Okresným súdom Spišská Nová Ves, v ktorých žalobkyňa vystupovala ako oprávnená.
K nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že súd v exekučných konaniach zamietol
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS),
rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP), rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po
zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP), alebo rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu

súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby označené ZE).

3. Uznesením z 9. októbra 2012, č. k. 8C 97/2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. októbra 2012, súd
prvej inštancie, s poukazom na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p. spojil na spoločné konanie veci pod sp.
zn.: 8C 97/2012, 8C 103/2012, 8C 108/2012, 8C 119/2012, 8C 120/2012, 8C 123/2012, 8C 137/2012,
8C 166/2012, 8C 185/2012, s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 8C 97/2012.

4. V žalobách, v ktorých žalobkyňa namietala zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenianavykonanieexekúcie(ISTINARS),uviedla,žeexekučnýsúdspôsobomodporujúcimzákonu
konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, alebo vo vzájomnej žalobe.Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že

nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,
avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie

istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu, že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca
v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo
záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu nie je dostatočný

zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá
má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

5. V žalobách, ktorými sa domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o
zamietnutížiadostioudeleniepovereniapo15-dňovejlehote(NZP)žalobkyňauviedla,žejepovinnosťou

exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Žalobkyňa vyvinula úsilie, aby docielila vecný postup v exekučnom konaní, spísala a
podala žiadosti o informáciu o stave konania, kde namietala porušovanie svojich práv márnym plynutím

času a požadovala informácie o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu
o žiadosti o udelenie poverenia, a to dňa 2. 7. 2009, 23. 9. 2009, 13. 11. 2009, 25. 2. 2010 a v
dňoch 30. 8. 2010, 23. 11. 2010 a 25. 5. 2011 podala sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach.
Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so

zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd
pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
si uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. V jednotlivých konaniach
žalobkyňa majetkovú škodu vypočítala ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jej
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo

medzi doručením žiadosti a udelením poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške
125,00 Eur. Uvedená suma pozostáva z nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému vo výške 70,00 Eur, nákladov na udržiavanie
a správu informačného systému vo výške 40,00 Eur, nákladov na administratívne spracovanie textov,
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené

s urgovaním a kontrolou stavu konania vo výške 15,00 Eur. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri jej určovaní vychádzala z doktríny prijatej Ústavným súdom SR
(čl. 48 ods. 2), podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na
každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660,00 Eur. Žalobkyňa si preto uplatňuje
ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 55,00 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti

exekučného súdu.

6. V žalobách, v ktorých žalobkyňa namietala nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného
rozhodnutia súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
žalobkyňa v rámci exekučného konania podala návrh na zmenu exekútora. K rozhodnutiu o zmene

exekútora súdom nedošlo v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného, a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V danom
prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol teda v rozpore s § 44 ods.
8 Exekučného poriadku. Žalobkyňa si teda z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného

súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci
správyaudržateľnostipohľadávokvobdobí,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenu
súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, vo výške 175,00 Eur. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradunemajetkovej ujmy v peniazoch, pri určení výšky ktorej vychádzala z vyššie uvedenej doktríny prijatej
Ústavným súdom SR. Žalobkyňa si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu vo výške
55,32 Eur, za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

7. Náhradu nemajetkovej ujmy si žalobkyňa uplatňuje z dôvodu, že márnym uplynutím času
boli reálne ohrozené jej legitímne očakávania, že správnym postupom exekučného súdu dôjde k
efektívnemu a účinnému vymoženiu jej pohľadávky. Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu
vystavil oprávneného riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s

povinným a riziku insolvencie povinného. Ako ďalší dôvod uviedla neexistenciu akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku na opravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobkyne
v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobkyne, resp. u
členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov, pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery. Zbytočné a právne nezdôvodniteľné zbytočné časové omeškanie v rozhodovaní
exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších

plánovaných podnikateľských aktivít žalobkyne, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.
Vyvolaná strata zisku zrealizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobkyne, ale
aj na strane ich majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobkyne a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohla prijať.

8. Žalobkyňa písomnou žiadosťou požiadala žalovaného o predbežné prerokovanie jej nároku na
náhradu škody, načo však žalovaný do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

9. Žalobkyňa podala návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR
a jej ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn.: 11NcC 61/2012 (OS

SNV sp. zn.: 8C 97/2012), ktorým bolo rozhodnuté o nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania
a rozhodovania veci. Predmetné rozhodnutie je právoplatné a je záväzné nielen pre súd, ale aj pre
účastníkov konania. Vzhľadom na to, že tamojší súd už o rovnakom návrhu žalobkyne na prerušenie
konania rozhodol uznesením z 29. júla 2013, č. k. 8C 97/2012-63, nepovažoval uvedený dôvod za
relevantný pre odročenie pojednávania, poukazujúc na ustanovenie § 119 O.s.p.. Podľa § 101 ods. 2

O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní vychádzal z obsahu spisu
a vykonaných listinných dôkazov.

10. Z exekučného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 6Er/782/2010 (pripojený pri sp. zn. 8C 97/2012) súd
prvej inštancie zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý

podal 26. novembra 2010 na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej
I. Y., pre vymoženie 144 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave z 16. júla 2009, sp. zn. SR 05898/10. Súd uznesením
z 6.12.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu zo strany
oprávneného bolo v zákonnej lehote podané odvolanie, ktoré oprávnený vzal následne späť a preto

odvolacie konanie bolo uznesením z 29.3.2011 Krajského súdu v Košiciach č.k. 13CoE/22/2011-13
zastavené. Uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak nadobudlo
právoplatnosť 28.12.2010.

11. Z exekučného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 6Er/520/2011 (pripojený pri sp. zn. 8C 119/2012) súd

prvej inštancie zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý
podal 3. augusta 2011 na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému Š.X.
D., pre vymoženie 918 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave z 29. marca 2010, sp. zn. SR 01415/10. Súd uznesením
z 19.8.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu nebolo

podané odvolanie, právoplatnosť nadobudlo 22.9.2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením
z 25.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.11.2011.

12. Z exekučného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 6Er/131/2011 (pripojený pri sp. zn. 8C/120/2012) súd
prvej inštancie zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý

podal 23.5.2011 na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému G. Z.,
pre vymoženie 710,37 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu- rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu z 9.2.2011, sp. zn. SR 14484/10. Súd uznesením z 25.5.2011 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu nebolo podané odvolanie, právoplatnosťnadobudlo 17.6.2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením z 17.8.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 22.8.2011.

13. Z exekučného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 6Er/106/2011 (pripojený pri sp. zn. 8C/137/2012)
súd prvej inštancie zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý podal 28.2.2011 na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej
L. U., pre vymoženie 850,45 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu- rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu z 23.11.2010, sp. zn. SR 10943/10. Súd uznesením z 11.3.2011 žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu nebolo podané odvolanie,
právoplatnosť nadobudlo 5.4.2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením z 20.4.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 10.5.2011.

14. Z exekučného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 6Er/524/2009 (pripojený pri sp. zn. 8C/103/2012)
súd prvej inštancie zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf

Krutý podal 26.8.2009 na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej U.
E., pre vymoženie 94,44 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu- rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu z 12.5.2009, sp. zn. SR 612/09. Súd 2.9.2009 vyzval oprávneného na predloženie
Zmluvy o úvere, na základe ktorej bolo rozhodnuté rozhodcovským súdom a 20.11.2009 oprávneného
urgoval. Po dôjdení Zmluvy o úvere súd uznesením z 16.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu bolo oprávneným podané odvolanie, o ktorom rozhodol
odvolací súd rozhodnutím z 25.6.2010 tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a následne
3.9.2010 bolo exekučné konanie zastavené.

15. Z exekučného tamojšieho súdu sp. zn. 6Er/706/2010 (pripojeného pri sp. zn. 8C/123/2012) súd

prvej inštancie zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor podal 20.10.2010
na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej G. O., pre vymoženie 164
Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
z 30.6.2010, sp. zn. SR 05360/10. Súd uznesením z 26.10.2010 žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu zo strany oprávneného bolo v zákonnej lehote podané

odvolanie, ktoré oprávnený vzal následne späť a preto odvolacie konanie bolo uznesením Krajského
súdu v Košiciach č. 1 CoE/553/2010 - 30 z 29.3.2011 zastavené. Uznesenie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak nadobudlo právoplatnosť 24.11.2010. Exekučné konanie
bolo zastavené uznesením z 21.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.1.2012.

16. Z exekučného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 6Er/441/2010 (pripojeného pri sp. zn. 8C/185/2012) súd
prvej inštancie zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor podal 16.7.2010 na
súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému N. Č., pre vymoženie 1.111,53
Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu z
2.3.2010, sp. zn. SR 00014/10. Súd uznesením z 22.7.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol. Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie a uznesením z 21.1.2011 Krajského súdu
v Košiciach č.k. 14CoE/106/2010-31, bolo uznesenie súdu prvej inštancie zrušené a vec vrátená na
ďalšie konanie. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 6Er/441/2010-47 zo 7.10.2011 žiadosť súdneho
exekútora čo do istiny zamietol a tiež v časti úrokov z omeškania nad výšku 9 % ročne zo sumy 108,87
Eur od 24.10.2009 do zaplatenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11.11.2011.

17. Z exekučného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 6 Er/458/2009 (pripojeného pri sp. zn. 8C166/2012)
súd prvej inštancie zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý podal 6.8.2009 na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, proti povinnému D.

U., pre vymoženie 916,13,- eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu z 22.5.2009 sp. zn. SR 1475/09. Uznesením z 3.9.2010 bolo exekučné konanie
zastavené. Z registra tunajšieho súdu bolo zistené, že pred zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a to 7.8.2009 bol právny zástupca oprávneného vyzvaný na predloženie
Zmluvy o úvere. Proti uzneseniu bolo oprávneným podané odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súdu

rozhodnutím z 25.6.2010 tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a následne 3.9.2010 bolo
exekučné konanie zastavené.18. Z exekučného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 6Er/308/2011 (pripojeného pri sp. zn. 8C 108/2012)
súd zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal
22.11.2010 na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie povinnému I. U., pre vymoženie

11.900,- Sk s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnice pod číslom
N 1411/2003, NZ 54663/2003. Žiadosť súdneho exekútora na zmenu exekútora bola v uvedenej veci
doručenátunajšiemusúdu22.11.2010.Tunajšísúduznesenímzo4.2.2011žiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu nebolo podané odvolanie a tak uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 26.7.2011.

19. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 2, §
15 ods. 1, § 17 ods. 1 a 2, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj ust. § 44 ods.
1, 2, 8, § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a po vyhodnotení

vykonaných dôkazov dospel k záveru, že ani jedna z prejednávaných žalôb nie je dôvodná. Vykonaním
dokazovaním nemal preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v označených exekučných
konaniach, ani nezákonnosť žalobcom označených rozhodnutí exekučného súdu (ani jedno rozhodnutie
nebolo odvolacím súdom zrušené), ani výšku žalobcom uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy.
Konštatoval, že hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej

nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne a žalobca nepreukázal už prvú z nich, a
to existenciu nezákonných rozhodnutí exekučného súdu ani nesprávneho úradného postupu súdu v
uvedených exekučných konaniach.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a pretože žalobca nemal vo veci úspech

a úspešná žalovaná náhradu trov v zákonnej lehote nevyčíslila, účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.

21. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm.
a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) Občianskeho súdneho poriadku ako i z odvolacieho

dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) a f) Občianskeho súdneho a navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že ako strana
konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným vyjadrením žalovanej a toto mu
bolo doručené až s rozsudkom, že nebol oboznámený s vykonanými listinnými dôkazmi založenými v
exekučnom spise a nemal možnosť sa k nim vyjadriť, ani navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení,

že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie
je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania. Zároveň namietal, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca napriek tomu, že
žalobca uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,
ktorému bola vec pridelená, je potrebné z konania vylúčiť. Rovnaký právny názor ako žalobca vyslovil aj

Krajský súd v Trnave v rozhodnutí zo 17. októbra 2012, sp. zn. 11NcC/46/2012-24, na ktoré poukázal.
Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval
žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalobca nemal
možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal a zachytil
ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia, nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal

a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto situácie došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti a
porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

22. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

23. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj
na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

24. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

25. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a zhľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods.
2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), h)] a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v

Košiciach 28. decembra 2016 o 13.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2. poschodie, pričom
miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené 22. decembra 2016 na úradnej tabuli a
webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

26. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,

vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená ani žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

27.Žalobcavodvolaníuplatnilodvolaciedôvodypodľa§205ods.2písm.a),c)af)O.s.p.,t.j.ževkonaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f), g), h) O.s.p. Žalobca konkrétne namieta, že postupom
súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd pojednával v jeho neprítomnosti, hoci
preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca

a súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav.

28. Pod odňatím možnosti konať pred súdom podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. účinného do
30.6.2016 a podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP účinného od 1.7.2016, teda nesprávny procesný

postup súdu znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi konania (strane sporu) odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.
Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne
v neprítomnosti účastníka konania, hoci preto nie sú splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods.
2 O.s.p.

29. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na

pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

30. Z cit. zákonného ustanovenia účinného v čase prejednania a rozhodnutia veci súdom prvej inštancie
vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je

riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu
o odročenie pojednávania. Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali
dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§
115 ods. 2 O.s.p.).

31. V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie
súdu konaného 10. februára 2014 v neprítomnosti účastníkov, bola zachovaná lehota na prípravu
pojednávania v zmysle ust. § 115 ods. 2 O.s.p., žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie
nedostavili, svoju neúčasť relevantnými dôvodmi neospravedlnili, a keďže súd prvej inštancie
nepovažoval žalobcom tvrdený dôvod za dôležitý v zmysle § 119 ods. 2 O.s.p., za situácie, že žalovaná

svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila, správne prejednal vec a rozhodol na tomto pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov, a týmto postupom neodňal žalobcovi (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

32. Ak sa žalobca ako riadne predvolaná strana na pojednávanie súdu z vlastnej vôle nedostavil,
ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie (spoliehajúc sa na opakovane podávanú a tými

istými dôvodmi odôvodňovanú žiadosť o „zrušenie“ pojednávania), sám sa zbavil procesnej možnosti
svojimi tvrdeniami, vyjadreniami a navrhovaním, resp. predkladaním dôkazov na súdnom pojednávaní
realizovať svoj vplyv na rozhodnutie súdu. Pokiaľ by sa žalobca súdneho pojednávania zúčastnil, mal
by možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom i realizovať ďalšie procesné práva spojené s účasťou napojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na
podporu svojich tvrdení. Zásada kontradiktórnosti konania, ani právo žalobcu na súdnu ochranu preto
porušené neboli.

33. Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda postupom súdu a prejednaním veci v neprítomnosti žalobcu,
nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom.

34. Ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. nie je
daný, keďže vo veci nerozhodoval vylúčený sudca. Z obsahu spisu bolo zistené, že zákonná sudkyňa
JUDr. Blažena Fedorková, ktorej podľa rozvrhu práce bola náhodným výberom pridelená vec sp. zn.
8C/97/2012 (a s ňou spojené veci), nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, o čom
bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach právoplatným uznesením z 19. októbra 2012, sp. zn.
11NcC/61/2012-14.

35. Odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani ďalších žalobcom namietaných odvolacích dôvodov v
zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie
skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, že by opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že
by výsledok ním vykonaného hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Napadnutý rozsudok nie je
ani nepreskúmateľný, a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.

36. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu, ktorým podľa ust. § 109 ods. 1, 2 O.s.p. zamietol návrh žalobcu na
prerušenie konania zo 7. februára 2014, súd uviedol, že žalobca opätovne podal návrh na prerušenie
konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu

uviedol žalobca tie isté dôvody, ako v podaní z 30. mája 2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11NcC 61/2012 o tom, že sudcovia tamojšieho súdu nie sú z
prejednávania veci vylúčení, nesúhlasí, hodnotí ho ako nesprávne zakladajúce zásah do jeho práv.
K návrhu žalobca pripojil kópiu Sťažnosti na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1
Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej

Ústavy SR), ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd zriadený
zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia uvedeného Krajského súdu v Košiciach. Súd poukázal na to, že
o námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu právoplatne rozhodol Krajský súd v
Košiciach, ktorý sa zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov tamojšieho

súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11NcC/61/2012 je tak viazaný súd,
ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním návrhu žalobcu nebolo zistené,
aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom nezakladá konanie, v ktorom by sa riešila
otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu

na prerušenie konania opätovne zamietol.

37. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku, ktorým zamietol návrh žalobcu na
prerušenie konania, za správny. Navyše, na internetovej stránke Ústavného súdu SR (www.concourt.sk
) je dostupné uznesenie Ústavného súdu SR z 12. decembra 2013, č. k. IV. ÚS

693/2013-11, ktorým Ústavný súd SR sťažnosti obchodnej spoločnosti P. s.r.o. vedené spojil na spoločné
konanie vedené pod sp. zn. Rvp 12420/2013. Ďalším výrokom sťažnosti obchodnej spoločnosti P. s.r.o.
odmietol. Z úvodnej časti uznesenia vyplýva, že predmetom spojeného konania bola aj sťažnosť vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu, zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,
základnéhoprávanazákonnéhosudcuzaručenéhočl.48ods.1ÚstavySRaprávanaspravodlivýsúdny

proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uzneseniami
Krajského súdu v Košiciach, okrem iného aj uznesením sp.zn. 11NcC/61/2012.38. Z uvedeného vyplýva, že už v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa o prerušení konania Ústavný
súd SR rozhodol o odmietnutí sťažnosti žalobcu, podanie ktorej bolo dôvodom na prerušenie konania
súdom prvého stupňa.

39. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej
inštancie, podľa ktorého neboli splnené zákonné podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Spišská Nová Ves v exekučných konaniach vedených na tomto súde či nezákonnými

rozhodnutiami vydaným v týchto konaní, a preto základ uplatneného nároku nie je daný. Nakoľko nie je
danýsamotnýzákladnárokužalobcu,súdsasprávnenezaoberalvýškounáhradyškody,činemajetkovej
ujmy, ktorú žalobca požadoval, a nebol preto povinný vykonávať v tomto smere dokazovanie. Z
odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení zodpovednosti
žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, príp. nezákonnými rozhodnutiami aj s
poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav. Nenáležitá je preto

námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil
svoje rozhodnutie.

40. Keďže odvolanie žalobcu nemožno považovať za opodstatnené, bol napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdený.

41. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a úspešnej žalovanej žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli, preto stranám sporu odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( §
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §

427 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).