Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/323/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108210744
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1108210744.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo
"Centrum" v Bratislave, IČO: 00 176 834, so sídlom Záhradnícka 25, Bratislava, zast. JUDr. Dušan
Jovankovič, advokát s.r.o., Doležalova 5, Bratislava, IČO : 47 253 479 proti žalovanému: J. J., D.
J.O. XX, D., zast. JUDr. Viera Klíčová, bytom Budovateľská 27, Bratislava, o zaplatenie 10.350,47
€ s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 17C
15/2009-334 zo dňa 9. marca 2015, v spojení s opravným uznesením č.k. 17 C 15/2009-347 zo dňa
6.5.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 17 C
15/2009-347 zo dňa 6.5.2015 potvrdzuje.

Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým ) súd prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením
č.k. 17 C 15/2009-347 zo dňa 6.5.2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
10.335,64 € s poplatkom a s úrokom z omeškania vo výroku tohto rozsudku bližšie špecifikovanom a
nahradiť žalobcovi trov konania vo výške 4.552,84 €. Vychádzal zo zistenia, že žalobca uzatvoril dňa

19.12.1996sožalovanýmnájomnúzmluvu,nazákladektorejmuprenechaldoužívaniabytnachádzajúci
sa v D., na J. B.. Č.. XX, na X. N., Č. X ako služobný byt na dobu určitú v zmysle pracovnej zmluvy.
V čl. IV zmluvy si zmluvné strany dohodli, že tvorba zálohového predpisu za nájom a služby spojené s
užívaním bytu sa urobila v zmysle stanov a štatútu fondu rezerv na opravu a údržbu obytných domov
a odplata, t.j. nájomné a zálohové platby na úhradu za plnenie poskytované s užívaním bytu je splatná
vždy do 15-ho dňa v bežnom mesiaci, pričom prenajímateľ je oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné
a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu v prípadoch, keď to stanoví osobitný predpis. Po

pridelení bytu žalovanému bolo oznámené stanovenie zálohového predpisu za nájom bytu a plnenia
spojené s užívaním bytu od 01.12.1996, z ktorého vyplýva, že bola stanovená úprava mesačných
zálohových poplatkov za služby spojené s užívaním bytu. Žalovaný bol vyzvaný na podpísanie dodatku
č. 1 k nájomnej zmluve, ktorej podstatnou zmenou oproti nájomnej zmluve bolo stanovenie výšky
nájomného na sumu 1.675,- Sk, pričom žalovaný uvedenú zmenu neakceptoval a dodatok nepodpísal.
Z oznámení o stanovení výšky príspevku do FPÚO a zálohových platieb za plnenia spojené s užívaním
bytu od obdobia 1/2006, od 01.01.2007, od 01.03.2008, od 01.01.2009, od 01.10.2009 a od 01.01.2010

vyplýva, že nájomné a zálohové platby boli zo strany žalobcu postupne zvyšované zo sumy 2.260,-
Sk (od 1/2006) na sumu 108,84 € (od 01.01.2007), na sumu 129,22 € (od 01.03.2008), na sumu
160,86 (od 01.01.2009), na sumu 166,97 € (od 01.10.2009) a na sumu 178,97 € (od 01.01.2010).
Odvolací súd sa v predchádzajúcom rozhodnutí č.k. 3Co 505/2011-188 zo dňa 30.01.2012, ktorýmzrušil napadnutý rozsudok prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, podľa ktorého v zmysle čl. IV nájomnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa
19.12.1996 mal žalobca právo požadovať od odporcu za užívanie bytu nájomné, a to podľa zálohových

predpisov. Rovnako sa odvolací súd stotožnil s názorom, podľa ktorého skutočnosť, že v prvom
zálohovom predpise od 01.12.1996 nebola výška nájomného určená a žalobca ju určil až stanovením
zálohového predpisu od 01/2006 neznamená, že žalobca takéto oprávnenie v zmysle nájomnej zmluvy
nemal. Odvolací súd však vytkol súdu prvej inštancie že z rozhodnutia súdu prvej inštancie ( v poradí
prvým) nie je zrejmé, čomu zodpovedajú sumy, z ktorých žalobca požaduje poplatok z omeškania,

akým plneniam poskytovaným žalobcom, a teda či sa v prípade jednotlivých súm jedná o vyčíslenie
nedoplatku na úhrade nájomného alebo na úhrade za plnenia spojené s užívaním bytu. Súd prvej
inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie výsluchom žalovaného a
listinnými dôkazmi: vyúčtovanie nákladov za obdobie od 01.01.2006 do 31.12.2006, od 01.01.2007
do 31.12.2007, 01.01.2008 do 31.12.2008, 01.01.2009 do 31.12.2009, 01.01.2010 do 31.12.2010,
01.01.2011 do 31.12.2011, zápisnica č. 8/2005, uznesenia z 27.04.2005, návrh na určenie výšky nájmu,

dokumentácia k bytu, rozpis platieb, sumárna analýza platieb, stanovenie výšky príspevku a zálohových
platieb od 01.01.2012, 01.01.2013. Na spornú vec aplikoval ust. § 685 ods. 2 a 3 ; § 686 ods. 1 ; §
696 ods. 1 a 2; § 697; § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalovaný od
prvého stanovenia nájomného uvedené nájomné nehradil. Stanovenie nájomného pritom vychádzalo
z uznesenia predstavenstva (zápisnica č. 8/2005 zo zasadnutia predstavenstva družstva konaného

dňa 27.04.2005), pričom uplatňovaným nárokom je nájomné za obdobie od 01/2006 do 05/2008 a
bezdôvodné obohatenie za užívanie bytu bez právneho dôvodu po skončení nájomného vzťahu dňa
30.06.2008. Výška nájomného (ako aj bezdôvodného obohatenia) vychádzala z predpisu stanoveného
žalobcom na jednotlivé obdobia. Pokiaľ ide o rozpor v určení výšky nájomného za obdobie 01/2006, je
zrejmé, že žalobca si uplatnil nájomné vo výške 45,31 € (1.365,- Sk), ktoré v predpise zo dňa 12.01.2006

je zahrnuté v položke nájomné vo výške 55,60 € (1.675,- Sk). V predpise zo dňa 25.03.2008 je iba
rozpísaná čiastka na nájomné vo výške 1.365,- Sk, FPÚO vo výške 277,- Sk a daň z nehnuteľnosti
vo výške 33,- Sk, čo spolu predstavuje sumu 1.675,- Sk. Uvedené je bezpredmetné, keďže žalobca
si uplatňuje iba nájomné vo výške 1.365,- Sk (45,31 €), pričom žalovaný neuhradil žiadnu čiastku
nájomného. Žalovaný sa nezaplatením nájomného dostal do omeškania, preto je povinný zaplatiť

žalobcovi poplatok z omeškania v prípade nájomného z jednotlivých dlžných súm, nezaplatením ktorých
sa žalovaný dostal do omeškania a to vo výške, ktorú ustanovuje osobitný predpis nar. vlády č. 87/1995
Zb. vo výške 2,5‰ za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti nájomného. Rovnako
mu priznal úrok z omeškania v prípade bezdôvodného obohatenia vo výške, ktorá je v súlade s nar.
vlády č. 87/1995 Zb. za jednotlivé obdobia odo dňa nasledujúceho po splatnosti nájomného. O

náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania voči žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal v celkovej výške 4.552,84 €.
2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalovaný vytýkajúc súdu prvej inštancie
že sa uspokojil s predložením dokumentácie od žalobcu, na základe ktorej ustálil výmeru bytu 40,15
m2, hoci v nájomnej zmluve bola uvedená výmera 35,76 m2, okolnosť na ktorú upozornil žalovaný súd

už na pojednávaní dňa 11.04. 2013. Vzhľadom na nesprávnu výmeru bytu potom nesprávne určil aj
všetky zálohové predpisy v dôsledku čoho je nesprávne určená výška nájomného, poplatkov a úrokov
z omeškania. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že konajúci súd správne ustálil

skutkový a právny stav. Otázka výmery bytu bola jasne zodpovedaná a preukázaná v priebehu konania
na súde prvej inštancie, v dôsledku čoho navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil a priznal náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený

podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné.
5. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v
prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedziť sa
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne, doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. V posudzovanej veci súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom, ktorý potvrdil dôvodnosť
základu nároku, vykonal vo veci dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu pridržiavajúc
sa pokynov, ktoré vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil odvolací súd a to listinnými dôkazmi- vyúčtovanie nákladov za obdobie od 01.01.2006 do 31.12.2006, od 01.01.2007 do 31.12.2007,
01.01.2008 do 31.12.2008, 01.01.2009 do 31.12.2009, 01.01.2010 do 31.12.2010, 01.01.2011 do
31.12.2011, zápisnica č. 8/2005, uznesenia z 27.04.2005, návrh na určenie výšky nájmu, dokumentácia

k bytu, rozpis platieb, sumárna analýza platieb, stanovenie výšky príspevku a zálohových platieb od
01.01.2012, 01.01.2013 z ktorých vyvodil správny právny záver. Prijatý záver dostatočne a zrozumiteľne
vysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo,
prečo bolo žalobe vyhovené. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá

čouviesť,pretožebyibazopakovalsprávnosťskutkovýchanajehopodkladesprávneprijatýchprávnych
záverov súdu prvej inštancie ( § 387 ods. 2 C.s.p.).
7. Kľúčová odvolacia námietka žalovaného smerovala k nesprávnemu postupu súdu prvej inštancie
spočívajúcej v tom, že sa uspokojil s predložením dokumentácie od žalobcu, na základe ktorej ustálil
výmeru bytu 40,15 m2, hoci v nájomnej zmluve bola uvedená výmera 35,76 m2, okolnosť na ktorú
upozornil žalovaný súd už na pojednávaní dňa 11.04. 2013. Dokazovanie v sporovom konaní je

ovládané prejednacou a nie vyšetrovacou zásadou, pričom strany sporu sú povinné označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. V rámci sporového konania súd v zásade bez návrhu nevykoná žiadne
dôkazy, pokiaľ zákon neustanovuje inak ( § 185 C.s.p.) Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov
vykoná, keďže pri rozhodovaní vychádza z preukázaného skutkového a nie skutočného stavu. Strana
sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé

následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na
základe ostatných vykonaných dôkazov. Žalovaný napriek vedomosti o tom, že žalobca pri uplatnení
nároku vychádzal z predpisu výšky príspevku a zálohových platieb v ktorom sa uvádzala výmera
bytu 40,15 m2,, ako aj z dokumentácie bytu vypracovanej pred prevádzaním bytov od mestskej časti,
zostal nečinný a v tomto smere neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by tvrdenia žalobcu o výmere bytu

vyvrátil. Keďže žalovaný očakával na základe tejto okolnosti pre seba priaznivejšie rozhodnutie bolo
jeho povinnosťou hodnoverným spôsobom preukázať ( § 206 C.s.p. odborné vyjadrenie alebo súkromný
znalecký posudok v zmysle § 209 C.s.p.) že výmera bytu zodpovedá údaju uvedenému v nájomnej
zmluve zo dňa 19.12. 1996. Tým, že výpoveď žalovaného o výmere bytu zostala len v rovine tvrdenia,
bez predloženia relevantných dôkazov správne súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov

predložených žalobcom, v dôsledku čoho námietka žalovaného je bez možnosti privodiť na vec iný
náhľad.

8. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s
opravným uznesením č.k. 17 C 15/2009-347 zo dňa 6.5.2015 podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p. ako vecne

správne potvrdil.
9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262

ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).