Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Soňa Zmeková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/623/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314209435
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4314209435.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
SidónieSládečkovejaJUDr.ErikyMadarászovej,vprávnejvecižalobkyne:M.,zastúpenejJUDr.Pavlom
Koczánom, advokátom so sídlom Štúrova 33, 934 01 Levice, proti žalovanému: I. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. XX, XXX XX X., zastúpenému JUDr. Janou Ondrášikovou, advokátkou so sídlom Bernolákova
12, 934 01 Levice, o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Levice č. k. 12C/57/2014-117 zo dňa 30.06.2016 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie a zároveň uložil žalobkyni povinnosť
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 344,78 eura na účet právnej zástupkyne do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa
28.04.2014 domáhala vylúčenia motorového vozidla P. z exekúcie vedenej u súdnej exekútorky JUDr.
IvetyTóthovejpodsp.zn.EX230/2002zdôvodu,žekpredmetnémuvozidlumázákonnézádržnéprávo,
keďže poskytla všetky finančné prostriedky na vozidla a I., povinný v exekúcii, jej finančné prostriedky
nevrátil. Písomným podaním zo dňa 29.04.2016 žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala
konanie zastaviť s tým, že žalobu podala dôvodne, pretože v exekučnej veci EX 230/2002 boli vykonané
opatrenia k faktickému odňatiu predmetnému vozidla. Uviedla tiež, že sa až teraz dozvedela, že povinný
je aj držiteľom preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodom a exekúcia je
teda podľa § 115 ods. 2 Exekučného poriadku neprípustná. Konaním súdnej exekútorky sa stalo, že bola
nútená podať žalobu; upustením od následného výkonu rozhodnutia predajom hnuteľnej veci z dôvodu
jej vylúčenia z exekúcie žaloba podľa § 115 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku stratila opodstatnenie.
Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, avšak žiadal priznať náhradu uplatnených trov konania vo výške
344,78 eura.
2. Uvedené rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 96 ods. 1, 3 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len
„Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“). Čo sa týka trov konania súd poukázal na ustanovenie § 146
ods. 1 písm. c) ako aj na ustanovenie § 146 ods. 2 OSP. Konštatoval, že ak došlo k zastaveniu konania,
v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť uložiť niektorému
z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania druhej strane nastáva až vtedy, ak sú splnené
podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 OSP. Ustanovenie druhého odseku § 146 OSP je v
pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí najskôr
skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v
prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku,
teda niektorému z účastníkov uloží povinnosť nahradiť trovy konania. Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP
ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie
sa posudzuje len z procesného hľadiska, a ak v tomto prípade žalobkyňa vzala žalobu voči žalovanémuv celom rozsahu späť, možno konštatovať, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku jej procesného
zavinenia. Žalobkyňa totiž nepreukázala, že žalobu vzala späť pre správanie sa žalovaného a zo
spisu také správanie žalovaného ani nevyplýva. Naopak, práve žalobkyňa sa na žiadne pojednávanie
nedostavila, aj keď jej výsluch bol pre meritórne rozhodnutie súdu nevyhnutný. Tvrdenie žalobkyne,
že nemala vedomosť o ťažkom zdravotnom postihnutí povinného I., je irelevantné. Vozidlo žiadala z
exekúcie vylúčiť preto, lebo tvrdila, že jej patrí a má k nemu zádržné právo; na tomto tvrdení zotrvala aj v
späťvzatí žaloby. Je teda zrejmé, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, pričom dôvodom
späťvzatia žaloby nebolo správanie žalovaného. Vzhľadom na to súd priznal žalovanému náhradu trov
konaniaspočívajúcichvtrováchprávnehozastúpenia,vyčíslenýchpodľavyhláškyMSSRč.655/2004Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
v spojení s ustanovením § 149 ods. 1 a § 160 ods. 1 OSP.
3. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie
žalobkyňa,ktorážiadalauzneseniesúduprvejinštancievovýrokuotrováchkonaniazmeniťarozhodnúť,
že žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznával. V odvolaní opísala okolnosti, za ktorých podala
žalobu, a uviedla, že žalobu podala dôvodne. O zdravotných problémoch povinného I. vedela a práve
preto mu požičala peniaze na splatenie predmetného vozidla. Až neskôr sa dozvedela, že ide o osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a exekúcia predajom vozidla bola vykonávaná
nezákonne, pričom súdna exekútorka bola povinná od exekúcie upustiť. Je tu teda iná skutočnosť, pre
ktorú je exekúcia neprípustná. Trvala na tom, že ona je stále osobou oprávnenou zo zádržného práva.
Predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovanému teda náhrada trov vôbec neprináleží, lebo strana, ktorá
procesne zavinila zastavenie konania, je práve žalovaný / exekútorka v konaní na návrh žalovaného.
Navyše sú tu aj dôvody hodné osobitného zreteľa tak, ako to predpokladá ustanovenie § 257 CSP.
Tieto dôvody spočívajú v okolnostiach kúpy vozidla, ktoré povinný nevyhnutne potrebuje na prepravu za
každodenným zdravotným ošetrením a je v štádiu ohrozenia života. Práve jej vzniklo právo na náhradu
trov konania, no ona si ich neuplatnila.
4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34, § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal
vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že uznesenie
súdu prvej inštancie je vecne správne. Preto toto uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 470 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods.
2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolacísúdsastotožnilsvýrokomrozhodnutiasúduprvejinštancieakoajsjehoodôvodnením,pretože
urobilsprávnyprávnyzáverasvojerozhodnutieodôvodnilvsúladesnímcitovanými,vtomčaseplatnými
a účinnými, správne aplikovanými ustanoveniami OSP, na ktoré aj odvolací súd poukazuje. Na dôvažok
odvolací súd dodáva:
6. Predmetom konania bola žaloba o vylúčenie veci z exekúcie, podaná voči osobe, ktorá bola osobou
oprávnenou v exekučnom konaní proti povinnému I. o ktorom žalobkyňa tvrdila, že má voči nemu
zádržné právo na jeho motorové vozidlo, resp. že jej patrí z dôvodu, že ona ho zaplatila. V priebehu
konania svoju žalobu vzala späť s odôvodnením, že vozidlo je vylúčené z exekúcie, pretože slúži
povinnému ako osobe ťažko zdravotne postihnutej. Z právneho hľadiska je teda zrejmé, že žalovaný
nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť (§ 146 ods. 2 prvá veta OSP), a je zrejmé aj to, že žalobu
nevzala späť pre správanie sa žalovaného (§ 146 ods. 2 druhá veta OSP). Potom platí, že zastavenie
konania z procesného hľadiska zavinila žalobkyňa svojím späťvzatím podanej žaloby, v ktorej - bez
označenia príslušných dôkazov - tvrdila že je podaná dôvodne. S ohľadom na obsah spisu odvolací
súd urobil záver, že nie je daný ani dôvod na výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovanému
podľa § 257 CSP. Pri posudzovaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa súd má primárne
prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých strán sporu, na pomery toho, kto
by mal trovy konania zaplatiť, a aj na pomery oprávnenej strany, pričom významné sú aj okolnosti,
ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoj strán sporu v priebehu konania a podobne. Žalobkyňavšak okrem tvrdenia okolností, pre ktoré žalobu podala, neuviedla a ani nedoložila právne významné
okolnosti, pre ktoré by súd žalovanému náhradu trov konania nemusel priznať.
7.Sohľadomnauvedenéodvolacísúdpoprejednanívecikonštatoval,žeodvolanieniejeopodstatnené.
Skutočnosti, ktoré v odvolaní uvádzala, odvolací súd bez ďalšieho nemohol posúdiť ako relevantné;
dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov žalovanému (§ 150 OSP, § 257 CSP) z
obsahu spisu celkom nevyplývajú. Na základe toho odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania žalobkyne
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.
8. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý má podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP nárok
na náhradu trov. V tomto štádiu konania mu však žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že
sa mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.