Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 4, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/238/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314202751
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4314202751.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobkyne: N. Z., nar. XX. XX.
XXXX, bytom O. I. 990, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho
29, Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598,
zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, korešpondenčná
adresa Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, o zaplatenie 370 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 9C/25/2014-154 zo dňa 31.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva nárok na náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 370
eur s 8,25% úrokom z omeškania ročne od 08.02.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania
vo výške 500 eur na trovách právneho zastúpenia, a to na účet právneho zástupcu žalobkyne, všetko do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia . Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu
súdny poplatok 22 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami §
52 ods. 1, 2 , § 53 ods. 1, 5, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1,2 , § 9 ods. 2 písm. f), j) ,

§11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a na základe vykonaného dokazovania
zistil, že strany uzavreli dňa 22. 07.2012 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 405400671, na základe
ktorej žalovaný ako veriteľ sa zaväzuje žalobkyni ako dlžníčke poskytnúť úver v sume 500 eur, ktorý sa
žalobkyňa zaviazala zaplatiť veriteľovi zvýšený o príslušný poplatok vo výške 370 eur t. j. celkovo zaplatí
870 eur. Čerpaný úver mala splácať v 10 mesačných splátkach po 87 eur počnúc od 18.08.2012.
Žalobkyňa žalovanému ako veriteľovi uhradila sumu 870 eur, pozostávajúcu z poskytnutého úveru vo

výške 500 eur a zo sumy 370 eura, ktoré súd posúdil ako bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že zmluva
o úvere ktorú vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka, je bezúročná a
bez poplatkov, pretože v predmetnej zmluve absentoval údaj o konečnej splatnosti úveru a údaj o výške
ročnej percentuálnej miere nákladov, čo je v rozpore s ust. § 11 ods. 1 písm. b) a § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( platnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) . Pretože v
zmluve o úvere chýbajú obligatórne údaje o úrokovej sadzbe, termín konečnej splatnosti úveru, údaj
o ročnej percentuálnej miere nákladov, je tento úver považovaný za úver bez úrokov a bez poplatkov.

Žalovaná preto mala povinnosť zaplatiť poskytnutý úver vo výške 500 eur, ale bez úrokov a poplatkov t.j.
sumy 370 eur, ktorú žalobca prijal bez právneho dôvodu a preto mu súd uložil povinnosť vydať žalobkyni
toto bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka . Žalovaný sa s plnením dostal do
omeškania, preto súd priznal úroky z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 370 eur, počnúc dňom08. 02. 2014 (žalovaný bol vyzvaný, aby bezdôvodné obohatenie vydal najneskôr do 07. 02. 2014). O
trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP, keďže žalobkyňa mala vo veci plný úspech,
súd jej priznal plnú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 500 eur. Žalobkyňa ako spotrebiteľka

bola oslobodená od platenia súdneho poplatku za žalobu a vo veci mala plný úspech, pričom žalovaný
nie je od platenia tohto poplatku oslobodený, a preto súd podľa § 2 ods. 2 vety prvej zák. č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 22 eur.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
odôvodniac ho nesprávnym právnym posúdením veci a nesprávnymi skutkovými zisteniami. Uviedol, že
napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia bráni účastníkovi
účinne sa brániť a je možné ho považovať za odňatie možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm.
f/ OSP), čo je dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na nové prejednanie ( § 205
ods. 2 písm. a) OSP). Nesprávne právne posúdenie veci videl v tom, že zmluva o úvere nie je zmluvou

spotrebiteľskou ako ju posúdil súd v napadnutom rozsudku, ale ide o zmluvu nepomenovanú podľa §
269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, na základe akého zákona sa
ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. Rovnako k danému prípadu došlo v predmetnom
spore. Ďalej namietal, že nesprávne súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, pretože nemožno
na danú vec aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených

dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť
a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. K posúdeniu zmluvy o úvere uviedla, že táto zmluva
spadá pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku a v zákone č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Argumentáciu žalovaného o nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozsudku považuje za neopodstatnenú.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania( § 379 a §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie( §383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávanie( § 385 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

5. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 370 eur s 8,25% úrokom z
omeškania ročne od 08.02. 2014 do zaplatenia a náhrady trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnila

tým, že na základe Zmluvy o úvere č. 405400671 zo dňa 23.07.2012 jej žalovaný poskytol finančné
prostriedky vo výške 500 eur. Zo strany žalovaného bola uvedená do omylu (predložením absolútne
neplatnej zmluvy v časti úrokov a poplatku) a na účet žalovaného uhradila sumu vo výške 870 eur, teda
370 eur viac než mal žalovaný nárok. V rozsahu sumy 370 eur tak došlo k bezdôvodnému obohateniu
na strane žalovaného, ktorú žalovaný napriek výzve žalobkyni neuhradil.

6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však
bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom . Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok
vydal ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok.
Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)

postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať
tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov

vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí uviedla.
8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že závery, ktoré
súd prvej inštancie prijal majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v zistenom skutkovom aj právnom

stave. Dôvody, ktoré žalovaný uvádzal v podanom odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správne závery
súdu prvej inštancie . Jeho tvrdenie v podanom odvolaní, že Zmluvu o úvere ktorú zmluvné strany
uzatvorili je treba považovať za nepomenovanú zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka ,
odvolací súd nezohľadnil, pretože zo samotného názvu tejto zmluvy, ktorú inak vyhotovil žalovanývyplýva, že ide o zmluvu o úvere ,na základe ktorej žalovaný žalobkyni poskytol sumu 500,- eur, ktorú sa
žalovaná zaviazala zaplatiť spolu s odplatou v sume 870,- euro v 10 mesačných splátkach, počnúc dňom
18.08.2012. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď zmluvu o úvere uzatvorenú medzi stranami

sporu považoval za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy prednostne , ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 a § 52 ods. 2 OZ) aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Tieto ustanovenia Občianskeho zákonníka nadobudli účinnosť dňa 1.mája 2014 ,
pričom právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich
účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Záver súdu prvej inštancie o tom,
že na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, ako aj Občianskeho zákonníka, je preto správny. To, že na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, vyjadril aj NS SR vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 4M Cdo 17/2014, 8M Cdo 13/2014,
2M Cdo 5/2015, 3M Cdo 12/2014, 4M Cdo 4/2014 a 8 M Cdo 3/2015, v ktorých uviedol, že keďže
ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobudlo účinnosť 1. mája 2014, pričom tento

predpis nemá prechodné ustanovenia, od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
týmto dňom. V týchto rozhodnutiach NS SR posudzoval to, či sa pri úverovej zmluve, ktorá je zároveň
spotrebiteľskouzmluvou,mápremlčanieposudzovaťpodľaObchodnéhoaleboObčianskehozákonníka.
K dohode strán o aplikácii Obchodného zákonníka vo všeobecných obchodných podmienkach odvolací
súd ešte dodáva, že takáto dohoda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože k nej dochádza k

zneužitiusilnejšiehopostaveniapodnikateľavočispotrebiteľovitým,žemunienazákladeindividuálneho
dojednania vnucuje právny režim Obchodného zákonníka ako právo profesionálov (ktoré ako podnikateľ
ovláda), zložitejšie a prísnejšie ako úprava v Občianskom zákonníku, čím dochádza aj k porušeniu
zmluvnej slobody a rovnosti medzi stranami záväzkového vzťahu. Takýmto spôsobom je voľba práva
zahrnutá do vopred pripravených, malým písmom písaných všeobecných obchodných podmienok, v

ktorých sa bežne očakáva úprava nie týchto pre zmluvný vzťah najdôležitejších skutočností.
9. K námietke žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že
právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu

právanaspravodlivýproces.ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,
že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu

pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia
náležite odôvodniť (I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi
na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho

rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí,
rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)
verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odvolací súd
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie uvedeným spôsobom
postupoval a napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnil a v rozhodnutí sa vyporiadal so všetkými pre

posúdenievecipodstatnýmiotázkami,pretojenámietkažalovanéhoonepreskúmateľnostinapadnutého
rozsudku nedôvodná.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil, keď námietky uvádzané v odvolaní považoval za nedôvodné.

12. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konaniarozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
13.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).