Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/230/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217508
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7612217508.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej

a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne: V., s.r.o. so sídlom O.,
V. XX, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova
4, IČO: 36864421, proti žalovanej: W. republika, za ktorú koná Q. spravodlivosti W. republiky, O., G.
námestie XX, IČO: 00 166 073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves z 15. decembra 2014, č. k. 8C 87/2012-125 v spojení s dopĺňacím
uznesením z 29. marca 2016, č. k. 8C 87/2012-205

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím uznesením z 29. marca 2016, č. k. 8C 87/2012-205.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom žalobu
zamietol,zamietolajnávrhžalobkynenaprerušeniekonaniaažalovanejnáhradutrovkonanianepriznal.
Dopĺňacímuznesenímz29.marca2016,č.k.8C87/2012-205žalobkyninepriznalnáhradutrovkonania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovanej náhrady škody a nemajetkovej
ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v exekučných konaniach

vedených pred Okresným súdom Spišská Nová Ves, v ktorých žalobkyňa vystupovala ako oprávnená.
K nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že súd v exekučných konaniach zamietol
žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS),
rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP), rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po
zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP), alebo rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby označené ZE).

3. Uznesením z 9. októbra 2012, č. k. 8C 87/2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. októbra 2012, súd
prvej inštancie, s poukazom na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p. spojil na spoločné konanie veci pod sp.
zn.: 8C 133/2012, 8C 150/2012, 8C 176/2012, 8C 90/2012, 8C 155/2012, 8C 126/2012, 8C 193/2012,
8C 156/2012, s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 8C 87/2012.

4. V žalobách, v ktorých žalobkyňa namietala zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenianavykonanieexekúcie(ISTINARS),uviedla,žeexekučnýsúdspôsobomodporujúcimzákonu
konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudkuna právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým,
že nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobkyne na zaplatenie dlhu, vyvolal

stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na
jednej strane existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie
zákonnej lehoty, avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie
je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na
zaplatenie istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu, že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená

prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si
žalobkyňa v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť
priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti
dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnila náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu nie
je dostatočný zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej

intenzity, ktorá má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva.

5. V žalobách, ktorými sa domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o
zamietnutížiadostioudeleniepovereniapo15-dňovejlehote(NZP)žalobkyňauviedla,žejepovinnosťou
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom

vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Žalobkyňa vyvinula úsilie, aby docielila vecný postup v exekučnom konaní, spísala a
podala žiadosti o informáciu o stave konania, kde namietala porušovanie svojich práv márnym plynutím
času a požadovala informácie o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu

o žiadosti o udelenie poverenia, a to dňa 2. 7. 2009, 23. 9. 2009, 13. 11. 2009, 25. 2. 2010 a v
dňoch 30. 8. 2010, 23. 11. 2010 a 25. 5. 2011 podala sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach.
Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd

pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
si uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. V jednotlivých konaniach
žalobkyňa majetkovú škodu vypočítala ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jej
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti a udelením poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške

125,- €. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri jej určovaní
vychádzala z doktríny prijatej Ústavným súdom SR podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom
konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660,-
Eur. Žalobkyňa si preto uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 55,- Eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

6. V žalobách, v ktorých namietala vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanieexekúciepozákonnej15-dňovejlehote(žalobyoznačenéNP)taktiežpoukázalanapovinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný

súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného

súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- Eur. Zároveň si žalobkyňa
uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,

aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške cca 660,- Eur a uplatnila si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- Eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.7. V žalobách, v ktorých žalobkyňa namietala nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného
rozhodnutia súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie

žalobkyňa v rámci exekučného konania podala návrh na zmenu exekútora. K rozhodnutiu o zmene
exekútora súdom nedošlo v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného, a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V danom
prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol teda v rozpore s § 44 ods.

8 Exekučného poriadku. Žalobkyňa si teda z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci
správyaudržateľnostipohľadávokvobdobí,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenu
súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, vo výške 175,- Eur. Zároveň si žalobkyňa uplatnila náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pri určení výšky ktorej vychádzala z vyššie uvedenej doktríny prijatej

Ústavným súdom SR. Žalobkyňa si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu vo výške
55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

8. Náhradu nemajetkovej ujmy si žalobkyňa uplatňuje z dôvodu, že márnym uplynutím času
boli reálne ohrozené jej legitímne očakávania, že správnym postupom exekučného súdu dôjde k

efektívnemu a účinnému vymoženiu jej pohľadávky. Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu
vystavil oprávneného riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným a riziku insolvencie povinného. Ako ďalší dôvod uviedla neexistenciu akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku na opravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobkyne
v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobkyne, resp. u

členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov, pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery. Zbytočné a právne nezdôvodniteľné zbytočné časové omeškanie v rozhodovaní
exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít žalobkyne, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.
Vyvolaná strata zisku zrealizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobkyne, ale

aj na strane ich majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobkyne a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohla prijať.

9. Žalobkyňa písomnou žiadosťou požiadala žalovaného o predbežné prerokovanie jej nároku na
náhradu škody, načo však žalovaný do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

10. Žalobkyňa podala návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR a
jej ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn.: 11NcC 56/2012, ktorým
bolo rozhodnuté o nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci. Predmetné
rozhodnutie je právoplatné a je záväzné nielen pre súd, ale aj pre účastníkov konania. Vzhľadom na to,

že súd už o rovnakom návrhu žalobkyne na prerušenie konania rozhodol uznesením z 19. júna 2013, č.
k. 8C 87/2012-87, nepovažoval uvedený dôvod za relevantný pre odročenie pojednávania, poukazujúc
na ustanovenie § 119 O.s.p. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania,
pričom pri rozhodovaní vychádzal z obsahu spisu a vykonaných listinných dôkazov.

11. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2, § 9
ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 a 2, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ako aj ust. § 44 ods. 1, 2, 8, § 41 ods. 2 písm. c) a d), § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a § 45 ods. 1, 2 zákona č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že ani
jedna z prejednávaných žalôb nie je dôvodná. Vykonaním dokazovaním nemal preukázaný nesprávny
úradný postup exekučného súdu v označených exekučných konaniach, ani nezákonnosť žalobkyňou
označených rozhodnutí exekučného súdu (ani jedno rozhodnutie nebolo odvolacím súdom zrušené),
ani výšku uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Konštatoval, že hmotnoprávne podmienky

uplatnenia nároku škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť
splnené súčasne a žalobkyňa nepreukázala už prvú z nich, a to existenciu nezákonných rozhodnutí
exekučného súdu ani nesprávneho úradného postupu súdu v uvedených exekučných konaniach a
neuniesla tak dôkazné bremeno.12.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1zákonač.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok,
platného a účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „O.s.p.“), a pretože žalobkyňa nemala vo veci úspech

a úspešná žalovaná náhradu trov v zákonnej lehote nevyčíslila, stranám sporu náhradu trov konania
nepriznal.

13. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm.
a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) O.s.p., ako aj podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), e) a f) O.s.p.

a navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania
vytkla súdu prvej inštancie, že ako strana konania nebola pred vynesením rozsudku oboznámená s
písomným vyjadrením žalovanej a toto jej bolo doručené až s rozsudkom, že nebola oboznámená s
vykonanými listinnými dôkazmi založenými v exekučnom spise a nemala možnosť sa k nim vyjadriť, ani
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie
je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.

Tvrdila, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Zároveň namietala,
že vo veci rozhodoval vylúčený sudca napriek tomu, že uskutočnila podanie, ktorým upovedomila súd
o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená, je potrebné z konania
vylúčiť. Rovnaký právny názor vyslovil aj Krajský súd v Trnave v rozhodnutí zo 17. októbra 2012 sp.
zn. 11NcC/46/2012-24, na ktoré poukázala. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých

je možné viesť konanie, keď ignoroval jej žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania
z dôležitého dôvodu. Žalobkyňa nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri
svojom rozhodnutí vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia, nemal možnosť vyjadriť
sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto situácie došlo k
porušeniu zásady kontradiktórnosti a porušeniu práva žalobkyne na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jej

možnosti konať pred súdom.

14. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

15. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj

na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

16. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacíchdôvodov(§205ods.2písm.a),b),f)O.s.p.vspojenís§470ods.2prvejvetyCSP)adospelk
záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde

v Košiciach 31.mája 2017 o 12.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2. poschodie, pričom miesto
a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené 25. mája 2017 na úradnej tabuli a webovej
stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,

vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená ani žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny

podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

19. Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p., t.j. že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f), g), h) O.s.p. Žalobkyňa konkrétne namietala, že
postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd pojednával v jej neprítomnosti,

hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený
sudca a súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav.20. Pod odňatím možnosti konať pred súdom [§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. účinného do 30.6.2016, §
389 ods. 1 písm. b) CSP účinného od 1.7.2016 - nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces] je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania (strane sporu)
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať
dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci preto

nie sú splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

21. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

22. Z cit. zákonného ustanovenia účinného v čase prejednania a rozhodnutia veci súdom prvej inštancie
vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je
riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu
o odročenie pojednávania. Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali
dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§

115 ods. 2 O.s.p.).

23. V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu
dňa 15. decembra 2014 v neprítomnosti účastníkov, bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania
v zmysle ust. § 115 ods. 2 O.s.p., žalobkyňa ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili,

svoju neúčasť relevantnými dôvodmi neospravedlnili, a keďže súd prvej inštancie nepovažoval
žalobkyňou tvrdený dôvod za dôležitý v zmysle § 119 ods. 2 O.s.p., za situácie, že žalovaná svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnila, správne prejednal vec a rozhodol na tomto pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov, a týmto postupom neodňal žalobkyni (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

24. Ak sa žalobkyňa ako riadne predvolaná strana na pojednávanie súdu z vlastnej vôle nedostavila,
ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie (spoliehajúc sa na opakovane podávanú a tými
istými dôvodmi odôvodňovanú žiadosť o „zrušenie“ pojednávania), sama sa zbavila procesnej možnosti
svojimi tvrdeniami, vyjadreniami a navrhovaním, resp. predkladaním dôkazov na súdnom pojednávaní
realizovať svoj vplyv na rozhodnutie súdu. Pokiaľ by sa žalobkyňa súdneho pojednávania zúčastnila,

malabymožnosťvyjadriťsakvykonanýmdôkazomirealizovaťďalšieprocesnéprávaspojenésúčasťou
na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Zásada kontradiktórnosti konania, ani právo žalobkyne na súdnu ochranu
preto porušené neboli.

25. Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) v
spojenís§221ods.1písm.f)O.s.p.,tedapostupomsúduaprejednanímvecivneprítomnostižalobkyne,
nebola jej odňatá možnosť konať pred súdom.

26. Ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. nie je

daný, keďže vo veci nerozhodoval vylúčený sudca. Z obsahu spisu bolo zistené, že zákonná sudkyňa
JUDr. Blažena Fedorková, ktorej podľa rozvrhu práce bola náhodným výberom pridelená vec sp. zn.
8C/87/2012 (a s ňou spojené veci), nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, o čom
bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach právoplatným uznesením z 19. októbra 2012, sp. zn.
11NcC/56/2012-14.

27. Odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani ďalších žalobkyňou namietaných odvolacích dôvodov v
zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie
skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, že by opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že
by výsledok ním vykonaného hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Napadnutý rozsudok nie jeani nepreskúmateľný, a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

28. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 a nasl. O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správne právne závery, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

29. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej
inštancie, podľa ktorého neboli splnené zákonné podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobkyni tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Spišská Nová Ves v exekučných konaniach vedených na tomto súde či nezákonnými
rozhodnutiami vydaným v týchto konaniach, a preto základ uplatneného nároku nie je daný. Nakoľko

nie je daný samotný základ nároku žalobkyne, súd sa správne nezaoberal výškou náhrady škody,
či nemajetkovej ujmy, ktorú žalobkyňa požadovala, a nebol preto povinný vykonávať v tomto smere
dokazovanie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, príp. nezákonnými
rozhodnutiami aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.

Nenáležitá je preto námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvej
inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

30. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto dôvody odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

31. Keďže odvolanie žalobkyne nemožno považovať za opodstatnené, bol napadnutý rozsudok ako
vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdený.

32. Žalobkyňa nemala úspech v odvolacom konaní a úspešnej žalovanej žiadne trovy v odvolacom

konaní nevznikli, preto stranám sporu odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V
dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).