Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/62/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200555
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8012200555.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň

JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcov: 1/ S. S.
- I. so sídlom A. XXX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, 2/ Opálové bane Dubník, a.s. so sídlom Dubník,
082 07 Červenica, IČO: 36 472 395, obaja právne zastúpení JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom so
sídlom v Košiciach, Žižkova č. 6, proti žalovanému Hlavnému banskému úradu v Banskej Štiavnici so
sídlom Kammerhofská 25, Banská Štiavnica, za účasti: 1./ Obec Červenica, 082 07 Červenica, 2./ Lesy
Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod, Obrancov mieru č. 7, 080 01 Prešov, 3./ Opálové
bane Libanka, s.r.o., Floriánova 3201/12, 080 01 Prešov, IČO: 45 571 503, zastúpený JUDr. Františkom

Komkom, advokátom so sídlom Hlavná 27, Prešov, 4./ Nadácia Dubnícke opálové bane, Dubník, 082 07
Červenica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 15. mája 2012, číslo:
404-991/2012, na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 15.05.2012 žalovaný ako príslušný správny orgán podľa § 38 ods.
1 písm. b/ a § 40 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej

správe v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 51/1988 Zb.) na základe odvolaní žalobcu
v 1/ a 2/ rade proti rozhodnutiu Obvodného banského úradu v Košiciach zo dňa 01.12.2011, číslo:
913-3452/2011 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) v konaní o povolení banskej
činnosti pre organizáciu Opálové bane Libanka, s.r.o. so sídlom Floriánova 3201/12, Prešov (ďalej aj
navrhovateľ) začal odvolacie konanie, posúdil odvolania ako prípustné a podané v zákonnej lehote,
preskúmal napadnuté rozhodnutie a podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) zmenil a doplnil rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu tak, že

I.
Vo výroku kde je uvedené miesto činnosti, kde sa povoľuje banská činnosť organizácii Opálové
bane Libanka, s.r.o. doplnil: „na pozemku KN-C parc. č. XXX/X. na jej časti č. XXX/XX definovanej
geometrickým plánom overeným Správou katastra Prešov pod č. XXX/XX dňa 19.04.2010.

II.
Už určené technické podmienky povoľovanej banskej činnosti organizácií Opálové bane Libanka, s.r.o.
doplnil ďalšími osobitnými technickými podmienkami banskej činnosti pod bodmi 12 až 18, ktoré v
preskúmavanom rozhodnutí presne špecifikoval.V ostatnom napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie odvolateľa
1 a odvolateľa 2 (ďalej len žalobcov v 1/ a 2/ rade) zamietol.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že žalovanému predložil prvostupňový správny
orgán listom zo dňa 07.02.2012 č. 61-776/2012 odvolania podané žalobcami v 1/ a 2/ rade spolu so
stanoviskom k odvolaniam a so spisovým materiálom, ktoré špecifikoval pod bodmi 1 až 15.

Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie ktoré mu
predchádzalo, postup prvostupňového správneho orgánu, stav veci a podnety na doplnenie konania
podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku. Vzhľadom na význam tohto konania zvážil závažnosť námietok
žalobcov v 1/ a 2/ rade doplnil konanie a zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu po
zhodnotení stavu veci a posúdení všetkých podkladov a vyjadrení predložených v konaní.

Žalovaný ďalej uviedol, že podaním zo dňa 04.07.2011 č. 25/2011 JUDr. GA, IK, VER organizácia
Opálové bane Libanka, s.r.o. podala na prvostupňový správny orgán žiadosť o povolenie banskej
činnosti s plánom otvárky prípravy a dobývania a dokladmi o vyriešení stretov záujmov v dobývacom
priestore „Červenica“. Predmetom je banská činnosť - dobývanie drahého opálu obsiahnutého v
horninách uložených na halde štôlne Viliam, ktorá vznikla banskou činnosťou v minulosti, v dobývacom

priestore Červenica, o ktorú požiadala oprávnená organizácia. Plán otvárky prípravy a dobývania bol
vypracovaný odborne spôsobilou osobou W.. N. C., držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti aj
na funkciu projektanta, vydaného Obvodným banským úradom v Košiciach zo dňa 22.06.2005 pod č.
1500/2005. Plánovanou činnosťou organizácia plánuje odťažiť 431 m3 kolektorskej horniny (andezitu)
s predpokladaným obsahom 10 000 ct (karátov) drahého opálu povrchovým zárezom (odkopom a

výkopom) o hĺbke 5 až 7 m za cca štyri roky (do 30.09.2015.) Spolu so žiadosťou organizácia Opálové
bane Libanka, s.r.o. zaplatila správny poplatok 16,50 EUR za vydanie rozhodnutia a za miestne
zisťovanie zaplatila správny poplatok 16,50 EUR na ústnom pojednávaní 21.07.2011.

Prvostupňový správny orgán listom č. 913-2230/2011 z 08.07.2011 oznámil začatie konania a nariadil

ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou na deň 21.07.2011. Listom č. 1107-2 zo dňa
06.07.2011 sa prihlásila do začatého konania ako účastník konania spoločnosť Opálové bane Dubník,
a.s. (žalobca v 2/ rade) z dôvodu vlastníckeho práva k stavbám zriadeným na halde Viliam. Táto
spoločnosť bola prvostupňovým správnym orgánom upovedomená o začatí konania, ako aj o termíne
nariadeného ústneho pojednávania listom zo dňa 12.07.2011 č. 913-2279/2011. Nadácia Dubnické

opálové bane (účastník v 4./ rade) sa listom z 15.07.2011 prihlásila ako účastník konania z dôvodu, že
v dobývacom priestore Červenica realizovala rekonštrukciu drobných stavieb, a je teda ich vlastníkom.
Ústne pojednávanie s miestnou ohliadkou bolo vykonané dňa 21.07.2011, na ktoré sa dostavil aj S. za
fyzickú osobu podnikateľa S. S. - I. (žalobca v 1/ rade), ktorý uplatnil tvrdenie, že je tiež účastníkom
konania. Na ústnom pojednávaní boli podané písomné stanoviská jednotlivými účastníkmi: obcou

Červenica, Nadáciou Dubnické opálové bane, spoločnosťou Opálové bane Libanka, s.r.o., žalobcom v
1/ a 2/ rade. Na ústnom pojednávaní bolo predložené písomné stanovisko žalobcu v 2/ rade zo dňa
20.07.2011.

Prvostupňový správny orgán po uskutočnenom ústnom pojednávaní vyzval organizáciu Opálové bane

Libanka, s.r.o. Prešov listom zo dňa 08.08.2011, aby doplnil podanie o 1.) vyjadrenie Krajského úradu
životného prostredia (KÚŽP) v Prešove podľa § 9 ods. 1 písm. j/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 543/2002 Z. z. OPaK), aby po 2.)
odstránil rozpory uvedené v kapitole 1.2.5 „Generálne svahy skrývky, lomu a parametre skrývkových
a ťažobných rezov, umiestnenie a časový sled prevádzkovania výsypiek a odvalov, ich projektované

kapacity a životnosť s podkapitolou 1.2 bod B v kapitole „Kontrola bezpečnosti systému“ - požiadavka §
17 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb., aby po 3.) v kapitole 1.3 v podkapitole 1.3.3 „Odvodňovanie“ dopracoval
odvádzanie banských vôd z parcely 652/20 - požiadavka bodu 1.3.3 písm. a/ prílohy č. 3 vyhlášky SBÚ
č. 89/1988 Zb. v znení vyhlášky SBÚ č. 16/1992 Zb. a v kapitole 1.1 „Kontrola bezpečnosti systému“
je uvedený neplatný zákon č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, (správne má

byť zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov), aby po 4.) doplnil v kapitole č. 3 „Písomné prílohy“ nekompletné
stanoviskoč.RCOPPO/592/2010z03.05.2010ŠtátnejochranyprírodySlovenskejrepubliky,regionálne
centrum ochrany prírody (ďalej len ŠOP SR RS OPaK) v Prešove a o vyjadrenie č. 5775/2009 vydanéSprávou a údržbou ciest Prešovského samosprávneho kraja, a aby po 5.) doplnil mapové prílohy č.
2.1.1., 2.1.2., 2.1.3., a 2.1.5 o podpis hlavného banského merača a vykonanie opravu mapovej prílohy
2.1.3 (je nesprávne vyznačená oblasť červenou výplňou, na ktorej je naplánovaná banská činnosť) -

požiadavka § 7 ods. 3 vyhlášky.

Prvostupňový správny orgán zároveň rozhodnutím zo dňa 08.08.2011 č. 913-2541/2011-IV toto konanie
prerušil.

Po doplnení podania požadovanými dokladmi od navrhovateľa (Opálové bane Libanka, s.r.o. Prešov)
dňa 13.10.2011 prvostupňový správny orgán listom zo dňa 31.10.2011 umožnil účastníkom konania
podať vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie
v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Na túto výzvu reagoval žalobca v 2/ rade listom zo dňa
14.11.2011.Následneprvostupňovýsprávnyorgánvydaldňa01.12.2011rozhodnutieopovoleníbanskej
činnosti vo veci povolenia otvárky prípravy a dobývania ložiska výhradného ložiska na základe žiadosti

organizácie Opálové bane Libanka, s.r.o. č. 913-3452/2011.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podali odvolanie žalobca v 1/ a 2/ rade v zákonom
stanovenej lehote, dňa 27.12.2011.

Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia zistil, že miesto povolenej činnosti v dobývacom priestore
Červenica je parcela KN-C č. XXX/X jej časť KN-C č. XXX/XX, definovaná geometrickým plánom č.
492/10 z 19.04.2010 a tento údaj bolo potrebné takto doplniť a v rozhodnutí zmeniť. Preskúmaním
rozhodnutia ďalej zistil, že v rozhodnutí nie sú definované objekty (stavby), ktoré je potrebné chrániť a
ktoré sa nachádzajú v obkolesení parcely KN-C č. XXX/XX. Ide o objekty nachádzajúce sa na parcelách

KN-C č. XXX/XX, XX, XX a XX. Takisto nebol stanovený spôsob a minimálna miera ochrany. Toto
bolo doplnené v bodoch 12, 13 a 15 výroku tohto rozhodnutia. V priebehu konania nebola dostatočne
definovaná miera (stupeň) územnej ochrany v priestore plánovanej činnosti. Tieto údaje boli doplnené
v priebehu odvolacieho konania a premietnuté do opatrenia č. 14 o doplnení základnej banskej mapy
o skutočnosti týkajúce sa hraníc územnej ochrany podľa údajov Krajského úradu životného prostredia

(KÚŽP) v Prešove. Takisto nebolo v konaní spresnené plnenie podmienky rozhodnutia č. 2010/231-2/
Lel zo dňa 16.09.2010 Obvodného lesného úradu v Prešove o vytýčení hraníc plochy (KN-C č. XXX/
XX) vyňatej z lesného pôdneho fondu, čo bolo tiež doplnené v podmienke č. 14. V priebehu konania
a ústneho pojednávania nebol dostatočne vysvetlený ťažobný postup pri realizácii činnosti, ktorý na
základe vysvetlenia navrhovateľa bude realizovaný tak, aby nedošlo k výrubu stromov a súčasne alebo

postupne a na viacerých miestach, čo bude potrebné primerane zdokumentovať a aj za tým účelom
bolo potrebné uložiť opatrenie č. 15 tohto rozhodnutia. V priebehu konania bolo podané vyjadrenie
Obvodného úradu životného prostredia v Prešove zn. 1/2010/00753-04 Sa zo dňa 12.07.2010 o
povinnosti navrhovateľa Opálové bane Libanka, s.r.o. Prešov získať pred začatím činnosti súhlas na
zber a spracovanie drahého opálu podľa vyjadrenia Obvodného úradu životného prostredia, čo žalovaný

doplnil v bode č. 16 podmienok rozhodnutia. Preskúmaním priebehu konania v súvislosti s chránenými
minerálmi, geologickými zásobami a definíciou drahých kameňov v zákone č. 10/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) bolo potrebné prijať
opatrenia súvisiace s možným výskytom iných druhov opálov na ložisku (podmienky č. 17 a 18).

V preskúmavanom rozhodnutí sa následne žalovaný zaoberal dôvodmi odvolania žalobcu v 2/ rade.

K jeho námietke, že parcela č. 652/20 nie je vyznačená na kópii katastrálnej mapy a v prílohe 2.8
nie je výrez katastrálnej mapy, ale grafická časť geometrického plánu č. 492/10 žalovaný uviedol, že
podľa § 67 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (ďalej len Katastrálny zákon) geometrický plán je technický podklad právnych
úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam.
Podľa požiadavky vyhlášky SBÚ č. 89/1988 Zb. o racionálnom využívaní výhradných ložísk, povoľovaní
a ohlasovaní banskej činnosti a ohlasovaní banskej činnosti banským spôsobom v znení neskorších
predpisov (ďalej len vyhláška č. 89/1988 Zb.) sa v § 6 ods. 1 písm. c/ ako spôsob bližšieho označenia

miesta činnosti uvádzajú parcelné čísla pozemkov dotknutých plánovanou činnosťou. V spojení s § 17
ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb., podľa ktorého sa požaduje doloženie dokladov o vyriešení stretov záujmov
je miesto činnosti dostatočne identifikovateľné a podľa týchto údajov bolo zmenené prvostupňové
rozhodnutie. V rozhodnutí Obvodného lesného úradu v Prešove č. 2010/231-2/Le 1 zo dňa 16.09.2010o dočasnom vyňatí v časti II. pod písm. B v bode č. 1 je uložené organizácii Lesy SR š.p., Odštepný
závod Prešov vykonať okrem iného zmenu evidencie lesných pozemkov a zabezpečiť v spolupráci s
obhospodarovateľom lesa vytýčenie a stabilizáciu hraníc dočasného záberu lesných pozemkov tak,

aby boli znaky v teréne zreteľné a identifikovateľné aj po odlesnení pozemkov podľa geometrického
plánu. Z toho vyplýva, že postačí vytýčiť a stabilizovať tieto hranice až pred fyzickým začatím prác,
čo bolo uložené v časti II bod 15. tohto rozhodnutia. Vyriešenie stretu záujmov v oblasti ochrany
lesných pozemkov na časti parcely KN-C č. 652/1 (vymedzenej geometrickým plánom ako parcela
KN-C č. 652/20) bolo jednoznačne dokladované rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Prešove

č. 2010/231-2/Lel zo dňa 16.09.2010 o dočasnom vyňatí parcely KNC č. XXX/XX pre účely realizácie
banskej činnosti - ťažby výhradného nerastu, drahý opál v dobývacom priestore Červenica.

K námietke žalobcu v 2/ rade, že zmluva o budúcej zmluve o nájme nie je preukázaním práv k pozemku
tak, ako je definované v § 139 ods. 1 Stavebného zákona žalovaný argumentoval, že na konanie
o povolení banskej činnosti sa nevzťahuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 520/1991 Zb. o

podmienkach využívania ložísk nevyhradených nerastov, ktoré v § 2 ods. 3 písm. d/ túto požiadavku
obsahuje. Prvostupňový správny orgán nesprávne definoval a pomenoval v rozhodnutí preukázanie
doriešenia stretov záujmov medzi navrhovateľom Opálové bane Libanka, s.r.o. a Lesov SR, štátny
podnik ako preukázanie práv k pozemkom. Zmluva o budúcej zmluve dopĺňa vyriešenie stretov záujmov
so Štátnymi lesmi Slovenskej republiky vyjadrené ich súhlasom s činnosťou zo dňa 25.02.2010 zn.

340/120/2010 a rozhodnutím o dočasnom vyňatí plochy č. 652/20 z lesného pôdneho fondu.

Žalobca v 2/ rade ďalej namietal nedodržanie podmienok stanovených v rozhodnutí o určení
dobývacieho priestoru pod písm. a/ vyriešenie stretov záujmov v oblasti ochrany prírody a krajiny,
poľnohospodárskej pôdy, životného prostredia a lesov, pod písm. b/ pred začatím otvárky prípravy a

dobývania bude doriešený vstup a vchádzanie na lesné pozemky zabezpečením výnimky z požiadavky
§ 19 ods. 1 zákona č. 15/1994 Z. z. o hospodárení v lesoch v znení neskorších predpisov, pod písm.
f/, že v chránenom vtáčom území SKCHVU 035 absentuje výnimka Ministerstva životného prostredia
SR (MŽP SR) a stanovisko ŠOP SR RS OPaK ho nemôže nahradiť, pod písm. ch/ chýba súhlas
Obvodného úradu životného prostredia na zber a spracovanie drahého opálu a vyjadrenie OÚŽP v

Prešove ho nemôže nahradiť žalovaný poukázal, že v oblasti ochrany prírody žalobca v 2/ rade citoval
odsek uvedený na druhej strane vyjadrenia KÚŽP v Prešove č. 1/2011/01093-004/SJ zo dňa 13.09.2011
v znení: „Na základe vyššie uvedeného krajský úrad konštatuje, že v prípade povolenia banskej činnosti
za účelom ťažby vyhradeného nerastu - drahého opálu, ktorá bude povolená podľa osobitného predpisu
budú dotknuté záujmy ochrany prírody a to z dôvodu, že dotknuté parcely sa nachádzajú v Chránenom

vtáčom území Slanské vrchy a plánovaná činnosť žiadateľa sa týka chráneného nerastu - drahého
opálu“. Citované vyjadrenie bolo vydané pre spoločnosť Opálové bane Libanka, s.r.o. ako vyjadrenie
k vydaniu rozhodnutia o povolení na vykonávanie banskej činnosti podľa § 9 ods. písm. j/ zákona č.
543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Parcely, ktoré boli predmetom vyjadrenia (teda pozemky
s parcelným číslom KN-C XXX/X a XXX/X v k. ú. F.) sa nachádzajú v Chránenom vtáčom území

Slanské vrchy, vyhláseného vyhláškou MŽP SR č. 193/2010 Z. z. Žalovaný poukázal na § 2 vyhlášky
MŽP SR č. 193/2010, ktorá pod bodmi a/, b/, c/, d/ cituje činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv
na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia. Z citovaného ustanovenia však vyplýva, že banská
činnosť nie je činnosťou, ktorá by mohla mať negatívny vplyv na predmet ochrany Chráneného vtáčieho
územia (CHVÚ) Slanské vrchy. V citovanom vyjadrení KÚŽP v Prešove tiež upozornil na skutočnosť

týkajúcu sa drahého opálu ako chráneného druhu nerastu v súlade s § 38 zákona č. 543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny a konštatoval, že na činnosti súvisiace s jeho zberom a spracúvaním je
potrebný súhlas podľa § 38 ods. 2 cit. zákona. Žalovaný argumentoval odborným stanoviskom vydaným
pod č. 1/2010/00333-004/SJ zo dňa 12.03.2010 KÚŽP v Prešove, ktoré konštatovalo, že: „Navrhované
činnosti nebudú mať vplyv na predmet ochrany vymedzeného územia a to z dôvodu, že realizácia

ťažby podľa predloženého plánu otvárky prípravy a dobývania (POPD) predpokladá dobývanie drahého
opálu na parcelách bez odstránenia drevitej vegetácie zo samotného odvalu štôlne Viliam, realizáciou
ťažby nedôjde k priamej likvidácii hniezdisk európsky významných druhov vtákov, minimálny objem
ťaženej suroviny, spôsob ťažby - bagrovanie a ručné triedenie a denná doba ťažby nebudú predstavovať
významnú migračnú bariéru vtáctva v SKCHVU 025 Slanské vrchy a nedôjde k úbytku vegetačného

krytu v biotopoch európskeho významu, významnému vyrušovaniu kľúčových druhov ... Navrhovaná
činnosť nemusí byť predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa ustanovenia § 18 ods.
5 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
predpisov v znení neskorších predpisov“. Žalovaný ďalej uviedol, že výskyt chránených mokraďovitýcha plavúňovitých rastlín a zoznam chránených druhov živočíchov a chránených druhov rastlín v zmysle
§ 34 a § 35 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je uvedený vo vyhláške MŽP SR
č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. To sa týka aj uvádzaných salamandier

škvrnitých. Vo vyjadrení KÚŽP v Prešove zo dňa 13.09.2011 sa medzi chránenými druhmi živočíchov,
ktorých výskyt na dotknutých parcelách je možný, sa salamandra škvrnitá neuvádza. KÚŽP v Prešove
však vo vyjadrení upozornil spoločnosť Opálové bane Libanka, s.r.o. na to, že: „V prípade, že žiadateľovi
v konkrétnom časovom úseku odborná organizácia ochrany prírody Štátna ochrana prírody Slovenskej
republiky, regionálne centrum ochrany prírody v Prešove písomne oznámi aktuálny výskyt chráneného

druhu živočícha na niektorom konkrétnom mieste na parcelách KN-C č. XXX/X a XXX/X. bude potrebné,
aby žiadateľ požiadal o povolenie výnimky z druhovej ochrany podľa § 35 zákona“.

Vo veci zberu, spracovania a obchodovania s drahým opálom žalovaný poukázal na vyjadrenie
Obvodného úradu životného prostredia v Prešove, v ktorom bol jednoznačne vyslovený aj súhlas s
výkonom týchto činností. V danom prípade je naplánované dobývanie drahého opálu, čo je kvantitatívne

akvalitatívnepodstatneinoučinnosťouakojehozber(zberaleostávajehosúčasťou),apretojepotrebné
zabezpečiť súhlas na zber, obchodovanie, prípadne aj spracovanie. Z úradnej činnosti prvostupňového
správneho orgánu je známe, že žiadateľ takúto žiadosť na Obvodný úrad životného prostredia v Prešove
podal. Prípadná potreba výnimky podľa § 19 ods. l v spojení s § 19 ods. 3 zákona č. 15/1994 Z.
z. o hospodárení v lesoch a o štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov je

rešpektovaná určením podmienky prvostupňovým správnym orgánom pod bodom 10 v napadnutom
rozhodnutí. Obvodný lesný úrad v Prešove podmienky činnosti vyjadril v rozhodnutí o vyňatí pozemku
č. XXX/XX z lesného pôdneho fondu. Je zrejmé, že pokiaľ navrhovateľ bude chcieť vchádzať a stáť
motorovými vozidlami v lese mimo vyňatých plôch, bude si musieť takúto výnimku vybaviť. C. a splnenie
tejto požiadavky vo vzťahu k povolenej banskej činnosti však postačí pred začatím prác, ktoré si takúto

výnimku budú vyžadovať. Pokiaľ navrhovateľ bude chcieť vstupovať na územie s vyšším stupňom
ochrany z rôznych dôvodov ešte pred začatím prác, na to má výnimku vydanú KÚŽP v Prešove s
platnosťou do 31.12.2013. Žalovaný pre spoľahlivé zistenie stavu veci požiadal o vyjadrenie k potrebe
výnimky KÚŽP v Prešove, konkrétne či je potrebná výnimka podľa § 67 písm. i/ zákona č. 543/2002
Z. z. o ochrane prírody a krajiny pri povoľovaní tejto činnosti, ktorý v odpovedi č. 2012/653-2594/SJ

zo dňa 30.03.2012 okrem iného uviedol: „Z dôvodu, že navrhovaná činnosť - ťažba odvalu pri štôlní
Viliam bude realizovaná v území s prvým stupňom ochrany z hľadiska zabezpečenia záujmov ochrany
prírodyakrajinynebolopotrebnéprespoločnosťOpálovébaneLibanka,s.r.o.sosídlomvPrešovevydať
súhlas na vykonávanie banskej činnosti, resp. povoliť výnimku na vykonávanie tejto banskej činnosti
v dobývacom priestore Červenica a z dôvodu, že na dotknutom území nebol odbornou organizáciou

ochranyprírodyoznámenývýskytchránenýchdruhov,nemuselaspoločnosťžiadaťovýnimkuzdruhovej
ochrany“.

K námietke žalobcu v 2/ rade, ktorou poukázal na absenciu písomnej dohody s ním ako vlastníkom
ohrozených objektov žalovaný konštatoval, že ochrana objektov je riešená ponechaním ochranného

pásma okolo objektov a určením technických podmienok rozhodnutia. Objekty touto činnosťou nesmú
byť ohrozené. Identifikácia parcely KN-C č. XXX/XX je jednoznačne podložená geometrickým plánom
overeným podľa § 9 zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii a rozhodnutím o vyňatí pozemku
z lesného pôdneho fondu. Na dotknutej časti pozemku KN-C č. XXX/X bol na ploche KN-C č. XXX/
XX zriadený objekt stavby „šatňa spolu s lampárňou“ (označená p. č. XXX/XX) a vykonané obnovenie

a zabezpečenie ústia štôlne Viliam (označené p. č. XXX/XX). Žalobca v 2/ rade za účelom legalizácie
aj objektu na parcele XXX/XX viackrát požiadal prvostupňový správny orgán o vydanie kladného
záväzného stanoviska. Prvostupňový správny orgán z dôvodu, že aj tento objekt bol zriadený na bloku
haldy Viliam obsahujúceho zásoby kategórie Z-1 s dodatočnou legalizáciou tejto stavby nesúhlasil.

Stavebnýúrad-obecČervenicažalobcoviv2/radenariadilodstránenietejtostavby.Nazákladeprotestu
prokurátora, obec Červenica (účastník v 1./ rade) rozhodnutie o nariadení odstránenia stavieb zrušila.
O vlastníckom práve žalobcu v 2/ rade prebieha súdne konanie na základe žaloby Okresnej prokuratúry
v Prešove proti bývalej Správe katastra Prešov.

Žalovaný poukázal, že podľa § 70 Katastrálneho zákona údaje katastra vedené v § 7 sú hodnoverné,
ak sa nepreukáže opak. Túto skutočnosť prvostupňový správny orgán preto riešil určením osobitnej
technickej podmienky pod bodom 5 v napadnutom rozhodnutí a žalovaný ju doplnil v časti II. v bodoch
12., 13., 14. a 16. technických podmienok vo výroku tohto rozhodnutia.Žalobca v 2/ rade ďalej namietal spôsob odvodňovania. Žalovaný nesúhlasil so žalobcom v 2/ rade
vo veci námietok uplatnených v súvislosti s problematikou odvádzania banských vôd. Nie je dôvod

spochybniť riešenie odvádzania banských vôd navrhnutých žiadateľom. Určením osobitnej technickej
podmienky pod bodom 9 v napadnutom rozhodnutí o povolení banskej činnosti určil prvostupňový
správny orgán všeobecné požiadavky na riešenie odvodňovania v prípade potreby. Konkrétne a
podrobné riešenie odvodňovania v prípade potreby a jeho konkrétna realizácia ostáva na navrhovateľovi
Opálové bane Libanka, s.r.o. Prešov, vrátane vypracovania potrebnej prevádzkovej dokumentácie. Je

možné, že v súčasnosti zriadené zariadenia na odvádzanie banských vôd budú dobývaním zlikvidované.
Možnú energetickú náročnosť čerpania banských vôd nie je možné vopred stanoviť a aj jej technické
riešenie bude plne v kompetencii organizácie Opálové bane Libanka, s.r.o. Prešov.

Žalobca v 2/ rade namietal umiestnenie výsypky na parcele KN-C č. XXX/XX. Žalovaný argumentoval,
že dodržiavanie osobitnej technickej podmienky prvostupňového správneho orgánu pod bodom 6 je

stanovené jasne a zabezpečuje ochranu proti znemožneniu a sťaženiu dobývania. Nemožno súhlasiť
s tvrdením, že obchádza platné všeobecné predpisy o výstavbe a konkrétne ustanovenia banského
zákona a súvisiacich predpisov. Žalovaný podotýka, že samotná halda Viliam je odvalom a uloženie
materiálu ťaženého z odvalu vytvorí výsypku, ale pretože ide o ten istý materiál, pôjde len o morfologickú
zmenu už existujúceho odvalu. Podmienku určenú pod bodom 6 v napadnutom rozhodnutí prvostupňový

správny orgán obsahovo určil z dôvodu, že vyhláška SBÚ č. 29/1989 Zb., ktorá upravuje bezpečnosť
práce a prevádzky na povrchu, rieši iba výsypkové hospodárstvo. Pojem „odvalové hospodárstvo“ a
„odval“ je zakotvený vo vyhláške SBÚ č. 21/1989 Zb. Halda Viliam bola vytvorená v minulosti v súvislosti
s otvárkou a dobývaním ložiska drahých opálov, takže podľa zakotveného pojmu „odval“ vyhláškou SBÚ
č. 21/1989 Zb. v danom prípade je možné haldu Viliam pomenovať odvalom. V súlade s vyššie uvedenou

skutočnosťou, že v danom prípade bude pri dobývaní v podstate (odvalu) pri jeho preberaní vznikať
výsypka materiálu umiestnená v priestore odvalu, podmienku určenú pod bodom 6 v napadnutom
rozhodnutí je potrebné akceptovať aj z dôvodu potreby vypracovania prevádzkovej dokumentácie prác
(ukladania a odoberania materiálu) na tejto výsypke.

K námietke žalobcu v 1/ rade, ktorou namietal racionalitu zvoleného spôsobu dobývania a z toho
vyplývajúce náležitosti plánu otvárky, prípravy a dobývania, žalovaný uviedol, že dosiahnuť racionalitu
ťažby na halde po ťažbe drahých opálov je problematické aj vzhľadom na skutočnosť, že rozmiestnenie
drahého opálu v odvale bez veľmi podrobného skúmania nemôže vykazovať žiadnu zákonitosť okrem
štatistickej. Podobne v tomto prípade je veľmi ťažko požadovať vhodnejšiu dobývaciu metódu. V

rozhodnutí o schválení zásob sa odporúča ručná ťažba.

K námietke žalobcu v 1/ rade, ktorou poukázal na neznalosť geológie a hospodárenia so zásobami,
zahlinenie ložiska, žalovaný argumentoval, že procesy ktoré ovplyvnili geologické pomery vo vzťahu k
výskytu drahého opálu na halde nie je možné podľa názoru prvostupňového správneho orgánu presne

stanoviť, nakoľko tento materiál sa neukladal prirodzeným spôsobom ale antropogénnou činnosťou.
A aj s ohľadom na náhodnú distribúciu úžitkovej zložky a na to, že sa jedná o malý rozsah činnosti
je racionálne vydobyť zostávajúci nerast z haldy Viliam v čo najkratšom období, aby nedošlo ešte k
znehodnoteniu ložiska. Je potrebné podotknúť, že okrem žalobcom v 1/ rade spomínaných kritérií je v
§ 30 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (Banský zákon) okrem

inéhouvedené,žeodsek2musísúčasneprihliadaťnatechnickéaekonomicképodmienky.Vychádzajúc
z reálnych podmienok a stupňa vedecko-technického rozvoja je použitie rýpadla malej triedy tak, ako
je uvedené v osobitnej technickej podmienke č. 8 žiaduce, ale nie nevyhnutné. Je to ale najvhodnejší
spôsob, ktorý v sebe spája kontrolu nad samotným odoberaním materiálu a efektívnosť odoberania
materiálu. Inou možnosťou je ručná ťažba, tento spôsob je odporúčaný v rozhodnutí o schválení zásob,

alebo použitie veľkého rýpadla, čo je možné považovať za menej vhodné. Celkove sa plánuje vyťažiť cca
430 m3 materiálu, čo je len cca 100 - 150 m3 ročne. (Pri prevádzke piatich mesiacov v roku, t.j. 100 dní
je to 1,5 m3 na deň a pri päťhodinovej prevádzke je potrebný výkon 0,3 m3/h, čo je cca 750 kg/hod., čo
je 12,5 kg/min.). Racionalita dobývania záleží na zvolenej technológii dobývania a úpravy. Najvhodnejší
spôsob ťažby a úpravy v tomto prípade po zohľadnení všetkých vplyvov je zrejme ručné preberanie

materiálu z odvalu. Konkrétny postup tohto procesu je na rozhodnutí spoločnosti Opálové bane Libanka,
s.r.o. Štátna banská správa má za povinnosť dozrieť na to, aby racionalita využívania ložiska bola po
povolení konkrétnou činnosťou zabezpečená. Podľa prílohy zákona č. 10/2004 Z. z. o puncovníctve
a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) v znení zákona č. 221/2007 Z. z. je drahým kameňom ajhydrofán, ale aj bežný opál- oranžový, zelený, biely alebo mliečny a tiež drevný. Keďže minimálne výskyt
bieleho opálu je zdokumentovaný, bude potrebné zvážiť prehodnotenie ložiska v dobývacom priestore
Červenica aj na výskyt iných druhov opálov zaradených medzi drahé kamene.

K námietke žalobcu v 1/ rade, týkajúcej sa nedostatočného prehľadu vykonávaného geologického
prieskumu žalovaný poukázal, že v časti 1.1.1 f/ plánu otvárky, prípravy a dobývania (POPD) je uvedený
práve prehľad vykonaného prieskumu a jeho vyhodnotenie, ktorého výsledkom bola záverečná správa
s výpočtom zásob, ktorá však nebola prístupná. Vzhľadom na túto skutočnosť, a aj na skutočnosť

zaradenia iných druhov opálov medzi drahé kamene, bude musieť spoločnosť Opálové bane Libanka,
s.r.o. venovať pozornosť tejto problematike a podľa potreby túto časť plánu otvárky, prípravy a dobývania
dopracovať dodatočne zmenou dokumentácie.

K ďalšej námietke žalobcu v 1/ rade, ktorou namietal nepresné určenie plánom dotknutých zásob, odpisy
zásob, výrubnosť, ťažobný prieskum žalovaný uviedol, že v konaní nebola k dispozícii záverečná správa

s výpočtom zásob. V priebehu odvolacieho konania boli objektivizované a doplnené údaje zásob na
ložisku vo výkaze Geo V3. Údaje o stave zásob na plánom dotknutej časti haldy Viliam nie je možné
vyvrátiť až do doby, kým sa reálne neuskutoční samotné dobývanie ložiska. Vo veci výsypiek sám
žalobca v 1/ rade konštatuje, že parcela KN-C č. XXX/XX je z časti mimo bloku zásob, a teda možné
zriadenie výsypky nijako neohrozí ani neznemožní dobývanie ložiska drahých opálov. Prvostupňový

správny orgán nie je kompetentný určiť, či spoločnosť Opálové bane Libanka, s.r.o. vie alebo nevie, kde
súodvolateľomoznačené„hluchéčastihaldy“.Zisteniestavuzásobnieje,aaninemôžebyťpovinnosťou
správneho orgánu. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade nejde o ložisko nachádzajúce sa v
prirodzenej podobe je možné určiť plánované zmeny zásob štatisticky pomerne k objemu vyťaženého
materiálu a tieto údaje porovnať po overení údajov o ich množstve získaných pri ich dobývaní, čo je

povinnosťou ťažobnej organizácie vyplývajúcej jej z § 31a Banského zákona.

K námietke žalobcu v 1/ rade, ktorou poukázal na škodliviny a ich prítomnosť v ložisku žalovaný
konštatoval, že v konaní sa vychádzalo pri rozhodovaní z predloženého plánu otvárky, prípravy a
dobývania a jeho doplnenia, podľa ktorých nemožno potvrdiť ani vyvrátiť tvrdenia spoločnosti Opálové

bane Libanka, s.r.o. Sledovať výrubnosť, vyťažiteľnosť, znečistenie a straty z vyťaženého ložiska je
povinnosťou organizácie podľa § 31a Banského zákona. Úlohou výkonu hlavného dozoru je kontrolovať
plnenie povinností organizácie vyplývajúcich z Banského zákona.

K námietke žalobcu v 1/ rade, ktorou poukázal na nedostatky v bode 1.2.1 plánu otvárky, prípravy a

dobývania, žalovaný uviedol, že žiadateľom Opálové bane Libanka, s.r.o. Prešov vyriešené všetky strety
záujmov v danom čase boli postačujúce. Hranice iných chránených území sa nachádzajú dostatočne
ďaleko od plánom dotknutej časti.

K námietke žalobcu v 1/ rade, ktorou poukázal na nevhodné navrhované dobývacie metódy žalovaný

dôvodil, že výber dobývacej metódy je na rozhodnutí žiadateľa - Opálové bane Libanka, s.r.o. Prešov a
v tomto prípade sa jedná o dobývanie haldy, pre ktorú nie sú a neboli špecifikované osobitné požiadavky
na použitý spôsob dobývania.

K námietke žalobcu v 1/ rade ohľadom nízkej úrovne vybavenia pracoviska žalovaný konštatoval, že

prvostupňový správny orgán určil osobitnú technickú podmienku pod bodom 11 z dôvodu, že z úradnej
činnosti sú známe aj prevádzky, kde dochádza len ku kampaňovitej (nepravidelnej) ťažobnej činnosti
za použitia mobilných zariadení, do ktorých sú pohonné hmoty tankované z mobilných vozov ako aj
zabezpečenia mobilných toaliet a unimobuniek pre pracovníkov, ktoré majú zabezpečenú elektrickú
energiu prostredníctvom mobilnej elektrocentrály.

K námietke žalobcu v 1/ rade, ktorou poukázal na spôsob odvádzania banských vôd a spôsob ochrany
objektov žalovaný poukázal na stanovisko prvostupňového správneho orgánu k odvolaniu žalobcu v 2/
rade k bodu 5.

K námietke žalobcu v 1/ rade týkajúcej úpravy a zušľachťovania a nedostatočného popisu technológie
žalovaný konštatoval, že požiadavky na popis procesu úpravy a zušľachťovania určené bodom 1.4
prílohy č. 3 vyhlášky SBÚ č. 89/1988 Zb. v znení vyhlášky SBÚ č. 16/1992 Zb. nie je možné aplikovať v
tomto prípade v úplnom rozsahu. Technológiou úpravy je ručné preberanie štiepaného, alebo rezanéhoandezitu z vytriedeného materiálu. Objekty a zariadenia na mieste dobývania a v mieste spracovania
budú mať dočasný charakter mobilnej technológie. V danom prípade zušľachťovanie sa žiadateľ
Opálové bane Libanka, s.r.o. Prešov rozhodol robiť ručným preberaním, štiepaním a brúsením, na čo

postačujú aj podmienky, ktoré má k dispozícii. Riešiť opatrenia proti vzniku havárií je vecou spracovania
prevádzkovej dokumentácie tak, ako je to uvedené v technických podmienkach rozhodnutia.

K námietke žalobcu v 1/ rade týkajúcej sa nízkej úrovne grafickej dokumentácie, prieskumu ložiska,
chýbajúcej mapy blokov žalovaný pripustil že žiadateľ Opálové bane Libanka, s.r.o. Prešov predložil

v grafickej časti prílohy niekoľko rôznych máp s rôznymi názvami, ale požiadavku predloženia mapy
povrchovej situácie a rezov v rozsahu plánovanej banskej činnosti vo vhodnej mierke a mapu bloku
zásob(haldaViliamjesamostatnýmblokom)splnil.Spornámôžebyťlenkvalitapredloženejmapyblokov
zásob.

K námietke žalobcu v 1/ rade, ktorou spochybnil spôsob získania podkladov a použitie podkladov

bez súhlasu autora, žalovaný argumentoval, že nie je konkretizované na základe čoho podklady -
rozhodnutie o schválení zásob a mapa blokov zásob - použité v prílohách plánu otvárky prípravy a
dobývania, je potrebné vyžiadať si súhlas autora záverečnej správy a výpočtu zásob. Z požiadaviek
banských predpisov povinnosť vyžiadať si takýto súhlasu nevyplýva. Podľa zistenia žalovaného
podklady z geologického prieskumu už sú verejne prístupné. Nie je v kompetencii štátnej banskej správy

posudzovať a rozhodovať o porušení autorských práv.

V konaní o odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, žalovaný pre
objasneniestavuvecivyzvalžiadateľaOpálovébaneLibanka,s.r.o.listomč.404-496/2012z28.02.2012
podľa § 17 ods. 3 zákona č.51/1988 Zb. o doplnenie podkladov podľa bodov 1.až 8. (v preskúmavanom

rozhodnutí špecifikované na str. 15).

Žalovaný listom zo dňa 28.02.2012 vyzval žalobcu v 2/ rade, aby podľa § 32 ods. 3 Správneho poriadku
preukázal aktuálny stav práv k starému banskému dielu Viliam v lokalite Libanka a k stavbám v okolí
štôlne Viliam na parcelách KN-C č. XXX/XX, XX, XX, XX a XXX/ X, dotknutých navrhovanou činnosťou.

Zároveň podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku rozhodol o prerušení tohto konania do 31.03.2012.

Žalovaný listom zo 07.03.2012 požiadal o súčinnosť Krajský úrad životného prostredia v Prešove,
konkrétne o vyjadrenie, či k povoleniu predmetnej činnosti je potrebná výnimka podľa § 67 písm. i/

zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Z vyjadrenia KÚŽP v Prešove č. 2012/653-2594/SJ
zo dňa 30.03.2012 okrem iného vyplýva, že: „Z dôvodu, že navrhovaná činnosť - ťažba odvalu pri štôlní
Viliam bude realizovaná v území s prvým stupňom ochrany z hľadiska zabezpečenia záujmov ochrany
prírodyakrajinynebolopotrebnéprespoločnosťOpálovébaneLibanka,s.r.o.sosídlomvPrešovevydať
súhlas na vykonávanie banskej činnosti, resp. povoliť výnimku na vykonávanie tejto banskej činnosti

v dobývacom priestore Červenica a z dôvodu, že na dotknutom území nebol odbornou organizáciou
ochranyprírodyoznámenývýskytchránenýchdruhov,nemuselaspoločnosťžiadaťovýnimkuzdruhovej
ochrany“.

S obsahom spisu a s podkladmi rozhodnutia spoločnosť Opálové bane Libanka, s.r.o. sa oboznámila

dňa 12.03.2012 a žalobca v 1/ rade sa oboznámil s obsahom spisu dňa 22.03.2012. Žiadateľ Opálové
bane Libanka, s.r.o. Prešov na základe výzvy žalovaného zo dňa 28.02.2012 doplnila svoj návrh listom
zo dňa 16.03.2012 so šiestimi prílohami.

K bodu 1. - Preukázanie právneho stavu k banskému dielu v štôlni Viliam, ktoré je dotknuté navrhovanou

činnosťou povolenou napadnutým rozhodnutím (požiadavka v § 17 banského zákona) uviedol: „Banské
diela v dobývacom priestore Červenica sú v správe štátu SR, banské dielo štôlňa Viliam spadá do
dobývaciehopriestoruČervenicaamábyťpodľajehonázoruvyužívanádržiteľomdobývaciehopriestoru
tak, aby nebolo bránené v aktivitách smerujúcich k ťažbe. Podľa plánu otvárky prípravy a dobývania
danou činnosťou toto banské dielo nebude nijak ohrozené ani dotknuté, naopak banské dielo bude

danou činnosťou monitorované, čo prispeje k bezpečnosti banského diela.

K bodu 2. - Predloženie dokladov a postupu, ktoré podnikla na získanie vlastníckeho alebo užívacie
práva k tomuto banskému dielu, alebo k prevodu do jej správy navrhovateľ Opálové bane Libanka,s.r.o. Prešov uviedol, že štôlňa Viliam je banské dielo vo vlastníctve Slovenskej republiky. Banské
dielo nebude využívané v rámci predloženej ťažby, nebude ťažbou ovplyvnená stabilita spomínaného
banského diela, a taktiež narušená ochrana banského diela. Poukázal, že listom č. 11/2012 JUDr. GA z

09.02.2012 požiadal Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky o prevod správy alebo vlastníctva
banských diel dobývacom priestore Červenica, pričom z listu Ministerstva hospodárstva SR zo dňa
02.03.2012 č. 1804/2012-3200 vyplýva, že nie je možné v súčasnej dobe takýto právny akt vykonať
nakoľko: „Prevod vlastníckych vzťahov k starým banským dielam nie je upravený zákonom, preto Vašej
žiadosti nemôžeme vyhovieť“.

K bodu 3. - Vysvetlenie rozdielov o objeme zásob vo výkaze odpisu zásob Geo 01 k 01.01.2011
podaný žiadateľom údajmi uvedenými v pláne otvárky, prípravy a dobývania (plán OPD) a v rozhodnutí
o schválení zásob č. 242/2005-v.s.ú. zo dňa 26.07.2005, vydanom MŽP SR (požiadavka v § 10 ods.
1 písm. c/ Banského zákona) žiadateľ Opálové bane Libanka, s.r.o. Prešov uviedol, že nezrovnalosť
sa vyskytla z dôvodu nevhodného prepisu údajov z predošlého obdobia a náprava bude zjednaná

do 30.03.2012. Poukázal, že údaje uvedené v pláne OPD a v rozhodnutí o schválení zásob zo dňa
26.07.2005, vydanom MŽP SR sú správne a budú rešpektované vo výkaze odpisu zásob Geo V3 01
k 01.01.2012.

K bodu 4. - Predloženie postupu, ktorý umožní ďalšie využívanie ložiska - spôsob využitia zabezpečenia,

resp.likvidáciebanskýchdielaspôsobuukončeniačinnostiprizohľadnenínevyhnutnejochranyobjektov
pred následkami činnosti a rešpektovania záujmov chránených podľa osobitných predpisov - výsledok
vyriešenia tohto stretu záujmov s vlastníkmi objektov najmä v priestore plánovanej činnosti evidovanými
na pozemkov KN-C č. XXX/XX, XX, XX, XX a XXX/X spoluvlastníkom pozemkov a ochranou životného
prostredia (požiadavka v § 17 ods. 2 a ods. 3 banského zákona) žiadateľ poukázal, že stavby postavené

na pozemkoch KN-C č. XXX/XX, XX, XX, XX a XXX/X nie sú zahrnuté vo vyňatej parcele XXX/XX,
ktorá je určená na ťažbu výhradného nerastu. Činnosťou nedôjde k poškodeniu stavieb ani poškodeniu
uvedených pozemkov. Podotkol, že budova na pozemku č. XXX/X neexistuje.

K bodu 5. - Doplnenie plánu otvárky, prípravy a dobývania v bode 1.3.4. Prehľad objektov a záujmov

chránených podľa osobitných predpisov, o podmienky a spôsobe ich zabezpečenia tak, ako vyplývajú
z vydaných výnimiek, vyjadrení, posudkov a stanovísk orgánov ochrany prírody a životného prostredia,
žiadateľ Opálové bane Libanka, s.r.o. Prešov uviedol, že KÚŽP v Prešove, OÚŽP v Prešove, OLÚ v
Prešove, ŠOP SR v Prešove dodali vyjadrenie k predloženému plánu OPD s požiadavkami, ktoré boli
stanovené dotknutými orgánmi súhlasia a budú ich v plnej miere rešpektovať, doplnili do plánu OPD

podmienky a spôsob ich zabezpečenia.

K bodu 6.- Podanie vysvetlenia, ako pri činnosti nedôjde k odstraňovaniu drevitej vegetácie podľa
podmienky KÚŽP a zároveň bude vykonávané odlesňovanie a výrub stromov podľa podmienok
vydaných Obvodným lesným úradom pri dočasnom vyňatí pozemkov z lesného pôdneho fondu žiadateľ

Opálové bane Libanka, s.r.o. Prešov uviedol, že na parcele KN-C č. XXX/XX nie je nutné vykonávať
odlesňovanie a výrub stromov podľa podmienok vydaných OLÚ pri dočasnom vyňatí pozemkov z
lesného pôdneho fondu, danú skutočnosť je možné overiť v priloženej fotodokumentácii príloha č. 2.

K bodu 7. - Doloženie originálu alebo kvalitných kópii príloh Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR vydaných

v stanovisku č. RCOP PO/592/2010 zo dňa 03.05.2010, konkrétne mapu záujmov ochrany prírody a
prílohu č. 1, 2 (CHVÚ Slanské vrchy, UEV Dubnícke bane) žiadateľ Opálové bane Libanka, s.r.o. Prešov
uviedol, že z mapy záujmov ochrany prírody v dobývacom priestore Červenica vyplýva, že parcela č.
XXX/XX sa nachádza v prvom stupni ochrany a je mimo CHA Dubnické bane, pozemok je súčasťou
CHVÚ Slanské vrchy príloha č. 3.

K bodu 8.- Doplnenie grafických príloh o potrebný prehľad o dôležitých skutočnostiach vyplývajúcich
z predchádzajúcich bodov. Zakresliť do grafickej dokumentácie hranice všetkých chránených území
v dobývacom priestore a jeho blízkosti. V grafickej časti (a aj v prevádzkovej dokumentácii) zvážiť
vhodnejšiu mierku pre mapu povrchovej situácie s podrobnejším vyznačením potrebných skutočností

v zmysle prílohy č. 3 bodu 2.1 vyhlášky č. 89/1988 Zb. o racionálnom využívaní výhradných ložísk
o povoľovaní a ohlasovaní banskej činnosti a ohlasovaní činnosti vykonávanej banským spôsobom v
znení neskorších predpisov, žiadateľ uviedol, že dňa 13.03.2012 v spolupráci s ŠOP SR Prešov doplnili
grafický potrebný prehľad o dôležitých skutočnostiach vyplývajúcich z predchádzajúceho bodu. ŠOP SRPrešov zakreslila do grafickej dokumentácie hranice všetkých chránených území v dobývacom priestore
a jeho blízkosti. Kópia mapy bola zaevidovaná a ponechaná na ŠOP SR Prešov. Po osobnom jednaní u
žalovaného dňa 12.03.2012 bolo prejedané a zvážené vyhotovenie dokumentácie vo vhodnejšej mierke

pre mapu povrchovej situácie s podrobnejším vyznačením potrebných skutočností v zmysle prílohy č. 3
bodu 2.1 vyhlášky č. 89/1988 Zb. Dané zmeny je možné vykonať v základnej banskej mape do konca
roku 2012, CHA, CHÚV a druhý stupeň ochrany, štvrtý stupeň ochrany sú zakreslené a doložené v
elektronickej forme.

Žalobca v 2/ rade doplnil podanie listom zo dňa 29.03.2012 s ôsmimi prílohami. Vo svojom vyjadrení
popísal vývoj práv k stavbám v dobývacom priestore Červenica v 9. bodoch a na záver v súhrne uviedol,
že aktuálny stav k starému banskému dielu Viliam a k ďalším stavbám na parcelách KN-C č. XXX/XX,
XX, XX, XX a XXX/X je nasledovný:

Ústie štôlne Viliam (parcely č. XXX/XX a XX) a časť banských diel v tejto štôlni rekonštruovali a obnovili

na vlastné náklady, a preto je výsledok týchto prác ich majetkom. Stavby postavené na parcelách XXX/
XX a 11 prevzal na základe zmluvy a sú jeho majetkom. Písomné preukázanie právneho vzťahu ku
ústiu štôlne Viliam a ostatným obnoveným ústiam štôlní bude možné po skončení súdneho konania vo
veci žaloby Okresnej prokuratúry Prešov proti Správe katastra Prešov zrušením záznamu a obnovením
listu vlastníctva č. XXX pre žalobcu v 2/ rade (prvé pojednávanie v tejto veci bolo stanovené na deň

27.04.2012). Písomné preukázanie právneho vzťahu ku stavbám postaveným na halde štôlne Viliam
bude možné po skončení stavebného konania.

Žalovanýpredloženédoplneniaakceptovalalistomzodňa02.04.2012dalmožnosťvšetkýmúčastníkom
konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia o odvolaní k jeho podkladom i k spôsobu ich zistenia,

prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Toto právo využil žalobca v 1/ rade dňa 12.04.2012, pričom požiadal
o vyhotovenie kópie doplnenia podania navrhovateľa Opálové bane Libanka, s.r.o. a zároveň uviedol,
že do troch dní zašle návrh na doplnenie dokazovania.

Dňa 16.04.2012 podal žalobca v 2/ rade vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a návrh na doplnenie

dokazovania. V ňom opätovne poukázal na stanovisko prvostupňového správneho orgánu k jeho
odvolaniu, vyjadril sa doplneniu podania navrhovateľa Opálové bane Libanka, s.r.o. Argumentoval že
nikto, teda ani správny orgán, ani účastníci konania, ani navrhovateľ nemôže za stavu, keď nie sú
vytýčené hranice plánom dotknutej parcely určiť, či predmetná plocha je v bloku Halda Viliam, a či je
potrebné alebo nie je potrebné odlesnenie.

Žalovaný k vyjadreniu žalobcu v 2/ rade zo dňa 16.04.2012 (ďalej len Vyjadrenie) uviedol:

K vytýčeniu hraníc parcely KN-C č. XXX/XX už zaujal stanovisko vo výrokovej časti rozhodnutia a
potrebná plocha na výkon činnosti bude podľa vyjadrenia navrhovateľa pripravená bez odlesnenia

(viď. fotografia prílohy č. 2 doplnenia podania) .Hranice budú vytýčené a stabilizované pred začatím
prác. Navrhovateľ Opálové bane Libanka, s.r.o. Prešov podľa predloženého plánu otvárky, prípravy
a dobývania potrebuje na realizáciu činnosti plochu cca 100 m2 a pre pokračovanie v činnosti v
ďalšom období aj po odrátaní plochy ochranného pásma ostáva ešte cca 400 m2 plochy haldy Viliam
(za predpokladu, že bude predĺžené rozhodnutie o dočasnom vyňatí pozemku KN-C pare. č. XXX/

XX. z lesného pôdneho fondu). Rozsah plánovanej činnosti 10 x 10 m resp. 4 x 25 m umožňuje
podľa vyjadrenia žiadateľa umiestniť výkop (odkop) z haldy do nezalesneného terénu. Poukázal, že
vytýčenie a stabilizácia bodov hraníc parcely č. XXX/XX stabilnými značkami je zakotvená v technických
podmienkach rozhodnutia. Hranica chráneného územia, resp. ochranného pásma objektov pri štôlni
Viliam je tiež definovaná v technických podmienkach rozhodnutia.

Žalobca v 2/ rade vo Vyjadrení uviedol, že výraz „právo k pozemku“ je špecifikovaný jedine v zákone
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon), kde sú vlastnícke alebo
iné práva k pozemkom a stavbám na nich presne špecifikované (§ 139 ods. 1 Stavebného zákona), ale
zmluvaobudúcejzmluvenanájompozemkuniejemedzinimiuvedená,vsúčasnostiužneplatnázmluva

o uzavretí budúcej zmluvy na nájom parcely XXX/XX nezapísanej v katastri nehnuteľností, neuvedenej v
listevlastníctva,anineurčenejakopozemok,ktorýslúžinaťažbunerastovasurovín,nepreukazujeprávo
k pozemku ohľadom dobývania výhradného ložiska, že organizácia Lesy SR, š. p. odmietla uzavrieť s
našou spoločnosťou (so žalobcom v 2/ rade) zmluvu o nájme z dôvodu, že predmetné parcely nie súzapísané v katastri nehnuteľností. Žalovaný k tomu zaujal stanovisko, že preukázať vlastnícke právo
ani iné právo k pozemkom zákon č. 51/1988 Zb. ani vyhláška SBÚ č. 89/1988 Zb. nevyžaduje. Lesy
SR k činnosti vydali kladné stanovisko a na tomto stanovisku ako účastník konania zotrvali. Zmluva o

budúcej zmluve je obchodnoprávny alebo občianskoprávny vzťah, a správny orgán nie je kompetentný
nariadiť uzatvorenie zmlúv.

Vo Vyjadrení žalobca v 2/ rade tiež namietal, že navrhovateľ nepredložil písomnú dohodu v zmysle §
33, ods. 2 Banského zákona a prvostupňový správny orgán zaujal stanovisko, že ochrana objektov je

zabezpečená určením osobitej technickej podmienky č. 5 o ochrannom pásme. Ochranné pásmo, ktoré
nebolo stanovené však nemôže nahradiť zákonom požadovanú dohodu a žiadateľ nepreukázal právny
vzťah k starému banskému dielu - štôlni Viliam, ani nepredložil požadované doklady s odôvodnením,
že ako držiteľ dobývacieho priestoru Červenica má právo využívať aj staré banské diela, lebo banské
dielo štôlňa Viliam spadá do dobývacieho priestoru a tento názor žiadateľa však nemá oporu v platných
právnych predpisoch.

Žalovaný k tomu argumentoval, že navrhovateľ Opálové bane Libanka, s.r.o. Prešov má právo
nadobúdať práva k nehnuteľnostiam podľa § 31 ods. 3, písm. c/ Banského zákona. Vzťah k banskému
dielu žiadal preukázať z dôvodu, aby vedel rozhodnúť, či žiadateľ má práva k tomuto objektu a či jeho
plánovanou činnosťou môže byť tento objekt dotknutý. Keďže vzťah nepreukázal, nesmie byť činnosťou

objekt ohrozený ani dotknutý a nesmie byť obmedzované jeho užívanie. Minimálne ochranné pásmo je
určené v technických podmienkach tohto rozhodnutia.

Žalobca v 2/ rade vo Vyjadrení ďalej namietal, že navrhovateľ Opálové bane Libanka, s.r.o. vysvetlil
rozdiel vo výkaze Geo V3 podľa orientačného výpočtu zásob z roku 1998, zásoby v rozhodnutí o

schválení zásob, ktorý (aj keď je záverečná správa s výpočtom zásob verejne prístupná pre bádateľské
účely) nemôže použiť na komerčné účely preukazujú stav zásob podľa konečného výpočtu zásob.
Navrhovateľ ani do 30.03.2012 ako sľúbil, neurobil nápravu a v spise sú stále tie isté doklady.

Žalovaný poukázal, že evidovať stav zásob je povinnosť organizácie pri využívaní výhradného ložiska

podľa § 10 ods. 1, písm. c/ Banského zákona. Výkaz o pohybe a stave zásob bol žiadateľom opravený
a odovzdaný na medzirezortnej komisii MŽP SR a MH SR dňa 03.04.2012, o čom svedčí kópia je v
administratívnom spise.

Žalobca v 2/ rade ďalej vo Vyjadrení poukázal na to, že navrhovateľ nepredložil vôbec žiadny postup

umožňujúci ďalšie využitie ložiska, ani neprejavil záujem prerokovať s vlastníkom objektov, ktoré sú buď
priamo v plánom dotknutej časti alebo sa jej dotýkajú (XXX/XX, XX, XX a XX), vo vzájomnej súčinnosti
zabezpečiť ich ochranu, napr. stanovenie ochranného pásma v zmysle podmienky č. 5 napadnutého
rozhodnutia.

Žalovaný dôvodil, že nepredložením dohody o riešení stretov záujmov a prehlásením žiadateľa, že
činnosťou nebudú dotknuté iné objekty správny orgán tento stav akceptoval a aplikoval tak, že objekty
na pozemkoch parcelné č. XXX/XX, XX, XX, XX budú chránené ochranným pásmom a tento záver bol
premietnutý do technických podmienok rozhodnutia. Objekty na pozemkoch č. XXX/XX, XX, XX, XX
nebudú dotknuté činnosťou a za týmto účelom bolo stanovené min. ochranné pásmo 8 m. Navrhovateľ

podľa predloženého plánu otvárky prípravy a dobývania potrebuje na realizáciu činnosti plochu cca 100
m2 a pre pokračovanie v činnosti v ďalšom období aj po odrátaní plochy ochranného pásma ostáva ešte
cca 400 m2 plochy haldy Viliam (za predpokladu, že bude predĺžené rozhodnutie o dočasnom vyňatí
pozemku KN C pare. č. XXX/XX z lesného pôdneho fondu).

Žalobca v 2/ rade ďalej vo Vyjadrení poukázal na to, že okrem objektov na citovaných parcelách sú
na plánom dotknutej ploche vybudované aj inžinierske siete, konkrétne vodovod, kanalizácia a rozvody
elektrickej energie o napätí 400 V.

Žalovaný k tejto námietke uviedol, že nemá vedomosť o existencii inžinierskych sietí v priestore

plánovanej činnosti a ani v konaní nebol tento problém riešený, a preto preniesol zodpovednosť na ich
zistenie a za ich nepoškodenie pri vykonávaní činnosti na navrhovateľa v technických podmienkach
tohto rozhodnutia.Žalobca v 2/ rade vo Vyjadrení - k tvrdeniu navrhovateľa, že nebude realizovať výrub stromov a
odlesňovanie- poukázal, že s ohľadom na nevyznačenie predmetnej parcely v teréne, je to veľmi
ťažko potvrdiť alebo vyvrátiť. Predložená fotodokumentácia v prílohe č. 2 môže a nemusí zobrazovať

predmetnú parcelu alebo tú jej časť, na ktorej je alebo nie je potrebné odlesnenie.

Žalovaný k tomuto tvrdeniu žalobcu v 2/ rade dôvodil, že k vytýčeniu hraníc parcely KN C č. XXX/
XX zaujal stanovisko vo výrokovej časti rozhodnutia. Potrebná plocha na výkon činnosti bude podľa
vyjadrenia navrhovateľa pripravená bez odlesnenia (viď. fotografia prílohy č. 2 doplnenia podania) a

hranice budú vytýčené a stabilizované pred začatím prác. Rozsah plánovanej činnosti 10 x 10 m, resp.
4 x 25 m umožňuje podľa vyjadrenia Opálové bane Libanka, s.r.o. umiestniť výkop (odkop) z haldy do
nezalesneného terénu.

Žalobca v 2/ rade vo Vyjadrení ďalej namietal, že navrhovateľ nedoplnil výzvou požadovanú hranicu
chráneného územia SKUEV 0401 NATURA 2000 Dubnické bane. Vyznačené CHN Dubnické bane je

nezmysel, chýba názov CHA Dubnické bane. Navrhovateľ nedoplnil podanie v zmysle tohto bodu.

Žalovaný uviedol, že hranice SKUEV 0401 Dubnické bane boli navrhovateľom doplnené a skutočnosť,
že plánovaná činnosť je mimo tohto územia potvrdil aj KÚŽP v Prešove vo svojom vyjadrení zo dňa
30.03.2012.

Žalobca v 2/ rade vo Vyjadrení namietal aj to, že navrhovateľ nedoplnil grafické prílohy v zmysle prílohy
č. 3 bodu 2.1 vyhlášky č. 89/1988 Zb.. To, že túto dokumentáciu môže navrhovateľ doplniť do konca
roku2012považujezaporušeniepredpisovsúvisiacichspovoľovanímbanskejčinnosti,pretožegrafická
dokumentácia má byť súčasťou podanej žiadosti a teda, že žiadosť nemá požadované náležitosti.

Žalovaný k tomuto uviedol, že grafické prílohy boli doplnené čiastočne. Navrhovateľ akceptoval návrh
správneho orgánu zvážiť vhodnejšiu mierku predloženým plánom OPD v prevádzkovej dokumentácii.
Rozsah prác je malý a tieto budú robené tak, aby nebolo potrebné odlesnenie, preto správny orgán určil
v technických podmienkach podrobne vypracovať prevádzkovú dokumentáciu vrátane grafických príloh.

Podobne bude spracovaná aj dokumentácia dobývok. Dokumentácia bola doplnená v miere vyhovujúcej
účelu činnosti.

Žalobca v 2/ rade vo Vyjadrení ďalej predložil návrh, že pokiaľ žalovaný rozhodne, že konanie nezastaví,
žiada doplniť konanie o:

-vytýčenie a stabilizovanie hraníc parcely KN C č. XXX/XX,
-predloženie relevantnej zmluvy preukazujúcej právo k parcele KN C č. XXX/XX,
-doplnenie hraníc chránených území do grafickej dokumentácie,
-doplnenie predloženej textovej a grafickej dokumentácie v zmysle prílohy č. 3 vyhlášky,
-predloženie písomnej dohody v zmysle § 33, ods. 2 banského zákona s vlastníkom objektov, ktoré

sú buď priamo v plánom dotknutej častí alebo sa jej dotýkajú (XXX/XX, XX, XX a XX), o prerokovaní
zabezpečenia ich ochrany vo vzájomnej súčinnosti a to vrátane vybudovaných inžinierskych sietí.

Žalovaný k tomuto návrhu žalobcu v 2/ rade zaujal stanovisko, z ktorého vyplýva, že všetky tieto
požiadavky žalobcu v 2/ rade boli predmetom konania a boli relevantným spôsobom vyriešené.

Žalobca v 1/ rade v žiadosti o zastavenie konania zo dňa 16.04.2012 (ďalej len Žiadosť o zastavenie
konania) sa vyjadril k doplneniu podania navrhovateľa a žiadal napadnuté rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu zo dňa 01.12.2011 zrušiť. Argumentoval, že navrhovateľom uvádzané preukázanie
právneho vzťahu k starému banskému dielu - štôlni Viliam je irelevantné, nakoľko nejde o staré banské

dielo a ak by aj bolo, bolo by v správe a majetku štátu Slovenskej republiky.

Žalovaný dôvodil, že navrhovateľ - ťažobná organizácia nepreukázala právny vzťah k štôlni Viliam, a
preto bolo potrebné určiť technické podmienky rozhodnutia tak, aby činnosťou nebol dotknutý tento
objekt (ani ďalšie objekty) tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia.

Ďalej žalobca v 1/ rade v Žiadosti o zastavenie konania poukázal, že navrhovateľ nesplnil bod 1. vyššie
citovanej výzvy žalovaného a nepreukázal žiadny právny vzťah k starému banskému dielu - štôlni
Viliam a ani k bodu 2. výzvy neboli predložené žiadne doklady. Navrhovateľom citované stanoviskoprvostupňového správneho orgánu nemá žiadny súvis so štôlňou Viliam, ale dotýka sa stavieb na halde
štôlne Viliam.

Žalovaný argumentoval, že o právnych vzťahoch k objektom je vedený súdny spor. Vlastníctvo požíva
ústavnú ochranu, preto objekty nachádzajúce sa mimo parcely č. XXX/XX (objekty na parcelách č. XXX/
XX, XX, XX a XX) nesmú byť dotknuté činnosťou, a musí byť ponechané v ich okolí ochranné pásmo
min. 8 m, v ktorom sa banská činnosť nepovoľuje.

Ďalej žalobca v 1/ rade v Žiadosti k zastaveniu konania reagoval k vyjadreniu navrhovateľa k bodu
3., kde citoval ustanovenie geologického zákona, pričom kurzívou zvýraznil len tú časť ustanovenia,
ktorú považuje za relevantnú, teda že po skončení geologických prác je organizácia, ktorá ich vykonala
povinná „zlikvidovať geologické diela a geologické objekty“. V skutočností je najdôležitejšia druhá časť
tohto ustanovenia a to ,,ak splnili svoj účel a nie je záujem ich využiť inak.“ Štátnej banskej správe, z
jej úradnej činnosti, je známe, že organizácia, ktorá vykonala geologické práce v zmysle geologického

zákona rozhodla o ich inom využívaní.

Žalovaný k tejto reakcii uviedol, že v blízkosti plánovanej činnosti sa nenachádzajú podľa vedomostí
žalovaného geologické diela, ale len staré banské diela opustené po ukončení banskej činnosti z
minulosti.

Žalobca v 1/ rade v Žiadosti o zastavenie konania poukázal, že po nahliadnutí do spisu dňa 12.04.2012
zistil, že nebol doložený iný výkaz Geo V3 tak, ako to požadoval žalovaný vo výzve pre navrhovateľa.

Žalovaný dôvodil, že ťažobná organizácia opravila výkaz o úbytku zásob na medzirezortnej komisii na

MŽP SR dňa 03.04.2012, kde bol predložený aj opravený výkaz Geo V3.

Žalobca v 1/ rade v Žiadosti o zastavenie konania namietal, že navrhovateľ k bodu 4. výzvy žalovaného
nepredložil žiadny postup, ktorý umožní ďalšie využívanie ložiska, čím nesplnil požiadavku tejto výzvy
a tiež namietal racionalitu dobývania.

Žalovaný konštatoval, že nie je v kompetencii správneho orgánu nariaďovať právnickým osobám
aby spolupracovali, neprináleží mu ani rozhodovať o ich obchodných vzťahoch, môže sa len snažiť
riešiť podané konanie zmierom. Dôvodil, že ťažobná organizácia nevedela, resp. nemohla doriešiť
vzťah k objektom v priestore parcely XXX/X, resp. v susedstve parcely XXX/XX, a preto boli uložené

technické podmienky dobývania tak, aby tieto objekty neboli činnosťou dotknuté. Navrhovateľ podľa
predloženého plánu otvárky prípravy a dobývania potrebuje na realizáciu činnosti plochu cca 100 m2
a pre pokračovanie v činnosti v ďalšom období aj po odrátaní plochy ochranného pásma ostáva ešte
cca 400 m2 plochy haldy Viliam (za predpokladu, že bude predĺžené rozhodnutie o dočasnom vyňatí
pozemku KN-C pare. č. XXX/XX z lesného pôdneho fondu). Najvhodnejší spôsob ťažby je doporučený v

rozhodnutí o schválení zásob, a to ručný spôsob. Vyťažiteľnosť závisí od spôsobu otvorenia sprievodnej
horniny a mala by byť primeraná k úžitkovej zložke, ktorou je drahý opál o min. veľkosti zrna l x l mm a
váhe 0,05 ct. Zisťovanie vyťažiteľnosti, výrubnosti, znečistenia, strát pri dobývaní výhradného ložiska,
ale aj nových nerastov (napr. iných drahých kameňov okrem drahých opálov vyskytujúcich sa na ložisku
- mliečnych, bielych drevných) je povinnosť ťažobnej organizácie vyplývajúcej z § 10 ods. 1 a § 31a ods.

1 Banského zákona tak, ako aj povinnosť informovať obvodný banský úrad o zásadných opatreniach na
zabezpečenie racionálneho využívania ložísk podľa § 5 ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti.

Podľa žalobcu v 1/ rade tvrdenie žiadateľa, že dané pozemky nie sú zahrnuté vo vyňatej parcele XXX/
XX je nepravdivé, pretože parcely XXX/XX a XXX/X sú umiestnené v parcele XXX/XX a navrhovateľ v

súčasnosti nemá žiadny právny vzťah ku parcele XXX/XX, nakoľko platnosť zmluvy o budúcej zmluve
vypršala dňa 16.03.2012.

Žalovaný konštatoval, že súhlas Lesov SR ako účastníka konania nebol počas odvolacieho konania
zmenený. Zmluva o budúcej zmluve a nájomná zmluva je právny vzťah, do ktorého prvostupňový

správny orgán ani žalovaný nemá dôvod vstupovať. Na parcelách č. XXX/XX a XXX/X sa banská činnosť
nepovoľuje.Žalobcanamietal,kbodu8.výzvyžalovaného,ženiesúvyznačenéhraniceSKUEV0401NATURA2000
Dubnické bane - dve farebné machule v predloženej prílohe č. 3 nemôžu v žiadnom prípade nahradiť v
tomto bode požadované zakreslenie chráneného územia do grafickej dokumentácie.

Žalovaný dôvodil, že hranica SKUEV 0401 NATURA 2000 bola na základe výzvy doplnená a zároveň
žalovaný v súčinnosti s KÚŽP v Prešove ozrejmil, či činnosť zasahuje do chránených území, a či sú na
túto činnosť potrebné výnimky z územnej a druhovej ochrany - výsledok z vyjadrenia KÚŽP v Prešove je
uvedený v predchádzajúcej časti rozhodnutia. Územie SKUEV 0401 NATURA 2000 Dubnické bane je

zakreslené v súčinnosti s KÚŽP v Prešove a pre konanie je dôležitý záver vyjadrenia dotknutého orgánu.
Nedostatky grafických príloh boli odstránené jednak doplňujúcim podaním a vysvetlením podaným
žalovanému spracovateľom dokumentácie s tým, že ťažobná organizácia vypracuje novú základnú
banskú mapu s uvedením všetkých skutočností a podľa banskomeračského predpisu najneskôr do
31.12.2012.

Žalobca v 1/ rade ďalej namietal, že navrhovateľ nepredložil na základe výzvy žalovaného mapu
povrchovej a banskej situácie a rezy v rozsahu plánovanej banskej činnosti vo vhodnej mierke s
vyznačenímskutočnostipotrebnýchnaposúdenieúdajovuvedenýchvbodoch1.2a1.3.čojednoznačne
určuje, čo v tejto mape má byť uvedené. Z tejto mapy by sa mal napríklad vyčítať plánovaný
ďalší prieskum opakovane spomínaný prvostupňovým správnym orgánom aj navrhovateľom, časová

a vecná nadväznosť prác, generálne svahy skrývky, lomu, ťažobných rezov, umiestnenie a časový
sled prevádzkovania výsypiek, ich projektované kapacity a životnosti, umiestnenie stavieb slúžiacich
dobývaniu a zásobovaniu materiálom a to aj v prípade, ak by sa jednalo o mobilné zariadenia,
zachytávanie a odvádzanie banských vôd spôsob zabezpečenia objektov (ochranné pásmo stavieb)
podľa dohôd s organizáciami, ktorým patrí ich ochrana.

Žalovanýargumentoval,žežalobcoviv1/radeneprináležíposudzovaťobsahanáležitostidokumentácie
predloženej navrhovateľom spolu so žiadosťou o povolenie banskej činnosti. Na to je v prvostupňovom
konaní príslušný obvodný banský úrad podľa § 18b ods. l písm. a/ zákona č. 51/1988 Zb. a
odvolací orgán v odvolacom konaní. Podľa názoru žalovaného grafická dokumentácia bola doplnená,

v mape povrchovej situácie bola dokreslená hranica chránených území a žalovanému bol ozrejmený
postup prác, ktoré aj keď sú malého rozsahu, musia byť situačne podchytené a postup dobývok
rezov a ďalšie podrobnosti výkopu budú zdokumentované a riešené prevádzkovou dokumentáciou.
Vzhľadom na malý rozsah prác a jednoduché pomery a banskotechnické podmienky dobývania grafická
dokumentácia predloženého plánu otvárky prípravy a dobývania postačuje na posúdenie plánovanej

činnosti, podrobnejšie bude spracovaná dokumentácia dobývok. Základná banská mapa a požiadavka
jej doplnenia o podstatné náležitosti, ktoré vyplynuli z konania je problematika odlišná od grafickej
dokumentácie podľa príloh vyhlášky SBÚ č. 89/1988 Zb. o racionálnom využívaní výhradných ložísk,
o povoľovaní a ohlasovaní banskej činnosti a ohlasovaní činnosti vykonávanej banským spôsobom.
Vykonávať geologický prieskum ložiska - overovať geologické údaje o stavbe ložiska v dobývacom

priestore je povinnosť organizácie vyplývajúca z ustanovení § 31 ods. 2 Banského zákona. Rozsah
povoľovanej činnosti je takého rozsahu (ide v podstate o výkop alebo odkop, ktorý ak by sa realizoval na
jednom mieste mal by rozmer 10 x 10 m a hĺbku 5 m), že v prípade ak činnosťou bude zachytená menej
vhodná poloha je štatisticky významná, ale je to ekonomické a technické riziko podnikania navrhovateľa
a jeho podnikateľského zámeru. Z priloženej dokumentácie, fotografickej prílohy a písomného doplnenia

aajpodľarozsahučinnosti(napr.10x10m,resp.4x25ma.p.)jezrejméžedobývkamôžebyťsituovaná
na mieste bez porastu tak, aby nebolo potrebné odlesnenie.

Žalobca v 1/ rade ďalej namietal, že mapa povrchovej situácie s vyznačením požadovaných náležitostí
ma byť súčasťou plánu otvárky prípravy a dobývania, má byť predložená ku správnemu konaniu, a

nie po jeho skončení. Kedy navrhovateľ vypracuje prevádzkovú dokumentáciu toto konanie nerieši.
Navrhovateľ nedoplnil svoje podanie v zmysle vyššie citovanej výzvy žalovaného, preto by mal žalovaný
konanie zastaviť a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť.

Žalovaný uviedol, že grafická dokumentácia bola doplnená v rozsahu potrebnom na posúdenie stavu

veci.

Žalobca v 1/ rade v Žiadosti o zastavenie konania ďalej citoval § 7 ods. 1 písm. j/ a § 18 ods. 2 písm.
a/ zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v zneníneskorších predpisov (Autorský zákon). Z týchto ustanovení je zrejmé, že predmetom autorského práva
sú všetky mapy uvedené v záverečnej správe s výpočtom zásob ako aj súborné dielo, teda samotná
záverečná správa s výpočtom zásob, ako aj tabuľkové údaje uvedené vo vyššie citovanom rozhodnutí

MŽP SR o schválení výpočtu zásob, pretože sú jednoznačne vytvorené tvorivou duševnou činnosťou.
Namietal, že on ako autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela vrátane rozmnoženia
ktorejkoľvek jeho časti. Údaje zo záverečnej správy, teda akékoľvek kopírovanie z dôvodu, že záverečná
správa je prístupná, sa môžu použiť len na vzdelávacie alebo vedeckovýskumné účely, a to len v
priestoroch archívu (pozn. pod čiarou: Pri prevzatí kópie z archívu Geofondu ŠGÚDŠ musí bádateľ - v

zmyslebádateľskéhoporiadkuplatnéhoodroku2004-podpísaťdoklad,žeskopírovanéúdajenepoužije
na komerčné využitie) a nie na podnikateľské účely, čím dobývanie výhradného ložiska nepochybne je.
Geologicképrácekuzáverečnejsprávesvýpočtomzásobsúsúčasťouobchodnéhomajetkuorganizácie
S. pretože sú výsledkom podnikateľskej činnosti a slúžia na podnikanie čo vyplýva aj z toho, že žalobca v
1/ rade sa už viac ako šesť rokov snaží o získanie dobývacieho priestoru na základe toho, že organizácia
vykonala prieskumné práce na vlastné náklady.

Žalovaný k tvrdeniam žalobcu v 1/ rade argumentoval, že štátna banská správa nie je kompetentná
problematiku autorských práv riešiť. V § 7 ods. 3 písm. b/ Autorského zákona sa uvádza: „Ochrana
podľa tohto zákona sa nevzťahuje na úradné rozhodnutia, verejnú listinu, úradný spis...“. Žalovaný ani
prvostupňový správny orgán nie je kompetentný posudzovať porušenie autorských práv. Výpovedná

hodnota mapy blokov zásob tak, ako bola predložená je otázna. Geologické údaje predložené
navrhovateľom sú podľa spracovanej dokumentácie dostatočné na realizáciu plánovanej činnosti na
povrchu. Rozhodnutie o schválení zásob je verejná listina a údaje, resp. skutočnosti v geologickej
dokumentácii sú podľa súčasnej legislatívy prístupné. Je to len otázka prípadnej finančnej náhrady, ak
bola uplatnená organizáciou, ktorá vykonala geologický prieskum. Samotná existencia rozhodnutia o

schválení zásob a určenie dobývacieho priestoru sú fakty postačujúce po doriešení stretov záujmov na
povolenie banskej činnosti oprávnenej organizácii. Použitie rozhodnutia o schválení zásob výhradného
ložiska špeciálne nerieši žiadny predpis, a ak je súčasťou záverečnej správy je táto prístupná podľa §
46 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (Geologický zákon), či došlo konaním žiadateľa
k porušeniu autorských práv, o tom nemôže rozhodnúť žalovaný ani prvostupňový správny orgán.

Navrhovateľ Opálové bane Libanka, s.r.o. Prešov prehlásil, že podklady použité v dokumentácii získal
legálne, blok haldy Viliam je vyznačený v základnej banskej mape a podal vysvetlenie k vlastníckym
vzťahom podľa aktuálneho stavu z výpisu katastra nehnuteľností.

O uvedených podaniach žalobcov v 1/ a 2/ rade boli účastníci konania upovedomení listom zo dňa

18.04.2012 a žalovaný podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku dal účastníkom konania možnosť vyjadriť
sa pred vydaním rozhodnutia o odvolaní aj k ostatným podkladom i k spôsobu ich zistenia, prípadne
navrhnúť ich doplnenie. Túto možnosť využil žiadateľ Opálové bane Libanka, s.r.o. dňa 26.04.2012.

Listom zo dňa 29.04.2012 žalobca v 1/ rade požiadal o prerušenie konania z dôvodu podania žaloby

a návrhu predbežného oparenia z dôvodu porušovania jeho duševného a majetkového vlastníctva
podaného na Okresnom súde v Prešove dňa 26.04.2012. Zároveň doložil túto žiadosť Bádateľským
listom Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, Archív Geo fondu a návrhom na začatie konania
prijatým Okresným súdom v Prešove dňa 27.04.2012. Žalovaný poukázal na § 19 ods. 2 Geologického
zákona, podľa ktorého objednávateľ pri odovzdaní záverečnej správy oznámi právnickej osobe

poverenej ministerstvom podmienky na jej sprístupňovanie a poskytovanie informácií z nej vrátane
požadovaných finančných úhrad; podmienky sú záväzné desať rokov od ich odovzdania právnickej
osobe poverenej ministerstvom (resp. podľa Geologického zákona č. 313/1999 Z. z., keď bola táto lehota
päť rokov).

Žalovaný poukázal, že podľa § 24 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. Banského zákona právo na
dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s vydobytým nerastom má organizácia, ktorá má banské
oprávnenie, a ktorej sa určí dobývací priestor. V konaní o povolení banskej činnosti nie je priestor ani
kompetencia riešiť veci, ktoré mali byť vyriešené v predchádzajúcich etapách prípravy využívania ložiska
(v konaní o povolení banskej činnosti sa nepožaduje predložiť výsledky záverečnej správy geologického

prieskumu), alebo mali byť riešené samostatným konaním o autorských právach.

Žalovaný v závere preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu trpelo nedostatkami, ktorých významnosť bolo potrebné posúdiť, spoľahlivo objasniť,odvolacie konane doplniť a vady odstrániť. Na základe vykonaného preskúmania konania a zistených
skutočností a s poukázaním na citovanú právnu úpravu platných predpisov, v súlade s uplatňovaním
zásady hospodárnosti a rýchlosti konania žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.

Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že vec nesprávne právne posúdili, že
zistenia skutkového stavu z ktorých vychádzali správne orgány sú v rozpore s obsahom spisu, že

rozhodnutia boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, že sú nepreskúmateľné
prenezrozumiteľnosť,žekonanísprávnychorgánovsavyskytlivady,ktorémohlimaťvplyvnazákonnosť
rozhodnutí.

Žalobcovia namietali, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania.
Napriek jednoznačne nevyriešeným stretom záujmov vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré nie je v súlade

sozákonmiabolovydanénazákladenespoľahlivozistenéhoskutkovéhostavu.Podstatnoujenámietka,
že žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa nevysporiadali s vyriešením stretu záujmov podľa § 17
ods. ods. 2 zákona č. 51/1980 Zb. o banskej činnosti, a to k autorským právam žalobcu v 1/ rade a k
objektom žalobcu v 2/ rade. Záverečná správa o výsledkoch geologických prác s výpočtom zásob je
podľa§7ods.1písm.j/zákonač.618/2003Z.z.oautorskompráveobchodnýmtajomstvomžalobcuv1/

rade, a teda záverečnú správu nemohol navrhovateľ Opálové bane Libanka, s.r.o. použiť na komerčné
účely. Už prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti žalobcu v 1/ rade o vyradenie týchto dokladov
získaných bez súhlasu autora, resp. aby na nich prvostupňový správny orgán neprihliadal. Ak správne
orgány nie sú kompetentné riešiť autorské práva, mali konanie prerušiť do vyriešenia tejto predbežnej
otázky. Poukázali, že na Okresný súd Prešov žalobca v 1.rade podal návrh na vydanie predbežného

opatrenia. Žalobcovia ďalej namietali, že správne orgány nevyriešili stret záujmov k objektom žalobcu
v 2/ rade.

Argumentovali, že budovy postavené na halde štôlni Viliam - trafostanica, nízkonapäťová prípojka,
rozvody, inžinierske siete nie sú jedinou stavbou, ale jedná sa o viacero objektov. Žalobca v 1/ rade po

geologickom prieskume ložiska previedol zmluvou tieto objekty do vlastníctva žalobcu v 2/ rade podľa
§ 31 ods. 1 Geologického zákona, čo je štátnej banskej správe z úradnej činnosti taktiež dostatočne
známe.Naupozorneniežalobcuv2/rade,žežiadateľnepredložildoklad,ktorýbypotvrdzovalvyriešenie
stretov záujmov s vlastníkom nehnuteľnosti v zmysle § 33 ods. 2 veta prvá Banského zákona, v zmysle
ktorého sa majú chrániť objekty, ktorých vlastníkom je žalobca v 2/ rade, prvostupňový správny orgán

túto skutočnosť obišiel tým, že v osobitných technických podmienkach v bode 5. uviedol, že pri dobývaní
bude zabezpečená stabilita zriadenej stavby na parcele XXX/XX ponechaním dostatočne širokého
ochranného pásma, stanovená odborne spôsobilou osobou. Nejedná sa teda o jednu stavbu, ako
uvádza prvostupňový správny orgán, ale o viac objektov, ktoré môžu byť dotknuté plánovanou banskou
činnosťou. Prvostupňový správny orgán rozhodol o ochrannom pásme bez akýchkoľvek konzultácii so

žalobcom v 2/ rade, čím nepostupoval v úzkej súčinnosti so všetkými dotknutými účastníkmi za účelom
spoľahlivo zistiť skutkový stav. Žalobcovia ďalej namietali nedostatky podania navrhovateľa, a to že
nebola predložená kópia katastrálnej mapy s parcelou č. XXX/XX, na ktorej navrhovateľ plánuje banskú
činnosť, ale len grafická časť geometrického plánu č. XXX/XX.

Žalobcovia sú toho názoru, že bez dostatočného vytýčenia parcely č. XXX/XX . v teréne nemožno
spoľahlivo zistiť skutkový stav, aby sa mohli s jej umiestnením v teréne oboznámiť aj ostatní účastníci
konania a podať svoje stanoviská. Žalobcovia nesúhlasia so závermi správnych orgánov, že postačí
vytýčiť a stabilizovať hranice parcely až pred fyzickým začatím prác tak, ako to bolo uložené v časti 2
bod 15 napadnutého rozhodnutia. Žalobcovia ďalej namietali, že nie je vyriešený stret záujmov medzi

navrhovateľom a účastníkom konania Lesy SR, lebo zmluva o budúcej zmluve nie je preukázaním práv
k pozemku, naviac keď táto zmluva stratila platnosť v priebehu odvolacieho konania. Správny orgán
vec nesprávne posúdil, ak tvrdil, že táto zmluva o budúcej zmluve dopĺňa vyriešenie stretov záujmov,
pretože tento súhlas zo dňa 25.02.2009 zn. 340/120/2010 bol daný pre iný právny subjekt, konkrétne pre
organizáciu Opálové bane brusiarne, s.r.o. Prešov, a nie pre navrhovateľa- spoločnosť Opálové bane

Libanka, s.r.o. Prešov. Žalobcom je z iného správneho konania známe vyjadrenie organizácie Lesy SR,
š.p., že nie je možné uzatvoriť nájomnú zmluvu na pozemky v ich správe z dôvodu, že nie sú zapísané
v katastri nehnuteľností. Z vyššie uvedených skutočností podľa názoru žalobcov vyplývajú porušeniapovinností správnych orgánov a to v tom, že mali vyzvať žiadateľa na predloženie dokladu o vyriešení
stretu záujmov s vlastníkom objektov a v prípade nedoloženia tohto dokladu mali konanie zastaviť.

Žalobcovia ďalej namietali nedostatky napadnutého rozhodnutia žalovaného. Poukázali, že stanovenie
osobitnýchtechnickýchpodmienokvbodoch5,12až15napadnutéhorozhodnutia,atobezakýchkoľvek
konzultácii s vlastníkom ohrozených objektov v žiadnom prípade nemôže nahradiť doklad o vyriešení
stretov záujmov požadovaný zákonom. V konaní žalovaného došlo k porušeniu dvojinštančnosti
správneho konania, kedy druhostupňový orgán nahrádzal konanie prvostupňového orgánu.

Žalobca v 2/ rade je presvedčený, že doplnenie žiadateľa zo dňa 16.03.2012 k bodu 4. výzvy žalovaného
nie je doložením výsledku vyriešenia stretov záujmov s vlastníkom objektov na parcelách č. XXX/XX,
XX, XX, XX a XXX/X v zmysle § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 51/1988 Zb. a to v tom znení, že tieto
stavby nie sú zahrnuté vo vyňatej parcele XXX/XX, ktorá je určená na ťažbu výhradného nerastu, že
činnosťou nedôjde k poškodeniu stavieb ani k poškodeniu pozemku, a že budova na pozemku č. XXX/

X už neexistuje, a že na uvedenej ploche parcela KN C XXX/XX nie je nutné vykonávanie odlesňovania
a výrub stromov podľa podmienok vydaných OLÚ pri dočasnom vyňatí pozemkov z lesného fondu.

Opätovne žalobca v 2/ rade žiadal, že v prípade jednoznačne preukázateľného nepredloženia dokladu
o vyriešení stretov záujmov s vlastníkom ohrozených objektov na parcelách č. KN C č. XXX/XX, XX,

XX, XX a XXX/X v stanovenej lehote mal správny orgán v zmysle § 17 ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb.
konanie zastaviť.

Žalobca v 2/ rade trvá na svojom názore, že ani správny orgán, ani účastníci konania, ani sám žiadateľ
nemôže za stavu, keď nie sú vytýčené hranice plánom dotknutej parcely, určiť, či predmetná plocha

je v bloku Halda Viliam, a či je potrebné alebo nepotrebné odlesnenie. Tvrdenie správnych orgánov,
že stačí tieto hranice vytýčiť pred fyzickým začatím prác, teda po skončení správneho konania nemá
oporuvžiadnomprávnompredpise,čikonkrétnomustanovení.Jepredsanepochybné,žesprávnyorgán
nemôže povoliť žiadnu banskú činnosť, ak nie je jednoznačne nezameniteľne a jasné, kde a na akej
parcele, resp. v akom rozsahu sa banská činnosť vykonávať má. Žalovaný parcelu č. XXX/XX vydáva

za parcelu katastra nehnuteľností register C, čo sa však nezakladá na pravde, pretože takúto parcelu
kataster nehnuteľností neeviduje. Na žiadosť žalobcu, aby odvolací orgán nariadil vytýčenie parcely
č. XXX/XX, aby bolo možné podať vyjadrenie účastníkov a aby správny orgán rozhodol na základe
spoľahlivo zisteného skutkového stavu, vydal žalovaný nasledovné stanovisko: „Vytýčenie a stabilizácia
bodov hraníc je zakotvená v technických podmienkach rozhodnutia. Hranica chráneného územia, resp.

ochranného pásma objektov pri štôlni Viliam je definovaná v technických podmienkach rozhodnutia“.
Podľa názoru žalobcu v 2/ rade je stanovenie technických podmienok rozhodnutia nemôže a nesmie
nahrádzať povinnosť správneho orgánu na spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci. Podľa názoru
žalobcov správny orgán mal vyzvať spoločnosť Opálové bane Libanka, s.r.o. Prešov na predloženie
dokladu o vyriešení stretu záujmov s vlastníkom objektov, čo vyplýva z § 17 ods. 2 zákona č. 51/1988

Zb. a v prípade nedoloženia tohto dokladu mal správny orgán konanie zastaviť.

Podľa názoru žalobcu v 2/ rade aj otázka ochrany inžinierskych sietí je otázkou vyriešenia stretov
záujmov. Bolo povinnosťou správneho orgánu zaobstarať si potrebné podklady k rozhodnutiu aj
požadovaný doklad o vyriešení stretov záujmov, správne orgány však toto ignorovali a obišli neúčelnými

technickými podmienkami. Prvostupňovému správnemu orgánu bola a je existencia inžinierskych sietí
známa z jeho úradnej činnosti a sú to skutočnosti všeobecne známe v zmysle § 32 ods. 2 Správneho
poriadku.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný na základe nedostatočne, nepresne a neúplné

zisteného stavu veci, obchádzaním príslušných ustanovení banského zákona a zákona č. 51/1988
Zb. tým, že sa nevysporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania a napriek jednoznačne
nevyriešeným stretom záujmov vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré nie je v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi, preto žalobcovia žiadali rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadali,

aby im boli nahradené trovy konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.10.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.Účastník konania v 3./ rade, ktorý bol do konania pribratý podľa § 250 ods. 1 druhá veta O.s.p., Opálové
bane Libanka, s.r.o. Prešov v obsiahlom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.10.2014 podrobne opísal priebeh
celého správneho konania, vyjadril sa k žalobným námietkam žalobcov v 1/ a 2/ rade, pričom dal

súdu do pozornosti, že predbežné opatrenie Okresného súdu v Prešove zo dňa 22.05.2012 č. k. 21Cb
95/2012-61, ktorým bolo nariadené spoločnosti Opálové bane Libanka, s.r.o. Prešov a jej J. povinnosť
zdržať sa nakladania s autorským dielom žalobcu v 1/ rade bolo uznesením Krajského súdu v Prešove
zo dňa 07.08.2012 sp. zn. 4Cob/54/2012 zrušené. Na základe skutočností uvedených v tomto vyjadrení
k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalobcov spoločne

a nerozdielne zaplatiť účastníkovi v 3./ rade náhradu trov konania.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe s tým, že podľa § 250g ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti pribratých
účastníkov konania v 1./ a 2./ rade, vypočul prítomných účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom

administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a
postup správnych orgánov v medziach žaloby sú v súlade so zákonom.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým na základe žiadosti
podľa § 10 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. povolil spoločnosti Opálové bane Libanka, s.r.o. Prešov

(účastníkovi v 3./ rade) banskú činnosť- otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska drahého
opálu v dobývacom priestore Červenica (na Hlade Viliam) podľa overeného plánu priloženého k
žiadosti, s miestom činnosti, so zodpovedným vedúcim zamestnancom a platnosťou do 30.09.2015.
Na vykonávanie tejto banskej činnosti podľa § 18b ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. určil osobitné
technické podmienky pod bodom 1 až 11. Žalovaný ako odvolací orgán zmenil a doplnil napadnuté

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že vo výroku kde je uvedené miesto činnosti
doplnil: „na pozemku KN-C pare. č. XXX/X na jej časti č. XXX/XX definovanej geometrickým plánom
overeným Správou katastra Prešov pod č. 492/10 dňa 19.04.2010“. K určeným technickým podmienkam
povoľovanejbanskejčinnostidoplnilďalšieosobitnétechnicképodmienkybanskejčinnostipodbodmi12
až 18. V ostatnom odvolanie žalobcov v 1/ a 2/ rade zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu potvrdil.

Vzhľadom na obsiahly rozsah žalobných námietok bolo základom vyriešenie otázok, či správne orgány
vyriešili strety záujmov k autorským právam žalobcu v 1/ rade, k objektom žalobcu v 2/ rade, či sa
správny orgán vysporiadal s námietkami žalobcov, ktoré boli obsahom odvolania proti rozhodnutiu

prvostupňového správneho orgánu, a či v odvolacom konaní akceptoval všetky námietky, prípadne
návrhy na doplnenie dokazovania navrhované žalobcami v 1/ rade a v 2/ rade.

Podľa§10ods.1zákonač.51/1988Zb.obanskejčinnosti,výbušnináchaoštátnejbanskejspráve(ďalej
len zákon č.51/1988 Zb.) otvárku, prípravu a dobývanie výhradných ložísk povoľuje obvodný banský

úrad. So žiadosťou o povolenie predkladá organizácia plán otvárky, prípravy a dobývania a predpísanú
dokumentáciu.

Podľa § 18b ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. obvodný banský úrad v konaní o povolenie banskej činnosti
a/ podľa § 17 preskúma najmä

b/ úplnosť plánu a dokumentácie,
c/ vyriešenie stretov záujmov, dodržanie zásad banskej technológie pri zabezpečení racionálneho
využívania výhradného ložiska,
d/ banské oprávnenie a osvedčenie o odbornej spôsobilosti zodpovedného vedúceho zamestnanca.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. ak banskou činnosťou sú ohrozené právom chránené objekty
a záujmy, musia sa so žiadosťou predložiť doklady o vyriešení stretov záujmov.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. ak predložená žiadosť a dokumentácia neposkytuje dostatočný
podklad na posúdenie navrhovanej banskej činnosti alebo ak nie je žiadosť o povolenie banskej činnosti

podľa § 10 v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o určení chráneného ložiskového územia a
dobývacieho priestoru, obvodný banský úrad vyzve organizáciu, aby žiadosť v určenej lehote doplnila,
prípadne uviedla do súladu s týmito rozhodnutiami; obdobne postupuje vtedy, ak žiadosť neobsahujevšetkydokladyovyriešenístretovzáujmov.Počaslehotyurčenejorganizáciinadoplneniežiadostilehoty
neplynú.

Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva
(Banský zákon) ak sú využitím výhradného ložiska ohrozené objekty a záujmy chránené podľa
osobitných predpisov (napr. zákon o vodách, zákon o lesoch, zákon o ochrane prírody a krajiny... a pod.)
objekty a záujmy fyzických alebo právnických osôb, sú organizácie, orgány a právnické osoby, ktorým
prislúcha ochrana týchto objektov a záujmov, povinní vo vzájomnej súčinnosti riešiť tieto strety záujmov

a navrhnúť postup, ktorý umožní využitie výhradného ložiska pri zabezpečovaní nevyhnutnej ochrany
uvedených objektov a záujmov.

Podľa § 46 zákona č. 51/1988 Zb. všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie
podľa § 4, 8 , § 24, 25 , 26 ods. 5 a § 40 ods. 5 písm. b/.

Námietka žalobcov, že správne orgány nemohli vydať rozhodnutia v súlade so zákonom, keď účastník
v 3./ rade nepredložil v súlade s § 17 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. doklady o vyriešení stretov záujmov
týkajúce sa autorských práv žalobcu v 1/ rade je nedôvodná.

Z administratívneho spisu má súd za preukázané, že žalobca v 1/ rade S. S. - I. vykonával v rokoch 1991

až 2001 na vlastné náklady geologické práce, ktorých cieľom bol prieskum výhradného ložiska drahého
opálu. Dobývací priestor na základe daného výpočtu bol prednostne určený pre spoločnosť Slovenský
opál, s.r.o. Červenica - Dubník, ktorú zastupoval J. S. S., čo vyplýva z rozhodnutia Obvodného banského
úradu v Košiciach zo dňa 11.10.2002 číslo: 1337/2000. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že na
základe výsledkov tohto prieskumu bolo rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR Bratislava zo

dňa 11.01.1999 číslo: 2848/1196/98-3.3 vydané osvedčenie o výhradnom ložisku Červenica, vyhradený
nerast drahé kamene - opály. Následne bol predchádzajúcim súhlasom Obvodného banského úradu
v Košiciach zo dňa 27.04.2001 číslo: 812/2001 prevedený dobývací priestor Červenica z organizácie
Slovenský opál, s.r.o. Červenica - Dubník na organizáciu Opálové bane Dubník, a.s. Červenica, kde
S. S. bol a je od 10.04.2011 až do dnešnej doby C. zástupcom. Spoločnosti Opálové bane Dubník,

a.s. Červenica bol dobývací priestor právoplatne odňatý Obvodným banským úradom Košice v roku
2004, pričom do výberového konania sa prihlásila spoločnosť zastúpená S. S. - I. V roku 2005 bolo
ukončené výberové konanie na určenie dobývacieho priestoru Červenica, kde spoločnosť Opálové bane
a brusiarne, s.r.o. Prešov (právny predchodca účastníka v 3./ rade) získala tento dobývací priestor a
taktiež na ňu prešli všetky práva a povinností vyplývajúce z držby dobývacieho priestoru. Na základe

schválenia zásob Ministerstvo životného prostredia SR vydalo verejnú listinu - rozhodnutie o schválení
zásob výhradného ložiska č. 242/2005-v.s.ú. zo dňa 26.07.2005.

Žalovaný ani prvostupňový správny orgán a ani účastník v 3./ rade nespochybnili, že autorom záverečnej
správy a spôsobe výpočtu zásob v uvedenej správe je žalobca v 1/ rade a v zmysle príslušných

ustanovení Autorského zákona je záverečná správa chránená autorským právom, avšak nesúhlasia s
názorom utajenia verejnej listiny vydanej MŽP SR. Aj súd sa stotožnil so skutočnosťou, že záverečná
správa a nie rozhodnutie vrátane grafických, mapových a textových príloh, je v zmysle § 7 ods. 1 písm.
j/ zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve autorským dielom, ktorá podlieha všetkým ustanoveniam
o ochrane autorských práv. Výsledky geologických prác, vrátane konkrétnych údajov vypočítaných

zásob, rozmiestnenia blokov výpočtu zásob sú obchodným majetkom žalobcu v 1/ rade a podliehajú
obchodnému tajomstvu. Názor žalobcu v 1/ rade, že rozhodnutie MŽP SR o schválení zásob výhradného
ložiska zo dňa 26.07.2005 je možné utajovať, je nesprávny. Záverečnú správu tvoria štyri časti a túto
účastník v 3./ rade získal od MŽP SR na základe žiadosti a vyplatenia poplatku legálnou cestou. Táto
správa priamo pojednáva o ložisku, zásobách, spôsobe výpočtu zásob, metódach, ktoré boli použité,

o množstvách opálu a kvalite vzoriek. Účastník v 3./ rade neporušil žiadne práva žalobcu v 1/ rade,
nakoľko použil pre plán otvárky a prípravy dobývania verejnú listinu, a to rozhodnutie MŽP SR zo dňa
26.07.2005 o schválení zásob výhradného ložiska. Žalovaný v konaní vychádzal z toho, že rozhodnutie
o schválení zásob je verejná listina, a že mapa blokov geologických zásob je informácia zo záverečnej
správy a je verejne prístupná podľa § 7 ods. 3 písm. a/ a b/ zákona č. 618/2003 Z. z. (Autorský zákon) v

spojení s § 19 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (Geologický zákon) a § 46 vyhlášky MŽP
SR č. 51/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva Geologický zákon a § 9 vyhlášky SGU č. 9/1989 Zb. o registrácii
geologických prácach, odovzdávaní a sprístupňovaní výsledkov geologických prác, zisťovaných starých
banských diel a vedení ich registra.Z administratívneho spisu žalovaného aj z vyjadrenia k žalobe účastníka v 3./ rade vyplýva, že žalobca v
1/ rade podal na Okresný súd Prešov návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Okresný súd Prešov

uznesením zo dňa 22.05.2012 č. k. 21Cb 95/2012-61 uložil žalovanému v 1/ rade Opálové bane Libanka,
s.r.o. Prešov povinnosť vziať späť žiadosť o povolenie banskej činnosti vedenej na Obvodnom banskom
úrade v Košiciach pod sp. zn. 913-3452/2011 a na Hlavnom banskom úrade pod sp. zn. 404-905/2012
do 15-tich dní odo dňa doručenia tohto uznesenia, žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade (X..
Bc. X. J.) zakázal akokoľvek používať rozhodnutie MŽP SR číslo: 242 2005-v.s.ú. o schválení zásob

výhradnéholožiskavydanédňa26.07.2005vBratislavenaakékoľvekprávneúkonyaždoprávoplatného
rozhodnutia súdu vo veci samej, ďalej uložil žalovanému v 1/ a 2/ rade povinnosť zdržať sa nakladania s
autorským dielom „Výsledky výpočtu zásob drahého opálu na výhradnom ložisku Červenica, ktoré boli
schválenérozhodnutímMŽPSRzodňa26.07.2005aždoprávoplatnéhorozhodnutiasúduvovecisamej
a tiež zakázal žalovanému pokračovať v odvolacom konaní vedenom na Hlavnom banskom úrade pod
sp. zn. 404-905/2012 proti rozhodnutiu Obvodného banského úradu Košice č. 913-3452/2011 zo dňa

01.12.2011 do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Zároveň uložil žalobcovi (S. povinnosť
do 30-dní od doručenia predbežného opatrenia podať návrh vo veci samej.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd zmenil uznesením zo dňa 07.08.2012 č. k. 4Cob/54/2012-119
vyššie citované uznesenie súdu prvého stupňa a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Toto uznesenie odôvodnil tým, že rozhodnutie MŽP SR zo dňa 26.07.2005 o schválení zásob
výhradného ložiska je verejnou listinou, rieši otázku výpočtu zásob drahého opálu na výhradnom ložisku
v Červenici a výsledky tohto rozhodnutia neznamenajú ohrozenie autorských práv žalobcu v 1/ rade,
ktorých sa má domáhať žalobca vo veci samej. Predbežné opatrenie tak, ako bolo nariadené Okresným
súdom Prešov presahuje rámec individuálnych záležitosti. Nie je možné zakázať použitie verejnej listiny

rozhodnutiaMŽPSRasúdynemôžuukladaťHlavnémubanskéhoúradu,abynepokračovalvodvolacom
konaní, pričom jeho rozhodnutie je už právoplatné, preto Krajský súd v Prešove návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol. Žalobca nepreukázal, aby žalovaný v 1/ a 2 / rade Opálové bane
Libanka, s.r.o. Prešov a konateľ tejto spoločnosti nezákonne nakladali s výsledkami výpočtov drahého
opálu, ktoré súvisia s ochranou autorského práva. Nebolo možné zistiť rozsah tvrdeného zneužitia

autorského práva žalobcu.

Námietka žalobcov, že správne orgány nevyriešili strety záujmov k objektom, ktoré sú vo vlastníctve
žalobcu v 2/ rade je nedôvodná. Účastník v 3./ rade podal dňa 04.07.2012 na prvostupňový správny
orgánžiadosťopovoleniebanskejčinnostisplánomotvárky,prípravyadobývaniaadokladmiovyriešení

stretov záujmov v dobývacom priestore Červenica. Predmetom žiadosti bola banská činnosť - dobývanie
drahého opálu obsiahnutého v horninách uložených na Hlade štôlni Viliam, ktorá vznikla banskou
činnosťou v minulosti v dobývacom priestore Červenica, o ktorú požiadala oprávnená organizácia.
Banskou činnosťou podľa plánu otvárky, prípravy a dobývania, ako je uvedené na str. 7 predmetného
plánu účastník v 3./rade plánoval odťažiť 431 m3 kolektorskej horniny (andezitu) s predpokladaným

obsahom 10 000 ct (karátov) drahého opálu povrchovým zárezom (odkopom a výkopom) o hĺbke 5
až 7 metrov za cca 4 roky (do 30.09.2015). Činnosť plánovala realizovať na ploche 670 m2. K tejto
ploche získal rozhodnutie o vyňatí z lesného pôdneho fondu a túto plochu definoval geometrickým
plánom. Vyriešenie stretu záujmov v oblasti ochrany lesných pozemkov na časti parcely KN C č. XXX/
X (vymedzenej geometrickým plánom ako parcela KN C č. XXX/XX) bolo jednoznačne dokladované

rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Prešove zo dňa 16.09.2010 č. 2010/231-2/Lel o dočasnom
vyňatí parcely KN C č. XXX/XX pre účely realizácie banskej činnosti - ťažby výhradného nerastu -
drahý opál v dobývacom priestore Červenica a zmluvou o budúcej zmluve s Lesmi SR. Identifikácia
parcely KN C č. XXX/XX je jednoznačne podložená geometrickým plánom overeným podľa § 9 zákona
č. 215/2995 Z. z. o geodézii a kartografii a rozhodnutím o vyňatí pozemku z lesného pôdneho fondu.

Na dotknutej časti pozemku KN C č. XXX/X bol na ploche XXX/XX zriadený objekt stavby „šatňa spolu
s lampárňou“ (označená pare. č. XXX/XX objekty na pozemkoch KN-C pare. č. XXX/XX, XX a XXX/X,
ako aj ústia štôlne Viliam (označené pare. č. XXX/XX).

Účastník v 3./ rade vo svojom vyjadrení zo dňa 16.03.2012 č. 27/2012IK,Ko v bode 4. prehlásil,

že plánovanou činnosťou nedôjde k poškodeniu uvedených objektov ani pozemkov, teda činnosťou
tieto nebudú ohrozené. Žalovaný to vyhodnotil tak, že spoločnosť Opálové bane, s.r.o. Prešov zatiaľ
s využívaním týchto objektov pri banskej činnosti v dobývacom priestore neuvažuje. Z toho dôvodu
žalovaný v ďalšom konaní nežiadal od účastníka konania v 3./ rade dokladovanie vyriešenia stretovzáujmov k týmto objektom. Pripomienky žalobcov v 1/ a 2/ rade riešil v určených osobitných technických
podmienkachnapadnutéhorozhodnutia.Zbezpečnostnýchdôvodovanazabezpečenieprístupuktýmto
objektom, napr. pre Hasičský a záchranný zbor žalovaný určil v technických podmienkach dobývania

ochranné pásmo 8 m, ktoré je zároveň ochranným pilierom - zámerne nechaná celina úžitkového
nerastu, ktorá sa používa na ochranu povrchu a má zabrániť poklesu terénu. V tomto prípade má
ochranné pásmo zabezpečiť stabilitu a prístup k objektom na pozemkoch KN C pare. č. XXX/XX, XX,
XX a XX pre ich užívanie, udržiavanie a prístup k nim. Osobitné technické podmienky dobývania slúžia
hlavne na stanovenie obmedzujúcich opatrení pre ťažobnú organizáciu z dôvodov bezpečnosti. Ak tieto

podmienky nevyhovujú môžu sa zmeniť, alebo orgán hlavného dozoru nariadi nové opatrenia, čo má v
kompetencii podľa § 41 ods. 1 písm. c/ zákona č. 51/1988 Zb.

Z obsahu administratívneho spisu, z obsahu vyjadrenia účastníka v 3./ rade a z rozhodovacej činnosti
ostatných senátov Krajského súdu v Prešove má súd za preukázané, že na stavby resp. objekty
na pozemkoch KN C parc. č. XXX/XX, XX, XX a XX nikdy nebolo vydané stavebné povolenie

ani kolaudačné rozhodnutie. Nejedná sa o stavby súvisiace s banskou činnosťou, a sú situované v
chránenom ložiskovom území. Tieto stavby podliehajú vyjadreniu sa k možnosti legalizácie príslušnému
banskému úradu, kde banský úrad žiada o stanovisko držiteľa dobývacieho priestoru, nakoľko danou
výstavbou by mohlo dôjsť k znemožneniu využívania zásob. Stavby sú postavené na zásobách
evidovaných ako zásoby Z-1, čo je v rozpore s banským zákonom a využívaním výhradného ložiska,

nakoľko sa jedná o priamo vyťažiteľné zásoby drahého opálu.

Účastník v 3./ rade poukázal, že budovy XXX/XX, XXX/X už v skutočnosti neexistujú. Tieto stavby
sú postavené na lesných pozemkoch štátu Slovenskej republiky, v správe Lesy SR, š.p. a žalobca
v 2/ rade nemá vo vlastníctve pozemky ani uzatvorenú zmluvu o nájme. Námietka žalobcov, že nie

je vyriešený stret záujmov medzi žiadateľom a Lesmi SR je nedôvodná, pretože podstatným pre
preukázanie doriešenia stretov záujmov k lesným pozemkom je právoplatné rozhodnutie o dočasnom
vyňatí záujmového pozemku z lesného pôdneho fondu. Lesy SR boli účastníkom celého správneho
konania a počas konania nevzniesli námietku, ani nespochybnili svoje stanovisko vyjadrené v zmluve
o budúcej zmluve a k navrhovanej činnosti. Rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Prešove zo dňa

22.02.2006 č. 2006/99-2/IM sa stalo právoplatným dňa 28.02.2006. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia
okrem iného vyplýva, že trvalý záber lesného pozemku je znázornený na priloženom geometrickom
pláne č. 5/2003, úradne overeným Správou katastra Prešov dňa 11.04.2003 pod č. 312/03 a taktiež na
priloženej kópii porastovej mapy.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 18.09.2012 bola uzavretá nájomná zmluva medzi
Lesmi SR, š.p. Banská Bystrica ako prenajímateľom a Opálovými baňami Libanka, s.r.o. Prešov ako
nájomcom. Predmetom zmluvy je parcela č. XXX/XX, ktorá bola rozhodnutím Obvodného lesného
úradu v Prešove zo dňa 16.09.2010 dočasne vyňatá z lesného pozemku na obdobie od 01.10.2010
do 30.09.2015 na realizáciu banskej činnosti. Predmetom nájmu je parcela KN C pare. č. XXX/XX o

výmere 670 m2. Doba nájmu je do 30.09.2015. Zároveň je Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka SR zo dňa 03.10.2012 udelený súhlas na nájom lesného majetku vo vlastníctve štátu v správe
Lesy SR, š.p. Banská Bystrica pre nájomcu Opálové bane Libanka, s.r.o. Prešov. Predmetom nájmu je
parcela KN C XXX/XX - lesné pozemky o výmere 670 m2 za účelom ťažby vyhradeného ložiska opálu v
určenom dobývacom priestore Červenica na základe rozhodnutia o povolení banskej činnosti Hlavného

banského úradu v Košiciach zo dňa 01.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2012.

K námietkam žalobcov, že nestačí vytýčiť hranice dotknutej parcely XXX/XX pred fyzickým začatím
prác po skončení správneho konania, pričom nie je jasné, kde a na akej parcela, v akom rozsahu
sa banská činnosť povoľuje, súd uvádza, že sú nedôvodné. Z predloženej dokumentácie a vyjadrenia

žiadateľa mal žalovaný za preukázané, že plánovaná činnosť výkopom alebo viacerými výkopmi na
halde bude nasmerovaná tak, aby nebol potrebný výrub stromov, a tiež aby neboli ohrozené iné ďalšie
chránené záujmy. Navrhovaná činnosť je malého rozsahu a svojou povahou a spôsobom realizácie nie
je obvyklá, ale nie je ani vylúčená alebo obmedzená predpismi, a preto bola povolená s upresňujúcimi
a obmedzujúcimi podmienkami.

Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré je výsledkom kompromisov medzi záujmami účastníka v
3./radeažalobcami.Žalobcav2/rade vkonaní, anivodvolanínežiadalourčenienovýchaleboozmenu
osobitných technických podmienok určených prvostupňovým správnym orgánom. Žalovaný len doplnil asprísnil osobitné technické podmienky jednoznačne v záujme ochrany žalobcov. Žalovaný nemal dôvod
anioporuvzákonevyžadovaťodúčastníkav3./radevytýčenieprácpredvydanímpovolenia.Prepotreby
konania o povolení banskej činnosti sa zámer predkladá v textovej a grafickej podobe a upresňuje sa na

miestnej ohliadke, ktorá je súčasťou ústneho pojednávania. Žalovaný v odvolacom konaní nenahrádzal
prvostupňový orgán, ale plnil si povinnosti vyplývajúce mu zo Správneho poriadku, reagoval na podnety
žalobcov a konal v súlade s § 60a Správneho poriadku. Povolenou činnosťou účastník v 3./ rade nemôže
prekročiť plánovaný objem ťažby, ktorý uviedol v pláne otvárky, prípravy a dobývania. V tomto prípade
je to celkom 431 m3. Z technického hľadiska tak malý objem povrchovej ťažby, alebo skôr výkopu,

umožňuje ho na ploche 670 m2 dočasne vyňatej z lesného pôdneho fondu orientovať tak, aby neboli
ohrozené objekty žalobcu v 2/ rade. Určené osobitné podmienky len z dôvodu bezpečnosti obmedzili
spôsobapriestorovéumiestnenietýchtoprácazmenšiliplochu,naktorejjemožnéčinnosťvykonávaťna
cca 300 m2. Priestor, v ktorom sa môže účastník v 3./ rade svojou činnosťou pohybovať je jednoznačne
identifikovateľný. Na realizáciu zámeru podľa plánu otvárky, prípravy a dobývania potrebuje zabrať
výkopom alebo výkopmi plochu cca 100 m2, čo mu je s vysokou rezervou dostatočne umožnené aj pri

stanovení obmedzujúcich podmienok, a aj pri zachovaní bezpečnej vzdialenosti od objektov žalobcu v
2/ rade. Túto technickú problematiku riešia v rozhodnutí žalovaného opatrenia pod bodmi 12. až 15:

12. Pred začatím prác organizácia zabezpečí, aby bol vypracovaný postup a rozsah opatrení a spôsobu
zabezpečenia objektov nachádzajúcich sa v blízkosti plánovanej činnosti (objekty na pozemkoch KN-C

pare. č. XXX/XX, XX, XX, XX) zabezpečí ochranné pásmo (ochranný pilier) od týchto objektov primerane
k ich účelu - minimálne však 8 m od okraja stavebných objektov a banskú činnosť realizuje tak, aby
touto neboli dotknuté a aby bola zachovaná možnosť prístupov k týmto objektom až do doby pominutia
dôvodov ochrany. Aj na základe postupov a opatrení, ktoré stanoví odborne spôsobilá osoba, budú tieto
premietnuté do vypracovanej prevádzkovej dokumentácie banskej činnosti.

13. V prevádzkovej dokumentácii organizácia podrobne popíše (aj v grafických prílohách) postupy
a manipuláciu s odoberaným a upravovaným materiálom, jeho úpravou a následným ukladaním pri
dodržaní zásad bezpečnosti práce a bezpečnosti prevádzky a ochrany chránených objektov, zároveň
zabezpečí podrobnú dokumentáciu (grafickú aj písomnú) z realizovaných dobývok a výsypiek.

14. Organizácia zabezpečí doplnenie základnej banskej mapy o skutočnosti doložené v tomto konaní
a pred začatím prác zabezpečí vytýčenie hranice pozemku podľa geometrického plánu overeného
Správou katastra Prešov č. 492/2010 zo dňa 19.04.2010 v teréne. Zároveň zabezpečí vytýčenie a
stabilizáciu bodov ochranného pásma podľa bodu 12.

15. Organizácia zabezpečí dohľad technického dozoru výkonu prác tak, aby realizáciou činnosti nedošlo
k škodám a ohrozeniu okolitých pozemkov a objektov uvedených v bode 12. týchto technických
podmienok rozhodnutia. Pred realizáciou činnosti zistí výskyt inžinierskych sietí a zabezpečí aby
plánovanou činnosťou neboli poškodené ani inžinierske siete k chráneným objektom.

Na problematiku existencie inžinierskych sietí na predmetnej parcele poukázal žalobca v 2/ rade až v
odvolacom konaní. Účastník konania v 3./ rade si vyžiadal od prevádzkovateľa týchto sietí potvrdenie o
tom, či v danej lokalite sa tieto siete nachádzajú. Z potvrdenia spoločnosti Východoslovenská energetika,
a.s. so sídlom v Košiciach vyplýva, že v záujmovej oblasti Červenica - Dubník a Halda Viliam sa

podzemné inžinierske siete v správe Východoslovenská distribučná, a.s. Košice nenachádzajú. Ani
správne orgány nemajú vedomosť o existencii inžinierskych sietí v priestore plánovanej činnosti, a preto
preniesli zodpovednosť na ich zistenie a za ich nepoškodenie pri vykonávaní činnosti na žiadateľa.

Námietka žalobcov, že žalovaný si sám stanovil technické podmienky v bodoch 12 až 15 bez konzultácii

so žalobcom v 2/ rade a tým porušil dvojinštančnosť konania, je nedôvodná. Podľa Správneho poriadku
(§ 59) odvolací orgán má povinnosť preskúmať celé správne konanie, nie je viazaný iba dôvodmi
uvedenými v odvolaní. Rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami, ani právnym názorom, ku ktorému
dospel prvostupňový orgán. Odvolací orgán môže v odvolacom konaní na základe návrhov účastníkov
konania konanie doplniť alebo zistené nedostatky odstrániť. Konanie na prvom a druhom stupni tvorí

jeden celok.
Ak konanie prebehlo na správnom orgáne riadne v dvoch inštanciách pod pojmom rozhodnutie vydané
v správnom konaní treba v zmysle § 247 ods. 2 O.s.p. chápať rozhodnutie prvostupňového, ako ajdruhostupňového správneho orgánu ako jeden celok (Števček, Ficova a kolektív O.s.p. II. diel, Komentár
druhé vydanie Praha, Beck 2012, str. 993).

Na základe vyššie uvedených skutočností má krajský súd za to, že žalovaný ako aj prvostupňový
správny orgán na základe dostatočne zisteného stavu veci s použitím príslušných ustanovení Banského
zákona a zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti sa vysporiadali so všetkými námietkami účastníkov
konania a správne posúdili strety záujmov a následne vydali napadnuté rozhodnutia v súlade s právnymi
predpismi.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobcovia neboli v konaní úspešní,
žalovaný ani ďalší účastníci nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.