Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111239929
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4111239929.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci navrhovateľa: L. L., bytom Z., Y. 1, zastúpený: Mgr.
Peter Serina, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Bratislava, Poľnohospodárska 10, proti odporcovi:
U. K., bytom O., M. XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich s.r.o., so sídlom Nitra,
Skautská 12, adresa na doručovanie Lombardíniho 22b, Bratislava, o zaplatenie sumy 70.000,- eur s
príslušenstvom a zmluvnej pokuty, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 3.
decembra 2013, č. k. 18C/56/2012-220, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom zo dňa 03. 12. 2013, č. k.

18C/56/2012-220 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 70.000,- eur so 6 %
úrokom z omeškania ročne od 01. 06. 2011 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 7.000,- eur, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň súd uviedol, že o trovách konania, vrátane trov
štátu rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie právne odôvodnil
s poukazom na ust. § 533 a § 657 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to,
že navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 29. 12. 2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie sumy vo výške 20.000,- eur istiny s príslušenstvom. Vo veci bol vydaný dňa 21. 03. 2012

platobný rozkaz č. k. 18Ro/423/2011-10, proti ktorému podal odporca odpor. V konaní vedenom pod sp.
zn. 12C/44/2012 bola vznesená námietka zaujatosti zo strany zákonnej sudkyne a vec bola pridelená
do senátu 18C. Na pojednávaní dňa 11. 09. 2012 súd spojil na konanie veci vedené na Okresnom súde
Nitra pod sp. zn. 12C/44/2012 a 18C/56/2012 a pripustil zmenu petitu návrhu tak, že odporca je povinný
zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 70.000,- eur s 6 % úrokom z omeškania ročne od 01. 06. 2011 do
zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 7.000,- eur a trovy súdneho konania pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Právny zástupca navrhovateľa sa v plnom rozsahu

pridržiaval písomne podaného návrhu s tým, že odporca nepoprel, že by od navrhovateľa prevzal sumu
70.000,- eur. V konaní nebolo preukázané prevzatie, resp. pristúpenie dlhu pánom O., keďže k takému
úkonu môže prísť len na základe súhlasu veriteľa. Navrhovateľ ako veriteľ nikdy nedal prehlásenie v tom
smere, že súhlasí, aby za odporcu prevzal dlh pán O.. O takejto dohode neexistuje žiadny dôkaz a táto
skutočnosť nebola preukázaná ani výsluchmi svedkov, ktorých navrhol odporca. Dodal, že svedok pán
O. síce menil výpoveď ako aj čestné prehlásenia, avšak nikdy nepoprel a nehovoril rozporuplne v tom
smere, že by mal vrátiť dlh za odporcu, že by taký prejav vôle bol urobený zo strany navrhovateľa a že

by predmetný dlh vrátil. Navrhovateľ požičal odporcovi 70.000,-eur, ktoré mu odporca nevracal, a preto v
roku 2010 pôžičku potvrdili formou notárskej zápisnice. Neskôr si chcel odporca požičať ďalších 50.000,-
eur na podnikanie. Navrhovateľ nemal s odporcom žiadnu dohodu v tom smere, že by mu odporca nemal
požičanépeniazevovýške70.000,-eurvrátiť,navyšeodporcauviedol,ževlastnínehnuteľnosťaviaceropozemkov a v prípade, ak by mu dlh nevrátil, prepíše na navrhovateľa nehnuteľnosť nachádzajúcu sa
na M. ulici. Odporca nepoprel, že mu navrhovateľ požičal sumu 70.000,- eur v roku 2010, avšak od
roku 2011 nastala zmena skutkových okolností. Navrhovateľ mal podnikateľský plán s pánom X. O.

ohľadom poľnohospodárskej a lesnej pôdy ako aj poľných revírov, pričom navrhovateľ dával finančné
prostriedky pánovi O., čo sa potvrdilo aj svedeckými výpoveďami svedkov v trestnom spise, ktorí síce
neboli vypočutí v tomto konaní, avšak p. Z. a p. P. potvrdili podnikateľský plán, pričom navrhovateľ
dotoval finančnými prostriedkami X. O., čo potvrdzujú aj uznania dlhu X. O. a výpoveď p. B., ktorý
vypracovával GP, zaoberal sa posúdením pozemkov, a to za účasti navrhovateľa a O.. Odporca nebol

súčasťou tohto podnikateľského plánu. Podstatná je tá skutočnosť, že keď nastala splatnosť pôžičky v
máji 2011, odporca dostal pokyn od navrhovateľa, že túto sumu má vyplatiť X. O. za účelom realizácie
podnikateľského plánu. Odporca mu odovzdal finančné prostriedky, čo potvrdil aj pán O. a nepriamo
pán G. a taktiež to vyplýva aj z uznania dlhu pána X. O. na sumu 350.000,- eur. Odporcovi vznikli
náklady v súvislosti s plnením pokynu navrhovateľa vo výške 70.000,- eur, pričom ide o sumu, ktorú
vyplatil odporca z vlastných finančných prostriedkov pánovi X. O. v roku 2011 naraz, čo bolo preukázané

výpoveďou svedka O., ktorý potvrdil, že dostal od pána K. viac ako 70.000,- eur, ako aj výpoveďou
pána I. G. a uznaním dlhu, pričom svedok O. uviedol, že v tejto sume je aj táto čiastka. Túto sumu
žiadajú započítať, a keďže zanikla pohľadávka započítaním, ktorú si uplatnili podaním zo dňa 27. 08.
2013, navrhol návrh zamietnuť. Odporca tvrdil, že od navrhovateľa si požičal 70.000,- eur a navrhovateľ
mal príjmový doklad. Neskôr prišiel za ním s tým, aby mu podpísal osvedčenie, že mu požičal peniaze,

pretože to potrebuje do účtovníctva do firmy. Chcel si prenajať parkovisko, ktoré sa dalo aj kúpiť a taktiež
aj lesný pozemok. Keď o tomto zámere povedal navrhovateľovi, mal taktiež záujem o kúpu lesného
pozemku a revíru, a tak mu dal navrhovateľ 50.000,- eur s tým, aby sa to vybavilo a povedal, že 70.000,-
eur, ktoré mu požičal, má dať na túto transakciu a na vybavovanie potrebných záležitostí. Všetko bolo na
základe ústnej dohody. Na stretnutí za prítomnosti p. O. sa dozvedel, že pánovi O. navrhovateľ požičal

400.000,- eur, kde bolo zahrnutých aj 120.000,- eur, ktoré dal na vybavovanie pozemkov. Peniaze mal
pripravené na vrátenie, keď navrhovateľ povedal, že ich má použiť na transakcie ohľadom pozemkov.
Sumu 70.000,- eur odovzdal aj pánovi O., avšak nevie kedy, pretože o tom nemá žiaden doklad. V rámci
dokazovania boli vypočutí viacerí svedkovia. Svedok L.. F. P. uviedol, že bol prítomný pri jednaní, ktorého
sa nezúčastnil p. K., ale prítomný bol p. O. a p. L.. Jednanie prebiehalo na Biskupskom úrade z dôvodu

vyriešenia situácie týkajúcej sa p. K., a to jeho Penziónu AMBARELA, resp. vyriešenia nájmu ohľadom
parkoviska pre jeho Penzión, ktoré sa nachádza na cirkevnom pozemku. P. L. mal zaplatiť dlžnú sumu
za p. K., k tomu však nedošlo a ďalšie stretnutie sa už neuskutočnilo, resp. si to nepamätá. Nejednal s
účastníkmi ohľadom predaja nejakých lesných pozemkov, pretože Biskupský úrad predáva ornú pôdu a
lesné pozemky iba výnimočne. P. K. chcel odkúpiť pôvodne parkovisko, ale to bolo zamietnuté. Dodal,

že nevie o rokovaní iných osôb ohľadom odpredaja pozemkov, pretože rokovať sa mohlo iba vtedy,
keď bola podaná žiadosť. Výnimočne sa môže stať, že na požiadanie osôb, ktoré prejavia záujem o
odkúpenie, alebo nájom, sa uskutoční rokovanie aj bez podania žiadosti, ale aj tak výsledkom rokovania
je odkázanie na podanie žiadosti. Pozemky, ktoré idú od Penziónu AMBARELA k liečebnému ústavu
by mali patriť všetky cirkvi. Svedok X. O. uviedol, že nebol prítomný pri uzatváraní pôžičky, ktorá sa

mala týkať sumy 70.000,- eur, bol však prítomný, keď sa mala požičať suma 50.000,- eur. Pán L. dal
odporcovi na terase 50.000,- eur, táto suma bola ako pôžička v hotovosti. Pán L. požičal jemu aj p. K.
na podnikanie. Voči pánovi L. má záväzok v sume 700.000,- eur, ktorý uznal a v ktorom je zahrnutých
aj 50.000,- eur. O pôžičke vo výške 70.000,- eur nič nevie. Pán K. mu v máji 2011 nevyplatil sumu
70.000,- eur, niekedy v roku 2011 mu dal nejaké finančné prostriedky, avšak nevie v akej výške. Pre

pána K. vybavoval nejaké záležitosti a za tieto mu platil, z akých peňazí nevie. Nepočul, že by pán L.
povedal pánovi K., že mu nemusí vracať finančné prostriedky. Dodal, že výška peňazí 70.000,- eur a
50.000,- eur bola zahrnutá do dlžobného úpisu pre navrhovateľa a navrhovateľ mu nepovedal, že má
vrátiť peniaze za odporcu. Suma 70.000,- eur bola zahrnutá do dlžobného úpisu, pretože odporca bol
chorý, a preto dlh vzal na seba, keďže boli rodinne spätí. On navrhovateľovi sumu 70.000,- eur nevrátil

a nevie, či ich vrátil odporca. Svedok I. G. uviedol, že o pôžičke nemá vedomosť, avšak bol prítomný
vtedy, keď pán O. prišiel za odporcom, či má peniaze, a vtedy odporca vybral z trezoru peniaze, nevie
v akej výške boli finančné prostriedky, len počul, že pán K. povedal, že toto posiela pán L.. Súd vo veci
doplnil dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 29. 11. 2010 bolo spísané odporcom uznanie dlhu, z ktorého
vyplýva, že odporca vyhlasuje a uznáva, že dlhuje navrhovateľovi sumu 70.000,- eur z dôvodu pôžičky,

ktorá mu bola poskytnutá dňa 24. 05. 2010 v hotovosti. Uznanie dlhu podpísal slobodne, vážne, určite a
bez nátlaku. O tom, že uznanie dlhu bolo podpísané odporcom je preukázané výpisom z osvedčovacej
knihy za rok 2010, kde je podpis odporcu zo dňa 29. 11. 2010, s prideleným číslom 0821411/2010.
Zároveň bol predložený príjmový pokladničný doklad zo dňa 24. 05. 2010 na sumu 70.000,-eur, ako ajvýdavkový doklad na sumu 70.000,- eur a výdavkový pokladničný doklad zo dňa 31. 03. 2011 na sumu
50.000,- eur. V príjmovom a vo výdavkových pokladničných dokladoch je ako účel uvedená pôžička.
Zároveň bolo predložené čestné prehlásenie svedka X. O., ktorý potvrdil, že navrhovateľ mu poskytol

sumu 50.000,- eur za účelom vybavovania lesných pozemkov a poľovného revíru. Peniaze vzal on s tým,
ženapotvrdeníaprevzatísapodpísalonajakopánU.K..Dňa05.03.2013podpísalsvedokX.O.čestné
prehlásenie, že odporca mu vyplatil sumu 70.000,- eur, a to v máji 2011. Túto sumu mu vyplatil odporca
na základe pokynu zo strany navrhovateľa, aby bola táto suma poskytnutá namiesto neho, a to na
budúce nájomné za prenájom pozemkov a výdavky spojené zo zabezpečením pôdy, ktoré on vybavoval.

Vie, že týmto malo prísť k vysporiadaniu medzi nimi, odporca bol dlžný navrhovateľovi takúto sumu s
tým, že túto sumu mu dá odporca namiesto navrhovateľa, čím mali byť vyrovnaní. Svedok X. O. zároveň
podpísal čestné prehlásenie zo dňa 21. 11. 2011, že prevzal od navrhovateľa pôžičku vo výške 350.000,-
eur, ktorú čestne vráti a vyplatí v lehote do 30. 11. 2011 a zároveň uznal sumu 785.000,- eur ako pôžičku,
ktorú sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi do 31. 10. 2011, a to v hotovosti. Dňa 22. 04. 2013 X. O. podpísal
čestné prehlásenie s tým, že od navrhovateľa si nepožičal 50.000,-eur, pričom si ich požičal odporca,

na ktorého je výdavkový doklad vypísaný. Doklad podpisoval len ako svedok. O skutočnosti, že odporca
nemázaplatiťdlhvovýške70.000,-eurnavrhovateľoviničnevedelažiadnejtakejtodohodypísomnejani
ústnej nebol účastný a nemá o nej vedomosť. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dňa 24. 05. 2010 ústna zmluva o pôžičke, predmetom
ktorej bola suma 70.000,- eur poskytnutá navrhovateľom odporcovi. Táto skutočnosť bola preukázaná

predloženými príjmovými pokladničnými dokladmi. Navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáhal od
odporcu zaplatenia sumy vo výške 70.000,- eur titulom pôžičky. Odporca túto skutočnosť popiera a
tvrdil, že suma 70.000,- eur bola odporcom následne odovzdaná X. O., ktorý ich mal použiť na spoločné
podnikanie. Požičanú sumu mal teda navrhovateľovi vrátiť X. O. a nie odporca. Z týchto dôvodov súd
vykonával dokazovanie aj v tomto smere, avšak zo strany Rímskokatolíckej cirkvi biskupstvo Nitra, u

ktorého sa mali vybavovať náležitosti súvisiace s podnikaním, bolo oznámené, že odporcovi a X. O.
nikdy nebola prenajatá orná pôda a nie je nadviazaná žiadna spolupráca. Zároveň Lesy Slovenskej
republiky oznámili, že neevidujú žiadosť odporcu, resp. X. O. ohľadom odkúpenia lesných pozemkov
a ani nemajú vedomosť o tom, že by prebiehali rokovania v tejto veci. Odporca i v rámci trestného
konania tvrdil, že s navrhovateľom a svedkom O. si mali založiť spoločnosť na účely podnikania v oblasti

lesných revírov, takáto spoločnosť bola založená, po čase bola zrušená a vznikla nová spoločnosť. Zo
strany účastníkov konania boli predložené čestné prehlásenia X. O., ktorý na jednej strane tvrdil, že
sumu 70.000,- eur mal vrátiť navrhovateľovi on a zároveň tvrdil, že o požičanej sume nič nevie. Súd tieto
čestné prehlásenia nebral do úvahy s poukazom na ich rozporuplný obsah, ale vychádzal z výpovede
svedka X. O., ktorý sa jednoznačne na pojednávaní vyjadril, že nevie nič o uzatvorenej zmluve o pôžičke

medzi účastníkmi konania ani o dohode, že by predmetnú sumu mal vrátiť navrhovateľovi za odporcu.
V konaní nebolo preukázané tvrdenie odporcu v tom smere, že odporca mal plniť pokyn navrhovateľa a
vyplatiť sumu 70.000,- eur X. O. na podnikateľský zámer a že predmetného podnikateľského zámeru sa
odporca nezúčastnil. Súd v tomto smere poukázal na rozdielne stanovisko odporcu, ktorý zo začiatku
tvrdil, že predmetná suma mala byť použitá na podnikateľský zámer, ktorý mal realizovať on, navrhovateľ

a svedok X. O.. V konečnom návrhu právny zástupca odporcu tvrdil, že odporca sa nezúčastnil na
spoločnom podnikaní a suma 70.000,- eur má byť titulom preplatenia nákladov odporcu započítaná voči
pohľadávke navrhovateľa a odporca konal na základe príkazu navrhovateľa. Táto skutočnosť nebola
preukázaná, a preto nemohlo prísť k zániku záväzku započítaním. Z týchto dôvodov súd zamietol aj
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany právneho zástupcu odporcu. V konaní taktiež nebolo

preukázané prevzatie dlhu pánom O., pretože k prevzatiu dlhu mohlo prísť iba na základe písomnej
dohody s navrhovateľom, čo však v konaní žiadnym spôsobom preukázané nebolo. V konaní bolo
jednoznačne preukázané, že prišlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania,
odporca tento svoj dlh voči navrhovateľovi uznal a jeho obranu súd považoval za účelovú. Odporca
svoje tvrdenia nepreukázal a požičanú sumu navrhovateľovi nevrátil, preto súd návrhu v plnom rozsahu

vyhovel. Zároveň súd navrhovateľovi priznal aj úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2
Obč. zák. a § 3 vlád. nar. č. 87/1995 Zb., a to od 01. 06. 2011, t.j. odo dňa kedy sa odporca dostal
do omeškania, keď sa odporca zaviazal žalovanú sumu vrátiť do 31. 05. 2011. Predmetom nároku
navrhovateľa bolo aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % z požičanej sumy. Súd považoval výšku
zmluvnej pokuty, ktorá bola dohodnutá pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti vo výške 7.000,- eur, za

primeranú. Dohoda o zmluvnej pokute mala písomnú formu, bola uvedená jej výška a spôsob, akým sa
určila. S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že navrhovateľovi vznikol nárok na zmluvnú
pokutu vo výške 7.000,- eur. Záverom súd uviedol, že o náhrade trov konania, trov štátu rozhodne súd
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý
rozsudok zmenil a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu považoval za rozporné s ust. § 157 ods.

2 OSP, keďže súd posúdil predmetný nárok ako vzťah zo zmluvy o pôžičke. V danom prípade nešlo
len o pôžičku, ale o podnikanie troch subjektov - navrhovateľa, odporcu a X. O.. Súd vzájomné
podnikanie uvedených subjektov nijako neskúmal a nevykonal ani žiadne dôkazy. Dodal, že navrhoval
vypočuť C.. P. B., W. Z. a X. E.. Súd dôkazy nielenže nevykonal, ale ich nevykonanie ani nezdôvodnil.
Súd prvého stupňa vo veci konal nesprávne, keď v rozhodnutí súdu uviedol len skutočnosti tvrdené

navrhovateľom, neuviedol skutočnosti tvrdené odporcom, nevykonal dôkazy navrhované odporcom a
nakoniec skonštatoval, že odporca neuniesol dôkazné bremeno, čo sa týka podnikania účastníkov s
p. X. O. a taktiež neuniesol dôkazné bremeno súvisiace s tvrdením, že navrhovateľ dal odporcovi
príkaz na použitie sumy 70.000,- eur. Mal za to, že rozpornosť tvrdení navrhovateľa a skutočností
popisovanýchvrozsudkusúduohľadompodnikaniaúčastníkovkonaniasp.O.súzreteľnéužzdôkazov,
ktoré sú vo vyšetrovacom spise priloženom k súdnemu spisu. Poukázal na výpoveď svedka L.. P.,

pričom táto výpoveď bola nedostatočná, keďže z vyšetrovacieho spisu vyplývajú aj iné skutočnosti,
ktoré nespomenul. S týmito skutočnosťami sa nevysporiadal ani súd. Taktiež poukázal na rozpornosť
svedeckých výpovedí pred políciou a pred súdom v súvislosti s prítomnosťou p. Z. na stretnutí ohľadom
nájmu pôdy patriacej Biskupskému úradu. Svedeckú výpoveď p. P. považoval za rozpornú. Dodal, že
z výpovedí osôb vypočutých pred políciou vyplýva mnoho podstatných skutočností, ktoré preukazujú,

že navrhovateľ neuvádza pravdivé skutočnosti a zavádza súd. Nepravdu uviedol aj v tom smere, že p.
Z. považoval za generálneho vikára Nitrianskej diecézy, pretože takýto údaj nebol nikde na internete
a p. Z. navrhovateľa upozornil, že takúto funkciu nemá a že je len bežným farárom. Táto skutočnosť
dosvedčuje, že navrhovateľ bol od začiatku uzrozumený o postavení p. Z., o postavení p. O., ako aj
o tom, aké boli možnosti dosiahnuť podnikateľský zámer nájmu veľkých pozemkov. Táto skutočnosť

taktiež preukazuje, že navrhovateľ účelovo mení svoje výpovede a reálne skutočnosti podľa toho, ako
sa mu to hodí. V tomto smere je rozporná aj výpoveď svedka P., ktorý uviedol, že p. Z. nemal jednať
v majetkových veciach, avšak že p. Z. sa rokovaní o majetkových veciach zúčastnil. Konštatoval, že
sa vykonalo veľa prípravnej práce na nájom veľkých pozemkov. Vypracovali sa geometrické plány, pdf
zostavy listov vlastníctva a pdf zostavy katastrálnych máp v danom území. Tvrdenia navrhovateľa, že

sa nič nerealizovalo a že tvrdenia ohľadom zabezpečenia nájmu veľkých pozemkov sú nepravdivé,
sú zavádzajúce a nepravdivé. Súd prvého stupňa prevzal tieto nepravdivé tvrdenia ako skutkový stav
veci, hoci dôkazy doložené v spisovom materiáli vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1513/OEK-NR-2012
preukazujú úplný opak. Navrhovateľ išiel od začiatku do podnikateľského zámeru s p. O. a za týmto
účelom založil spoločnosť s ručením obmedzeným. Návrh založiť túto spoločnosť dal p. O. a založil

ju navrhovateľ ešte skôr, ako dal navrhovateľ p. O. sumu 50.000,- eur. V tomto smere je rozporné
tvrdenie navrhovateľa, že nešlo o žiadne podnikanie, nevedel o žiadnom zámere a na takýto zámer ani
nedával žiadne peniaze. Poznamenal, že p. O. inicioval a začal celé podnikanie s veľkými pozemkami a
oslovil aj navrhovateľa, ktorého presvedčil, že má v prenájme 3 200 ha ornej pôdy a 210 ha vinohradov.
Taktiež inicioval vytvorenie geometrických plánov, máp a geodeta C.. B.. X. O. bol prítomný na všetkých

stretnutiach. Zdôraznil, že odporca nechodil na žiadne stretnutia a nebol iniciátorom podnikateľského
zámeru. Bol účastný len v tom smere, že zoznámil p. O. s navrhovateľom a následne mu poskytol
finančné prostriedky za navrhovateľa. Po tom, ako oznámil, že vystupuje zo spoločnosti COPART s. r.
o. si navrhovateľ založil novú spoločnosť, a to G. s. r. o. s rovnakým predmetom činnosti. Navrhovateľ
teda pokračoval v podnikateľskom zámere prezentovanom p. O. cez novú spoločnosť. Všetky uvedené

skutočnosti potvrdzujú, že medzi navrhovateľom, odporcom a p. O. bol podnikateľský zámer, ktorý
p. O. inicioval a dostával naň peniaze od navrhovateľa. Neskôr, keď odporca zistil, koľko peňazí p.
O. dostal, upustil od podnikania s nimi. Odporca konštatoval, že navrhovateľ súd účelovo zavádzal a
neuvádzal pravdivé skutočnosti, aké sa stali pri podnikaní s veľkými pozemkami. Naopak, snažil sa
uviesť, že tieto skutočnosti sú bezpredmetné a podstatné je len to, že mu poskytol pôžičku vo výške

70.000,- eur, ktorú mal vrátiť do 6 mesiacov. Následne zmenil termín splatnosti s tým, že dňa 29. 11.
2010 podpísali uznanie dlhu, podľa ktorého mal vrátiť pôžičku 70.000,- eur do 31. 05. 2011, najmä
to, že túto sumu nevrátil. Ostatné považoval za bezpredmetné. Prvostupňový súd pristal na návrh
navrhovateľa a podnikateľskými zámermi a vzťahy z nich vyplývajúcimi sa nezaoberal. Odporca však
túto pôžičku použil na úkony súvisiace s podnikaním na základe príkazu navrhovateľa, preto mal za

to, že jeho povinnosť zanikla. Súd prvého stupňa túto skutočnosť však považoval za nepreukázanú. V
tomto smere ide o nepreskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, keďže odporcovi
nie je zrejmé, prečo súd túto skutočnosť považoval za nepreukázanú. Tento záver súdu nepovažoval
za správny. Mal za preukázané, že spisovým materiálom, pripojeným vyšetrovacím spisom, ako ajvýpoveďami účastníkov konania a svedkov bolo preukázané, že navrhovateľ, odporca a p. X. O. mali
spoločný podnikateľský zámer, na základe ktorého p. O. zabezpečoval rôzne úkony a navrhovateľ
poskytoval finančné prostriedky. Podstatná otázka celého podnikateľského zámeru p. O., navrhovateľa

a odporcu nemôže byť vynechaná z dokazovania tak, ako to urobil súd prvého stupňa. Zároveň bolo
súdu preukázané, že došlo k zmene právneho titulu sumy 70.000,- eur, ktorá pôvodne predstavovala
pôžičku medzi navrhovateľom a odporcom, avšak následne sa zmenila na sumu vloženú do spoločného
podnikania. Vzhľadom k uvedenému nebolo správne skúmať, či došlo písomnou dohodou k prevzatiu
dlhu p. O., ako to odôvodnil súd prvého stupňa. Nevyhnutné bolo skúmať, že došlo k zmene právneho

titulu, kedy viac už nešlo o peniaze z pôžičky, ale o peniaze poskytnuté na podnikateľský zámer. V tomto
prípadezanikolzáväzokzpôžičkyaodporcaboloprávnenývykonaťzápočetsosvojoupohľadávkouvoči
navrhovateľovivzniknutouvzmysle§728OZ.Zprávnehohľadiskamožnohovoriťlenonovýchprávnych
vzťahoch z podnikateľského zámeru a ako vyriešiť tieto vzťahy v prípade, že tento podnikateľský zámer
nevyšiel. Záverom dodal, že súd neriešil a ani nezdôvodnil, kto je zodpovedný za znášanie nákladov v
prípade, ak podnikateľský zámer nevyjde.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že toto odvolanie z obsahovej stránky
má skôr charakter vyjadrenia, keďže odporca namietal len procesnú stránku veci, ale opakovane uvádza
skutočnosti, ktorými podporuje svoje tvrdenia, a to aj napriek tomu, že dokazovanie bolo uznesením
vyhlásené za skončené. V súvislosti s tvrdením, že súd vykonal iba dôkazy, ktoré navrhol navrhovateľ,
nepovažoval za pravdivé, pretože súd vykonal aj dôkazy navrhnuté odporcom, vrátane výsluchu

svedkov, ktorých navrhol vypočuť, avšak ani tieto nepodporili tvrdenia odporcu. Argumentácia odporcu,
že súd nezohľadnil skutočnosť, že predmetom konania nebola pôžička, ale podnikateľský zámer,
a založenie spoločnosti s ručením obmedzeným nebola v konaní preukázaná. Odporca opakovane
uvádzal skutočnosti z trestného konania, pričom tieto už uviedol vo viacerých vyjadreniach v konaní pred
skončením dokazovania a súd sa s nimi vyporiadal pri rozhodnutí tak, že na ne neprihliadol. Vzhľadom

k uvedenému súd považoval rozhodnutie za vecne správne a žiadal odvolanie zamietnuť. Záverom si
vyčíslil trovy odvolacieho konania na sumu 715,12 eura bez DPH za jeden úkon - vyjadrenie k odvolaniu
odporcu, pričom cena jedného úkonu je 707,08 eura a paušálna náhrada v sume 8,04 eura.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 a dospel k tomu záveru,

že podané odvolanie odporcu zo dňa 23. 12. 2013 voči rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 03. 12.
2013 č. k. 18C/56/2012-220 nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa, rozhodujúc o podanom návrhu navrhovateľa voči odporcovi o
zaplatenie sumy 70.000,- eur s príslušenstvom v rozsahu zodpovedajúcom obsahu ustanovenia § 120
ods. 1, 3 a 4 OSP zistil vo veci skutkový stav, ktorý pri dodržaní myšlienkového postupu dôkazov, tak

ako je zakotvený v ust. § 132 ods. 1 OSP (hodnotenie dôkazov jednotlivo a zároveň aj v ich súvislosti)
aj následne vec správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (§ 657 a §
533 Obč. zákonníka).
S poukazom na uvedené, odvolací súd napadnutý prvostupňový rozsudok zo dňa 03. 12. 2013 č. k.
18C/56/2012-220 ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pričom v ďalšom odvolací súd

odkazuje na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP).
Súd prvého stupňa mal z obsahu uznania dlhu zo dňa 29. 11. 2010 vlastnoručne podpísaného odporcom
a zároveň aj notársky overeného správne za preukázanú existenciu ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 24.
05. 2010, na základe ktorej navrhovateľ požičal odporcovi sumu 70.000,- eur titulom pôžičky. Zároveň
bola pri predmetnej pôžičke dojednaná aj zmluvná pokuta v sume 7.000,- eur, ktorú sa zaviazal zaplatiť

navrhovateľovi odporca ak pôžičku nesplatí v dohodnutom termíne, t.j. do 31. 05. 2011. Odporca v
konaní neuniesol dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 OSP) v tom smere, aby preukázal, že medzi ním
ako odporcom, navrhovateľom a p. X. O. malo ísť o akúsi formu spoločného podnikania, pričom práve
žalovaná suma mala byť použitá na tento účel a sumu 70.000,- eur mal následne vrátiť navrhovateľovi p.
X. O.. Taktiež prvostupňový súd v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku správne skonštatoval, že v

danom prípade zo strany odporcu voči navrhovateľovi nemohla nastať situácia predpokladaná obsahom
ust. § 728 Obč. zákonníka (t.j. zánik záväzku započítaním), pretože existencia takejto skutočnosti vôbec
preukázaná nebola. Odporca ako účastník konania pred súdom prvého stupňa nepoprel, že navrhovateľ
muvroku2010titulompôžičkypožičalžalovanúsumu,avšaknímuvádzanúzmenuokolnostínastalýchvroku 2011, ktorými podmieňoval zamietnutie návrhu, resp. vrátenie pôžičky spolu so zmluvnou pokutou v
konanínepreukázal.VkonaníakosvedokvypočutýX.O.okreminéhouviedol,žepriuzatváranízmluvnej
pôžičky medzi účastníkmi konania nebol a vie o nej iba z rozprávania. Odporca v rozpore s ustanovením

§ 120 ods. 1 OSP neuniesol dôkazné bremeno ani v tom smere, že by zo strany p. X. O. malo dôjsť k
prevzatiu dlhu v sume 70.000,- eur s príslušenstvom (§ 724 Obč. zákonníka), nakoľko v tomto smere
absentuje existencia dohody medzi p. X. O. a navrhovateľom. Odvolací súd záverom poznamenáva,
že predmetom tohto konania, ktorý na základe podanej žaloby správne ustálil aj prvostupňový súd bolo
jednoznačne vrátenie sumy 70.000,- eur navrhovateľovi titulom nevrátenej pôžičky zo strany odporcu v

dohodnutom termíne (31. 05. 2011), ako aj zaplatenie sumy 7.000,- eur ako dohodnutej zmluvnej pokuty,
o vrátení ktorých súm spolu v sume 77.000,- eur vrátane úroku z omeškania vo výške 6 % ročne od
01. 06. 2011 až do zaplatenia rozhodol prvostupňový súd vecne správne, a preto odvolací súd jeho
rozhodnutie zo dňa 03. 12. 2013 č. k. 18C/56/2012-220 pri podanom odvolaní odporcu podľa § 219 ods.
1, 2 OSP potvrdil. Predmetom prvostupňového a tobôž aj odvolacieho konania neboli žiadne obchodné
aktivity, resp. finančné záväzky medzi navrhovateľom a p. X. O., ale iba vrátenie pôžičky uzatvorenej

medzi účastníkmi konania dňa 24. 05. 2010, ktorej vrátenie v sume 70.000,- eur spolu so zmluvnou
pokutou 7.000,- eur navrhovateľovi uznal odporca v písomnom uznaní dlhu zo dňa 29. 11. 2010.
O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania s poukazom na ust. § 151 ods. 3 a § 224 ods.
4 OSP rozhodne prvostupňový súd samostatným rozhodnutím v lehote do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.