Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Blanka Podmajerská

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414217548
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1414217548.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci navrhovateľky: I. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XX, K., zastúpenej: JUDr. Jana Uhrinová, advokátka, so sídlom Bezručova 1,
Bratislava proti odporcovi: M. K., nar. X.X.XXXX, bytom K. X, K., zastúpeného: Juhás, Marják & Ferenci
s.r.o., so sídlom Mojmírova 12, Košice, o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21.9.2016, č.k. 16C/305/2014-276, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil odporcovi prispievať na výživu navrhovateľky
sumou 230 eur mesačne počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku vždy do 15-tého
dňa v kalendárnom mesiaci k rukám navrhovateľky. Povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od
4.12.2014 do 21.9.2016 vo výške 5 060 eur mu uložil v splátkach vo výške 70 eur mesačne spolu s
bežným výživným. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 a 2 zákona

č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a
vecne tým, že náklady navrhovateľky spojené so štúdiom niekoľkonásobne prevyšujú ňou požadované
výživné, pričom sumu 230 eur mesačne považoval za primeranú jej odôvodneným potrebám ako aj
možnostiam a schopnostiam otca a celkovým príjmovým a majetkovým pomerom na strane oboch
rodičov. Pri určení výživného neprihliadol na sumu 50 000 eur, ktorou disponuje za navrhovateľku jej
matka, z ktorej je možné, a to postupom v súlade s dohodou rodičov navrhovateľky pri vypriadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) čiastočne pokryť náklady navrhovateľky

spojené so štúdiom v zahraničí, avšak nepriznal z uvedeného dôvodu výživné v požadovanej výške
300 eur. Vo vzťahu k vznesenej námietke rozporu s dobrými mravmi vyvodil, že nejde o také vzájomné
vzťahy medzi účastníkmi konania, ktoré by mali vplyv na možnosť priznať výživné na plnoleté dieťa
a správanie navrhovateľky, ktorá ako prvá nekontaktuje svojho otca, nepovažoval za takej intenzity v
rozpore s pravidlami uznávanými v spoločnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako priečiace sa dobrým
mravom. V súvislosti so sumou 25 000 eur, ktorú každý z rodičov navrhovateľky zložil na účet v prospech
navrhovateľky na potreby jej štúdia v zmysle dohody o vypriadaní BSM uviedol, že súdu neprináleží

v tomto konaní hodnotiť a preskúmavať vôľu bývalých manželov pri vypriadaní zaniknutého BSM a
právne kvalifikovať uvedený záväzok rodičov, ktorí zároveň v predmetnej dohode vylúčili možnosť, aby
uvedená suma slúžila ako kompenzácia výživného pre navrhovateľku. Zároveň poukázal na to, že
tezaurácia výživného je možná len pre maloleté dieťa. Zročné výživné ustálil za obdobie od podanianávrhu (4.12.2014 do vyhlásenia rozsudku (21.9.2016) sumou 5 060 eur a zaviazal odporcu splácať
ho v mesačných splátkach po 70 eur spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol podľa §
52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) a vyslovil, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
b), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a podľa § 62 ods. 1 zákona č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveciasúdprvejinštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa jeho názoru je celková suma, ktorú má
splácať neprimerane vysoká vzhľadom na jeho pomery a zlý zdravotný stav, pričom súd prvej inštancie
nezohľadnil vážnosť jeho choroby a náklady na liečenie, ktoré sú súčasťou jeho nevyhnutných výdavkov

a bez znalostí odborne spôsobilej osoby vyhodnotil dôkazy, týkajúce sa výživových doplnkov. Poukázal
na to, že v dôsledku operácie chrbtice má znemožnené nájsť si zamestnanie. Namietal, že súd prvej
inštancienezapočítaljehovýdavkyspojenésúdržboumotorovéhovozidla,hocimotorovévozidlouviedol
ako jeho majetok. Ďalej uviedol, že pri celkovom príjme 860,41 eur a výdavkoch vo výške 973,83 eur
má určenie výživného v stanovenej výške likvidačný charakter. Podľa jeho názoru nemožno štúdium

na vysokej škole v zahraničí považovať za obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre
život, pričom ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné
potreby dieťaťa. Namietal, že prvoinštančný súd sa nezaoberal príjmami navrhovateľky, pričom má
vedomosť, že v L. (kde študuje) aj legálne pracuje. Poukázal na to, že na náklady spojené so štúdiom na
vysokej škole bol zriadený účet, na ktorý obaja rodičia vložili 25 000 eur; aj v dôsledku tejto skutočnosti

nemožno podľa jeho názoru požadovať určenie výživného v danej výške. V súvislosti s jeho tvrdením,
že z vyporiadania BSM už disponuje len čiastkou 17 000 eur (ostatné prostriedky z celkovej sumy, ktorú
získal z vyporiadania, t.j. 47 000 eur, použil na financovanie svojej liečby) namietal, že súd prvej inštancie
mal povinnosť zistiť skutočný stav veci s poukazom na to, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Za nesprávny postup súdu prvej inštancie považoval

predbežné právne posúdenie veci vo vzťahu k posúdeniu dohody o vyporiadaní BSM bez toho, aby určil
o aký právny vzťah sa jedná, keď iba negatívne vymedzil, že nejde o tezaurované výživné. V súvislosti s
tezaurovaným výživným uviedol, že súd nemôže rozhodnúť o tezaurácii výživného pre plnoleté dieťa, čo
však nevylučuje, že sa oprávnený a povinný dohodnú o zložení preddavku a jeho následnom započítaní
so splátkami výživného, pričom podľa jeho názoru nemôže niesť zodpovednosť, že obsah záväzku

zloženia sumy určenej na štúdium dcéry (navrhovateľky) plnil k rukám matky a táto odmietla vydať
výživné dcére na účely, ktoré sama navrhovateľka deklaruje ako dôvod podania návrhu vo veci samej.
Zároveň namietal, že súd prvej inštancie odmietol skúmať korektív dobrých mravov vo vzťahu k výške
výživného, keď sa uvedenou otázkou nezaoberal, a to ani pri výsluchu navrhovateľky bez prítomnosti
odporcu, ktorý v čase pojednávania (na ktorom prebiehal výsluch) podstupoval liečbu a z toho dôvodu sa

na nariadené pojednávanie nedostavil. Uvedeným postupom prvoinštančného súdu mu bolo podľa jeho
názoru odňaté právo na spravodlivý proces a súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav. Na
základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že vyhovie jeho odvolaniu
a uloží mu povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100 eur mesačne.

4. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
9.12.2016, v ktorom uviedla, že žalovaný nikdy počas sporu nepredložil žiadne lekárske potvrdenie,
ktoré by preukazovalo jeho aktuálny zdravotný stav, pričom zopakovala, že napriek riziku návratu
onkologického ochorenia je možné medzi jednotlivými recidívami ochorenia zdravotný stav pacienta
stabilizovať natoľko, že je schopný s väčšími či menšími obmedzeniami viesť normálny život s tým,

že zdravotný stav odporcu navonok nevykazuje známky akéhokoľvek obmedzenia, keď žalovaný v
nedávnej minulosti absolvoval zahraničný pobyt v M., čo vzhľadom na vzdialenosť a úroveň zdravotnej
starostlivosti si nemôže dovoliť osoba, ktorej zdravotný stav nie je stabilizovaný a ktorá očakáva
akékoľvek zdravotné komplikácie. V súvislosti s nákladmi odporcu na výživové doplnky poukázala
na to, že súd prvej inštancie ich vyhodnotil nie ako nie nevyhnutné ale za nepreukázané, z toho

dôvodu sa rozhodol ich neuznať. Tvrdenia odporcu o výške výživného v sume 300 eur považovala za
zavádzajúce, nakoľko v skutočnosti bol zaviazaný k hradeniu výživného vo výške 230 eur a zvyšných
70 eur predstavuje splátku zročného výživného. Podľa jej názoru priznaná suma mesačného výživného
vo výške 230 eur by bola adekvátna a odôvodnená aj v prípade, ak by študovala na Slovensku, a tovzhľadom na jej ťažké zdravotné postihnutie (diabetes 1. typu). S argumentáciou prvoinštančného súdu
ohľadom tezaurovaného výživného sa plne stotožnila a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
v plnom rozsahu potvrdil.

5. Odporca v replike doručenej prvoinštančnému súdu dňa 29.12.2016 uviedol, že v konaniach podľa
C.m.p. platí vyšetrovacia procesná zásada, ktorej obsah realizuje v celom rozsahu súd a účastník
nenesie žiadne dôkazné bremeno. V tejto súvislosti poukázal na to, že ak by ho súd vyzval na
predloženie náležitých dokumentov, bol by ich súdu predložil. Nesúhlasil s argumentáciou navrhovateľky

ohľadom jeho pobytu v M., nakoľko išlo o jeho jedno z posledných prianí, pretože sa dá očakávať,
že ďalšiu takúto ani podobnú cestu už nebude môcť nikdy absolvovať. Pokiaľ ide o jeho výdavky na
výživové doplnky (nevyhnutné na liečenie onkologických chorôb), podľa jeho názoru ide o skutočnosť
všeobecne známu bez potreby dokazovania. V súvislosti s aktuálnym zdravotným stavom uviedol, že
následkom ochorenia trpí bolesťami dolných končatín a chrbtice, čo je hlavným dôvodom, pre ktorý
si nevie nájsť zamestnanie. Poukázal na to, že ak navrhovateľka vo vyjadrení argumentovala tým, že

výška výživného by bola adekvátna aj v prípade, ak by študovala na Slovensku, v návrhu odôvodňovala
určenie výživného práve štúdiom na vysokej škole v zahraničí. Na základe uvedeného trval na podanom
odvolaní a argumentácii v ňom uvedenej.

6.Navrhovateľkareagovalanapodanieodporcuduplikoudoručenousúduprvejinštanciedňa13.3.2017,

v ktorej poukázala v súvislosti s vyšetrovacou zásadou aj na ust. § 32 C.m.p., podľa ktorého účastníci sú
povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Vo vzťahu k zahraničnej dovolenke
odporcu uviedla, že vo vyjadrení chcela poukázať predovšetkým na fyzickú ako aj finančnú náročnosť
takejto cesty. Nespochybňovala pozitívny účinok užívania výživových doplnkov pri onkologických
ochoreniach, avšak ju nepovažovala za nevyhnutnú súčasť liečby s poukazom na námietku odporcu

vznesenú počas sporu, že užívanie inzulínového senzoru navrhovateľkou je úplný nadštandard a nie
nevyhnutná pomôcka používaná každý deň. V danom prípade mala za to, že pri posudzovaní výšky
výživného bolo potrebné okrem nákladov na štúdium v zahraničí zohľadniť aj jej komplikovaný zdravotný
stav a zvýšené náklady s tým spojené.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný odvolacími
dôvodmi, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 470 zák. č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a podľa § 65, § 66 v spojení s § 395 zák.č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na

zistenie skutočného stavu veci (§ 35 C.m.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti
návrhu na určenie výživného pre plnoletú navrhovateľku, výsledky vykonaného dokazovania správne
zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré
v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

8. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 C.s.p.), sa
v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa
odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým určil vyživovaciu povinnosť odporcu
voči navrhovateľke a zároveň ho zaviazal k zaplateniu zročného výživného, a v ktorom dostatočne

zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom návrhu podstatný
význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.).

9. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s

odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

10. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že medzi účastníkmi konania je vzťah dcéra
- otec, pričom navrhovateľka je plnoletá a od septembra 2015 študuje na vysokej škole v L., na ktoré
štúdium si zobrala pôžičku. Do tohto času bývala s matkou, ktorá jej hradila náklady na stravu, ošatenie,

bývanie a hygienu a otec od augusta 2014 na jej výživu neprispieva. Priemerný mesačný príjem matky
navrhovateľky súd prvej inštancie ustálil na sumu 917 eur, mesačné výdavky navrhovateľky na sumu
1 150 eur, keď vychádzajúc z dokladov predložených navrhovateľkou jej nezahrnul do výdavkov sumu
na zdravotnícke pomôcky - senzory Enlite na meranie glykémie vo výške 96 eur, náklady na bývaniepresahujúce sumu 580 eur, výdavok na energiu a internet v sume 25 eur a sumu 239,91 eur ako
jednorazový náklad spojený s prijímacím konaním na univerzitu v L.. Vychádzal z príjmu otca vo výške
861,01 eur mesačne, jeho náklady ustálil na sumu 751,21 eur a ako nevyhnutné považoval náklady

vo výške 681 eur (vrátane ďalšej vyživovacej povinnosti vo výške 200 eur mesačne), neuznal pritom
výdavky v sume 222,62 eur na výživové doplnky. Rodičia navrhovateľky uzavreli dohodu o vyporiadaní
BSM, na základe ktorej sa matka zaviazala zaplatiť otcovi sumu 77 500 eur, pričom otcovi bola vyplatená
suma 47 500 eur, ohľadom zostávajúcej sumy 30 000 eur sa dohodli, že suma 25 000 eur bude vložená
na účet zriadený pre dcéru (navrhovateľku) a suma 5 000 eur bude vložená na účet syna. Obsahom

dohody bola rovnaká povinnosť matky vložiť sumu 30 000 eur na účty zriadené v prospech detí, a to na
potreby ich štúdia s tým, že uvedené finančné prostriedky nemôžu slúžiť ako kompenzácia výživného
pre deti.

11. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do

30.6.2016. O odvolaní odporcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z.
a zák.č. 161/2015 Z.z.

12. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

14. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 395 ods. 2 C.m.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore
s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

22. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne,
keď v danom prípade posudzoval možnosti a schopnosti otca navrhovateľky, celkové príjmové a
majetkové pomery rodičov navrhovateľky, a to vo vzťahu k odôvodneným potrebám navrhovateľky.Pri vyhodnotení nároku navrhovateľky pritom aplikoval relevantné zákonné pravidlá vzťahujúce sa na
určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom. Vykonaným dokazovaním mal pritom preukázané
nevyhnutné mesačné výdavky navrhovateľky ako aj odporcu, ustálenie výšky ktorých riadne odôvodnil.

Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že procesná vyšetrovacia zásada nepredstavuje
možnosť úplnej nečinnosti účastníkov konania, ktorí sú povinní aj v mimosporových konaniach úplne a
pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie a označiť dôkazy na preukázanie svojich
skutkových tvrdení. V danom prípade pritom súd prvej inštancie vyzval odporcu na predloženie dôkazov
ohľadom jeho nákladov (na pojednávaní dňa 4.5.2016 a výzvou zo dňa 9.8.2016), pričom odporca

následne doručil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol a upresnil svoje mesačné výdavky a predložil
vo vzťahu k nákladom na výživové doplnky pokladničné bloky za obdobie mesiaca júl 2016, hoci
bolo zrejmé, že má ísť (podľa jeho tvrdení) o pravidelné mesačné výdavky. Na základe uvedeného
odvolací súd konštatuje, že postupom súdu prvej inštancie bol odporcovi vytvorený dostatočný zákonný
priestor na prezentovanie a preukázanie skutočností ohľadom jeho pravidelných mesačných nákladov.
Argumentácii odporcu o nesprávnom postupe, ktorého dôsledkom bol nedostatočne zistený skutkový

stav veci, tak nemožno priznať úspech. Odvolací súd konštatuje, že aj vyhodnotenie schopností
a možností odporcu súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil, keď nepovažoval za
preukázané jeho tvrdenie, že finančné prostriedky získané z vyporiadania BSM použil na liečbu a úhradu
pôžičiek (skutočnosť, že odporca v priebehu menej ako 3 mesiacov minul sumu 30 000 eur nepovažoval
pritom za zanedbateľnú). V tejto súvislosti je potom aj námietka týkajúca sa nákladov na štúdium

navrhovateľky v zahraničí (ako nie obvyklej miery potrieb nevyhnutných pre život) bezpredmetná.

23. Pokiaľ ide o skutočnosti, týkajúce sa dohody o vyporiadaní BSM, v rámci ktorej si rodičia
navrhovateľky dohodli zloženie sumy po 25 000 eur na potreby štúdia ich dcéry (navrhovateľky), súd
prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd v plnom

rozsahustotožňuje(vrátaneodôvodneniaohľadomposúdeniaprávnejkvalifikáciezáväzkurodičovzložiť
sumu na účty zriadené v prospech svojich detí). Vykonanie dokazovania výsluchom navrhovateľky vo
vzťahu k preukázaniu dohody o zložení preddavku a jeho následnom započítaní so splátkami výživného
medzi navrhovateľkou a odporcom, nemožno pre zistenie skutkového stavu veci považovať za potrebné,
keďže právna zástupkyňa navrhovateľky uzavretie takejto dohody výslovne poprela. Rovnako ani v

súvislosti so skúmaním korektívu dobrých mravov podľa názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné
vykonať opätovný výsluch navrhovateľky, keď zistené skutkové okolnosti boli dostatočným podkladom
pre záver súdu prvej inštancie v tejto otázke.

24. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že pri určení výživného (na plnoleté dieťa) nemá vplyv ani prípadný

občasný príjem z brigádnickej činnosti dieťaťa (v danom prípade neprichádza do úvahy riadny pracovný
pomer vzhľadom na štúdium medicíny na vysokej škole v L.), ktorou navrhovateľka iniciatívne, avšak
prechodne pokrýva časť svojich výdavkov.

25. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane správneho výroku

o trovách konania pred súdom prvej inštancie) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny
potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania, keď v osobitnej časti o konaní vo veciach výživného plnoletých osôb nie je ustanovené inak a
nebol dôvod pre použitie § 55 C.m.p..

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.