Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/126/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211327
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114211327.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so

sídlom K Červenému dvoru 3269/25A, Praha 3, Česká republika, IČO: 26429705, zastúpený: Fridrich
Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej O. L., nar. X.X.XXXX, bytom A., A. C.
XXXX/X, v konaní zastúpená opatrovníčkou O. P., súdnou tajomníčkou Okresného súdu vo S. D. H., v
konaní o zaplatenie zmenkového úroku takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa 17.4.2014 tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou nariadenia

európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 8614/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1.276,57 Eur od 29.9.2010 do 14.11.2010, zo sumy1.182,57
Eur od 15.11.2010 do 10.1.2011, zo sumy 1.125,57 Eur od 11.1.2011 do 8.2.2011, zo sumy 1.031,57
Eur od 9.2.2011 do 8.3.2011, zo sumy 937,57 Eur od 9.3.2011 do 10.4.2011, zo sumy 843,57 Eur od
11.4.2011do8.5.2011,zosumy749,57Eurod9.5.2011do7.6.2011, zosumy655,57Eurod8.6.2011do
10.7.2011, zo sumy 561,57 Eur od 11.7.2011 do 7.8.2011, zo sumy 467,57 Eur od 8.8.2011 do 8.9.2011,

zo sumy 373,57 Eur od 9.9.2011 do 9.10.2011, zo sumy 310,57 Eur od 10.10.2011 do 8.11.2011, zo
sumy 278,57 Eur od 9.11.2011 do 7.12.2011, zo sumy 245,57 Eur od 8.12.2011 do 9.1.2012, zo sumy
210,57 Eur od 10.1.2012 do 7.2.2012, zo sumy 182,57 Eur od 8.2.2012 do 7.3.2012, zo sumy 156,57
Eur od 8.3.2012 do 9.4.2012, zo sumy 130,57 Eur od 10.4.2012 do 10.5.2012, zo sumy 105,57 Eur od
11.5.2012 do 7.6.2012, zo sumy 68,57 Eur od 8.6.2012 do 9.7.2012, zo sumy 44,57 Eur od 10.7.2012
do 7.8.2012, zo sumy 18,57 Eur od 8.8.2012 do 9.9.2012.

Žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 1.276,57 Eur od 22.11.2010
do 10.1.2011, zo sumy 1.125,57 Eur od 11.1.2011 do 8.2.2011, zo sumy 1.031,57 Eur od 9.2.2011 do
8.3.2011, zo sumy 937,57 Eur od 9.3.2011 do 10.4.2011, zo sumy 843,57 Eur od 11.4.2011 do 8.5.2011,
zo sumy 749,57 Eur od 9.5.2011 do 7.6.2011, zo sumy 655,57 Eur od 8.6.2011 do 10.7.2011, zo sumy
561,57 Eur od 11.7.2011 do 7.8.2011, zo sumy 467,57 Eur od 8.8.2011 do 8.9.2011, zo sumy 373,57
Eur od 9.9.2011 do 9.10.2011, zo sumy 310,57 Eur od 10.10.2011 do 8.11.2011, zo sumy 278,57 Eur
od 9.11.2011 do 7.12.2011, zo sumy 245,57 Eur od 8.12.2011 do 9.1.2012, zo sumy 210,57 Eur od

10.1.2012 do 7.2.2012, zo sumy 182,57 Eur od 8.2.2012 do 7.3.2012, zo sumy 156,57 Eur od 8.3.2012
do 9.4.2012, zo sumy 130,57 Eur od 10.4.2012 do 10.5.2012, zo sumy 105,57 Eur od 11.5.2012 do
7.6.2012, zo sumy 68,57 Eur od 8.6.2012 do 9.7.2012, zo sumy 44,57 Eur od 10.7.2012 do 7.8.2012, zo
sumy 18,57 Eur od 8.8.2012 do 9.9.2012, bez sumy 346,43 Eur, ktoré žalovaná už na úrokoch zaplatilaa zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 4,26 Eur a náhradu trov konania v časti
zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 142,78
Eur s DPH.

Žalobca odôvodnil návrh tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavila žalovaná dňa 17.2.2010 vo výške 1.276,57 Eur. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý
záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu

1.276,57 Eur spolu s 0,25% denným úrokom od 29.9.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo
prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ
zaplatil časť úrokov vo výške 346,43 Eur.

Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre použitie už spomínaného nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa čl. 2 ods. 1 citovaného nariadenia sa totiž toto nariadenie uplatňuje v občianskych a obchodných
veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota
pohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhunauplatneniepohľadávky príslušnémusúdualebotribunálu

nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové,
colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,
v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom

štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je
písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že

vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.

Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na od poveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,
pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného nariadenia do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál
odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.

Podľa čl. 7 ods. 1 citovaného nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa

v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a/ v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b/ vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo
c/ predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného nariadenia súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od
uskutočnenia ústneho pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácii na vydanie
rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s čl. 13.Podľa čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď´ dotknutej strany
v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti

pohľadávke.

V danom prípade po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu jeho kópie
aj s prílohami a vzorovým tlačivom C na odpoveď súdu sa súd snažil doručiť žalovanej, avšak to sa
nepodarilo, súd jej v zmysle ustanovení § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníčku, ktorá sa k návrhu

nevyjadrila.

Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 24.10.2014 zdôraznil, že zmenka je samostatným
abstraktným záväzkom a nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami než sú na
zmenke uvedené. Žalobca predložil platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti,
pričom voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky. Poukázal

na ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Zb., v zmysle ktorého je síce prípustné za určitých
okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky, avšak námietka musí byť vznesená zo strany odporcu
a predovšetkým odporca v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie
je prípustné, aby túto iniciatívu na seba prevzal súd. Uvedené námietky majú pritom hmotnoprávny
charakter a preto v záujme zachovania rovnosti strán súd nie je oprávnený odporcu na nich upozorniť.

Súd postupoval v zmysle čl. 5 ods. 1 už citovaného nariadenia a nariadil vo veci ústne pojednávanie,
pretože to považoval za potrebné v súvislosti s posudzovaním vyplňovacieho práva na zmenku
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom právnom vzťahu, ktorý nepochybne vznikol
medzi pôvodným veriteľom obchodnou spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a žalovanou. Súd teda vykonal

dokazovaniepísomnýmivyjadreniamiúčastníkov,zmenkouzodňa17.2.2010azistiltentoskutkovýstav:

Dňa 17.2.2010 žalovaná uzavrela úverovú zmluvu, veriteľom bola spoločnosť Pohotovosť s.r.o..
Žalovaná dňa 17.2.2010 vystavila vlastnú zmenku obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 1.576,57 Eur a zmenkový úrok

0,25% denne od 29.9.2010. Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená ako vistazmenka a bola
opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za
miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva,
že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového
tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa,

jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku
sú v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

Žalovaná doposiaľ zaplatila istinu a na úrokoch 346,43 Eur.

Súdu je z jeho činnosti známe, že k vyplneniu zmenky došlo na základe bodu 13 VÚP pôvodného
veriteľa, ktorý obsahuje dohodu o vyplnení zmenky. V ňom sa uvádza nasledovné: „na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako
remitentovi vystaviteľ vystavil dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ.

Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany
a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v
zmyslebodu4týchtopodmienokstanedlhsplatnýokamžite,tj.keďdlžníkneuhradívčas4posebeidúce
splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,

ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy
vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, keď v zmysle bodu 4 týchto podmienok sa
stal splatný celý dlh.“

Predmetom konania je spor zo zmenky. Súd preto predovšetkým skúmal, či zmenka spĺňa náležitosti

v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. (zmenkový a šekový zákon, ďalej len „zšz“) a dospel k záveru, že
zmenka spĺňa formálne náležitosti § 75 citovaného zákona. Podľa daného ustanovenia vlastná zmenka
obsahuje:1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina
spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj
zročnosti ako aj údaj miesta, kde sa má platiť, tiež meno toho na rad koho sa má platiť, obsahuje dátum a
miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol
zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

Napriek záveru o splnení formálnych náležitostí platnej zmenky súd podrobil súdnej kontrole aj dohodu
o vyplňovacom práve zmenky vyplývajúcej z článku 14 VÚP remitenta. Ako už bolo konštatované, pri
uzatváraní príslušnej úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou aj vystavenie zmenky ide o spotrebiteľský
právny vzťah a preto je potrebné aplikovať aj normy na ochranu práv spotrebiteľov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa§52ods.2OZustanoveniaospotrebiteľskýchzmluváchakoajvšetkyinéustanoveniaupravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Úverovú zmluvu, na zabezpečenie ktorej bola vystavená predmetná zmenka je potrebné posúdiť podľa
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom
prípade od 1.1.2010 do 10.6.2010).

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona
a medzi nimi pod písm. g/ je konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, pod písm. h/ ročná úroková
sadzba, pod písm. i/ výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a pod písm. j/

ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/ a k/,
l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd zastáva názor, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkamiajvprípade,aksauplatňujeprávozozmenky.Zmenkamásíceformálnenáležitostiplatnej
zmenky, no je nepochybné, že táto vznikla, resp. bola vystavená na základe spotrebiteľského vzťahu.
Stále je totiž potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vychádzajúc z tohto princípu preto pri kolízii zmenkového práva

so spotrebiteľskými právami žalovanej musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa.

Dohodu o vyplňovanom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom
na § 53 ods. 1 OZ.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v § 4
ods. 2 písm. g/, h/, i/,j/ zákona č. 258/2001 Z.z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto skutočnosť
nezohľadňuje a dokonca umožňuje aj vymáhať zmenkový úrok 0,25% denne, čo je ročne 91,25%.
Nepochybne takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho

neplatnosť (§ 39OZ v náväznosti na § 3 ods. 1 OZ). Dohoda o vyplňovanom práve zmenky bola
uvedená vo VÚP, teda formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaná nemala
možnosť ich ovplyvniť. Nepochybne teda táto podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve
pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom (či

už pre spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku alebo pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych
náležitostí zmluvy). Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na § 53 ods. 6 OZ. Ak
je neplatná dohoda o vypĺňacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Tento záver
možno prijať aj vzhľadom na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Obo 161/2007
zo dňa 6.5.2008. Najvyšší súd v danom prípade mal za to, že z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo

žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti
podmienok účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie
úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého
obchodného styku.

V súvislosti s rozhodnutím v tejto veci je možné poukázať aj na rozhodnutie ESD sp. zn. C 419/2011 zo
dňa 14.3.2013 (Česká sporiteľňa proti Geraldovi Feichterovi). V tomto konaní napriek tomu, že taktiež
boli uplatnené práva zo zmenky súd skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Dôležitý je aj list
Európskej komisie z 25.4.2013 pod č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na
nedodržiavanie spotrebiteľského práva EÚ a výslovne v liste sa spomína v tejto súvislosti obchodná

spoločnosť Pohotovosť. Poukazuje sa na jej praktiky, ktorými sa vymáhajú nezákonné pohľadávky
založené na nekalých podmienkach a konkrétne sú spomenuté aj blankozmenky.

Dohodu o vyplňacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú
aj pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon síce neodporuje

výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V
danomprípadevystavenímzmenkysaprávnypredchodcažalobcusnažilvyhnúťposudzovaniuplatnosti
úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch dôsledkom čoho je, že žalovaná by
veriteľovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy ospotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 OZ) a keďže
žalobca si uplatnil právo výslovne zo zmenky a tú súd považoval za neplatnú, jeho žalobu zamietol.

V danom prípade bol žalovanej poskytnutý úver, z ktorého uhradila 346,43 Eur. Zmenka bola vystavená
na sumu 1.276,57 Eur. Zmenka je preto v rozpore so zákonom a preto s poukazom na § 39 OZ je
absolútne neplatným právnym úkonom.

Pokiaľ sa týka skutočností tvrdených žalobcom o tom, že v zmysle zmenkového šekového zákona

platí zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky
celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky
zabezpečovacie, súd dodáva, že nemožno s týmto tvrdením súhlasiť, pokiaľ sa jedná o oblasť práva,
ktorúupravujútzv.spotrebiteľskézákony.TusúdpoukazujeajnarozhodnutieKrajskéhosúduvPrešove,
ktorý v obdobných veciach poukázal na skutočnosť, že takéto plnenie by bolo v rozpore s dobrými
mravmiajednalobysaoplnenieprávomnedovolené.Zospisovéhomateriáluvyplynulo,ženároky,ktoré

uplatňuje žalobca v tomto konaní, sú určite neprimerané alebo možno ich hodnotiť ako neprimerané
sankcie vo vzťahu k žalovanému a takéto konanie nemôže požívať súdnu ochranu, nakoľko je v rozpore
s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka).

Z dôvodu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah upravený spotrebiteľským právom, je nutné vychádzať z

úverovej zmluvy, ktorá bola základom pre vystavenie zmenky, a ktorú súd vyhodnotil ako bezúročnú a
bez poplatkov a samotnú zmenku ako neplatnú pre rozpor so zákonom, a preto nebolo možné priznať
ani ďalšie položky, ktoré uplatňoval žalobca v tomto konaní, a teda aj zákonný úrok vo výške 6 % ročne
ako aj zmenkovú odmenu vo výške 5,09 Eur.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., úspešná odporkyňa si náhradu trov konania
neuplatnila, preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.